Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4Tv/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010352
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Jamrich

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109010352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I , v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Jamricha a prísediacich

Evy Červeňanskej a Aleny Vaškovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.1.2012 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný býv. npor. Policajného zboru

U. F. I. R. G. ,nar. XX.X.XXXX v Q.,

bytom S., R. XX

vo väzbe od 21.8.2008

j e v i n n ý, ž e

1. v čase mimo služby dňa 21.8.2008 v čase od 00,00 hod. do 00,47 hod. na účelovej komunikácii k
Hydinárskej farme U., nachádzajúcej sa v katastri obce U. Š., časť F., cca 250 m od cesty I. triedy I/2
smer Malacky, zastavil osobné motorové vozidlo zn. G. J. X,X, EČ: L. J., VIN: Z., číslo motora G., ktoré
riadil poškodený U. F., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že mu zablokoval cestu motorovým vozidlo, F. U. ev.

č. Q.-XXX P., pristúpil k dverám vodiča, cez ktoré nezisteným spôsobom na poškodeného U. F. vylial
benzín, ktorý po vyliatí zapálil a z miesta ušiel na nezistené miesto a v čase o 02,05 hod., dňa 21.8.2008
bol zadržaný hliadkou za obcou Zohor, pričom svojím konaním spôsobil požiar interiéru vozidla ako aj
vozidla samotného a vzplanutie poškodeného, ktorému začal horieť odev a povrch tela, v dôsledku čoho
utrpel popáleniny II.-III. stupňa v rozsahu 96% povrchu tela, v dôsledku čoho nastal popáleninový šok
pri rozsiahlych popáleninách hlavy, trupu, končatín a následne smrť poškodeného U. F., a zároveň došlo
k úplnému vyhoreniu vozidla, čím bola majiteľovi predmetného vozidla živnostníkovi I.. U. P., U.. - U., U.

Š. XXX spôsobená podľa znaleckého posudku škoda vo výške 77.002,-Sk, po prepočítaní 2.556,-€,

2. nezisteným spôsobom a v nezistenom čase si zadovážil a následne prechovával do 11.9.2008
v rodinnom dome v obci S., R. XX plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušený
rastlinný materiál, pri ktorom bolo expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
Bratislava zistené, že sa jedná o konope s hmotnosťou 970 mg s priemernou 10,0% koncentráciou
tetrahydrokanabinolu, ktorá zodpovedá 3 - 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom konope v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.Z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov je zaradené do I. skupiny omamných látok,

t e d a

v bode 1iného úmyselne usmrtil s vopred uváženou pohnútkou a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- surovým a trýznivým spôsobom a zároveň zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu,

v bode 2

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

č í m s pá ch a l

v bode 1

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zák. v spojení s
§ 138 písmeno c) a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Tr. zák.,

v bode 2

zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Tr. zák.

Za to sa

o d s u dz u j e

Podľa § 144 odsek 2 Tr. zák. s použitím § 41 odsek 2 Tr. zák. § 47 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Tr.
zák. , § 36 písmeno j) Tr. zák. , § 37 písmeno h) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Tr. zák. a § 78 odsek 1 Tr. zák. sa mu ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. por. sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému I.. U. P., U.. - U., U. Š.
Č.. XXX škodu vo výške 2.556,-€.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného U. F., svedka -
poškodeného I.. U. P., svedkov L. D., J. W., L. R., L. I., L.. R. Q., T. D., L. W., L. U., F.D. F., L.

Y., S. W., T. W., B. F., U. D., R. L., D. L., Q. B., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede
svedkov L. F., V. F., L. F., T. F., L. B., P. F.Ö., L.. Q. K., L. W., so súhlasom procesných strán prečítal
znalecký posudok MUDr. Romana Kuruca a MUDr. Petra Očka vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly
poškodeného U. F., znalecký posudok Ing. Mlynára a zápisnicu o výpovedi z prípravného konania,
vypočulznalcaIng.JurajaMlynáraCsC.,znalcazodborupsychiatrieMUDr.MiroslavaČerňana,znalcaz

odborupsychológiePhDr.EvuHeftyovú,znalcovzodborupožiarnictvaIng.AlbínaKostolanského,JUDr.
Mariána Šmidu, Ing. Ronalda Horvátha CsC., znalcov z odboru súdnej optiky Ing. Ildikó Pšenákovej
a Ing. Mariána Jedináka, znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Jaroslava Ridoška, znalca z Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline Prof. Ing. Pavla Poledňáka PhD., prečítal znaleckých posudok Ing. Juraja
Korbeľa č. 131/08 (č.l. 470-497), znalecké posudky KEÚ Bratislava (č.l. 515-524, 525-530, 531-535,

557-563, 564-567, 569-573, 572-576, 577-582), znalecký posudok - Výskumný ústav súdnej optiky
(536-556), prečítal doslovný prepis rozhovoru medzi obžalovaným a svedkom U. D. uskutočnený voväznici v Bratislave, zápisnice o vykonaní domových prehliadok (č.l. 594-598, 606-611), o vykonaní
prehliadok iných priestorov (č.l. 635-639, 620-625) a fotodokumentácia k nim (č.l 599-605, 614-619,
627-634), zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 997-1000, 1008-1011, 1017-1021, 1033-1037,

1054-1057) a fotodokumentácia k nim (č.l. 1004-1007, 1012-1016, 1022-1053, 1058-1062), zápisnica o
vydaní veci, úradný záznam k vykonanej domovej prehliadke zo dňa 11.9.2008, výpisy telefónov Orange
Slovensko, T-mobile, Slovak telecom, Telefonica O2, lekárske potvrdenia (č.l. 1081-1084) a oboznámil
sa s ostatným spisovým materiálom.

K bodu 2 vypočul svedkov I. L. a L.. U. P..

Obžalovaný U. F. na hlavnom pojednávaní dal vyhlásenie, že sa cíti byť

nevinný zo spáchania skutkov v bodoch 1, 2.

K bodu 1) vypovedal, že „v predmetný večer, ktorý sa stal tak, som prišiel z práce domov, pri ceste
domov mi volala B., aby som prišiel k nim na večeru. Volal ma, lebo som jej pomáhal, tak za odmenu.
Navečeral sa, pri tej večeri U. pri nás nebol. Ako som sa navečeral, tak sme sa rozprávali o rôznych
témach. Rozumeli sme si. Ja som si ešte zapálil, po nejakom čase som povedal, že idem domov, išiel

som von, pozrel som sa U. so nevidel, tak som si povedal, že idem domov. Išiel som domov, sadol som
si do garáže, zapálil som si cigaretu, ešte si natankujem a že pôjdem spať, lebo na druhý deň so, mal
ísť do práce. Po dofajčení som si pripravil bandasku, prezliekol som sa do montérok, natankoval som
si auto, potom som mal telefonát od kamaráta z Bratislavy, či mu neprinesiem súčiastku na motorové
vozidlo. Začal som ju hľadať, dal som si ju do auta a išiel som dovnútra. Vyzliekol som sa, sadol som si k

televízoru, po nejakej dobe som si išiel von zapáliť, lebo doma vo vnútri nefajčím. Zapálil som si, tak som
počul búchanie na bránu, otvoril som a videl som tam U.. Nato sa ma opýtal, že čo robím, hovorím nič,
že idem pomaly spať. Spýtal sa ma, že či nepomôžem odniesť z roboty nejaké veci. Hovorím, prečo nie,
že kedy? Povedal, že ide do roboty nasádzať vajíčka, že aby som potom za nejakú dobu prišiel za ním
a mám ho počkať pred vrátnicou, ale tak, aby ma vrátnička nevidela. Povedal som, že nie je problém.

Povedal, že za odvoz ti dám naftu aj benzín. Rozišli sme sa, sadol som si a dofajčil cigaretu. Došiel som
dovnútra, sadol som si a vtedy ma napadlo, že sme mohli ísť jedným autom, ale hneď i skrsla myšlienka,
že budem mať rebrík a ten mi bude kúsok trčať, tak aby do ma zozadu nikto nenabúral, bude ma chrániť.
Po nejakej dobe ako som pozeral televízor, som si povedal, že idem za ním do práce. Zobral som sa ,
obliekol som špinavé rifle, ktoré som mal určené na pranie, tričko, šľapky, sadol som si do vozidla, vo

vrecku ma tlačil telefón, odložil som ho na vedľajšie sedadlo a išiel som smerom do práce. Zaparkoval
som pred robotou, na kruhovom objazde najvzdialejšom od vrátnice a čakal som. Čakal som, hovorím
si, že zapálim si, hľadal som cigarety na sedadle, nič tam nebolo, našiel som mobilný telefón, hľadal som
ďalej, tak som si pomyslel, že som ich zabudol doma. Na spolujazdcových dverách som mal zásoby,
tak som vybral krabičku novú a hľadal som zapaľovač. Zapálil som si a čakal som. Po nejakej dobe,

po dofajčení a ešte po nejakej dobe stále nešiel, hovoril som si, čo je, kde je,. Tak som si zapálil ďalšiu
cigaretu, teda chcel som si zapáliť cigaretu, mal som ju v ústach a jak som skúšal zapaľovač, tak vyskočil
kameň zo zapaľovača, tak som si pomyslel načo mi je, je to jednorazový zapaľovač, nepotrebujem
ho a zahodil som ho. V tom som začal hľadať, či nejaký nemám, nato som zbadal, že U. vychádza
von z podniku cez bránu a niesol bandasky. Boli to bandasky plastové hranaté. Nato som naňho blikol

diaľkovým svetlom, že tam som a kde sa nachádzam. Nato si on pravou rukou dal bandasku na brucho
a ukázal mi smerom na príjazdovú priľahlú cestu. Pomyslel som si, načo tam, ale potom som si povedal,
že asi mu niečo nevyšlo, že niečo sa udialo, tak som naštartoval, zaradil som jednotku a išiel pomaličky
sa s tým úmyslom, že sa spýtam, že čo. No a jak som išiel po tej ceste na jednotke, tak som pozeral
do spätného zrkadla, kedy teda príde za mnou. Nato som ho nevidel, že čo tam tak dlho robí. Niekde

v tej trištvrte cesty pri konci cesty, za chvíľu som bol pri zákrute, priradil som ich k U. svetlám, že už
ide. Jak som sa rozbehol tak sa tie svetlá pohli, tak so m videl ako na mňa preblikol a videl som, ako
ide za mnou,. Povedal som si, že keď bliká, tak som zastavil a chcel som sa spýtať, že čo teda ďalej
mal v úmysle. A keď som mal tú cigaretu, ktorú som počas celej tejto doby držal v ruke, že aspoň si
vypýtam zapaľovať a zapálim si,. Dobehol ma na tom mieste, kde bol požiar, jak ma dobehol, tak som

zastavil, jak som zastavil, tak som vystúpil s otázkou, čo ďalej, že čo sa stalo, prečo nešiel tak dlho, čo
je s rebríkom a vypýtať si zapaľovač. Jak som vystúpil z auta, tak som sa spýtal, no čo? Ukázal som
mu , nech mi dá zapaľovač, že si chcem zapáliť cigaretu a ďalej som sa chcel opýtať, prečo nešiel tak
dlho, ale to až pri kontakte. On nevystupoval, pristúpil som k dverám, lebo som videl , že mal pootvorené
okno a jak som pristúpil tak som sa ho opýtal, že no čo? Odpovedal mi, že dnes to nevyzerá dobre,niečo v tom zmysle a videl som ho ako sa pri okne objavil zapaľovač, ktorý bol tmavej farby, až čiernej,
ale odrážal sa mi strieborný pliešok, tak som si ho zobral a išiel som si pripáliť cigaretu. Ako som si
pripaľoval cigaretu, tak U. ešte niečo zvnútra rozprával, nebolo počuť, hralo rádio a zapálil som si. V tom

jak som si zapálil v tom na stal výbuch. Pri tom výbuchu, bol nečakaný, nečakal som takúto situáciu,
bolo to niečo strašné, zacítil som teplo na tvári, na rukách a takú tlakovú vlnu, ktorá ma tlačila. Zavrel
som oči a na rukách som cítil predmet. Po otvorení očí som zistil, že som asi krok od auta, V tom šoku,
v tom dese, chaose, ktorý som nečakal, prvé čo ma napadlo, čo sa deje, čo sa vlastne dalo, proste prvé
U., čo je čo sa stalo a vedel som, že sedí na sedadle vodiča. Tak som išiel k dverám vodiča, pričom som

sa snažil ich otvoriť z vonkajšej strany, nešli, tak som vošiel do vnútra, že vnútornú kľučku vyskúšam a
vtedy som videl ako U. prelieza dozadu, sa naklonil cez sedadlo spolujazdca a pokúšal sa prejsť dozadu.
Nato som sa opýtal, že čo to robí, prečo nechce ísť von cez tie dvere. Ďalej preliezal dozadu, ale táto
otázka už nenastala, lebo som počul ako U. hovorí, že toto urobil naschvál, že odjebem ťa, aj tak skapeš.
Nejak v tom chaose, v tom strese som nevenoval tomu, tým slovám, len počul som tie slová, len som
chcel silou mocou otvoriť dvere. Ako som sa pokúšal znova otvoriť tie dvere, pocítil som znova teplo na

rukách. Hneď mi skrslo v hlave, proti ohňu voda, kde je rýchlo voda, rýchlo som v aute nosieval som
tam vodu, došiel som k svojmu autu, otvoril som dvere, voda tam nebola. Hovorím, kde je? Otvoril som
predné dvere, hneď som chytil telefón do ruky, jak som ho zobral do ruky tam vydával také píp píp. Ako
keď sa vybíja baterka, hodil som telefón naspäť. V tom som počul auto ako prechádza po hlavnej ceste,
hovorím pomoc, rýchlo, pomoc rýchlo. Tak som utekal na hlavnú cestu, pozeral som na jednu aj druhú

stranu, na jednu stranu ako pozrel, tam je hneď železničný nadjazd zákruta, tam som hneď počúval,
či nezapočujem auto. Naspäť na druhú stranu som sa otočil, tam je cesta rovná smerom na Malacky,
tam odtiaľ auto nič. Tak som sa tam prechádzal, z jednej strany som sa otáčal na druhú stranu v tom
chaose pomoc nijaká. Tak smerom z Malaciek som videl nejaké svetlá z auta, tak konečne nejaké auto.
Hovorím, pomôže mi. Keď som sledoval svetlá, že sa približujú ku mne, za nejakú dobu odbočili vpravo,

hovorím, že toto nie je normálne, ani jedno auto ani nič, kde sú všetky autá? Tak som sa vrátil k našim
autám, pozeral som, začal som hľadať U., kde je, čo je. Ako som ho hľadal, tak som pozrel do auta,
pozrel som všade. Kukám v aute už boli nejaké plamene v interiéri, začal som kričať U. kde si. Potom
som ešte pozeral, či si náhodou nesadol do môjho auta. Otvoril som dvere, tam nesedel, otvoril som
druhé dvere, nebol tam. Preto som otváral dvere, lebo som mal na aute fólie z vonka, preto som ich

potváral, lebo by som zvonku nevidel dovnútra, či tam nesedí. Začal som trúbiť mojím klaksónom, kde
je, aby počul že ho hľadám, začal som kričať, prechádzal som sa tam, hľadal som ho kde je, čo je sním a
tak ďalej. Prečo tam nie je, kde môže byť, môže byť v lese, prečo sa mi schováva. Musí ma počuť. Nato
som zatrúbil znova, nech vyjde, prečo nechce vychádzať, videl tam moje auto, prečo odišiel, kde je.

Po nejakom tom hľadaní ďalej, ma z týchto myšlienok vyrušil výbuch pneumatiky, hovorím si, veľký

požiar. Hovorím, keď sa mi nechce ukázať tak dobre, nechceš, čo má s tebou robiť. Tak som si sadol
do svojho auta, že idem domov a z domu zavolám požiarnikom s tým, že tam horí auto a oznámim im
túto situáciu, Keď som bol v aute a išiel som cestou domov, tak som si pokladal otázky, že čo to vlastne
malo znamenať, čo sa vlastne udialo, pričom auto buchlo, prečo nešli otvoriť tie dvere, kde je U., prečo
sa mi schováva. Nič zlého sme doteraz nemali, že by tam nejaký problém nastal ohľadom vzťahov, ale

predtým mi nič nevyčítal, vtedy mi skrsla myšlienka na náš vzťah s B.. Prečo, čo mal v úmysle, prečo
som ho tam nenašiel, čo sa udialo? Potom som si pokladal myšlienku, že keď som odišiel, prečo, keď
som ja tam nebol a videl tam auto, že prečo som ja blbec odišiel, prečo som nezostal pri tých autách.
Ale keby som nebol odišiel, ja som odišiel volať pomoc. Čo sa s ním deje, kam odišiel? V tom chaose
som chcel zavolať pomoc a preto som išiel zastaviť nejaké vozidlo. Keď som sa v nemocnici dozvedel,

že on povedal, že som mu mal rozbiť okno a polievať ho benzínom a zapáliť, prečo by som mal rozbíjať
okno a polievať ho benzínom, nemal som dôvod. Prečo vlastne rozpráva túto lož, že ja som mu rozbil
okno. Ešte v nemocnici ma to úplne zložilo, že prečo by som mu mal ubližovať, veď nemal som problém,
ja som mal dobrý život, mal som prácu, ktorú som mal rád.

Keďsomnasadoldoauta,taksomsarozhodolísťdomovapočasjazdymiprechádzalihlavoumyšlienky,

ktoré som si premietal v hlave a cestu som ani nijako nevnímal, išiel som automaticky, nič mimoriadneho
sa počas cesty nestalo, počas jazdy, že by som nejako upriamil pozornosť, Počas tejto jazdy a počas
rozmýšľania ma začali čím ďalej tým viac ruky a všimol som si, že sa mi odlupuje pokožka z rúk. Otvoril
som priehradku, kde som našiel chirurgické rukavice, ktoré som používal v robote, tieto rukavice som
nosieval v aute z dôvodu nejakej opravy, keď som bol v čistom, boli jednorazové. Som si spomenul, že v

tých rukaviciach sa nachádza púder, ktorý je šetrný na ruky pri dlhšej práci, tie som si natiahol na ruky z
dôvodu, aby som nezašpinil interiér vozidla kvapkaním atď. cestu som nejako nevnímal Cítil som pálenierúk a tváre. Prišiel som k závorám a videl som, že sa zatvárajú rampy, tak som čakal. Počas toto čakania
mi samozrejme chodili hlavou myšlienky a došlo u mňa ku dráždeniu v krku. Otvoril som dvere a vypľul
som z hrdla taký hlien. Počas tohto vypľúvania som sa otočil naspäť a videl som krabičku cigariet vo

dverách, som si uvedomil, že to je krabička, ktorú som hľadal predtým. Počas týchto myšlienok mi chodili
jeho slová v hlave, „že odjebem ťa, skapeš, tak som pýtal sám seba, prečo by ma chcel zlikvidovať, ako,
aký m štýlom? Tak som premýšľal, čo má za lubom, keď som ho tam nenašiel. Začal som sa obzerať
okolo seba, dostal som strach. Keď sa otvorili rampy a prešiel vlak, pustil som sa ďalej po ceste, jak som
pozoroval okolie a zbadal som za sebou svetlá, nevidel som auto, lebo bola tma. Sledoval som svetlá,

odbáčali dokonca aj do uličky, kde som odbáčal aj ja, som dostal obavu, či nejaké auto nejde za mnou.
Pozrel som sa do spätného zrkadla, tak som videl, jak tie svetlá odbáčajú bokom, tak som si povedal,
dobre, nejdú za mnou, nič sa nedeje. Potom som si uvedomil, že už som prešiel svoj dom atak že sa na
konci dediny otočím a vrátim sa, prešiel som ďalej uvidel som v spätnom zrkadle znova svetlá. Povedal
som si, čo zas, kto je, čo je, Povedal som si, že sa teda nebudem otáčať na konci dediny, že idem ďalej.
Išiel som ďalej, tie svetlá sa mi stratili, je tam zákruta na konci a nadjazd nad potokom. No a jak som

potom išiel tak som znova videl tie svetlá, ale to už blikali majáky červené, tak som si povedal aha, to sú
policajti, zastavím ich. Prečo by som nemal zastaviť policajtom. Keby som nechcel zastaviť policajtom,
tak nezastavím a unikám ďalej, nakoľko som si bol vedomí, že mám auto, ktoré som si urobil sám, malo
zvýšenie na 190 koní, keby som chcel, aby ma nikto nechytil, tak ma nechytí. Nemal som dôvod prečo
unikať. Tak jak som uvidel svetlá majákové, tak som zastavil auto, videl som, že policajti zastavujú za

mnou, videl som, že rozprávajú, aby som vystúpil z vozidla, hore ruky. Tak som chcel vystúpiť z vozidla,
ale na rukách som mal tie rukavice. Dal som si ich dole a položil ich na stredový panel, bol plastový.
Otvoril som dvere, zdvihol som ruky pred dvere a vystúpil som.

Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodeným sa stretávali ako kamaráti, poškodený pri posedeniach vypil
aj 7 pív. Už v minulosti mal poškodený tendencie k samovražde. Raz ho volal telefónom, aby prišiel k

nemu, že si zapália poslednú cigaretu. Keď k nemu prišiel, poškodený stál na dvore a bol celý obliaty
benzínom. On mu pomohol vyzliecť sa a pomohol mu do sprchy. Poškodený bol v tom čase značne
pod vplyvom alkoholu.

O ďalšom prípade sa dozvedel od manželky poškodeného. Táto mu povedala, že keď je pod vplyvom
alkoholu robí hovadiny a raz si zavesil slučku pod bránou. S manželkou poškodeného mal intímny vzťah.

Ku skutku v bode 2) vypovedal, že žiadne drogy do jeho domu nepriniesol. Nevie kto drogy do jeho domu
dal, Pri domovej prehliadke na poličke našiel sáčok, pýtali sa ho, čo je to a on odpovedal, že to nie je
moje a sáčok pustil na stôl. Vyšetrovateľ zakričal „technik drogy“.

Svedok - poškodený I.. U. P. vypovedal, že niekedy okolo jednej hodiny ráno bol zobudený s tým, že sa
stala mimoriadna udalosť. Keď prechádzal po príjazdovej ceste, videl ako hasiči hasia jeho motorové

vozidlo. S poškodeným sa už nestretol, nakoľko ho už odviezla záchranná služba. Uplatnil si náhradu
škody za zničené vozidlo vo výške 2.556,-€ tak, ako výšku ustanovil znalec.

Poškodený U. F. pracoval u nich asi 9 rokov. Požiadal o zmenu pracovnej doby tak, aby mohol chodiť na
ôsmu ráno a končiť o tretej poobede z dôvodu, že vodí syna do škôlky. Poškodený o svojom súkromnom
životenehovoril,vprácihonevidelnikdyopitéhoanikdyhoaninevidelpiťalkohol.Povahovobolskromný

a ochotný, nekonfliktný, bol ústretový a ochotný. Dňa 20.8.2008 sa dozvedel od kolegov, ktorí boli s
poškodeným nakupovať naftu, že mu telefonovala manželka, aby sa ponáhľal domov, že ho čaká doma
s kávou a preto aj nevyložili naftu.

Na požiadanie vyšetrovateľa vykonali kontrolu nafty a benzínu, pričom nič nechýbalo.

Svedok L. W. vypovedal, že poškodeného poznal iba z práce. Bol to jeden kľudný, svedomitý človek.

V práci alkohol nikdy nepožíval. Nikdy ho nevidel pod vplyvom alkoholu. O svojom synovi hovoril stále,
boli dosť naviazaní na seba. Manželku spomenul asi 3x krát. Mala mu vyčítať, že málo zarába.

V osudný deň bol spolu s poškodeným a svedkom W. kupovať v Malackách naftu. Keď sa vracali do
práce, asi o 15,00 hod. mu telefonovala manželka, že či má urobiť kávu, či je už na ceste domov. Ztelefonátu bol veľmi vytešený. Svedok nemal vedomosť o tom, že by sa v ich práci stratili nejaké nástroje,
prípadne bola odcudzená nafta alebo benzín.

Svedok J. W. vypovedal, že v osudný deň bol spoločne s poškodeným a svedkom W. v Malackách

kúpiť naftu asi okolo 14,00 hod. V ten deň bol kľudný ako vždy. Alkoholické nápoje nepožíval, ani na
oslavách. Bol pohotovostný údržbár. Mal pridelené vozidlo a preto alkohol ani užívať nemohol. Súkromie
poškodeného nepoznal.

V práci spomínal iba syna, kvôli nemu si aj zmenil pracovnú dobu, aby ho mohol voziť do škôlky.

Svedok L. R. vypovedal, že ten večer mu bolo mu zdelené operačným dôstojníkom, aby zavolal na
číslo 158. „Bol som veliteľ hliadky PMJ vlastne som volal na 158, že údajne nejaký náš kolega podpálil

nejakého človeka, nejakú osobu pri Malackách a vlastne dal nám údaje trvalého bydliska pána F.. My
sme sa tam presunuli, naša hliadka, pričom sme zaujali stanovisko neďaleko jeho domu. Pri takých
stromoch vlastne, aby nás z taktického hľadiska nebolo vidieť, aby sme ho mohli zadržať. Potom ako
sme odparkovali naše auto, zhruba za takých 15 minút sme videli prichádzať motorové vozidlo. K nám
bolo z pravej strany, ktoré nás osvetlilo a zbadalo naše auto. Tým pádom pribrzdil ešte pri svojom dome

a začal unikať. My sme rýchlo skočili do auta, zapli sme maják, zvukové výstražné sme ešte nezapli,
zapli sme len svetelné a začali sme toto auto prenasledovať. Toto auto nám začalo unikať, dosť vysokou
rýchlosťou unikalo až za Zohor, vlastne kde už som povedal vodičovi, som mu prikázal, aby použil
zvukovévýstražnéznamenie,kebynezastavil.Popoužitízvukovéhovýstražnéhoznameniavlastneauto
začalo pribrzďovať, nezastavilo ihneď, začal pribrzďovať po takých 10 metrových intervaloch, tak som

prikázal zastaviť takých 20 metrov od neho a nakoľko bol policajt a bola tam možnosť, že má u seba
zbraň a mal zafóliované auto, nevedeli sme v akom je stave, že či nebude strieľať, tak som prikázal
hliadke, aby zostala pri vozidle, otvoril som svoje dvere a od hrozbou zbrane som vyzýval nech vyjde z
auta von a ruky nech si dá za hlavu. V tom sa otvorili dvere, dvere zo strany vodiča, pán Vido vystupoval
s rukami nad hlavou, pričom som si odložil zbraň, pribehol som k nemu aj s hliadkou, vytiahol som ho z

vozidla, položil som ho tvárou k zemi, nasadil som mu putá a bola mu urobená bezpečnostná prehliadka.
Pýtal som sa, či nemá u seba zbraň, tvrdil, že zbraň u seba nemá, no a vlastne bolo zadržanie tohto
pána oznámené na operačné stredisko, zároveň sa dostavil pán B. a krajský riaditeľ PZ na miesto činu
a ako som mu vlastne dával putá tak mal, nevedel som zo začiatku, mokré ruky, tak som zakričal, že
aké máš ruky, čo máš s rukami. On povedal, že popálil som sa. A akonáhle som mu otočil aj hlavu, lebo

zo začiatku som mu musel dať hlavu k zemi, som pozeral, že ešte aj tvár mal popálenú. No a kým prišla
sanitka, lebo volali sme automaticky aj sanitku, tak si zoškrabal vlastne tú popálenú kožu z rúk.

Vozidlo obžalovaného prenasledovali od jeho domu až na obec Zohor, čo trvalo asi 4 minúty.
Prenasledovali ho policajnou Škodou Octávia Combi s nápismi polícia a s majákmi. Obžalovaný vyvinul
dosť vysokú rýchlosť a snažil sa utiecť. Stále pridával a reagoval až na zvukové výstražné znamenie.

Po zadržaní obžalovaný hovoril „Chlapci pustite ma, ja sa idem zastreliť, urobil som veľkú pičovinu“.

Svedok L. I. vypovedal, že pracuje v záchrannej službe v Malackách., Bol im nahlásený výjazd, že v
hydinárni je popálený muž. Po výzve vyrazili na miesto zásahu, bolo tam horiace auto, prehľadali okolie
a potom ho našli. Museli počkať na hasičov, aby mohli pokračovať. Medzičasom sa skontaktovali s
dispečingom záchrannej služby, aby im upresnili, kde sa zranený vlastne nachádza. Tí im povedali,

že už v priestoroch hydinárne. Prišli tam a bol tam zranený muž, popálený tak na 100% tela a toho
vlastne začali ošetrovať. Hneď jak tam došli, tak on im povedal, ešte bol pri vedomí, že ja viem, kto mi
to spravil. Policajt ma podpálil, Vido Peter, sused, čo mi chodí za ženou a vlastne toto stále opakoval
dookola kým ho neodovzdali. Ešte hovoril, že mu rozbil bočné okno na aute a podpálil ho. Poškodený
bol pri vedomí, bol orientovaný časom a priestorom, vlastne pani doktorka ho vyšetrila a ho zavalila

otázkami, či vie kde sa nachádza, či vie kto smer a odpovedal na všetko správne, bol pri vedomí, bol
orientovaný, vedel kde je, čo sa s ním stalo a vedel, kto sme my. Cestou späť na stanovište im nahlásili,
že medzi Zohorom a Vysokou pri Morave, že je ďalší popálený muž a že ich bude čakať vlastne policajné
auto niekde za Zohorom. Dorazili na to miesto, objavili tam viacero policajných áut a odovzdala im
polícia obžalovaného, ktorý mal popálené ruky a tvár, Toho tiež ošetrili a následne odviezli do Ružinova,

Obžalovaný pôsobil kľudne, rozprával potichu a povedal im, že s kamarátom kradli benzín. Mal ľahšie
popáleniny tváre a rúk, bol pri vedomí a orientovaný.Svedkyňa L.. L. Q. vypovedala, že prišli na miesto, kde horelo auto, boli prvá posádka tam ešte pred
hasičmi, záchranármi, ona ich osobne urgovala, či vedia čo sa stalo, lebo niekedy je problém medzi
komunikáciou, hovorili, že už sú na ceste a už prichádzajú. Opakovane potom volali na dispečing, kde

je pacient, lebo nikde v okolí horiaceho auta nikoho nenašli, že či náhodou neušiel alebo či to nebol
falošný poplach. Upresnili im, že sa nachádza v budove hydinárni, tak sa rozhodli s kolegom ísť pešo,
lebo sa nedalo so sanitkou prejsť okolo toho horiaceho auta: Po pár metroch stálo ďalšie auto, ktoré sa
asi snažilo prejsť, aspoň tak tomu porozumela, že išli z chatovej oblasti a videli, že horí auto tak zastali,
tak sa s nimi zviezli , lebo to bol ešte kus cesty. Tak ich oni zaviezli k hydinárňam, medzitým druhý

kolega po čiastočnom uhasení požiaru prešiel so sanitkou k tomuto areálu hydinárni. Tam vošli, našli
pacienta sedieť v miestnosti vedľa pri vchode, ktorý bol pri vedomí, plne orientovaný, no s rozsiahlymi
popáleninami takmer celého tela. Bolo tam už vidno, hneď pri prvom pohľade, že to nie je zlučiteľné so
životom takýto rozsah a fascinoval ju, že dokázal prejsť takýto kus cesty s takýmito postihnutiami a úplne
normálneorientovanýsnimikomunikoval.Prvéslováčohovorilboli,žetourobilU.F.,potomvzápätíprišli
aj policajti, ktorým takisto hovoril prvé slová, že urobil mi to jeden z vás, váš kolega. Opakovane hovoril to

meno. Počas transportu bol pri vedomí, vedel povedať meno, adresu, rodné číslo, úplne komunikoval a
stihol poznamenať, že prečo ho nechal takto trpieť, prečo ho radšej nezastrelil, prečo musí takto umierať.

Poškodený naznačoval, že muž ktorý mu to urobil, chodí za jeho ženou, že žena ho podvádza.

Asi po nejakej hodine a niečo im nahlásili ďalšieho popáleného pacienta neďaleko Zohoru. Keď prišli na
miesto muž bol zaistený policajtmi, mal na rukách putá. Muž mal popálenú tvár a ruky. Dali mi obväzy a

niečo od bolesti a previezli ho na kliniku popálenín. V sanitke im muž hovoril, „že kradli benzín a začal
horieť“. taktiež sa pýtal v akom stave je pán F. a či umrie.

Počas ošetrenia bol veľmi kľudný, vyrovnaný, nemal ani búšenie srdca.

Svedok T. D. vypovedal, že v tú noc boli vyslaní ako záchranná služba k prípadu popáleného, ktorý sa
nachádza v priestoroch Hydinárskych závodov. Po príjazde na miesto zásahu prišli k miestu, kde bolo

horiace auto a na základe toho museli čakať, kým prídu hasiči. Medzitým urobili taký bežný prieskum,
či náhodou tá informácia je pravdivá, lebo informácia bola taká, že ten postihnutý je v blízkosti tohto
miesta. Po príjazde hasičského zboru a po uhasení auta pokračovali a po zistení a potvrdení informácie,
že ten postihnutý sa nachádza v priestoroch Hydinárskych závodoch pokračovali na miesto zásahu. Po
príchode na miesto zásahu postihnutý bol v miestnosti na vrátnici, sediaci v kresle, pri vedomí, bol celý

spálený a taká prvá zdravotnícka otázka je, že čo sa stalo a odpoveď bola, že toto mi spravil policajt
U. F.. Medzitým už prišli aj hasiči, ktorí hasili ten požiar asi zo Zohoru a takisto im on osobne povedal,
že spravil mi to váš kolega U. F.. Poškodený hovoril, že Vido sa mu postavil do cesty, rozbil sklo a vylial
na neho neznámu zápalnú tekutinu a zapálil ho.

Po tomto prvom zásahu po ceste naspäť, keď sa vracali im bol zase nahlásený ďalší zásah z

dispečingom že majú ďalšieho popáleného, ktorý sa nachádza medzi Zohorom a Vysokou pri Morave, že
policajti sú pri ňom, že policajti ho zadržali a tak išli tam. Druhého muža ošetrili a odviezli do nemocnice.
Muž mal popálené ruky a tvár.

Svedok L. W. vypovedal, že pracuje na OR hasičského zboru v Malackách. Bol im oznámený požiar
auta na príjazdovej ceste k hydinárňam v chatovej oblasti. Po príchode na miesto zistili, že sa jedná o

požiar auta, na mieste sa už nachádzalo druhé vozidlo IRS, ktoré nemohlo prejsť a zranená osoba sa
mala nachádzať na vrátnici v hydinárni. Po čiastočnej lokalizácie vozila sa s kolegom vybral na vrátnicu
do hydinárne, kde už ošetrovali zraneného. Keď sedel ten zhorený v kresle, povedal to meno kto mu to
spravil(poznačilsimenodobloku)aeštepovedal,chodilmizaženou,jetopolicajt,robínavyšetrovačke.

Po obhliadke požiariska našli ďalšie ohnisko a videli tam, časti odevu, kde sa asi osoba váľala. Asi 10

metrov od vozidla bola nájdená krvavá stopa.

Svedkyňa L. U. vypovedala, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti, rozišli sa asi pred 2 a pol
rokom a s obžalovaným má dieťa. S rodinou poškodeného sa stýkali, boli kamaráti. Poškodený v tom
čase dosť pil, sťažovala sa jej manželka poškodeného. Asi v roku 2006 prišla obžalovanému MMS-ka,kde bola odfotená bandaska s benzínom. Obžalovaný potom volal s poškodeným a ten mu povedal, že
sa ide urobiť, že už má toho dosť, že on môže na taký život kašľať. Obžalovaný išiel za poškodeným,
porozprávali sa, uložil ho spať a vrátil sa domov, Niekoľko mesiacov bol kľud a potom znovu sa to

zopakovalo s tým, že je poliaty benzínom a ide sa podpáliť, lebo toho má dosť. Obžalovaný znovu išiel
za poškodeným a keď sa vrátil povedal, že ozaj bol poliaty benzínom, že ho osprchoval a dal spať. Od
kamarátkyC.Š.sadozvedela,žekeďotvorilabránunadomepoškodeného,viselatamzavesenáslučka.

Svedok F. F. vypovedal, že je kolegom obžalovaného a stretávali sa aj v súkromí ako kamaráti. V
deň ,skutku boli v práci, mali školenie. Obžalovaný bol úplne v pohode ako vždy, nič zvláštne si na ňom

nevšimol.

Svoj mobil č. XXXX XXX XXX nechal používať obžalovanému, ktorý aj platil faktúry. Obžalovaný ho
začal používať dva roky dozadu.

Svedok L. Y. vypovedal, že s obžalovaným aj poškodeným boli kamaráti, vzájomne si pomáhali a
navštevovali sa. O skutku sa dozvedel od rodiny a z novín a potom sa rozhodol ísť vypovedať na políciu.
Okolo 11.augusta mala jeho sestra meniny, kde sa všetci zišli a to aj manželia F. a obžalovaný. Deň

predtým sedel u poškodeného, ktorý bol v podnapitom stave a ten mu začal rozprávať, že chystá plán
na obžalovaného, nejakú pomstu. Poškodený mu stále rozprával, že obžalovaného podozrieva, že mu
chodí za ženou a podobné veci a neskôr spomenul taký plán, že obžalovaného označí ako svojho vraha,
že keď sa mu niečo stane ukáže na neho a pôjde do väzenia a že on to asi neprežije. Nebral ho vážne,
ale čo sa stalo, bolo to čo mu rozprával a preto išiel na políciu.

V prípravnom konaní svedok dňa 25.1.2009 vypovedal „F. mi povedal, že kde to má pripravené, že kde
sa to stane a keď bude bežať, myslí, že to neprežije“.

Rozpory vo výpovediach svedok nevedel objasniť, uviedol iba, že nevedel kde sa to stane.

Svedkyňa S. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že svedok L. Y. je jej brat a svedok T. W. jej
manžel. Poškodený U. F. a obžalovaný boli priatelia a taktiež jej manžel bol priateľom obžalovaného.

Manžel bol priateľom aj poškodeného F., s ktorým sa stretával a spoločne spolu požívali alkohol, najmä
pivo. Poškodený F. keď si vypil, podozrieval svoju manželku, že ho podvádza.

Svedkyňa ďalej vypovedala, že niekedy v mesiaci november alebo december 2008, keď sa jej brat L. Y.
vrátil z Anglicka, rozprával jej a manželovi, že poškodený F. mu ešte pred spáchaním skutku povedal,
že plánuje samovraždu a obviní z toho obžalovaného. Hovoril mu, že sa upáli. Podozrenie padne na

obžalovaného a on to neprežije a obžalovaný sa pri tom zraní.

Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným aj poškodeným boli priatelia,
vzájomne sa stretávali a pomáhali si. Poškodený mal nejaké podozrenie o vzťahu obžalovaného a
jeho manželky, avšak nemal žiadne dôkazy. Poškodený keď bol pod vplyvom alkoholu mu hovoril, že
raz sa určite zabije. V jednom prípade mu povedal, že má pod bránou slučku a že sa tam obesí,

druhý raz mu telefonoval, že sa polial benzínom a už horí. On zavolal obžalovaného, aby poškodeného
išiel skontrolovať. Obžalovaný ho potom osprchoval vodou, keďže bol už poliaty benzínom. Keď bol
poškodený triezvy, nikdy mu nehovoril o samovraždách, spomínal ich iba vtedy keď bol pod vplyvom
alkoholu. Poškodený pil často hlavne pivo, aj keď mal pohotovosť pil, vtedy ho do práce odviezol
obžalovaný alebo manželka.

Svedok ďalej vypovedal, že od švagra - svedka L. Y. sa po spáchaní skutku dozvedel, že poškodený F.
mu hovoril, že raz obžalovaného dostane a jeho to bude stáť život.

Svedkyňa B. F. vypovedala, že čo sa stalo v osudnú noc nevie. Manžel - poškodený bol uzavretý typ
človeka, nebol komunikatívny typ, keď nastali medzi nimi nejaké problémy alebo konflikty, tak nemal
ich v záujme spoločne riešiť. Manžel bol šikovný, pohodový pokiaľ si nevypil, vyhľadával spoločnosť, v

ktorej sa konzumovalo väčšie množstvo alkoholu, preto dochádzalo medzi nimi ku konfliktom, nevedelamu to tolerovať, pretože keď mal vypité a viacej vypité tak robil sprostosti. Stalo sa dva razy, že odišli s
malým k rodičom, pretože tie hádky, ktoré medzi nimi nastávali tak vrcholili a nechcela, aby ich syn videl
ich hádky. Keď odišli z domu, robila ešte v školskej jedálni, manžel vyvolával, hovoril, že to nemá v hlave

v poriadku, že on už piť nebude a aby mu odpustila. Keď prišla na druhý deň od rodičov domov, nevie z
akého dôvodu bola pod bránou zavesená slučka, keď sa pýtala, že načo tam je, tak sa nevyjadril. Potom
keď nepil bol kľud, bolo všetko v poriadku, keď i vypil druhýkrát to medzi nimi vrelo, jednoducho nevedela
mu to tolerovať, pretože nebýva po nociach doma a keď prišiel tak sa hádali a keď prišla druhý krát
domov tak v kuchyni a v dielni bol smrad od benzínu, ale čo robil nevie, pretože doma nebola. Manžel

si vypil pokiaľ nemal pohotovosť, bol veľmi šikovný, ochotný, pomohol, keď si vypil tak dochádzalo k
hádkam a z tohto dôvodu mu to nevedela tolerovať a rešpektovať.

O syna sa staral, avšak všetko robil nie z vlastnej iniciatívy , musel byť o to požiadaný. Syna vodil do
školy, nakoľko pracoval od 8,00 hod ráno, zo školy chodil syn sám.

S obžalovaným boli kamaráti, stretávali sa. Obžalovaný bol vždy ochotný kedykoľvek a v čomkoľvek
pomôcť poškodenému, aj jej. Jej vzťah s obžalovaným prerástol do niečoho viac, avšak ona to brala

ako krátkodobý vzťah, nakoľko obžalovaný mal viacej známostí a preto nič neplánovala. Ich bližší vzťah
vznikol asi rok a pol, dva roky dozadu a inicioval ho obžalovaný. Ona chcela byť s obžalovaným iba
kamarátka, ale on naliehal na sex a ona súhlasila. Viackrát mu hovorila, aby ju nechal, aby si našiel
druhú, mladú, slobodnú babu, alebo aby sa vrátil k predchádzajúcej partnerke. Obžalovaný však nato
reagoval po svojom, pokračoval v tom, pretože keď si niečo zaumieni, tak to musí byť.

Dňa 20.8.2008 obžalovaný bol u nich na večeri, zdržal sa iba chvíľku, odišiel okolo pol desiatej alebo
desiatej večer. Či sa obžalovaný stretol večer s poškodeným si nepamätala, avšak poškodený vedel, že
obžalovaný príde na večeru. Či mu v ten deň telefonovala si nepamätala. Nevidela ho, že by v ten deň
niečo pil, nakoľko mal pohotovosť a večer mal ísť nasádzať vajíčka. Poškodený sa správal normálne,
spolu sa nepohádali.

Záverom uviedla, že jej rodičia hovorili s obžalovaným, aby obmedzili ich stretnutia, jej hovorili, že si
neprajú, aby sa stretávali a dali jej ultimátum, že buď sa dá s poškodeným dokopy alebo sa rozvedú.

Svedok U. D. vypovedal, že s obžalovaným mali vedľa seba cely. Na vychádzke sa dali do reči a
obžalovaný sa ho spýtal, ako je na tom finančne, lebo vedel, že ho majú pustiť na slobodu. Odpovedal
mu, že má doma 4 malé deti a finančne je na tom zle.

Obžalovaný mu dal návrh, že keď ho pustia na slobodu, má zohnať dvoch bezdomovcov, ktorí by mali
potvrdiť jeho nevinu. Popisoval mu skutok, poslal mu časopis, kde sa o ňom písalo, napísal mu dopis
a keď chodili von stále o tom hovoril.

Potom prišli za ním vyšetrovatelia a on im povedal, čo od neho obžalovaný žiada a dal im aj dopis
od obťažovaného a časopis a začal s nimi spolupracovať, lebo obžalovaný sa mu začal vyhrážať. Pri

stretnutiach mu obžalovaný cestu, les, kde sa to malo stať. Povedal mu, že pri ceste je už urobený kríž a
je tam nejaký fľak, kde sa to stalo. Bezdomovci mali bývať u neho a on mal obžalovanému poslať nejakú
kartičku, na ktorej bolo ich znamenie, že všetko je v poriadku.

Bezdomovci mali vypovedať, že videli tam dve autá, počuli výbuch, boli niekde nablízku a išli sa pozrieť,
čo sa deje a videli z druhého auta z pravej strany vychádzať chlapíka, ktorý sa mal polievať a naraz

vzbĺkol. Potom sa hodil na zem a začal sa váľať, postavil sa a rýchlym krokom šiel k lesu. Keby sa pýtali,
či tam videli aj nejakého druhého, mali odpovedať, že nie. Skutok sa mal stať okolo dvanástej, jednej ,
koncom augusta. Za zabezpečenie bezdomovcov obžalovaný sľúbil finančnú odmenu, ktoré pošle na
účet jemu alebo jeho priateľke a keď sa dostane von, nájde mu nejakú robotu.

Svedkyňa R. L. vypovedala, že asi o trištvrte na jednu v noc niekto kričal pred bránou o pomoc a žiadal

otvoriť bránu a povedal, to som ja U.. Ihneď aj volala záchranku. Poškodený jej povedal, čakal tam na
mňa v lese, zablokoval mi cestu, rozbil mi sklo, polial ma benzínom a škrtol. Hovoril, že to bol U. F.,
jeho sused, že robí v Petržalke u policajtov a chodí mu za ženou. Neustále opakoval, kto mu to urobil aj
po príchode záchranky. Poškodený bol bezkonfliktný, kľudný človek, ktorý o svojom súkromí rozprávalmálo. Zmenil si pracovnú dobu, aby sa mohol venovať synovi a voziť ho do škôlky. Nikdy ho nevidela
požívať alkohol. Nebolo zistené, že by v práci chýbala nafta alebo benzín.

V deň skutku s ním hovorila asi o tretej poobede, nebol rozrušený, správal sa normálne ako vždy.

Svedkyňa D. L. vypovedala, že poškodený prišiel do práce okolo štvrť na dvanásť večer a spolu
pracovali. Keď skončili, chvíľu posedeli, napil sa malinovky a odišiel okolo 00,20 hod. autom preč, pričom
ho sledovala cez okno. Ona pracovala ďalej a asi okolo 00,45 hod. jej volala kolegyňa, aby zavolala
políciuaochvíľujuvolala,abyprišlanavrátnicu.Navrátnicividelapoškodenéhoakolegyňajejpovedala,
čo počula od poškodeného. Mal jej povedať, že mu skrížil cestu, rozbil okno na aute, polial ho a zapálil
a dotyčný muž mu chodil za jeho ženou. Spomínala aj meno, kto to mal urobiť, ale to dobre nepočula.

Z práce odišiel poškodený v pohode, ešte zjedol rajčinu, keď odchádzal.

Poškodený bol bezkonfliktný, v práci rozprával iba o synovi, kvôli ktorému si upravil aj pracovnú dobu.
Alkoholické nápoje nepožíval. Nikdy nevidela ani nepočula, že by poškodený z práce niečo odcudzil.

Svedok Q. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným F. bol určitý čas spolu na cele a
ešte predtým sa stretávali mimo cely. F. sa mu po nejakom čase priznal ku spáchaniu skutku, ktorý mu

je kladený za vinu a v podstate povedal aj dôvody, prečo takto konal. Zo začiatku, keď F. poznal, vtedy s
ním ešte nebol na cele, tak sa ku skutku nedoznával s tým, že rozprával v podstate na svoju obranu veci,
nakoľko bol nedôverčivý ku nemu ako aj okolo iných ľudí. Čo sa stala aj príhoda ohľadne D., ktorý ho mal
nahrať v tom čase na okne, ako si mal dohadovať nejakých svedkov alebo niečo podobné. Jeho dôvera
v svedka sa potom zmenila, resp. mu začal dôverovať a čo sa týka toho jeho prípadu, ako mu povedal,

nech mu radšej nič nerozpráva, ako by mu mal klamať, pretože si svedok nemyslí, že by ten zločin
nespáchal, že nie je sprostý a že nech radšej nerozpráva nič. Keď chce, nech mu na rovinu povie pravdu.
V tom období sa to nejako prelomilo a začal rozprávať otvorene o niektorých veciach s tým, že rozprával
sním zo začiatku, že nerozprával detaily, iba že sa doznal, že to spravil. Lebo najprv tvrdil, že s tým nič
nemá. Ale počas pobytu, keď už boli spolu na cele tak mu rozprával aj podrobnejšie detaily ohľadne tejto

samotnej vraždy a tohto skutku. Pýtal sa ho na motív, prečo vlastne zabil človeka, teda toho, ktorého
mal v obvinení a povedal, že sa nevedel zmieriť s tým, že manželka zabitého by sa mala prestať s ním
stretávať, nakoľko s ním mala milenecký vzťah a obžalovaný sa do pani manželky toho mŕtveho zaľúbil
s tým, že teda ona chcela ukončiť ich milenecký vzťah, tak on si myslel, že na základe tohto činu, ktorý
by spáchal v podstate by mohol zvrátiť tento rozchod. Takisto sa vyjadroval k tomu, prečo spáchal tento

zločin v takej podobe ako ho spáchal, povedal, že chcel, aby to vyzeralo ako samovražda. Samovražda
tohto zavraždeného človeka, nakoľko už v minulosti mal sklony ku samovražde, o ktorých F. vedel a pri
ktorých aj bol svedkom týchto sklonov k samovražde a takisto sa mal zavraždený pri jednom pokuse o
samovraždu pokúšať, resp. nie pokúšať, ale vyhrážať, že sa podpáli. Takže vlastne toto F. motivovalo
v tom, akým spôsobom vykonal túto vraždu. Takže vraždu vykonal následne potom tak, ako ju vykonal.

Teda človeka podpálil s tým, že to malo vyzerať ako samovražda. On sa ho spýtal, že prečo to spravil
tak hlúpo, resp. prečo sa mu to celé vlastne vymklo z rúk a on mu povedal, že bol zmätený, že toho
človeka keď ho počkal, ako vedel kedy chodí z roboty, ako ho čakal na určitom mieste, na ktorom teda
chcel vykonať túto vraždu tak mu povedal, že došlo tam k incidentu, že v podstate tohto človeka mal
obliať, resp. podpáliť a podpálený človek, ktorý horel v aute sa mal následne pokúšať vystúpiť horiaci z

auta, ktoré auto teda už začalo horieť v interiéri, ale F. mu teda držal dvere a bránil mu vystúpiť z tohto
auta v tom nastal nejaký vzbuch alebo výbuch, niečo v tom zmysle, že ho ošľahli plamene cez okno a
tie mu šľahli do očí a posledné čo videl bolo, že tento človek sa ešte pokúsil vystúpiť z inej strany vozidla
s tým, že F. v tom momente ostal zmätený z tohto výbuchu alebo ošľahnutia plameňmi, lebo mu to išlo
do očí, vzápätí utekal k svojmu autu, ktoré mal neďaleko odtiaľ odstavené a snažil sa zistiť, či neoslepol,

lebo mu to vlastne išlo do očí a to bola príčina toho, že sa mu to celé vymklo spod kontroly, vlastne lebo
toto nečakal a potom keď sa postaral o seba, o svoje oči, keď videl že je v poriadku, opláchol si oči,
lebo povedal, že si ich vypláchol minerálkou, ktorú mal v tom čase v aute, tak bežal následne k tomu
horiacemu autu, ktoré medzičasom horelo tak, zavraždeného už tam nevidel v tej dobe, tak potom sa
rozhodol z miesta činu odísť.

Obžalovaný mal svojím autom F. U. K. prísť na cestu, kadiaľ poškodený chodil do práce, tam ho mal
zastaviť, pristúpil k jeho vozidlu, pýtal si od poškodeného cez otvorené okno oheň alebo cigaretu. Potommal poškodeného poliať (akou látkou nevedel uviesť, malo ísť o horľavú látku) a poškodený začal horieť
a snažil sa vystúpiť z auta, ale on mu držal dvere. Potom malo nastať vzplanutiu a obžalovaného šľahli
plamene do očí a mal zasiahnuté aj ruky.

Počas cesty autom domov sa mal zbaviť nejakých dôkazov, čistil si tvár.

Vo veci sa rozhodol vypovedať sám, napísal dopis prokurátorovi, ktorý dozoruje jeho trestnú vec. Či
mal obžalovaný na cele nejaké písomnosti ohľadne svojho prípadu uviesť nevedel. V jeho veciach sa
nehrabal.

Záverom svedok uviedol, že obžalovaný mu povedal, že obžalovaný mu povedal, že namiesto požívania
alkoholu si radšej zapáli marihuanu.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal so súhlasom obžalovaného a prokurátora výpovede svedkov L.
F., V. F., L. F.B., T. F., L. B., P. F., L.. Q. K. J. L. W..

Svedok L. F., otec poškodenej B. F., vo svojej výpovedi uviedol, že ku B. J. U. F. chodili dve rodiny a to
obvinený s L. a R., to je prezývka. U.. F. bol kľudas, svedok nemôže na neho povedať nič zlé, nepočul že
by niekedy zahrešil, bol pracovitý, svedok nemá vedomosť, že by sa s niekým pohádal. Asi pred dvoma

rokmi svedkovi oznámila svatka T. či vie, že mladý nejako dobre nevychádzajú. Svedok si zavolal dcéru
k nim domov a tejto povedal, že počuli, že sa stretáva s obvineným. B. mu povedala, že to nie je pravda,
že je to kamarát U.. F.. Svedok uviedol, že v poslednom čase, keď išli spolu s manželkou zo záhrady
tak sa zastavili v dome Kataríny a veľakrát tam bol obvinený. Nakoľko si nevedeli poradiť s tým, že tam
stále bol obvinený, tak návštevy obmedzili. Asi v máji 2008 bol svedok nahnevaný, videl že to medzi

nimi neklape, B. bola u nich doma a svedok jej povedal, že nech sa rozvedie, že takto sa nedá. Tiež
jej povedal, že si praje aby potom k nim chodili len bratia U.. F. a jeho rodičia. Taktiež jej povedal, že
sa spýta U.. F. a bude čakať odpoveď týždeň a potom sa príde opýtať , či sú ochotný začať odznovu.
Potom svedok išiel do domu B. J. U. a len U. povedal, že vie že ich manželstvo nie je dobré a chce sa
opýtať, či je ochotný začať odznovu, ale tak, že k nim nebude nikto chodiť okrem bratov a rodičov. Obom

svedok povedal, že to pôjde povedať aj obvinenému, k tomuto išiel, nebol doma, ale raz, keď bol svedok
s manželkou, bolo to asi po týždni, ho vystihol doma. Pri bráne mu povedal, že si nepraje, aby chodil k
dcére. Svedok vtedy obmedzil chodenie k dcére, ale odvtedy obvineného u dcéry nevidel. Svedok ďalej
uviedol, že za to čo poznal U.. F., tak ho videl opitého len jeden krát, ale to bolo na oslave jeho otca.
On jazdil na aute tak nepil. Dcéra s v poslednom čase len sťažovala že manžel pije. Na otázku či mu

niekedy povedala dcéra že sa chce rozviesť odpovedal, že dcéra mu nepovedala, že sa chce rozviesť.

Svedkyňa V. F., matka poškodenej B. F., vypovedala zhodne ako svedok L. F., pričom uviedla, že keď
bola s manželom u B., táto im povedala, že sa rozvedie, U. F. povedal, že to ešte skúsia spolu. Peter
a Katarína nepočuli odpoveď toho druhého. U. F. rozhodnutie B., že sa chce rozviesť nepovedali. Na
otázku svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa U.. F. pokúsil o samovraždu.

Svedok L. F., brat poškodeného U. F., vo svojej výpovedi uviedol, že ich matka vstúpila do toho, že sa
jej nepáčilo, že F. je stále nasáčkovaný u U.. F. v dome. Keď svedok prišiel k bratovi na návštevu, tento
si robil na dvore a prišiel F. prakticky si prišiel na večeru. Vtedy svedka B. volala na večeru, mal pocit
že U. by nenabrala jedlo, bolo to len preto, že tam bol svedok. Nevie ako to mal zariadené, že sa chodil
stravovať ku B., celkom mu to pripadalo ako milá rodinka, teda F. a B.. Svedok ďalej uviedol, že B. F.

dva - tri mesiace dozadu stretol v Tescu v Lamači v Bratislave kde mu povedala, že je tam s F., svedok
ju upozornil nech si zapne rázporok. Svedok ďalej uviedol, že po tom ako ich mama vstúpila do vzťahu
U. J. B., tak sa vzťahy narušili a B. už k nim nechodila. Pred tým, ako vstúpil F. do vzťahu medzi U. J.
B. a začal chodiť na večere, tak to bolo celkom iné v ich manželstve. Svedok ďalej uviedol, že L. B. mu
povedal, že videl raz ráno ako B. išla do uličky pri ich dome, kde ju mal čakať F. s autom. Podľa svedka

U. F. alkohol pil, dal si pri práci doma pivo, že by prišiel k nemu a uvidel ho na mol napitého, tak to nie.
Na otázku svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa U.. F. niekedy pokúsil o samovraždu a ani
že by si niekedy spôsobil nejaké úmyselné zranenie. Jeho správanie sa v poslednom čase nezmenilo,
stále to bol ten istý človek.Svedkyňa T. F., matka poškodeného U. F., uviedla, že zo začiatku žil syn s B.Í. v sporiadanom
manželstveaždočasu,keďsaprisťahovaldoZohorususedobvinený.Svedkyňasiasipreddvomarokmi
všimla, že priateľský vzťah medzi B. a obvineným sa zmenil, on jej prejavoval náklonnosť. Chodili na

návštevyksynovirazzajeden-dvatýždne,vždykeďtamprišli,taktamvideliobvineného.Keďsvedkyňa
spozorovala dlhšiu náklonnosť medzi B.Í. a obvineným, povedala otcovi B. L. F., aby jej dohovoril. On
tak spravil, na čo svedkyni B. zavolala, že sa v nej sklamala, že toto povedala jej otcovi. Vzťahy sa
natrhali. Svedkyňa uviedla, že keď ešte chodila k synovi, tak si všimla, že mal váľandu v jednej izbe a B.
v druhej. Pral a varil si sám. Veľakrát sa jej pýtal do telefónu ako sa varí celé recepty. Keď sa pýtala prečo

varí on tak jej povedal, že Kataríne je zle. Po tom všetkom svedkyňa povedala synovi, aby sa zbalil a
prišiel k nim. Toto povedala asi rok pozadu. Asi po dvoch mesiacoch mu to ešte raz povedala, na čo jej
povedal, že to poblúznenie opadne a dostane sa to do starých koľají. Sem-tam zašli za synom, pričom
si svedkyňa všimla, že to zase neklape, bolo to v máji roku 2008. Svedkyňa ďalej uviedla, že po tom ako
syn zomrel, tak jej L. F. povedal, že dal ultimátum U. aj B. aby sa dali dokopy ako normálna rodina a keď
nechcú tak fungovať, tak nech sa rozídu. V ten deň keď sa to stalo bol syn doviezť naftu s kolegami,

syn mal ešte prečerpať naftu do agregátu, dostal telefonát od B., ktorá mu povedala aby sa ponáhľal
domov, že ho čaká s kávou. Syn sa mal veľmi potešiť, šéf P. mu povedal aby sa ponáhľal domov, že
naftu nemusia prečerpať, sud zostal celý. Svedkyňa uviedla, že neter T. jej povedala, že dostala od
U. F. SMS, a to blahoželanie k meninám. Dostala ju o 00.11 h dňa 21. 8. 2008. Na otázku svedkyňa
uviedla, že náklonnosť medzi B. F. a obvineným sa prejavovala tak, že keď svedkyňa bola u syna, tak

tam bol obvinený, smiali sa spolu a obvinený ju aj objal, správal sa ako keby tam bol hospodár. Stále
bol u nich. Sestrenica svedkyne P. F. jej povedala, že videla B. F. ako sa viedla s nejakým mužom, na
ktorého padol opis obvineného, za ruky a vošli do predajne obuvi, kde pracovala. Keď ju B. zbadala tak
sa pustili a každý išiel svojim smerom. Keď odchádzali z predajne opäť ich videla ako sa vonku držia za
ruky. Svedkyňa ďalej uviedla, že U.. F. si príležitostne alkoholické nápoje vypil, vtedy keď mal služobné

auto nepil. Nevie o tom, že by sa niekedy pokúsil o samovraždu, on by to ani nedokázal urobiť, on žil
pre svojho syna, chcel odpustiť a chcel ísť ďalej. V robote mal fotku svojho syna, mal furt pre koho žiť.
Svedkyňa nevie o tom, že by si niekedy U. F. spôsobil úmyselne nejaké zranenie, jeho správanie sa
nijako nezmenilo.

Svedok L. B. vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah B. J. U. F. bol v poriadku, taktiež mali dobrý vzťah k

obvinenému. Svedkovi sa U.. F. nikdy nezdôveril s tým, že by mal nejaký problém alebo starosť. Keď
bol U.. F. pomáhať, tak tam bol aj obvinený, medzi ktorým a U.. F. bol kamarátsky vzťah. Svedok si nič
nezvyčajné medzi obvineným a B.. F. nevšimol. V roku 2007 si raz všimol ako obvinený išiel s autom do
uličky, ktorá je oproti domu F., potom z domu vyšla B.. F. a išla po hlavnej autom ku kostolu. Potom z tej
uličky vyšiel obvinený a autom išiel za jej autom. Kam smerovali nevie uviesť. Svedok ďalej uviedol, že

U.. F. si aj vypil, hlavne pivo, ale nie veľa, nevie o tom, že by sa úplne spil. Pil aj obvinený, tiež pil pivo.
Keď bol štamprlík, tak si dali aj štamprlík. Keď si U.. F. vypil tak bol usmievavý, nebol agresívny, keď sa
rozprávali tak hlavne o robote, nikdy sa mu U.. F. na nič nesťažoval. Svedok nikdy nepočul, že by sa
chcel U.. F. zasamovraždiť, nemal nikdy taký pocit, pre svedka je to také nemysliteľné, že by sa sám
zapálil v tom aute. On nemal také prejavy, že by sa chcel zabiť. Svedok s ním bol ešte v stredu, robil

elektrinu u susedky, svedok ho volal na pivo, ale mu povedal, že má robotu. Vtedy bol úplne v pohode.

Svedkyňa P. F. vo svojej výpovedi uviedla, že robí v obchodnom dome P. v predajni topánok. Koncom
roku 2007 alebo začiatkom roku 2008 uvidela do ich predajne vojsť B.. F. s cudzím mužom. B.. F. ju
zbadala a zostala prekvapená, zostala stáť s tým pánom, niečo povedala tomu pánovi a ten vyšiel hneď
z predajne. B.. F. prešla predajňou, svedkyňu iba pozdravila a odišla. Keď B.. F. vyšla von z predajne,

svedkyňa videla ako spolu idú von z obchodného domu a išli vedľa seba.

Svedkyňa L.. Q. K. uviedla, že U.. F. bol jej pacientom asi od roku 1993 alebo 1994. Chodil k nej veľmi
sporadický, asi tak dvakrát do roka. V jeho karte je záznam z marca 2002, kedy mal úraz - reznú ranu na
chrbte, vtedy bol PN mesiac. Okrem toho nemal žiadnu inú dlhodobú PN. Mal mať vtedy vypité a bola
tam zavolaná RZP. V karte sú posledné záznamy a to z roku 2003, 2007 a 2008 v mesiaci júl, a to bol s

chrbticou. Žiadne lieky neužíval dlhodobo. Ako jej pacient nebol poslaný na špeciálne vyšetrenie. Taktiež
môže uviesť, že nemal žiadne psychické problémy, ani ho na žiadne vyšetrenie v tejto oblasti nezaslala.
Javil sa jej ako zdravý človek, ako vysporiadaná osoba, z ich hľadiska absolútne bezproblémový. Bolbezproblémovýakodieťa,bezzávažnýchochorení.Vzáznamochodjehodetskejlekárkysanevyskytujú
žiadne problémy, žiadne záznamy o špeciálnych vyšetreniach

Svedok L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že s obvineným má dobrý priateľský vzťah, v predmetnú stredu

sa na obed s ním stretol na parkovisku OR PZ Bratislava 5. Bavili sa o tom, že predtým žiadal svedka
o peniaze. Povedal to tak, že keby potreboval peniaze, či je svedok schopný mu požičať. Obvinený
uvažoval, že by prípadne predal dom a takto svedkovi peniaze vrátil. Uvažoval o sume okolo 100.000,-
Sk, teda pýtal sa či by mu takú sumu vedel požičať. Svedok sa ho začal pýtať, na čo potrebuje tie
peniaze, v minulosti mu požičal sumy okolo 1000,-Sk, 1500,-Sk, on totiž nevychádzal s výplatou a ak
mal problém, svedok mu peniaze do výplaty požičal. Svedok sa ho opýtal, na čo potrebuje také peniaze,

povedal len „zle je“. Svedok chcel vedieť o čo sa jedná, ako mu môže pomôcť, on totiž začal veľa fajčiť,
za poslednú dobu fajčil jednu cigaretu za druhou. Svedkovi doslova povedal, že je niekým vydieraný a že
nevie, čo bude robiť ďalej, že ten človek svedka s úsmevom pozdraví, ale keď sa otočí, tak sa zamračí.
Svedok uvažoval, koho poznajú spolu a na koho by sa mohol hodiť tento popis, tak došiel k tomu, že
to môže byť buď elektrikár F., alebo murár prezývkou Dixo. Toto povedal obvinenému, on reagoval tak,

že nie je ďaleko od pravdy. Človeka, ktorý ho vydieral však bližšie nekonkretizoval, prečo je vydieraný
nepovedal, odmietal o tom hovoriť, svedok si však myslí, že to bol F.. Svedok ďalej uviedol, že na otázku
ako mu môže pomôcť mu obvinený povedal, že mu nie je pomoci a nevie čo má robiť. Na svedka pôsobil
smutným dojmom, naznačil že spravil nejakú somarinu, ale čo, to nepovedal. Svedok chcel vedieť, ako
ho ten človek vydiera a čo chce. Povedal, že to začalo tisíc korunou, potom dvetisíc korunami a potom

to prerástlo. Koľko peňazí zaplatil vydieračovi, to nepovedal. Posledné číslo povedal 5000. Svedok na
neho tlačil, že čo sa nechá vydierať, že to s tým človekom vybavia, obvinený povedal, že nie, lebo že
on mu narobí ešte väčšie zlo. Nechcel to tak riešiť, nechcel na toho človeka tlačiť, lebo sa bál, že mu
bude robiť zle. Svedok ďalej uviedol, že obvinený vo voľnom čase opravoval autá. Svedok asi tak pred
4 - 5 mesiacmi zistil, že obvinený má vzťah s F.. Bolo to tak, že svedka požiadal, aby sa išiel pozrieť,

či má elektrikár F. doma auto. Svedok zistil, že nie, na to obvinený chcel, aby mu svedok spravil alibi,
že bol s ním v meste. Svedok si myslí, že medzi obvineným a F. nebol citový vzťah, išlo tam asi len o
sex. Obvinený si dával veľký pozor na čistotu auta, o toto sa staral, nevozil v ňom bandasku s rezervou.
Raz svedok chcel, aby mu niečo previezol a odmietol s tým, že aby mu to nezašpinilo auto, na to je
citlivý. Svedok ďalej uviedol, že obvinený si s F. chodili pomáhať, pritom sa nacápali a ženy boli na to

nahnevané. Obvinený mal doma pivá, vždy keď tam F. prišli, tak obvinený dal F. pivo, potom aj domácu
a F. nemal problém.

Na hlavnom pojednávaní prečítal súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora znalecký posudok
znalcom MUDr. Romana Kuruca a MUDr. Petra Očka vo veci prehliadky a pitvy mŕtvoly muža -
poškodeného U. F. znalecký posudok Ing. Juraja Mlynára a jeho zápisnicu o výsluchu.

Bezprostrednom príčinou smrti U.. F. bol popáleninový šok pri rozsiahlych popáleninách hlavy, trupu a
končatín. V danom prípade išlo o násilnú smrť, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s popáleninami,
ktoré poškodený utrpel dňa 21. 8. 2008 v čase od 00.00 do 00.47 hod. na účelovej komunikácii
k hydinárskej farme U., nachádzajúcej sa v katastri obce Plavecký Štvrtok, časť Vampil. Zranenia
vzniknuté účinkom plameňa boli na tele U.. F. najintenzívnejšie v oblasti prednej plochy dolnej časti

trupu, vonkajšieho pohlavného ústrojenstva a hornej časti prednej a vnútornej plochy oboch stehien. Z
uvedených oblastí boli odobraté vzorky kože, z ktorých bola po spracovaní následným toxikologicko -
chemickým vyšetrením dokázaná prítomnosť ropných frakcií uhľovodíkov s uhlíkovým reťazcom o dĺžke
C18 - C23 zodpovedajúcim frakciám uhľovodíkov strednej až ťažkej nafty, t. j. mohlo sa jednať buď
priamo o naftu, poprípade aj o benzín, či iné chemické látky znečistené ropnými produktmi uvedenej

charakteristiky (napr. technický benzín). Pri pitve na tele sa nezistili žiadne také charakteristické známky
násilia, ktoré by svedčili pre zápas alebo sebaobranu. Z toxikologicko - chemického vyšetrenia vyplýva,
že U.. F. nebol v čase smrti pod vplyvom žiadnych látok s možným toxickým pôsobením vrátane
etylalkoholu. Z negatívneho nálezu vyšetrených vzoriek pečene a obličiek možno súdiť, že sa v krvi U..
F. nenachádzali toxikologicky významné aktívne látky v toxikologicky významných koncentráciách ani v

čase vzniku jeho popálenín. Podľa posudkovej časti znaleckého posudku sa v oblasti prednej plochy
dolnej časti trupu, vonkajšieho pohlavného ústrojenstva a hornej časti prednej a vnútornej plochy stehien
v procese horenia zúčastňovala látka akcelerujúca proces horenia, čo vysvetľuje najintenzívnejší stupeňpopálenia v týchto oblastiach. Znalci zároveň v posudkovej časti o príčine a mechanizme smrti U. F.
uviedli, že vyšetrené okolnosti nie sú v rozpore s pitevným nálezom.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie toxikológia Ing. Juraj Mlynár CsC., na hlavnom

pojednávaní vypovedal, že jeho úlohou bolo analyzovať vzorky U. F.. Boli odobraté vzorky krvi, pečene,
obličky a fragment popálenej kože, podľa konzultácie s lekárni to bol fragment popálenej kože z miesta
najväčšieho postihnutia, to znamená z lonovej oblasti. Vzorka krvi bola analyzovaná na prítomnosť
etylalkoholu, výsledok bol 0,12g gramu na kilogram. Prítomnosť iných prchavých látok vo vzorke
dokázané nebola. Ďalej bol urobený skríning toxikologického významu aktívnych látok vo vzorke pečene

a vo vzorke obličky, tento skríning bol zameraný na identifikáciu a dôkaz liečiv, resp. iných omamných
a psychotropných látok v oboch prípadoch boli pozitívne výsledky, kde v oboch prípadoch bol prítomný
paracetamol a nikotín. Látky sa nachádzali v koncentrácii z hľadiska akútnej toxicídy nevýznamné.
Potom bola izolovaná koža, fragment kože, z ktorej povrchu boli izolované cudzorodé látky analýza
bola vlastne zameraná na izoláciu prípadne prítomných cudzorodých látok, takže to znamená, že
cudzorodé látky, ktoré nesúvisia s produktmi organizmu, ktoré tam boli nejakým spôsobom dopravené,

prípadne dodané na povrch kože a tento skríning bol pozitívny, našli sa na povrchu kože uhľovodíky
s počtom uhlíkov 18 - 23 ktorých teplota obhorenia bola 260 - 310 stupňov, táto analýza bola robená
plynovou chromatografiou a porovnaním záznamu s dostupnými štandardmi, dostupnými záznamami
štandardov , možno ako to uvádza vo svojom závere, možno konštatovať, že tieto uhľovodíky alebo
rozsah týchto uhľovodíkov s týmto počtom uhlíkov možno označiť za frakciu strednej až ťažkej nafty,

pričom principiálne nemožno vylúčiť ani ich pôvod ako zvyšku po neúplnom vyhorení inej horľaviny
na báze uhľovodíkov alebo inej. To znamená mohol to byť napríklad acetón alebo iná horľavina, ktorá
túto frakciu obsahovala, to znamená napríklad táto frakcia rozpustená v nejakom inom organickom
rozpúšťadle.

Mohlo ísť aj o benzín, ktorý bol znečistený naftou a keďže benzín má nižšie zápalné teplo a pri tom

požiari mohol vyhorieť a tieto zvyšky tam mohli ostať a nedošlo k úplnému zhoreniu.

V zápisnici o výsluchu znalca v prípravnom konaní, ktorú súd prečítal na hlavnom pojednávaní znalec
uviedol, že koža nebola kontaminovaná v dôsledku pobytu osoby v prostredí kontaminovaného parami.

Znalkyňa Ing. Ildikó Pšenáková PhD., pracovníčka Výskumného ústavu súdnej optiky na hlavnom
pojednávaní vypovedala ohľadne znaleckého posudku č. 141/11/10/2008 (č.l. 381-448).

Kuskúmaniubolipredložené stopač.3-mobilnýtelefónSonyEricssončiernejfarby,stopač.4-mobilný
telefón Sony Ericsson žltej farby.

Na batérii Sony Ericsson K550, bola nameraná hodnota 3,98V na batérii Sony Ericsson K 6910i
hodnota 3,93V. Namerané hodnoty zodpovedajú plne mobilnej batérii pre doložený typ mobilných
telefónov - batéria BST-33 s nominálnym napätím 3,6V a batéria BST-37 s nominálnym napätím

3,6V. Na základe zistení, možno s najväčšou pravdepodobnosťou vylúčiť, že telefóny boli vypnuté z
dôvodu vybitej batérie, alebo iným štandardným normálnym spôsobom. Minimálna je možnosť vypnutia
telefónov neštandardným spôsobom - nárazom, mechanickým, zaťažení alebo podobne.

Znalec Ing. Marián Jedinák, hlavný expert IT VÚSO spolupracoval s Ing. Ildikó Pšenákovou na
vypracovaní znaleckého posudku č. 141/11/10/2008.

Na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď znalkyne Pšenákovej a na ďalšie otázky uviedol nasledovné:
Znalecké skúmanie predmetných mobilov bolo uskutočnené až dňa 15.9.2008, pričom telefóny boli
zaistené 21.8.2008. Mobilné telefóny boli odovzdané vypnuté a v tom prípade sa batéria vybíja len
vnútorným odporom. Vybíjanie je veľmi pozvoľné a 3 týždne nemajú významný vplyv na vybíjanie batérií.
Namerané hodnoty telefónov boli reálne.

Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, z odboru zdravotníctva na hlavom pojednávaní preskúmal znalecký
posudok č. 41/2008 (čl.l.450-469) ohľadne zranení obžalovaného U. F..Obžalovaný U. F. utrpel popáleniny tváre a oboch rúk II. stupňa celkového rozsahu 8% povrchu tela
a popáleninu pravého predkolenia. Možno konštatovať, že ide o popáleninu plameňom. Tvár bola
vystavená menšej intenzite tepelnej energie, ako i pravá ruka. Vyššej intenzite (eventuálne rovnakej

intenzite s dlhšou dobou expozície) tepelnej energie bola vystavená ľavá ruka s dolnou časťou ľavého
predlaktia, kde utrpel hlbokú popáleninu II. Stupňa. Poranenia boli v príčinnej súvislosti s požiarom
osobného motorového vozidla zn. G. dňa 21.8.2008.

Počas vyšetrenia u obžalovaného (dňa 29.8.2008) v popálených častiach neboli zistené žiadne
cudzorodé látky.

Na ďalšie otázky odpovedal, že ak by aj obžalovaný mal na rukách gumené rukavice, ktoré by na rukách
zhoreli, po 8 dňoch by určite zbytky rukavíc nezistil.

Znalec nevylúčil možnosť, že obžalovaný mal na rukách gumené rukavice, aké používajú lekári.

Znalec Ing. Albín Kostolanský z požiarno-technického a expertízneho ústavu MV SR, na hlavnom
pojednávaní predniesol závery odborného vyjadrenia k požiaru vozidla zn. Opel Astra, EČ: MA-707AD
(č.l. 506-514).

Miesto vzniku požiaru boli v interiéri vozidla zn. G. J. EČV: L.-XXXAD, V interiéri vozidla sa vytvoril
oblak zmesi pár benzínu so vzduchom, ktorá svojím zložením spadala medzi dolnú a hornú výbušnosť.
Predpokladaným iniciačným zdrojom bol otvorený plameň zapaľovača, ktorým si obžalovaný F.
pripaľoval cigaretu pri čiastočne stiahnutom okienku na dverách vozidla G. J.. Po kontakte iniciačného
zdroja s oblakom zmesi pár benzínu a vzduchu, s koncentráciou pár benzínu nachádzajúcom sa medzi

dolnou a hornou zmesou výbušnosti, došlo ku kritickému vyhoreniu celého oblaku, pričom toto iniciované
horenie aj na ďalších horľavých látkach, ktoré boli v styku s uvedeným oblakom, teda na šatstve
poškodeného F. a horľavých materiáloch v interiéri vozidla G. J.. Stav zhoreného vozidla po požiari,
s totálnym vyhorením všetkých horľavých materiálov obsiahnutých v zariadeniach a výbave vozidla
a deštrukciou kovových častí vozidla, nedovoľuje objektívne posúdiť možnosť úmyselného zapálenia

vozidla.

Ohnisko vzniku požiaru bolo v tesnej blízkosti čiastočne upusteného okienka dverí pri vodičovi vozidla.

Množstvo horľavej látky (benzínu) nachádzajúcej sa v interiéri vozidla postačovalo tak, aby sa v interiéri
vozidla vytvoril oblak zmesi pár benzínu a vzduchu s koncentráciou pár benzínu medzi približne 0,6% a
0,8%objemových.PrihorľavýchkvapalináchI.triedynebezpečnostisatakátovýbušnázmeszabežných

klimatických podmienok vytvorí v priebehu niekoľkých sekúnd.

Pri prevážení benzínu v uzatvorenej nerozbitnej a celistvej nádobe by sa pary benzínu v interiéri vozidla
ako dôsledok ich úniku z takejto nádoby nevyskytovali.

Na ďalšie otázky znalec vypovedal, že ak by bolo okno na vozidle úplne otvorené, tepelné pôsobenie
by sa dostalo nielen na ruky a tvár , ale aj na trup.

Vo svojom odbornom vyjadrení sa znalec zaoberal iba jednou verziou vzniku požiaru, ktorú popísal.

Znalec vypovedal, že v interiéri vozidla sa mohli nazhromaždiť výpary z benzínu v otvorenej nádobe
alebo po predchádzajúcom poliatí poškodeného. Poliatie poškodeného a nasiaknutie benzínu do jeho
šatstva nemusel spôsobiť obžalovaný F., ale mohol si ho spôsobiť sám poškodený F. pri prelievaní alebo
inej manipulácii s benzínom ešte pred odchodom z objektu hydinárni.

Tieto závery uviedol, nakoľko má množstvo vlastných skúseností, avšak bližšie ich neriešil.

Znalec JUDr. Marián Šmida z požiarnicko-technického a expertízneho ústavu MV SR vypovedal, že Ing.
Albín Kostolanský, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie odišiel do dôchodku a preto organizácia vyslala
jeho, aby predniesol závery odborného vyjadrenia.

Znalec vypovedal, že odborné vyjadrenie bolo vypracované na základe skúseností a vedomostí z danej

oblasti a na základe výpovedí svedkov a predložených písomných materiálov.V danom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou bol iniciovaný zdroj otvorený oheň, elektrický vylúčil.

Ak sa vo vozidle nachádzalo toľko pár, ktoré iniciovali explóziu vozidla, mohlo byť použitá zápalka,
zapaľovač, ale aj horiaca cigareta. Pri pokusoch,. Ktoré robili v rámci cvičenia, do vozidla sa naliala

horiaca látka a v lete, keď je auto rozpálené stačí sekunda dve a vyšľahnú plamene cez okno, keď
kolega fajčil v blízkosti auta. K rozbitiu skla nikdy neprišlo. Pokiaľ by bolo okno stiahnuté iba tesne ako v
danom prípade, k rozbitiu okna by prišlo iba vtedy, ak by tam bola strašne veľká koncentrácia pár, ktorá
by spôsobila takú tlakovú vlnu, že by vyhodila tie okná. Ak by bolo jedno okno stiahnuté úplne, alebo by
bola menšia koncentrácia pár, k rozbitiu okna by neprišlo. Na vyhorenie interiéru vozidla stačí do 1 litra

horľavej látky. Vylúčil ako možný zdroj požiaru naftu.

Vo vozidle ak by bola koncentrácia pár , ktorá vybuchne človek by sa minimálne pozvracal, zadusil a
nevie si predstaviť, že by v takomto prípade človek sedel v aute. Pri pootvorenom okne musí byť človek
s horiacou cigaretou pár centimetrov od vozidla, nakoľko dochádza k rýchlemu zníženiu koncentrácie
výparov.

ZnalecvyvrátiltvrdenieIng.Kostolanského,keďuviedol,žepriošľahnutíplameňomnemoholobžalovaný

utrpieť také zranenia aké utrpel. Najčastejšie opáli iba vlasy a fúzy. V prípade, že by osoba mala na
tele zbytky horľavej látky, s ktorými manipulovala alebo prišla s nimi do styku, ošľahnutie plameňom by
spôsobilo ťažšie popáleniny, nakoľko zbytky by začali horieť.

Znalec uviedol, že zranenia mohol obžalovaný utrpieť v takom rozsahu len vtedy, ak sa na ňom
vznietili chirurgické rukavice, ktoré boli poliate benzínom alebo pracoval s horľavinami bol s nimi

potriesnený a toto sa na ňom vznietilo. Keby to malo byť tak, že zapálim si cigaretu a vybafne na
mňa plameň, tak nie. Na základe predložených fotografií popálenín obžalovaného znalec uviedol, že
s najväčšou pravdepodobnosťou mal obžalovaný gumené rukavice, ktoré sa mu vznietili a tým vznikli
také popáleniny. Na foto je vidieť, že sú na tom kusy odlúpenej kože. Ak sú ruky poliate s niečím, tak
odev väčšinou to ohraničí a preto je na fotkách taká výrazná čiara, ktorá ohraničuje, kde je začiatok a

koniec popálenín.

Znalec Ing. Ronald Horváth PhD. z odboru kriminalistického zisťovania príčin požiarov na hlavnom
pojednávaní uviedol, že vykonali obhliadku zhoreného vozidla, obhliadku miesta požiaru, obhliadku
čiastočne zhoreného lesného porastu a dospeli k záveru, že vozidlo bolo podpálené úmyselným
konaním osoby. Vozidlo bolo totálne zničené, okolo miesta kde stálo vozidlo bolo veľkým množstvo

nepoškodeného skla a z toho im vyplynulo, že v aute muselo dôjsť k výbuchu pár horľavej kvapaliny
a vzduchu a iniciácia nastala od zapaľovača alebo zápalky. Pyrotechnik vylúčil možnosť použitia
výbušniny. Analýza zeminy ukázala prítomnosť benzínu.

Analýzou zeminy z vyhoreného lesného porastu bolo zistené, že benzín sa do zeminy musel dostať pri
kontakte s benzínom poliatej horiacej osoby s povrchom zeme. Ak by vo vozidle vznikli výpary , ktoré

neskôr vybuchli, človek by tam dlho nevydržal, nakoľko vzduch je ťažko dýchateľný.

Na návrh obhajoby súd pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie znaleckého
posudku ohľadne požiaru motorového vozidla zn. G. J.,

Na hlavnom pojednávaní v mene ústavu závery posudku predniesol znalec Prof. Ing. Pavel Poledňák
PhD., ktorý vypovedal, že v súlade s výpoveďou poškodeného a obžalovaného boli skúmané 2 verzie

vzniku požiaru vozidla.

1/ obžalovaný pristúpil k dverám vodiča, cez dvere nezisteným spôsobom na poškodeného vylial benzín,
ktorý po vyliatí zapálil,

2/ obžalovaný pri pootvorenom okne vodiča si pripaľoval cigaretu a v okamihu zapálenia zapaľovača
došlo k výbuchu vo vozidle a obžalovaný zacítil teplo na tvári a rukách.

Laboratórne merania vykonali veľkorozmerný experiment a preukázali, že verzia č. 1. že obžalovaný
pristúpil k dverám vodiča cez dvere nezisteným spôsobom na poškodeného vylial benzín, ktorý po vyliatí
zapálil je pravdepodobnejšia ako verzia č. 2 a obžalovaný sa pri pootvorenom okne vodiča si pripaľovalcigaretu a v okamihu zapálenia zapaľovača došlo k výbuchu vo vozidle a obžalovaný pocítil teplo na
tvári a rukách,

K požiaru motorového vozidla pravdepodobne došlo úmyselnou činnosťou. Technická porucha

palivového systému v palivovej nádrži bola znaleckým posudkom vylúčená. Takisto aj používanie
výbušniny bolo vylúčené.

Otázka číslo 2/ - odpoveď

Požiar osobného motorového vozidla G. J., EČV: L.-XXXAB dňa 21.8.2008 vznikol v interiéri vozidla
v jeho prednej časti. Vzhľadom na charakter a rozsah popálenín poškodeného a jeho polohy vo
vozidle v dobe vzniku požiaru je pravdepodobné, že miesto vzniku požiaru je miesto vodiča vozidla.

V procese horenia sa zúčastnil aj akcelerátor, pretože v procese horenia oblaku benzínových pár
došlo k rozšíreniu požiaru na celý priestor motorového vozidla. Pravdepodobným akcelerátorom bol
automobilový benzín. K zapáleniu a následnému požiaru došlo otvoreným plameňom, pravdepodobne
zapaľovačom. Poškodenie palivovej sústavy a nádrže vozidla k príčine požiaru bolo vylúčené. Vylúčené
bolo aj použitie výbušnín.

Otázka číslo 3/ - odpoveď

Proces horenia osobného motorového vozidla je veľmi zložitý proces. K založeniu stačí aj veľmi malé
množstvo benzínu a preto nie je možné jednoznačne určiť minimálne množstvo benzínu, ktoré je
potrebné k založeniu predmetného požiaru.

Pri experimentálnom overení požiaru osobných motorových vozidiel ako i oxidačný materiál bola

použitá kabína s rozmermi 5x5 cm impregnovaná 3 - 5 mililitrami benzínu 95. Použité množstvo
benzínu vždy stačil k založeniu požiaru vozidla a pokiaľ bol dostatočný prísun oxidačného prostriedku a
nezačali hasiace práce. Z vykonaného znaleckého experimentu je možné s veľkou pravdepodobnosťou
predpokladať, že pol litra benzínu je dostatočné množstvo k založeniu požiaru v interiéri vozidla.

Otázka číslo 4/ - odpoveď

Základný predpoklad pre zapálenie výparov horľavých látok skúmaním, je, že vo výške pootvoreného
okienka bola koncentrácia pár v rozmedzí medzi dolnou a hornou hranicou výbušnosti. Vykonané
experimenty a laboratórne skúšky dokázali, že vo výške pootvoreného okienka vodiča nie je prakticky
možné dosiahnuť výbušnú koncentráciu a zapáliť zmes zapaľovačom z exteriéru.

Otázka číslo 5/ - odpoveď

Z predloženého spisového materiálu nie je zrejmé, že vo vozidle sa nachádzali nádoby horľavých látok.
Z uzatvorených nádob pokiaľ odpovedajú príslušným normám a nie sú poškodené, k výparom horľavých
látok by nemalo dôjsť. Keď sú nádoby otvorené, k výparom dochádza, pokiaľ je v prostredí teplota pri
ktorej sa daná látka odparuje.

Otázka číslo 6/ - odpoveď

Z odborného vyjadrenia Požiarno-technického ústavu MV SR Bratislava zo dňa 31.12.2008 navrhujeme
zrušiť odpovede číslo 1,2 a spoločnú odpoveď na otázku číslo 3 a 4, pretože uvedené závery
nie sú odborne jednoznačne podložené. Znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 6.7.2010
zotrval na záveroch odborného vyjadrenia a dostatočne nezdôvodnil dôvody, prečo iné verzie požiaru
neposudzoval.

Zásadné vyjadrenie znalca Dr. Mariána Šmidu pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2009 sú
uvedené v nálezovej časti znaleckého posudku. S uvedenými vyjadreniami je možno vo všeobecnostisúhlasiť. Praktické skúsenosti tohto znalca s požiarmi osobných motorových vozidiel, predovšetkým
čo sa týka potrebného množstva benzínu zapálením vozidla, spôsobu iniciácie požiaru, rýchlosti
horenia a možného pôsobenia benzínových pár na poškodeného sú v súlade s výsledkami vykonaných

experimentov i s hodnotami, ktoré sú uvedené v kartách bezpečnostných údajov benzínu a nafty
motorového vozidla.

Na návrh obhajoby sú požiadal Ústav súdneho inžinierstva v Žiline o doplnenie znaleckého posudku,
nakoľkoprimeraniachaexperimentochnepoužilitakémnožstvohorľavejlátky,akotovyplývazvýpovedí
svedkov a ďalších listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní závery posudku znovu predniesol znalec Prof. Ing. Pavel Poledňák PhD.

Vypovedal, že do znaleckého posudku zapracovali všetky zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa
21.8.2008 a záver Znaleckého posudku KEU PZ Bratislava č. PPZ-7159-2/KEU-BA-EXP-2008, kde sú
vyhodnotené predložené stopy.

Závery vyššie uvedeného znaleckého posudku KEÚ v posudzovaných častiach odpovedajú po vecnej
stránke zisteniam vyplývajúcich z obhliadky miesta činu.

V odbornom vyjadrení Požiarnicko-technického a expertízneho ústavu MV SR zo dňa 31.12.2008 sú
formulované závery, ktoré nie sú v nálezovej , resp. posudkovej časti doložené.

V posudkovej časti odborného vyjadrenia nie je preukázané, že v interiéri motorového vozidla bolo, či
mohla byť výbušná koncentrácia (0,6 až 8,0 obj.%) pár benzínu v úrovni čiastočne otvoreného okienka
na strane vodiča.

Všetky horľavé látky sú v zmesi so vzduchom zapáliteľné len vnútri oblasti výbušnosti. Pokiaľ je
koncentrácia zmesi nad hornou medzou výbušnosti, je zmes horľavá len za prístupu vzduchu, ale ľahko
sa môže stať výbušnou po odpovedajúcom zriedení so vzduchom. Horľavá kvapalina sa pri bežnej
izbovej teplote odparuje, nad voľnou hladinou sa vytvára koncentrácia pár v rozmedzí medzi dolnou
a hornou hranicou výbušnosti a pri kontakte s iniciačným zdrojom dochádza ku kritickému vyhoreniu

celého mraku. Keď ku kinetickému horeniu dôjde v osobnom motorovom vozidle, spravidla je iniciované
i horenie ostatných horľavých materiálov použitých vo vozidle a j vyhoreniu celého vozidla.

Tvrdenia znalca, že ohnisko vzniku požiaru bolo v tesnej blízkosti čiastočne spusteného okienka dverí
pri vodičovi vozidla nevyplýva z nálezovej časti odborného vyjadrenia a nie je v posudkovej časti
zdôvodnenia.

Vnálezovejaniposudkovejčastiodbornéhovyjadrenianiejepreukázané,ževovozidlebolopostačujúce
množstvo benzínu, ktoré by pri svojom vyparovaní vytvorilo vo výške pootvoreného okienka na starne
vodiča výbušnú koncentráciu pár.

Znalec Ing. Kostolanský použil iba jednu verziou vzniku požiaru. Znalec vypovedal, že v posudkoch bol
nesprávne použitý pojem „vzbuch“. Podľa noriem, ktoré platili v 70.-80. rokoch je to najmenej ohrozujúci

druh výbuchu, kde nevzniká ani tlaková vlna a rýchlosť je do 10 metrov za sekundu,. Pokiaľ ide po pojem
„flash over!, ten vzniká v uzatvorených priestoroch, keď už tam horí a tým že naskakuje teplota, ktorá
je vyššia v tom priestore než je teplota vznietenia, tak v tom okamžiku ako to chytí v celom priestore,
tak to je „flash over“.

Znalec Horváth popísal v posudku tento jav, ale prisúdil k nemu nesprávny pojem. Správne išlo o

kinetickévyhorenie.Privzbuchubynedošlokvybitiuokienvovozidle.Pribežnomhorenívozidlanemôže
nastať flash over, nakoľko to nie je uzatvorený priestor s nedostatkom kyslíka.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že poškodený stiahol okienko a vznikla medzera asi 10 cm a on si zapaľovačom
zapálilcigaretuabolpritomtesnepriokienkuauta,meraniamibolojednoznačnepreukázané,žetakýmto
spôsobom požiar vzniknúť nemohol.ZposudkuKEÚPZzodňa10.10.2008vyplýva,žeokolovozidla,najmävjehozadnejčastibolomnožstvo
úlomkov netaveného skla a preto predpokladajú, že vo vozidle s najväčšou pravdepodobnosťou došlo
ku vzbuchu zmesi pár horľavej kvapaliny a vzduchu.

K uvedenému záveru znalec vypovedal, že pokiaľ vo vozidle vznikne vyššia teplota, bočné okienka
praskajú a von vypadne netavený úlomok. Vo vnútri vozidla ostanú aj tavené úlomky. Pri prednom skle
je iná situácia, pretože sklo je sklonené, plamene ho ohrievajú, dochádza k popraskaniu a úlomky môžu
byť aj pred autom, ale prevaha natavených je vo vozidle. Niečo podobné je pri zadnom skle, ale keďže
tam bol akcelerátor, tlak bol vyšší a mohlo dôjsť k výbuchu úlomky boli vyrazené von. Pri kinetickom

vyhorenídochádzaktomu,žejetamtlak,avšaknietaký,abypoškodilkonštrukciuvozidla.Požiarvozidla
vznikol v interiéri vozidla v jeho prednej časti. Vzhľadom na charakter a rozsah popálenín poškodeného
je pravdepodobné, že miesto vzniku požiaru je miesto vodiča motorového vozidla. Pravdepodobným
akcelerátorom požiaru bol automobilový benzín, ktorý bol v lone vodiča. Je možné konštatovať, že došlo
k úmyselnému založeniu požiaru. Nedá sa jednoznačne preukázať, že obžalovaný polial poškodeného
benzínom, ale je pravdepodobné , že obžalovaný požiar inicioval. V prípade, že poškodený sa

sám podpálil a dvere vozidla boli zatvorené a bolo pootvorené okienko cca 10 cm, nemohlo dôjsť k
popáleninám obžalovaného na pravom predkolení.

Znalec vypovedal, že ani pri použití 500 a 750 ml benzínu NATURAL 95 v žiadnom prípade nebola
nameraná vo výške 30 ani 50 cm nad odparovacou miskou koncentrácia DMV.

Rozdiel vonkajšej a vnútornej teploty má vo všeobecnosti vplyv na rýchlosť znižovania vnútornej teploty.

Pri laboratórnych či veľkorozmerných experimentoch sa vyhodnocovanie vykonávalo len pre danú
vnútornú teplotu, preto rozdiel vonkajšej a vnútornej teploty neovplyvnil výsledky merania.

Prúdenie vzduch vo vozidle všeobecne urýchľuje tvorbu zmesi benzínu so vzduchom. Ani v prípadoch s
vnútornou cirkuláciou nebola dosiahnutá DMV (dolná medza výbušnosti). Množstvo použitej kvapaliny
nemá vplyv na rýchlosť vyparovania. Pri kvapalinách má vplyv na vytváranie výbušnej zmesi veľkosť

výparnej plochy, pracovná teplota, rozstrek kvapaliny a čiastočne i rýchlosť prúdenia vzduchu. Vo vozidle
s celkovým objemom 2500l bolo na odparovacej ploche 0,45m2 v otvorených nádobách umiestnený
benzín v množstve 11,5l.

Meraniami bolo zistené, že koncentrácia pár dosiahla maximálne 24% DMV benzínu NATURAL 95 po
cca 5 minútach meraní so zapnutým ventilátorom na plný výkon. V ostatných prípadoch sa koncentrácia

pohybovala pod touto hodnotou.

Na hlavnom pojednávaní prečítal súd znalecký posudok Ing. Juraja Korbeľa z odboru cestnej dopravy.

Znalec vyčíslil hodnotu motorového vozidla zn. G. J. X,X, EČV: L.-XXXAD pred poškodením vyhorením
ku dňa 21.8.2008 na sumu 77.002,-Sk s DPH, t.j. 2.556,-€

Pri obhliadke vozidla zistil, že palivová nádrž, ani prívod paliva nevykazujú znaky poškodenia, ktoré

mohli vzniknúť pred vznietením vozidla a tým nie je preukázaná príčinná súvislosť so vznietením vozidla.

Znalec z odboru psychiatrie MUDr. Miroslav Čerňan na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu
s doktorkou Mokrášovou na obžalovaného F. vykonali posudok s dátumom 28.11. s odstupom
tohto času po dnešný deň nedostali do pozornosti žiadne klinické alebo zdravotné údaje, ktoré
by mali mať vplyv na zmenu alebo úpravu záverov znaleckého posudku, preto konštatujú, že

dnes na záveroch trvajú. K spracovaniu znaleckého posudku postupovali tak, že si prehodnotili
predložený spisový materiál a vykonali klinické ambulantné psychiatrické vyšetrenia ambulantnou
formou v podmienkach Ústavu na výkon väzby Bratislava. Taktiež vzali do záverov posudku paralelne
vypracovaný znalecký posudok znalcov z odvetvia klinickej psychológie pre dospelých doktorkou
Heftyovou. Závery, ktoré predniesol znejú tak, že u obžalovaného U. F. nezistili žiadnu duševnú

chorobu, nezistili ani duševnú poruchu v klinickejšom slova zmysle. Nezistil ani, že by obžalovaný
v minulosti trpel prechodnou psychotickou v časovom úseku trvajúcou príznakovosťou. Taktiež sa
zamerali aj na eventuálny výskyt príznakov závislostí od všetkých návykových látok, vrátane omamných
a tú duševnú poruchu taktiež nekonštatovali. Po konzultáciách so znalcom z klinickej psychológie
vyhodnotili osobnosť obžalovaného U. F., ktorá je i podľa psychiatrického zistenia, prehodnotenímživotnej histórie abnormná, má sklony k impulzívnemu neurotickému reagovaniu v určitých situáciách.
Čo sa týka posúdenia skutku podrobne prebrali celú situáciu skutku z pohľadu subjektívnej reflexie
obžalovaným a v psychopatologickom rozbore zaznamenali údaje viažuce sa ku skutku. Na situáciu si

obžalovaný pamätal, neuviedol žiadne trhliny nejakým spôsobom nezrozumiteľné úseky. Majú zato, že
v čase spáchania skutku netrpel obžalovaný duševnou chorobou ani prechodným chorobným stavom.
Netrpel ani duševnou poruchou. Konštatovaná porucha osobnosti, ktorá bola dobre zastrešovaná
nadpriemerným intelektovým potenciálom a dobrou sebakontrolou, čo profesne bolo aj minulosti
hodnotenépriaznivo.Itátoodlišnosť,abnormitaosobnostnánemalanaskutokvzmyslepsychopatológie

žiadny vplyv. Rozpoznávaciu a ovládaciu zložku mal obžalovaný v čase skutku plne zachovaná. Taktiež
nezistili krátkodobý vplyv, keď vylúčili závislosť aj od krátkodobého vplyvu návykovej látky na konanie
obžalovaného, ani takúto skutočnosť na čas skutku nezistili. Majú zato, žer obžalovaný chápe význam
trestného konania a postavenie v tomto konaní. Vzhľadom nato, že nezistili duševnú chorobu ani
poruchu a ani osobnostná štruktúra toto nezakladá, nemajú podklady pre tvrdenie, že by bol obžalovaný
bezprostredne nebezpečný pre spoločnosť. V prípade obžalovaného ochranné psychiatrické liečenie

nenavrhli, nenavrhli ani iný druh ochranného liečenia.

Na ďalšie otázky znalec odpovedal, že abnormná osobnosť obžalovaného sa prejavuje tým, že za
určitých okolností môže mať problémy s ukontrolovaním svojho správania. Táto porucha kontroly však
nie je podmienená chorobným stavom a teda eventuálna agresivita nie je vyvíjaná z dezintegrácie a teda
porušením psychických funkcií. Sebakontrolu obžalovaného ovplyvňujú životné úskalia, môžu to byť

skutočnosti, ktoré nejakým podobným spôsobom navodzujú napätie alebo pnutie. Toto je nejakú dobu
kontrolovateľné a len po určitej dobe sa môže stať nekontrolovateľným. Môžu to byť životné situácie
akékoľvek, ktoré sú spojené so strádaním, frustráciou, emočnou nenaplnenosťou potrieb, ktoré v daný
čas a v danú epizódu života má dosiahnuť.

Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Eva Heftyová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že

z psychologického hľadiska ma základe psychologického vyšetrenia a zohľadnenia všetkých
anamnestickýchúdajovaúdajovzospisuazvýpovedevšetkých,ktorébolivuvedenévspiseusúdila,že
ide o jedinca s nadpriemernými intelektovými dispozíciami, ktorý je schopný vytvárať nadhľad, odstup,
je schopný sa plne koncentrovať na mentálny výkon a podať vysoký mentálny výkon, pokiaľ nie je v
situácii, ktorá je emočne sýtená. Vysokou sebakontrolou riadi a organizuje sám seba, kontroluje každý

svoj prejav. Vo svojej podstate je však senzitívny, citlivý, vníma a sníma množstvo podnetov, ktoré mu
na jednej strane umožňujú rýchlo sa zorientovať v novej situácii a na druhej strane spôsobujú ľahkú
citovú zraniteľnosť. V priebehu svojho osobnostného vývinu sa naučil nedávať najavo svoju citlivosť a
zraniteľnosť, naučil sa ich potláčať až hyperkompenzovať. Takže výsledkom je, že jeho vonkajšie prejavy
sú v úplnom protiklade toho, čo skutočne prežíva. Čím je vnútorne neistejší, tým sa navonok štylizuje do

sebaistéhojedincaaopačne.Jeschopnýmaskovaťaskrývaťsvojupodstatu,Prostredníctvomvysokého
intelektu a dobrej schopnosti abstrakcie sa dokáže dištancovať od svojich motivačných tendencií tým,
že im dáva pečať neosobnej a všeobecnej platnosti. Je egocentrický, svoj vkus, postoje a názory má
tendenciu nanucovať aj svojmu okoliu, pretože je presvedčený o kvalite svojich postojov a názorov
a očakávam, že aj okolie prijme tieto jeho názory a postoje. Jeho správanie prevažne determinuje

neuspokojené túžby, neúspechy, pričom tolerancia voči neúspechu je nízka, úspech je pre neho
naozaj taký, akoby základná motivačná pohnútka. Je ctižiadostivý, činorodý, potrebuje konať, pôsobiť,
vyvolávať,ovplyvňovať.Neustálejehnanýnovýmitúžbamiapotrebami narôznorodézáujmy.Všeličoho
zaujíma, ale dosť povrchne. Nadmerné obmedzovanie je pre neho stresom, odmieta vonkajšie hranice
a postupy, chce ísť podľa vlastných zásad a hodnôt. Túžba po náklonnosti po blízkych vzťahoch sa

mu nedarí. Jeho emocionálny život je plytký, nedostatočne vrelý, nedokáže udržiavať vzťah. Chýba
mu schopnosť citovej odozvy. Z celkového hľadiska môže obžalovaného hodnotiť ako inteligentného,
senzitívneho jedinca, ale hlavne na seba, ľahko zraniteľného, ale citovo plochého, ktorý sa štylizuje
do obrazu, ktorý si sám vytvára, ale ktorý nezodpovedá jeho danostiam. Z diagnostického hľadiska je
možné uvažovať o psychiatrickej štruktúre osobnosti s neurotickou impulzívnou reaktivitou.

Na otázky prokurátora znalkyňa odpovedala:

Prokurátor:„Pani znalkyňa v priebehu ďalšieho vyšetrovania aj dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo zistené,
že tento ich vzájomný vzťah mal intímny charakter a bol dlhodobý v rozsahu podľa zistení 1 a pol až dva
roky. Vyjadrite sa k významu existencie takéhoto vzťahu pre osobu obžalovaného.“

Znalkyňa:

„Všetky vzťahy v ktorých človek sa nachádza tak spätne alebo následne ovplyvňujú správanie človeka.
K obžalovanému som sa vyjadrila ako k človeku, ktorý na jednej strane túži po blízkych vzťahoch, ale
zároveň nie je schopný vytvárať emočné väzby, takže jeho vzťahy a vlastne aj ktoré mal a ktoré nám aj
vlastne prezentoval pri vyšetrení tak majú presne taký charakter, že boli na jednej strane mali charakter

intímneho zblíženia a na druhej boli ako povrchné bez nejakých takých citových väzieb a nejakých
hlbších záujmov s hlbšou perspektívou. Samozrejme keďže tento vzťah nemal možnosť byť nejako
legalizovaný na verejnosti, tak mohol zohrávať dôležitú úlohu aj pri vzťahu obžalovaného k partnerovi.
Takževždyckykeďjevovzťahusoženou,takkaždýďalšípartnertejženy,sktoroujevovzťahu,jesokom
a rivalom. A rivalitné vzťahy vždy vyvolávajú proste určité pocity a nie náklonnosti, ale skôr opačné.
Takže z teoretického a všeobecného hľadiska mohol takýmto spôsobom prebiehať aj tento prípad.

Prokurátor:

„Pani znalkyňa, vyjadrite sa, či obmedzením alebo skončením takéhoto dlhodobého intímneho vzťahu
mal a ak áno, ký vplyv na osobu alebo osobnosť obžalovaného.“

Znalkyňa:

„Mohlo mať ako nepriaznivý vplyv, pretože tiež ako som uviedla, charakteristika jeho osobnosti veľmi

ťažko prijíma obmedzenia z vonka. On, keď si vytvorí isté hranice tak tie je ochotný rešpektovať a riadiť
sa podľa nich, ale akonáhle sú mu vnucované alebo požadované od neho limity z vonka od iných ľudí
alebo prostredia, okolia tak to vníma ako záťaž, ktorá v ňom vyvoláva proste takú, taký vnútorný odpor.
Takže ak došlo k obmedzeniu alebo obmedzeniu tohto vzťahu, tak mohlo to v ňom vyvolávať proste taký
odpor, nepriazeň a vyvolávať odpor, je to istá forma agresivity“.

Prokurátor:

„Pani znalkyňa, z vášho odborného pohľadu SMS správa prijatá dňa 20.8.2008 v čase 15. hodina
18.minúta na mobilný telefón používaný obžalovaným z mobilného telefónu používaného svedkyňou
poškodenou B. F. v texte, je to na strane 46, 68, a 69 s tým, že začína až vlastne druhou vetou v tej
správe č.l. 68 „áno, záleží mi na tebe strašne, ale mali sme sa spoznať skorej, teraz musím byť tu kde

som, ty máš milión možností nájsť si mladú babu, preto nečakaj a rob na tom, rôčky utekajú a ty sa tak
isto musíš tešiť, že ťa doma čaká partnerka“, mohli by ste sa vyjadriť k vplyvu takejto SMS správy na
osobu alebo osobnosť obžalovaného?“.

Znalkyňa:

„Je to v podstate istá forma takého akoby citového vydierania, pretože vyvoláva to vnútorný konflikt

priblíženie a odstup. Čiže na jednej strane ako vyjadruje dotyčná blízkosť, blízky vzťah k obžalovanému
a na strane druhej ho odmieta, že proste nemôže si to dovoliť, pretože už je v inom vzťahu. To je situácia,
ktorá je naozaj akom problematická pre vnímanie každého človeka zvlášť vo vzťahu, lebo je to na úrovni
šalamúnskeho riešenia, aj ťa chcem, aj ťa mať nemôžem. To je niečo, čo vyvoláva akoby spôsobuje
také akoby vnútorné rozrušenie a je to akoby boj dostávajúc sa do situácie, Keď dochádza k boju dvoch

motívov. Ísť za tým, čo ma teda vedie k tomu priblíženiu alebo prijať skôr to, čo ma vedie k odlúčeniu.
Takže to je situácia, ktorá môže vyvolať, keď to takto medzi dvomi partnermi dôjde k takejto situácii,
je to situácia, ktorá môže vyvolať naozaj také to vnútorné rozrušenie, vnútornú paniku a odozva môže
byť naozaj taká ako neurotická reakcia, lebo boj dvoch motívov, priblíženie a oddialenie je jeden zo
závažných vnútorných konfliktov, do ktorých sa osobnosť môže dostať a ktoré sú vlastne akoby naozaj

zdrojom alebo príčinou vzniku neurózy.Neuróza, jej proste normálny stav je, že človek prijíma neustále nejaké podnety a reaguje na ne. Tak, že
osobnosť zostáva v zásade harmonická, čiže je schopná reagovať bez toho, aby to vyvolávalo nejaké
nepríjemné pocity a ako náhle sa dostáva do situácie, že pôsobia naňho napríklad jeden z takýchto

konfliktov, to sú akoby činitele , ktoré vedú k narušeniu psychickej rovnováhy a zvlášť u jedinca, ktorý je
nadmerne senzitívny tak veľmi citlivo takúto situáciu spracováva a vlastne tá reakcia na takýto konflikt je
neurotická, pretože vedie akoby k narušeniu tej psychickej harmónie, ktorá za bežných okolností funguje
a dôjde k takému rozrušeniu alebo k vnútornej panike. Toto rozrušenie vždy znamená narušenie taj
pravidelnosti a harmónie reagovania. Čiže neurotický akt je napríklad, keď impulzívne zareagujem, keď

skríknem, keď sa zľaknem, keď neviem strelím niekomu facku, keď ma niečo rozčúli, to je neurotický
akt, neurotická reakcia“.

Prokurátor:

„Pani znalkyňa, z vášho odborného pohľadu uveďte prognózu nápravy obžalovaného v prípade, že by
bol uznaný súdom za vinného zo spáchania trestného činu“.

Znalkyňa:

„Ja si myslím, že tá jeho prognóza, on je v podstate človek, ktorý žil prijateľným socializovaným
spôsobom života, je inteligentný, je schopný riadiť, organizovať a kontrolovať, ale jeho problém je si
myslím naozaj vytvárať primerané vzťahy v tejto oblasti, je nedostatočne uspokojený a dlhodobo a pokiaľ
si uvedomí toto, že by mal trebárs požiadať o pomoc v nadväzovaní kontaktov alebo vzťahov alebo by
pristúpil na to, že je potrebné nejakú inú stratégiu uplatniť, nevidím dôvod na to, že by nebol úspešne

resocializovaný“.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu I. - poľná cesta medzi obcami Vysoká pri Morave a Zohor zo dňa
21.8.2008 (č.l. 997-998) súd zistil, že na mieste sa nachádza odstavené vozidlo F. U. A. K., tmavej farby,
EČV: Q.-XXXSE. Vozidlo je zatvorené, ale neuzamknuté, nepoškodené.

Na sedadle spolujazdca sa nachádza:

Stopa č. 1 - pár gumených chirurgických rukavíc

Stopa č. 2 - piezoelektrický zapaľovač bielej farby

Stopa č. 3 - 1 kus mobilný telefón zn. Sony Ericsson čiernej farby

Stopa č. 4 - 1 kus mobilný telefón zn. Sony Ericsson striebornej farby

- krabička cigariet zn. Red and White.

Na zadnom sedadle za sedadlom spolujazdca sa nachádza:

Stopa č. 5 - pánske tričko tmavomodrej farby s nápisom Vintage, s krátkym rukávom

Stopa č. 6 - rifľové nohavice modrej farby zn. Tesco s koženým opaskom a prackou Harley Davidson,

Stopa č. 7 - 1 kus vodičský preukaz na meno U. F., platobná karta SP na meno U. F., 3 kusy fotografia,
1 kus osobnej známky z vojenskej knižky

Stopa č. 8 - v zadnom vrecku rifľových nohavíc bankovky v hodnote 260,-Sk.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu II. (č.l. 1054 - 1056) - cesta na „Vampil“ smer hydináreň U. zo
dňa 21.8.2008 súd zistil, že miesto činu sa nachádza približne 10 metrov od obhoreniska vozidla, ide o
spáleniskopravdepodobneodtoho,akosapoškodenýpokúšaluhasiť,vtvarevovýške1,7msvýbežkom
asi 50cm. Horná polovica spáleniska je väčšej intenzity. Spálenisko sa nachádza asi 2 metre od okraja

asfaltovej cesty na trávnatej ploche a jeho časť v krovinatom poraste malinčia, tvoriacom hranicu lesa.Strom agátu pri spálenisku má obhorené listy vo výške asi 1 meter nad spáleniskom. Po pravej strane
spáleniska v jeho hornej polovici sa nachádza krovinatý porast, pri ktorom je husto koncentrovaná kaluž
krvi v oválnom tvare.

V spálenisku boli zaistené stopy:

Stopa č. 1 - chemická - vrchná polovica odklápacieho mobilného telefónu červenej farby zn. Nokia
(displej)

Stopa č. 2 - chemická - zapaľovač zelenošedej farby - priesvitný

Stopa č. 3 - chemická - vrchná časť riflí zn. Viggos v časti zapínania

Stopa č. 4 - biologická - obal od čerešňového cukríku s kvapkami krvi

Stopa č. 5 - biologická - kúsky ľudskej kože zlepené kusom textílie z odevu

Stopa č. 6 - biologická - kus kože

Stopa č. 7 - chemická - červený vrchnák

Stopa č. 8 - chemická - spodná časť mobilného telefónu červenej farby

Stopa č. 9 - biologická - kus textílie v kaluži krvi

Stopa č. 10 - chemická - kus textílie

Stopa č. 11 - biologická - kus ľudskej kože

Stopa č. 12 - biologická - kus textílie s krvou

Stopa č. 13 - biologická - kus ľudskej kože.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu III. (č.l. 1008 - 1009) kataster obce U. Š. lokalita F. - W. zo dňa

21.8.2008 súd zistil, že samotné miesto činu je príjazdová cesta k bývalej hydinárni a to zo štátnej cesty
prvej triedy vpravo zo smeru Malacky. Miesto činu je vzdialené od hydinárne 50m. Jedná sa o vozidlo zn.
G., ktoré sa nachádza uprostred cesty, ktorá sa tiahne uprostred lesného porastu, kapota vozidla, interiér
aj motorová časť sú zhorené. Okolo vozidla sa na ceste nachádzajú obhorené časti vozidla. Vozidlo je
dostavené prednou časťou smerom k štátnej ceste, Pod predným nárazníkom je do cesty zapečená

tabuľa s EČV. Za zadným nárazníkom je ďalšia tabuľa s EČV. Vo vzdialenosti 12,5 m od miesta činu
smerom k hydinárni vľavo od príjazdovej cesty v trávnatom poraste sa nachádza peňaženka tmavej
farby, zvnútra obhorená s osobnými dokladmi na meno U. F.B., bankovkami a mincami - stopa č. 1.

Vo vzdialenosti 120 cm od peňaženky sa v tráve nachádza popol na rozlohe 40x30 cm - chemická
stopa č. 2.

O vzdialenosti 50 cm od stopy č. 2 sa nachádza kus obhorenej modrej látky stopa č. 3.

Vovzdialenosti40cmodstopyčíslo3súškvrnyčervenejfarby-striekanceopriemere50cm- biologická
stopa č. 4.

Kriminalistický a expertízny ústav PZ vypracoval znalecký posudok (č.l.515- 524) ohľadne stôp
zaistených pri vyššie uvedených obhliadkach miesta činu (označenie I., II., III.).

Na stopách č. 1-13 (II.) bola zistená prítomnosť zvyškov automobilového benzínu.

Vyjadriť sa k pôvodu zistených zvyškov automobilového benzínu v stopách, resp. k mechanizmu
kontaminácie nie je možné.Stopa č. 2 - zapaľovač bol silne termicky poškodený, prázdny a nefunkčný.

Stopy č. 1 až 13 boli odstúpené na biologické skúmanie.

Na stopách (I.) č. 1 až 6 bola zistená prítomnosť zvyškov automobilového benzínu.

Nastopeč.2-chirurgickérukavicenebolazistenáprítomnosťsplodínhoreniaresp.termicképoškodenie
pôsobením ohňa.

Stopa č. 2 - zapaľovač bielej farby je funkčný a nachádzala sa v ňom náplň.

Na stopách (III.) č. 1,2,3 sa nachádzajú zvyšky automobilového benzínu.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ (č.l. 525-530) súd zistil, že stopy (II.) 1 až 13 boli skúmané , či sa dajú
upotrebiť pre skúmanie metódami DNA analýzy.

Vhodné na skúmanie DNA analýzy boli stopy č. 4,5,6.

Z výsledkov DNA analýzy bolo zistené, že na stope č. 5 sa nachádza biologický materiál zhodný s
poškodeným U. F..

Zozápisniceoobhliadkemiestačinu(č.l.1017-1018)zodňa21.8.2008súdzistil,žeobjektomohliadkyje
obhorený skelet vozidla zn. G. EVČ: L.-XXXAD. Na vozidle chýbajú sklenené výpone okien, na dverách

chýbajú kľučky, spätné zrkadlá na predných dverách, smerovky svetlé, plastové nárazníky, z predných
a zadných kolies zostali len plechové ráfiky. Predná časť vozidla je obhorená. Kapota v prednej časti v
strede je perforovaná 10 otvormi, vzniknutými asi sekaním. V prednej a zadnej časti sa nenachádzajú
žiadne plastové časti.

Strecha vozidla je obhorená, bez plastových častí, plech je deformovaný.

Po otvorení dverí vodiča sa na týchto nenachádza žiadna výplň dverí.

V prednej časti vozidla sa nachádzajú železné konštrukcie, plastové časti palubnej doky sú vyhoreté.
Na dlážke sa nachádza pred sedadlom vodiča tabuľka EČV: L.-XXXAD, pred ňou je zväzok kľúčov. Na
dlážke sa nachádzajú spečené časti skla, plastov, káblov a popola. Vnútorná strana spolujazdca bez
výplne.

V zadnej časti vozidla interiér vyhoretý až na kov. Zo sedadla zostala len plechová časť. Zadné dvere
sú bez výplní, na sedadle a dlážke je popol, obhorené káble.

V batožinovom priestore sa nachádza druhá tabuľka EVČ, popol, obhorené káble, obhorené náradie,
kúsky spečeného skla. Vo vozidle neboli nájdené žiadne plechové alebo iné kanistre na benzín.

Zo zápisnice z vykonanej doobhliadky miesta činu, kde zhorelo auto zn. G. zo dňa 21.8.2008 (č.l.

1033-1034) súd zistil, že vozidlo sa nachádza na príjazdovej ceste od cesty na Malacky k hydinárskej
farme U.. Miesto zhoreniska sa nachádza cca 100 metrov od tabule upozorňujúcej na účelovú cestu. Na
mieste zhoreniska o rozmeroch 4m x 6,5m sa nachádzajú kúsky skla, popol, rôzne nachádza otvor po
asfalte a po jeho stranách sú pozostatky po gumách. Vľavo od jamy v asfalte sa na asfalte nachádzajú
kúsky skla, na ktorých sa nenachádzajú stopy po tavení teplom požiaru,

V zadnej časti zhoreniska sa na zemi nachádzajú kúsky skla zo zadného okna. Medzi kúskami skla sa
nachádzajú vyhrievacie drôtiky skla. Na kúskoch skla sa nenachádzajú stopy po tavení teplom požiaru.
V prednej časti zhoreniska sa nachádzajú kúsky skla z predných svetlometov, začadené.

Od zadnej časti spáleniska zo vzdialenosti cca 12 m pri ľavej krajnici smer ku hydinárskej farme asi 3,5 m
od okraja cesty sa nachádza pálenisko, na ktorom sú spálené listy, konáriky. V zadnej časti zhoreniska

bola zaistená chemická stopa - pieskovitá zemina. Od tejto stopy vpravo asi 1 m nachádzajú na tráve
a na konáriku stopy červenej farby.Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 2.9.2008 (č.l. 3294-598) v S., R. Č.. XX súd zistil, že
obžalovaný dobrovoľne vydal plastové kanistre a plastové fľaše s obsahom benzínu, nafty a sklenené
fľaše s obsahom riedidla (označené 1/A až 21/A)

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave zo dňa 25.9.2008 (č.l. 557-563) súd zistil, že boli skúmané
kanistre, plastové fľaše vydané obžalovaným pri domovej prehliadke, označené ako 1/a až 21/A.

Stopač.1/A-vzorkazískanázplastovéhokanistrašedejfarby20lobsahovalazmesbenzínuamotorovej
nafty

Stopy č. 2/A, 3/A, 5/A, 6/A, 7/A, 12/A, 13/A, 14/A, 15/A obsahovali motorovú naftu

Stopy č. 8/A, 9/A, 10/A, 11/A, 17/A obsahovali automobilový benzín

Stopy č. 18/A, 19/A, 20/A, 21/A obsahovali lakový benzín, išlo o originál riedidlo S-600L

Stopa č. 16/A obsahovala lampový olej

Stopa č. 4/A bola nevhodná na skúmanie.

Podľa oznámenia spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na obvineného bolo registrované tel. číslo XXXX
XXX XXX, na U. F. tel. číslo XXXX XXX XXX a na B. F. tel. číslo XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX,

XXXX XXX XXX. Ďalej z oznámených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti vyplýva zhoda s
časovými údajmi sms správ zistenými znaleckým posudkom Výskumného ústavu súdnej optiky, VÚSO,
výskumný ústav - znalecká organizácia č. 141/11/10/2008, pričom najmä dňa 20. 8. 2008 svedkyňa -
poškodená B.. F. odoslala na tel. č. XXXX XXX XXX (podľa výpovede svedka F.. F. toto číslo užíval
obvinený) celkom 8 sms správ a 2 telefonáty.

Podľa oznámenia spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. obvinený užíval telefónne čísla XXXX XXX XXX,
XXXX XXX XXX.

Podľa doslovného písomného prepisu rozhovoru medzi obvineným U. F. J. U. D. v Bratislave na
Chorvátskej 5, v ústave na výkon väzby získaného na základe príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava
I č. p. OS I-V-590-1/2008-1 Ntt-590/2008 zo dňa 4. 12. 2008, dňa 9. 12. 2008 v čase od 08,29 hod do

09,22 hod. Obvinený svedkovi U. D. podrobne opísal miestne, časové a ďalšie okolnosti, ktoré majú
nájdení bezdomovci vypovedať, to všetko za úplatu. Okrem iných skutočností aj to, že z druhého auta
niekto vystúpil sám, začal sa polievať, ešte nehorel, zavrel dvere a v tom vzbĺkol, hodil sa na zem, hodil
sa, pováľal sa a utekal smerom do lesa. Obvinený taktiež uvádzal, že nájdení svedkovia majú prísť
oznámiť, že čítali, že to mal byť policajt, ale že to nie je pravda, že tam mal polievať, keď oni videli, že on

sa polieval a vzbĺkol. V rozhovore obvinený ďalej uviedol, že ten druhý vystúpil, vytiahol, polial sa, hodil
naspäť, zavrel dvere, buchlo, oné vzbĺkol, začal horieť, uhasil sa, utiekol. Potom čo mu svedok povedal,
že v tých novinách píšu, že vraj si trhal veci, obvinený uviedol, netrhal si veci, na ňom tie veci zhoreli
(str. 20). Obvinený sa v rozhovore na adresu svedkyne poškodenej B. F. vyjadril, že bolo jednoduché ju
trtoliť, jebol štyri päť sladkých slovíčok a mal v posteli, nechce s ním že nie nie, dobre tak keď nie, tak

nie a na druhý deň zas stačí štyri päť sladkých slovíčiek, zas ju kefoval. Taktiež obvinený uviedol, že
mal v telefóne fotky svedkyne poškodenej. Obvinený počas rozhovoru svedkovi prisľúbil za jeho služby
finančnú odmenu. Obvinený uviedol, že nebude vymýšľať pičoviny o jebe aj jeho a nemusí, a nie, nie
nešiel by ho zavraždiť ale by ho tak zajebal, keby ho chcel odjebať, tak po ňom zľahne zem a nikto ho
nenájde. Keby chcel niekoho odjebať, tak po ňom ani pes neštekne, nenájdu ho.

V rozhovore dňa 10. 12. 2008 v čase od 09,42 do 10,34 hod. obvinený opätovne svedkovi U. D. uvádzal
priebeh, časové a miestne okolnosti, ktoré majú nájdení svedkovia vypovedať. Obvinený taktiež uviedol,
aby svedkovia vypovedali, že videli vystupovať niekoho z druhého auta, ako vystúpil, vybral niečo z auta,
polial sa, nechápali tomu, nevedeli, že čo to vlastne, prečo to robí, alebo čo robí, hodil to naspäť, zavrel
dvere, potom vzplanul, povalil sa a ušiel, gúľal sa po zemi (str. 46-47), vedľa auta si ľahol do trávy na

zem, zhasil a zmizol. Ďalej obvinený uvádzal koľko kedy a akým spôsobom zaplatí svedkovi (str. 48).Podľa oznámenia P. P., a.s. mal obvinený účet P. č. XXXXXXXXXX/XXXX a dlhodobý hypotekárny úver
č. XXXXXXXXXX riadne splácaný anuitnými splátkami z účtu.

Súd vyššie uvedené dôkazy vyhodnotil individuálne, vo vzájomných súvislostiach a na základe

vnútorného presvedčenia dospel k záveru, že skutok v bode 1) sa stal tak, ako je uvedený vo výroku
rozsudku a spáchal ho obžalovaný,

Z výpovede obžalovaného, svedkyne B. F., L. F., V. F. mal súd preukázané, že obžalovaný a manželka
poškodeného B. F. mali asi 1 a pol ročný intímny vzťah. Podľa výpovede svedkyne - poškodenej B. F.
ich vzťah inicioval F., naliehal na ňu, naliehal na sex, ona chcela vzťah s obžalovaným viackrát ukončiť,
k tomu však nedošlo, nakoľko keď si obžalovaný niečo zaumieni tak to tak muselo byť, ako svedkyňa

uviedla:„obžalovanýbolsvojskýtyp,bolráznysvojskýtypčloveka“.Súčasneboliobžalovanýasvedkyňa
- poškodená kamaráti a obžalovaný chodil okrem iného k F. na základe pozvaní na večeru. Vo vzťahu
k spolužitiu manželov obžalovaný uviedol aj to, že riešenie nezhôd je rozvod, zohnal pre B. návrh na
rozvod.

Podľa výpovede znalkyne PhDr. Heftyovej vzťah obžalovaného a svedkyne poškodenej B.. F. mohol

mať vplyv aj pri vzťahu obžalovaného k partnerovi B. - každý ďalší partner tej ženy je vo vzťahu k nemu
sokom, teda posilnil negatívny postoj k tomu partnerovi.

Podľa výpovede svedkyne - poškodenej B.. F. asi 1 roka pred skutkom dali jej rodičia manželom F.
ultimátum,buďsadajúdokopyalebosarozvedú,pričomjejrodičiaboliajzaobžalovaným,abyobmedzili
spoločné stretávania a aby obžalovaný nechodil k F.. Túto skutočnosť potvrdili aj L. J. V. F..

Pokiaľ znalkyne PhDr. Heftyovej obmedzenie alebo skončenie takéhoto vzťahu mohlo mať na
obžalovaného nepriaznivý vplyv, pretože veľmi ťažko prijíma obmedzenia zvonka - vyvoláva to vnútorný
odpor, nepriazeň, odpor je to istá forma agresivity, dohováranie rodičov poškodenej do jeho súkromia
vyvoláva v ňom vzdor., odpor, bráni sa voči tomu, je to pre neho ťažko prijímaná situácia. Nadväzne
poukazujem na vyjadrenie obžalovaného uvedené znalkyni pri jeho vyšetrení nachádzajúce sa v

znaleckomposudku:Potomužnemalvážnyvzťah,nemápriateľkunaspoločnéžitie,„žiadnahonechce“.

Podľa znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej optiky, bola z telefónneho čísla používaného
svedkyňou - poškodenou B.. F.B. dňa 20.8.2008 o 15:18:24 na mobilný telefón používaný obžalovaným
doručená sms správa: „Ano zalezi mi na Tebe strasne, ale mali sme sa spoznat skorej. Teraz musim byt
tu kde som. Ty mas milion moznosti najst mladu babu. Preto necekaj a rob na tom, rocky utekaju. Av

ty sa taisto musis tesit ze ta doma caka partnerka“.

Podľa znalkyne PhDr. Heftyovej následok doručenia takisto SMS správy - je to istá forma citového
vydierania, je to situácia ktorá môže vyvolať vnútorné rozrušenie, vnútornú paniku, odozvou môže
byť neurotická reakcia, boj dvoch motívov: priblíženie a oddialenie je jeden zo závažných vnútorných
konfliktov, do ktorých sa osobnosť môže dostať, pričom obžalovaný má pithiatickú štruktúru osobnosti

s neurotickou impulzívnou reaktivitou - ide no histeroidnú osobnosť - tzn. Tým že je senzitívny, každý
podnet môže byť pre neho zraňujúci. Znalkyňa taktiež uviedla, že neurotická reakcia vedie k narušeniu
psychickej harmónie, ktorý za bežných okolností funguje a dôjde k rozrušeniu, vnútornej panike.
Rozrušenie znamená, že osoba impulzívne zareaguje, keď ju niečo rozčúli.

Podľa znalca MUDr. Miroslava Čerňana má obžalovaný sklon k impulzívnemu neurotickému reagovaniu,

za určitých okolností môže mať obžalovaný problémy s ukontrolovaním svojho správania, ale táto
poruchakontrolyniejepodmienenáchorobnýmstavom,spúšťačomuvedenéhoproblémukontrolymôžu
byť životné úskalia, skutočnosti, ktoré dlhodobým spôsobom navodzujú napätie, tzn. /akékoľvek životné
situácie spojené so strádaním, frustráciou, emočnou nenaplnenosťou potrieb, ktoré v daný čas človek
hodlá dosiahnuť/. Emočné pnutie - je nejakú dobu kontrolované, ale po určitej dobe sa môže stať

nekontrolovaným a racionalita, ktorá viedla ku kontrolovaniu a potláčaniu dlhodobejšieho emočného
napätia sa môže dostať do pozadia a prejde do popredia toto impulzívne reagovanie.Čo sa týka samotného poškodeného U. F., je potrebné uviesť, že na základe výpovedí najmä jeho
spolupracovníkov - svedkov I.. P., L. W.. J. W., R. L., D. L., ako aj T. F. je preukázané, že mal veľmi dobrý
vzťah so svojim synom a mal pre koho žiť. Svedkovia z rodinného a pracovného prostredia ako aj jeho

všeobecná ošetrujúca lekárka neuviedli ani nepotvrdili žiadne sebapoškodzovanie alebo sebevražedné
sklony. Mal nekonfliktnú povahu. Rovnako nič nenaznačuje, resp. je svedeckými výpoveďami vylúčené,
že by U. F. odnášal zo zamestnania nejaké veci a už vôbec nie autom obžalovaného, čo je zrejmé z
výpovede L. W., ktorý uviedol, že obžalovaný si dával veľký pozor na čistotu auta a neodniesol mu niečo
s odôvodnením, aby sa mu nezašpinilo, na čo bol obžalovaný citlivý.

Svedkovia spolupracovníci poškodeného SeČ., W., W., L., L. vypovedali, že poškodený v práci nepožíval
alkohol, nevideli ho pod vplyvom alkoholu.

Potvrdili, že dňa 20.8.2008 mal normálnu náladu, tešil sa na kávu, na ktorú ho pozvala manželka (svedok
W.), krátko po polnoci blahoželal SMSkou svojej neteri (svedok T. F.) , v ten večer nepil, nepohádal sa
s manželkou (svedok B. F.). Z práce o 0,15 - 0,20 hod. poškodený odchádzal v pohode (svedok D. L.).

Obžalovaný dňa 20.8.2008 bol u F. na večeri, poškodený vedel, že obžalovaný je u nich (svedok B. F.)

a preto sa javí súdu nelogické, aby poškodený nepožiadal obžalovaného o pomoc u nich doma,

Pokiaľ ide o motív konania obžalovaného, ktorý ho viedol k rozhodnutiu zavraždiť poškodeného U. F., v
tomto smere je potrebné poukázať na výpoveď svedka Q. B. z hlavného pojednávania, ktoré sa konalo
dňa 26. 1. 2012. Svedok uviedol, že v minulosti bol spolu s U. F. na jednej cele v Ústave na výkon, väzby,
pričom po určitom čase sa mu obžalovaný zdôveril s tým, že U. F. zavraždil, ako čin vykonal, ale tiež mu

objasnil, aký bol motív jeho konania. Svedok uviedol, že Vido mu povedal. že F. zabil preto, že sa chcel
stretávať s jeho ženou, s ktorou mal milenecký dlhšiu dobu trvajúci vzťah, avšak pred vraždou sa s ním
rozišla, resp. vzťah s F. ukončila. Pokúšal sa ju presvedčiť. aby si to rozmyslela, ale ona neustúpila a
manžel jej bol prednejší. Svedok popísal vzťah F. J. F. takým spôsobom, ktorý je plne v súlade s ďalšími
dôkazmi vykonanými pred súdom a to je jedna z okolností, ktorá nasvedčuje tomu, že jeho výpoveď je

pravdivá a odráža naozaj informácie, ktoré svedkovi zveril F.. Z iných zdrojov ako od F. takéto podrobné
informácie svedok nemohol získať. V súvislosti s motívom vraždy popísal svedok aj niektoré detaily zo
vzťahu F. J. F.. Uviedol, že podľa tvrdenia F., tento využíval každú možnosť, keď mohol byť s F. sám. Do
F. sa podľa vlastných tvrdení po čase zaľúbil. Chodil s F. napr. na výlet k vode, kde sa stále snažil zaujať
F., choval sa ako najlepší chlap, zabával sa s deťmi a predvádzal sa pred ňou. Niekedy s nimi bol aj F.,

ale ten iba sedel na deke a radšej sa opil. F. imponoval F. záujem o ňu a F. často vyčítala, prečo nie je
taký ako F.. S F. spával vždy keď na to mali príležitosť, napr. keď išiel F.Í. do práce. F. podľa jeho slov
o nevere vedel, ale neriešil to, resp. to riešil iba tým, že sa opil.

Svedok teda v súlade s ďalšími dôkazmi potvrdil, že F. mala s F. milostný pomer, že v čase tesne
pred vraždou ona tento pomer jednostranne ukončila, že F. sa s týmto nevedel zmieriť, ako aj to, že

práve táto skutočnosť podnietila Vida k tomu; že prostredníctvom usmrtenia F. dosiahne, aby sa F. k
nemu vrátila. Svedok B. však okrem tejto skutočnosti objasnil podľa názoru súdu a veľmi logicky a
dôveryhodne aj okolnosť, prečo sa Vido rozhodol zavraždiť F. tak krutým spôsobom ako je upálenie
zaživa. Uviedol, že F. mal byť náchylný na samovraždu. pričom sa mal v minulosti vyhrážať, že sa
zabije. Raz sa mal dokonca doma poliať niečím horľavým a kričať že sa zabije. Práve táto skutočnosť

motivovala F. k tomu, že F. podpáli. Počítal s tým, že keď všetko vyjde tak, ako si to naplánoval, a F.
smrť bude vyzerať ako samovražda, bude jeho žena „trúchliť" v náručí F. a teda sa k nemu vráti. Na
základe uvedeného teda súd považuje za dostatočne preukázaný jednak motív samotnej vraždy, jednak
tiež spôsob usmrtenia obete, pre ktorý sa F. rozhodol. Výpoveď svedka považuje súd za vierohodnú,
nakoľko bol poučený o následkoch krivej prísahy a výpovede skutočnosti, ktoré sa nemohol dozvedieť

z písomností obžalovaného.

Obžalovaný vedený snahou zabaviť sa nepohodlného konkurenta v milostnom vzťahu s F. naplánoval,
zrealizoval mimoriadne brutálnu vraždu jej manžela, pričom na svoj skutok sa vopred riadne pripravil.
Do nezistenej nádoby si prichystal horľavinu - benzín, ktorý bol pravdepodobne sčasti zmiešaný s
menšímmnožstvomnafty,asosvojimmotorovýmvozidlomsapresunulnamiesto,ktorébolodostatočne

odľahlé na to, aby mohol predpokladať, že v čase vraždy sa na ňom nebudú nachádzať žiadni svedkovia.Zároveň to bolo miesto, o ktorom vedel, že tadiaľ bude s vysokou pravdepodobnosťou prechádzať
poškodený F. cestou z práce. Keďže F. dobre poznal, vedel, kedy tento chodieva plniť si svoje pracovné
úlohy a vedel, že to býva aj v nočných hodinách. V predmetnú noc s najvyššou pravdepodobnosťou

zrejme od samotného F. vedel približný čas. kedy sa bude F. vracať z práce a na vytypovanom mieste si
naňho počkal. Okrem toho že si na čin zaobstaral potrebné množstvo horľaviny, obžalovaný vykonal aj
ďalšie opatrenia, ktoré mu mali uľahčiť spáchanie činu, prípadne zahladiť dôkazy, ktoré by mohli viesť
k odbaleniu jeho účasti na vražde. Pred činom si vypol mobilný telefón, aby jeho poloha nemohla byť
dodatočne zistená. Zaobstaral si gumené rukavice, ktoré mal aj v čase spáchania činu natiahnuté na

rukách a pripravil si tiež náhradné oblečenie, ktoré bolo určené na to, aby sa po spáchaní činu prezliekol
do čistých šiat, pretože zrejme predpokladal, že šaty, ktoré mal oblečené v čase vraždy by mohli byť
poškodené, prípadne znečistené od horľaviny.

Po príchode F. na miesto činu F. zastavil jeho auto, pristúpil k jeho vozidlu a následne nezisteným
spôsobom cez ľavé predné okno vodiča polial F. pripravenou horľavinou, ktorá sa zapálila. K samotnému
zapáleniu F. mohlo dôjsť viacerými spôsobmi, pričom nie je možné jednoznačne uviesť, či oheň zapálil

F. tesne po poliatí F., alebo či už v čase polievania benzínom mal samotný F. v ruke zapálený zapaľovač
v domnení, že F. ho žiadal o zapálenie cigarety. V oboch prípadoch však môžeme hovoriť jednoznačne
o úmyselnom zapálení zo strany obžalovaného F.. Po poliatí horľavinou a jej zapálení, začal F. horieť,
pričom najsilnejší oheň bol zrejme v mieste jeho lona, čo je logické miesto, kde v prípade poliatia sediacej
osoby tekutinou sa táto tekutina najviac sústredí. Svedok B. nám na pojednávaní zo dňa 26. 1. 2012

opísal jeden dôležitý detail, ktorý doposiaľ nebol jednoznačne popísaný, aj keď bol na základe popálenín
na rukách a nohe obžalovaného predpokladaný. Tým detailom je skutočnosť, že v momente, kedy
F. začal horieť, sa tento snažil z auta vystúpiť, resp. pokúšal sa otvoriť predné dvere vodiča, pričom
obžalovaný, ktorý v tom čase pri týchto dverách stál sa mu v tom snažil zabrániť tým spôsobom, že z
vonkajšej strany držal tieto dvere. Na otázku akým spôsobom dvere držal nevedel svedok B. odpovedať,

pretože sa na tento detail obžalovaného nepýtal. Skutočnosť, že obžalovaný utrpel pri požiari vozidla
zranenie -popáleninu kolena a popáleniny rúk však nasvedčuje tomu. že dvere mohol pridržiavať práve
kolenom a rukami. Následne keďže F. sa nepodarilo otvoriť dvere na mieste spolujazdca, snažil sa
preliezť do zadnej časti vozidla, avšak vtom momente nastal vo vnútri vozidla tak silný požiar, že aj
samotný obžalovaný stratil orientáciu, čo sa na mieste s poškodeným deje a odišiel k svojmu autu aby si

opláchol oči, ošľahnuté plameňom. Poškodenému F. sa aj napriek tomuto všetkému podarilo horiacemu
vystúpiť z auta a následne sa váľaním na zemi snažil uhasiť plamene na svojom tele, o čom svedčí
zhorenisko nájdené na mieste činu a stopy po krvi a ďalšie biologické stopy na mieste. Po uhasení sa
poškodenému F. podarilo prejsť peši niekoľko desiatok metrov až k vrátnici hydinárne, kde povedal čo sa
mu stalo, následne po príchode zdravotníckej služby prvej pomoci povedal aj ošetrujúcemu personálu,

že ho podpálil F. a až neskôr upadol do bezvedomia, pričom nasledujúci deň 22. 8. 2008 zraneniam
podľahol. Obžalovaný pravdepodobne ešte videl, ako F. vystúpil a snažila sa uhasiť, avšak vo vzťahu
k F. už nič neurobil, následne miesta odišiel na svojom vozidle, pričom o niekoľko desiatok minút bol
zadržaný hliadkou polície.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k požiaru vozidla poškodeného došlo potom čo

pristúpil k okienku na strane vodiča, ktoré bolo mierne stiahnuté a po podaní zapaľovača poškodenej v
tesnej blízkosti okienka si pripálil cigaretu, došlo k výbuchu a požiaru vozidla.

Ústav súdneho inžinierstva v Žiline vykonal množstvo pokusov a meraní, pričom dospel k
jednoznačnému záveru, že spôsobom akým popisuje obžalovaný vznik požiaru nemohlo dôjsť. V
sledovanej úrovni - v úrovni stiahnutého okienka sa nepodarilo dosiahnuť výbušnú koncentráciu. Ústav

potvrdil, že verzia uvedená vo výroku rozsudku je pravdepodobnejšia.

Súd poukazuje na skutočnosť, že ak by k požiaru vozidla prišlo iným spôsobom ako to uvádza
obžalovaný, napr. ak by sa zapálil sám poškodený, obžalovaný by zrejme uviedol túto skutočnosť. Keďže
však uviedol svoju verziu a táto bola vyvrátená, muselo k požiaru prísť tak, že obžalovaný poškodeného
polial a zapálil ho.Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzujú výpovede svedkov R. L., ktorej poškodeným povedal „čakal
tam na mňa v lese, zablokoval mi cestu, rozbil mi sklo, polial ma benzínom a škrtol“, bol to F., jeho sused
a chodí mu za ženou, svedkyne MUDr. R. Q. - „prvé čo mi povedal, že urobil to U. F.“, keď prišli policajti

znova hovoril, urobil mi to jeden z vás, váš kolega. Taktiež poškodený hovoril, žer chodí mi za ženou,
žena ma podvádza.

Svedok T. D. vypovedal, že poškodený na otázku, čo sa stalo odpovedal „toto mi spravil policajt U. F.,
postavil mi auto do cesty, rozbil sklo, vylial na mňa horľavinu a zapálil“.

Svedok L. W. vypovedal, že poškodený uviedol meno, kto mu to spravil a ešte povedal, že je to policajt

z vyšetrovačky a chodí mu za ženou.

Všetci svedkovia vypovedali, že poškodený bol pri vedomí. Svedkyňa MUDr. Q. vypovedala, že ju
fascinovalo, že poškodený s takými zraneniami prešiel taký kus cesty a úplne normálne s nimi
komunikoval. Taktiež vypovedala, že poškodený pri prevoze jej povedal „prečo ma nechal takto trpieť,
prečo ma radšej nezastrelil, prečo musím takto umierať“.

Súd konštatuje, že vzhľadom na vyššieuvedené výpovede svedkov je nelogické, aby poškodený v takom

stave uvádzal nepravdu ako sa skutok stal a kto ho urobil.

Svedkyňa D. L. vypovedala, že poškodený prišiel okolo štvrť na dvanásť do práce a pracovali spolu
až 0,20 hod. Chvíľu posedeli, dali si malinovku a poškodený nasadol do auta a odišiel. Jeho odchod
sledovala cez okno.

Jejvýpoveďvyvrátilatvrdenieobžalovaného,žepoškodenývyšielcezbránkuaniesolhranatébandasky.

Podľa údajov záchrannej služby poškodený U.. F. prišiel na vrátnicu hydinárne popálený a volaná
záchranka bola o 00:47 hod. dňa 21.8.2008, pričom na miesto požiaru táto prišla najneskôr o 00,53 hod.
Podľa záchranárov na mieste požiaru sa už nenachádzala žiadna osoba. Obžalovaný na otázku, aby sa
vyjadril kde bol zvyšný čas, keďže hlásenie bolo o 00,47 hod. a zadržaný bol o 01,55 hod., pričom podľa
neho cesta domov mu trvala 20-30 minút, uviedol, že zvyšný čas bol pri tom aute. Uvedené tvrdenie

obžalovaného je vyvrátené výpoveďami záchranárov a uvedenými časovými údajmi.

Podľa údajov hliadky PMJ obžalovaný sa na aute k svojmu domu približoval v čase o 01,50. Vzdialenosť
medzi miestom požiaru a domom obžalovaného je maximálne cca 20 km a teda čas potrebný k prejazdu
tejto vzdialenosti nie je väčší ako 30 minút. Vzniká tu teda objektívne časový priestor 30-45 minút
počas ktorého sa obžalovaný nachádzal mimo miesta požiaru a mimo svojho bydliska. Nepochybne mal

tak dostatok času podniknúť kroky na pomoc poškodenému, keby tak naozaj chcel ako sám sa snaží
tvrdiť - viď jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2009: „tak som si sadol do svojho auta,
že idem domov a z domu zavolám požiarnikom s tým, že tam horí auto a oznámim im situáciu“. Toto
ako aj to, že sa snažil zohnať pomoc tvrdí obžalovaný v situácii, keď niekoľko sto metrov od miesta
horenia sa nachádzala vrátnica hydinárne a obžalovaný radšej sadá do auta a ide cca 20 km domov.

Obžalovaný nijako nevysvetlil ani neuviedol relevantné skutočnosti k danej časovej nezrovnalosti. Na
základe úradného záznamu hliadky PMJ a výpovede svedka L. R. je preukázané, že obžalovaný na
svetelné znamenia nereagoval, nezastavil, ale pokúsil sa ujsť, čo je taktiež preukazované aj obhliadkou
miesta činu - vozidla F. U., ktorá bola cca 2 km od obce Zohor. V tomto vozidle sa našli na sedadle
spolujazdca : chirurgické rukavice, funkčný zapaľovač, 2 mobilné telefóny, tričko, riflové nohavice. Podľa

znaleckého skúmania na všetkých týchto veciach boli nájdené stopy automobilového benzínu rovnako
ako na zaistených stopách na mieste činu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa prezliekol do riflí a trička a šiel za poškodeným.
Nakoľko vo vozidle sa pri obhliadke našli riflové nohavice a tričko a na nich stopy automobilového
benzínu, je pravdepodobné, že obžalovaný sa po spáchaní skutku prezliekol, čím chcel zahladiť stopy.

Inak mohol oblečenie použiť na hasenie požiaru.Podľa obžalovaného sa počas požiaru auta poškodeného snažil privolať pomoc mobilným telefónom,
hľadal vodu použiteľnú na hasenie, snažil sa zastaviť auto na ceste a privolať tak pomoc. To všetko však
za situácie, keď na otázku, či obžalovaný videl p. F. popáleného alebo horieť na hlavnom pojednávaní

dňa 29.6.2009 odpovedá: „Nie ja som videl len plamene. Nebolo vidieť, že by na ňom niečo horelo
alebo on by horel. Horieť som ho nevidel.“ A keď na otázku, čo sa dialo s poškodeným po výbuchu
v aute odpovedá: „nič, len preliezal dozadu. A pri tom preliezaní rozpráva...“. Uvedená časť výpovede
obžalovaného je vyvrátená výpoveďou znalca Ing. Horvátha, ktorý na otázku čo sa stane s osobou,
ktorá by sa nachádzala v čase výbuchu horľaviny v aute, uviedol: „určite by začala horieť.“. taktiež

z ostatných dôkazov je zrejmé, že už k samotnému vzniku požiaru došlo na mieste vodiča, kde sa
nachádzal poškodený.

Samostatne je potrebné poukázať na 2 mobilné telefóny nájdené pri zadržaní obžalovaného vo vozidle
F. U. - obžalovaný uvádza len 1 mobilný telefón, a to že sa mu vypol. Nakoľko je objektívne nesporné,
že obžalovaný mal v aute k dispozícii 2 mobilné telefóny, ktoré boli podľa znaleckého skúmania jednak
plne funkčné a jednak s plne nabitými batériami, akurát boli normálne štandardným spôsobom vypnuté.,

je v danej časti vyvrátené tvrdenie obžalovaného. Znalci Výskumného ústavu súdnej optiky Ing. Ildikó
Pšenáková PhD. a Ing. Marián Jedinák vo svojich výpovediach samostatne potvrdili, že namerané
hodnoty napätia v batériách - 3,98 V - 3,93 V predmetných mobilných telefónoch sú v medziach normy.
Ak je telefón vypnutý, batérie zostanú nabité dlhší čas, pričom maximálna hodnota v batériách môže byť
až 5 BV - uvedené znamená, že pokles napätia v batériách mobilných telefónov od ich zaistenia do ich

znaleckého skúmania z 5 V na 3,98 V a 3,93 v je plne reálny a predmetné telefóny neboli dodatočne
dobíjané.

Je teda nesporné, že obžalovaný ak by bol chcel pomôcť poškodenému, tak ako sám sa snaží
prezentovať, mal na to prostriedky - 2 mobilné telefóny a čas viac ako 1 hodinu, aby niečo až do
svojho zadržania podnikol na pomoc poškodenému, prípadne aspoň k vyhľadaniu zdravotníckej pomoci

sám pre seba - veď predsa obžalovaný utrpel zranenia - popáleniny II. B stupňa, s ktorými bol 4 dni
hospitalizovaný na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie FNsP Bratislava, pracovisko Ružinov a
následne najmenej 4 dni hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín. Niet však
pochýb, že obžalovaný takto neučinil.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou zistenou výsluchmi svedkov je samotný psychický stav obžalovaného

v čase po skutku, po jeho zadržaní políciou a prevoze do nemocnice. Podľa svedka L. R. pôsobil
obžalovaný tak dosť vyrovnane. Podľa svedka L. I. obžalovaný pôsobil vyrovnane, kľudne, rozprával
potichu. Podľa svedkyne MUDr. Q. obžalovaný bol veľmi kľudný, vyrovnaný, nemal búšenie srdca,
nemala pocit, že by bol v nejakom ťažkom strese, bola to taká paradoxná situácia. Uvedené svedectvá
tak jednak v podstate vylučujú prípadné psychické rozrušenie, strach alebo stres obžalovaného, ktorý by

napríklad mohol vysvetľovať časovú medzeru v pohybe obžalovaného. Rovnako nenasvedčujú o tom,
že by mal obžalovaný počas cesty domov strach, že sa mu niečo stane na základe ním uvádzaných
údajných vyhrážok poškodeného. Na strane druhej uvedenými svedectvami produkované skutočnosti
nasvedčujú premyslenému a vopred pripravenému konaniu obžalovaného.

Ďalej súd poukazuje na svedectvo MUDr. Q., ktorá uviedla, že obžalovaný sa jej pýtal v akom stave je ten

prvý - ona odpovedal, že vo vážnom, na to sa jej spýtal „že či umrie?“. Takáto otázka obžalovaného však
vzhľadom na jeho vyjadrenie, že nevidel poškodeného popáleného alebo horieť, nemá odôvodnenie,
iba ak by obžalovaný vedel o stave poškodeného viac, ako uviedol vo svojej výpovedi.

Priebeh skutku tak, ako vo svojej výpovedi prezentuje obžalovaný je okrem iných objektívnych okolností
popretý aj ním samotným, ako to vyplýva z výpovedí záchranárov MUDr. Q. J. I., ako aj zo Záznamu o

hodnotení zdravotného stavu osoby - obžalovaného z 21.8.2008 (č.l. 185 vyšetrovacieho spisu) , kde je
uvedené, že k popáleniu došlo tak, že s kamarátom kradli benzín. Podľa svedka L. I. obžalovaný počas
prevozu spomenul, že: „s kamarátom kradli benzín“, podľa svedkyne MUDr. Q. obžalovaný uviedol:
„ však sme kradli benzín a on začal horieť“. Takéto okolnosti však vo svojej výpovedi obžalovaný
počas trestného stíhania neuviedol a vo svojej výpovedi prezentuje úplne iný skutkový dej. Je potrebné

zvýrazniť, že podľa výpovede svedkyne MUDr. Q. sa jej obžalovaný následne pýtal, v akom stave je F.,
ona odpovedala, že vo vážnom a potom sa obžalovaný svedkyne pýtal, že či umrie.Ak obžalovaný nevidel poškodeného F. horieť, súd si kládol otázku aký dôvod mal obžalovaný na takúto
otázku položiť, prípadne čo ho k tomu viedlo.

Súd osobitne poukazuje na zvukový záznam rozhovoru medzi obžalovaným a svedkom U. D. v ústave

na výkon väzby, počas ktorého obžalovaný na svedka naliehal a opakovane nahováral na obstaranie
fiktívnych svedkov a svedkovi podrobne opísal miestne, časové a ďalšie okolnosti, ktoré majú nájdení
bezdomovci vypovedať, to všetko za úplatu. Ako svedok vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, denne
mu obžalovaný opakoval, čo majú svedkovia hovoriť. Významná je časť rozhovoru uvedená na č.l. 956
vyšetrovacieho spisu - obžalovaný: „vystúpil, vytiahol, polial sa, hodil naspäť, zavrel dvere, buchlo, oné

vzbĺkol, začal horieť. Uhasil sa, utiekol“, na to U. D.: „Dobre. A tam aj píšu, nie v tých novinách, že vraj
si trhal veci, nie“, nato obžalovaný: “Netrhal si veci, to sú pičoviny. Na ňom tie veci zhoreli. Vo vzťahu
k obrane obžalovaného , že všetky skutočnosti, počas týchto rozhovorov svedkovi uviedol aj to, že mal
v telefóne fotky svedkyne - poškodenej B.. F., podrobnejšie popísal intímny pomer s ňou, vyjadril sa
že natoľko neverí advokátovi, uviedol aj pozitívny vzťah k autu, uviedol aj ďalšie skutočnosti, ktorých
väčšina je potvrdzovaná aj ďalšími inými dôkazmi. Ďalšia významná časť rozhovoru - prepis na č,.l.

953 vyšetrovacieho spisu, v ktorom sám obžalovaný hovorí“ „Predné okno bolo rozbité, tak že odtiaľ
šľahali plamene“. Opäť teda sám obžalovaný produkuje tvrdenie, ktorým potvrdzuje svedectvá svedkov
L., D., I. o tom, že im poškodený pri poskytovaní prvej pomoci povedal, že mu obžalovaný okrem iného
rozbil sklo na aute. Rovnako obžalovaný v zvukovom zázname - č.l. 959 sľubuje svedkovi D.i pomoc:
„Pomôžem ja tebe. Keby som sa vrátil naspäť k robote, tak ver tomu, že tá pomoc sa ti zíde.“

Taktiež je to práve obžalovaný, ktorý v zvukovom zázname svedkovi U.. D. popisuje správanie
poškodeného U.. F. pri požiari - „horiaci bežal, hodil sa na zem, gúľal sa, uhasil sa a potom bežal
ďalej“, pričom v zázname rozhovoru je zo strany obžalovaného táto informácia uvádzaná celkom
päť krát. Tieto informácie zo zvukového záznamu a ja z výpovede U. D. sú objektívne potvrdzované
obhliadkami z miesta činu (najmä spáleniska o rozmere postavy), svedectvom L. W. (svedok uviedol

že cca 10 m od auta bola nájdená krvavá stopa, ďalšie ohnisko, boli tam časti odevu tá osoba
sa tam pravdepodobne váľala), výpoveďou znalca Ing Ronalda Horvátha, Znaleckým posudkom
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č.p.: PPZ-7159/KEU-BA-2008 z 10.10.2008 - asi
12 m za miestom, kde zhorelo vozidlo, smerom k hydinárni sa nachádzal čiastočne zhorený lesný porast,
z tohto miesta bola v zemine zistená prítomnosť automobilového benzínu, pričom znalci konštatovali,

že benzín sa musel dostať do zeminy pri kontakte benzínom poliatej osoby s povrchom zeme - najviac
podľa Zápisnice o obhliadke miesta činu z 21.8.2008 sa na tomto mieste nachádzali stopy červenej
farby zaistené ako stopa č. 2 a podľa Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava č.p.: PPZ-7159-2/KEU-BA-EXP-2008 z16.3.2009 bolo zistené, že stopa č, 2 je krvou
poškodeného U. F.. Na základe tohto uvedeného radu dôkazov teda niet žiadnych pochýb o tom, že

obžalovaný v rozhovoru s U.. D. pri popisovaní váľania a hasenia sa poškodeného F. hovoril pravdu,
napriek tomu, že toto neustále obžalovaný popiera a snaží sa aj znedôveryhodnotiť svedectvo U. D..
Obžalovaný tak počas rozhovorov s D. opakovane uvádzal viaceré okolnosti, ktoré mohol vedieť a uviesť
iba človek, ktorý bol po celý čas skutku prítomný na mieste. Je to opäť dôkaz produkovaný priamo
obžalovaným,ktorýmzároveňpopieraavylučujenímoficiálneprezentovanúverziudeja.Vneposlednom

rade je potrebné poukázať aj na list predložený svedkom D. na hlavnom pojednávaní dňa 1.7.2009,
ktorý mu poslal obžalovaný vo väzbe - obžalovaný nepopiera autorstvo listu, pričom v liste okrem iného
obžalovaný svedkovi píše: „A nepoznáme sa zas tak dlho aby som vedel dopredu tvoje rozhodnutie.“
Týmto opäť sám obžalovaný vyvracia ním prezentované skutočnosti o nahováraní na obstaranie alibi
svedkom D..

NadväznesúdpoukazujenavýpoveďsvedkaU.D.,ktorýjednakuviedol,žesamuobžalovanýpotom,čo
vyšlo najavo použitie informačno-technických prostriedkov vyhrážal, ako aj to, že obžalovaný mu počas
ich rozhovorov povedal, že si zoberie život, ak by ho odsúdili. Uvedené svedectvo U. D. o vyjadrovaní sa
vo vzťahu k ukončeniu svojho života plne korešponduje so svedectvom L. R., ktorému obvinený uviedol:
„chlapi pustite ma ja sa idem zastreliť do roboty, urobil som veľkú pičovinu“.

Ďalej sa súd bude zaoberať hodnotením výsledkov znaleckého dokazovania.

Z výpovede znalca Ing. Mlynára vyplýva, že vzorka - fragment kože z hornej časti ľavého stehna
poškodeného obsahovala zmes uhľovodíkov s frakciou C18 - C23, čo zodpovedá frakcii strednej až
ťažkej nafty a týmito frakciami mohlo byť znečistené iné rozpúšťadlo, iná horľavina, ktorá pri danýchpodmienkach vyhorela skôr. Podľa znalca mohlo ísť o benzín, ktorý bol znečistený naftou, pričom
podľa znalca možno s vysokou pravdepodobnosťou povedať, že poškodený sa nepohyboval v prostredí
nasýtenom parami benzínu. Táto skutočnosť je v rozpore s tvrdením obžalovaného, že auto sa po

škrtnutízapaľovačomvznietilo.VyjadreniuznalcaIng.Mlynáraopoužitomdruhuhorľavinykorešponduje
vyjadrenie znalca JUDr. Šmida - nafta je slabá to by som nepredpokladal ako možný zdroj.

Ďalej práve v dome obžalovaného pri domovej prehliadke sa našlo množstvo nádob a aj plastových fliaš
s obsahom zápalných látok vrátane benzínu a nafty. A práve v jednej z nich - označenej ako stopa 1/A -
plastový kanister šedej farby 20 l s nálepkou „Gulf Formula F, DAE 5W-40“ bolo znaleckým posudkom

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava, č.p. PPZ-7159-4/EU-BA-EXP-2008 z 26.9.2008
zistené , že obsahovala zmes benzínu a motorovej nafty. Naviac je potrebné pri zvažovaní možnosť
pôvodu horľavín použitých ri skutku poukázať na výpoveď svedka poškodeného I.. P., ktorý uviedol, že
vo firme im po skutku nechýbal ani benzín ani nafta, pričom pohonné hmoty majú uzatvorené v oceľovom
sklade, od ktorého má kľúče ekonómka a I.. P..

Znalec Ing. Roland Horváth pre odvetvie kriminalistické zisťovanie príčin požiarov vo svojej výpovedi

okrem iného uviedol, že predmetné auto bolo podpálené úmyselným konaním fyzickej osoby, analýza
zeminy ukázala prítomnosť benzínu čo je jeden z najčastejšie používaných akcelerátorov horenia.
Znalec uviedol, že nepochybuje o tom, že benzín zistený v zemine zhoreniska nachádzajúceho sa 12
m od zhoreného auta sa musel dostať do zeminy pri kontakte s osobou poliatou benzínom, pričom vo
vzťahu k množstvu horľaviny potrebnej k takému požiaru vozidla uviedol , že hovoríme pravdepodobne

o litroch horľaviny.

OsobitnesúdpoukazujenavýpoveďznalcaJUDr.MariánaŠmidazPožiarnotechnickéhoaexpertízneho
ústavu MV SR, ktorý s 14 ročnou praxou výkonného hasiča aj s praktickými znalosťami z vykonávaných
simulácií požiarov najmä uviedol, že k simulácii požiaru auta postačuje 02, až 0,5 litra horľaviny (benzín,
petrolej), nie je predstaviteľné, aby človek sedel v aute s výparmi horľavín, pri ošľahnutí plameňom

osobe stojacej mimo auta nie sú spôsobené zranenia. Znalec uviedol, že bežne ľudia chodia zapáliť
auto pre činžiakom tak, že vyrazia predné alebo zadné sklo postriekajú alebo vylejú tekutinu a zapália -
je to ten najbežnejší spôsob ako sa to robí. Znalec podrobne uviedol, že ak by mal páchateľ na rukách
gumené rukavice - nemal by žiadne popáleniny, keď nezačnú horieť, ak začnú horieť tak vzniknú také
priškvareniny, ktoré by strhávali spolu s kožou - táto výpoveď okrem iného detailne zapadá s výpoveďou

svedka L. R. - kým prišla sanitka obžalovaný si zoškrabával popálenú kožu z rúk.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2009 vypovedal: „Počas tejto jazdy a rozmýšľania ma
začali páliť čím ďalej tým viac ruky a všimol som si, že sa mi odlupuje pokožka z rúk. Počas jazdy som
si natiahol na ruky chirurgické rukavice, pretože obsahujú púder.“

Túto výpoveď považuje súd za nelogickú a nepravdepodobnú, nakoľko počas jazdy s tak vážne

popálenými rukami je nepravdepodobné, aby si dokázal chirurgické rukavice natiahnuť, keďže aj so
zdravými rukami je ťažké tieto rukavice natiahnuť na ruky.

Tento znalec po nazretí na zranenia utrpené obžalovaným - najmä popálenina II. B stupňa fotograficky
zadokumentované na 8 deň po skutku v znaleckom posudku znalca MUDr. Ridošku č. 41/2008 uviedol,
že takéto zranenia nevznikli len ošľahnutím, na ňom sa museli vznietiť buď rukavice, ktoré boli poliate

benzínom, holé ruky neprichádzajú do úvahy, ak pracoval s horľavinami, alebo bol potriesnený - tak sa to
mohlo pri ošľahnutí na ňom vznietiť, a ak to bol benzín, to ošľahnutie stačí nato, aby sa to na vás chytilo.
Znalec vylúčil verziu bez prítomnosti horľaviny, pričom konštatoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou
mal obžalovaný rukavice, ktoré sa mu vznietili, ak boli gumené a tým vznikli také popáleniny, ako sú
zachytenévznaleckomposudku.ZáveryznalcaJUDr.ŠmidunepriamopotvrdilajznalecMUDr.Jaroslav

Ridoško, keď vo svojej výpovedi znalca na otázku, či vzhľadom na ohraničenie popálenín na rukách mal
obžalovaný rukavice, znalec uviedol: „dalo by sa o tom uvažovať“.

Znalec taktiež vylúčil možnosť vzniku popálenín obžalovaného vybafnutím plameňa pri zapálení cigarety
bez ďalšieho, čím zároveň vyvrátil tvrdenie obžalovaného o spôsobe vzniku predmetného požiaru.Znalec JUDr. Šmída tak vychádzajúc z praktických skúseností, odborných vedomostí a znalostí
predmetnejveciuviedolskutočnosti,ktorépotvrdzujúvýpovedeďalšíchsvedkov-rozbitiesklanaautepri
podpaľovaní - zhoda s výpoveďami osôb poskytujúcich prvú pomoc poškodenému o tom čo im povedal,

iniciáciu otvoreným plameňom - stačí hodiť horiacu cigaretu, vzhľadom na popáleniny obžalovaného
prítomnosť horľaviny na jeho pokožke - zhodujú sa so stopami automobilového benzínu nájdenými
na veciach v aute a v zemine na zhorenisku, zrejmé použitie rukavíc a následný vznik priškvarenín
- zoškrabávanie si popálenej kože z rúk. Vo vzťahu k množstvu horľaviny použitej k spôsobeniu
predmetného požiaru je potrebné poukázať na stopu zeminy, v ktorej bola zistená prítomnosť benzínu

- ako je konštatované v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava
č.p.: PPZ-7159/KEU-BA-EXP-2008 benzín sa musel dostať do zeminy pri kontakte benzínom oliatej
horiacej osoby s povrchom zeme - čo preukazuje použitie väčšieho ako niekoľko decilitrového množstva
horľaviny.

Vo veci bol vypracovaný aj posudok znalca Ing. Kostolanského, ktorý bol v niektorých otázkach v
rozpore so závermi JUDr. Šmidu, v dôsledku čoho bol na základe uznesenia súdu vypracovaný

kontrolný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zo dňa 21.3.2011, kde znalecká
organizácia za účelom podania zodpovedného posudku vykonala sériu znaleckých pokusov a ďalších
potrebných úkonov a meraní za účelom overenia, či ak k vzplanutiu vozidla mohlo dôjsť tak, ako
to tvrdí obžalovaný alebo spôsobom, aký je popísaný v obžalobe. Na ich základe boli vypracované
príslušné závery predmetného posudku, ktoré sú v plnom súlade s verziou obžaloby a naopak,

podstatným spôsobom vyvracajú obranu obžalovaného. Podľa tohto posudku požiar vozidla vznikol
v interiéri na mieste vodiča, pričom v procese horenia sa zúčastňoval akcelerátor - pravdepodobne
benzín. K zapáleniu vozidla došli otvoreným plameňom. Pravdepodobne zapaľovačom. Znalci ďalej
dospeli k záveru, že laboratórne merania aj veľkorozmerný experiment preukázali, že verzia č. 1 -
obžalovaný pristúpil k dverám vodiča, cez ktoré nezisteným spôsobom na poškodeného vylial benzín

a ten po vyliatí zapáli, je pravdepodobnejšia než verzia ktorú na svoju obhajobu uvádza obžalovaný, že
obžalovaný pri pootvorenom okne vodiča pripaľoval cigaretu a v okamihu zapálenia zapaľovača došlo
k výbuchu vo vozidle a obžalovaný pocítil teplo na tvári a rukách. V posudku sa jednoznačne uvádza,
že v priebehu experimentu nebola v sledovanej úrovni - tzn. V úrovni stiahnutého okna dosiahnutá
výbušná koncentrácia. Maximálna hodnota po 20 minútach odparovania benzínu dosahovala hodnoty

zodpovedajúce iba 19% dolnej medze výbušnosti. K splanutiu figuríny došlo až vtedy, keď potvorený
oheň priblížili na vzdialenosť iba 5 cm od lona figuríny. Tento znalecký experiment teda v plnom rozsahu
vyvrátil tú časť výpovede obžalovaného, v ktorej popisoval údajný mechanizmus vzniku požiaru, čím sa
jeho výpoveď stáva v podstatnej časti nedôveryhodná. Dôležitou časťou posudku je odpoveď na otázku
č.3-tzn.vyjadreniesakpredchádzajúcimposudkomJUDr.MariánaŠmiduaIng.AlbínaKostolanského,

kde závery posudku JUDr. Šmidu ponechávajú znalci v platnosti, avšak na druhej strane uvádzajú, že z
odborného vyjadrenia Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR Bratislava zo dňa 31.12.2008
navrhujú zrušiť odpovede č. 1,2 a odpoveď na otázku 3 a 4, pretože uvedené závery nie sú v odbornom
vyjadrení jednoznačne podložené. Tým bol podstatným spôsobom spochybený znalecký posudok, ktorý
v teoretickej rovine pripúšťal možnosť vzniku požiaru tak, ako to tvrdil obžalovaný. Tento posudok Ing.

Kostolanského, preto súd považuje v uvedených častiach za irelevantný.

V doplňujúcom znaleckom posudku č. 403/2011 Ústav súdneho inžinierstva v odpovedi na otázku „ako
došlo k vzbuchu vo vozidle“ uvádza, že požiar vozidla nemohol vzniknúť spôsobom, ktorý uvádza
obžalovaný vo svojich výpovediach. K samotnému použitiu pojmu vzbuch znalci uviedli, že tento pojem
nezodpovedá názvosloviu požiarnej bezpečnosti. Veľmi významnou časťou doplneného posudku boli

vyšetrovacie pokusy zamerané na otázku , akú koncentráciu nasýtených pár v uzavretom vozidle možno
dosiahnuť v prípade, ak by sa v ňom prepravovali veľké množstvá benzínu v otvorených nádobách.
Za týmto účelom znalci vykonali veľkorozmerový experiment, pri ktorom d o vozidla boli okrem figuríny
vložené nádoby s benzínom s veľkou odparovacou plochou. Nádoby boli umiestnené v lone figuríny s
2 l benzínu, pod nohami figuríny bolo 1,0 l benzínu, ďalej 7 litrová nádoba s benzínom bola na sedadle

spolujazdca a dve nádoby na zadných sedadlách. V nádobách teda bolo spolu až 11,5 l benzínu a ich
odparovacia plocha bola 0,4496m2. Následne po dobu 25 bola nameraná vznikajúca koncentrácia pár
v oblasti nosa figuríny, tzn. Približne v oblasti výšky pootvoreného okna auta. Nameraná koncentrácia
pár dosiahla maximálne 24% dolnej medze výbušnosti, čo je ďaleko pod hranicou, kedy by mohlo
dôjsť k výbuchu tejto zmesi. Na hlavnom pojednávaní sa znalec vyjadril k otázke, ako je možné, že na

mieste činu počas ohliadky našli časti skla, ktoré neboli deformované požiarom, keďže táto okolnosť v
laickom pohľade navodzovala vysvetlenie, že v aute predsa len došlo k explózii a pri nej bolo rozbitépredmetné sklo, ktoré vypadlo a nebolo pod vplyvom požiaru. Znalec Ing. Poledňák v odpovedi na túto
otázku jednoznačne uviedol, že prasknutie skla a jeho vypadnutie tz auta von bez toho, aby došlo k jeho
tepelnej deformácii je bežným javom pri požiaroch automobilov a tento jav bol pozorovaný a popísaný pri

viacerých pokusoch. Tým znalec potvrdil, že existencia nespáleného skla nie je sama osebe dôkazom
toho,ževautemuselodôjsťkexplóziipárbenzínu.Ajuvedenýznaleckýexperimentjednoznačnevyvrátil
verziu obžalovaného o vzniku požiaru.

Vyššie uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného a vo všetkých smeroch vyvracajú
jeho obhajobu.

V prospech obžalovaného vypovedali najmä svedok L. Y., S. W., T. W..

Osobitne je nevyhnuté poukázať na svedeckú výpoveď svedka L. Y., ktorý ako kamarát obžalovaného,
tvrdí, že mal mať dôležité informácie o skutku, resp,. o konaní U.. F., ktoré získal z rozhovoru s U..
F. počas ktorého vypili 1 litra pálenky, ako uvádza bol opitý, pričom si veci pamätá zhruba, útržky,
tieto informácie neposkytne orgánom činným v trestnom konaní, s odstupom času kontaktuje brata
obžalovaného a potom ako svedok výslovne uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2009, že na

políciu nešiel vypovedať, lebo mu brat obžalovaného sľúbil, že mu zavolá F. právnik, lebo prispieva na
obhajobu, tak čakal na aktivitu obhajcu, že on mu povie, kedy má ísť. Potom opäť odcestuje do Anglicka,
pričom vypočuť polícii sa ho podarí až 15.1.2009 - fakticky až pri skončení vyšetrovania. Pozoruhodné
je taktiež to, že v prípade ak by nebola polícia získala zvukový záznam z 9. a 10.12.2008 rozhovoru
obžalovaného s U. D., tak obžalovaným požadované vymyslené svedectvo 2 bezdomovcov by skutkovo

úplne sedelo so skutočnosťami uvádzanými svedkom Y.. Naviac v čase výsluchu svedka Y. 15.1.2009
nebolo obžalovanému známe vyhotovenie zvukového záznamu z rozhovorov s D.. Okolnosti žiadnymi
inými dôkazmi - iba ak došlo k výpovedi 2 fiktívnych svedkov. Rovnako skutočnosti uvádzané svedkom
Y., že:

- F. povedal, že prichystal nejaký plán na F.,

- spomenul, že označí ako svojho „vraha“, že keď sa mu niečo stane, že ukáže na neho a pôjde do
väzenia a on to asi neprežije,

- že on to ako sám neprežije ten incident a že potom asi zomrie, ale ešte označí F.,

- povedal, že F. sa nič nestane, akurát že bude poranený,

- že bude utekať, že to má vypočítané,

- F. sa stane niečo s rukami a s tvárou

Sú podľa názoru súdu nereálne najmä z dôvodu ich veľmi neistej až nemožnej predpovede budúcich
udalostí v takýchto podrobnostiach. Napríklad to, čo mal podľa výpovede svedka Y. povedať poškodený
F., že „F. sa stane niečo s rukami a s tvárou“ zdanlivo súhlasí s výpoveďou obžalovaného, keď na
otázku ako vznikli popáleniny uviedol, že „pri výbuchu zacítil teplo ba tvári a rukách potom, čo si chcel

zapáliť cigaretu, v žiadnom prípade nepichol ruky do ohňa.“ K samotnému výbuchu však malo podľa
výpovede obžalovaného dôjsť tak, že prišiel k autu poškodeného ku ktorému sa s cigaretou zohol a
zapálil si cigaretu zapaľovačom podaným poškodeným. Podľa názoru súdu nie je možné, aby niekto
plánoval a predpokladal konkrétny pohyb inej osoby od jedného auta k druhému a pripaľovanie si
cigarety inou osobou v tesnej blízkosti čiastočne spusteného okna auta, iba ak by to plánovala osoba

odlišná od poškodeného. Rovnako ak by poškodený chcel v zmysle výpovede svedka Y. a v podstate aj
v zmysle výpovede obžalovaného seba podpáliť tak, aby podozrenie padlo na obžalovaného, nemohol
poškodený nijako predpokladať a ani ovplyvniť či, kedy a kde konkrétne obžalovaný zastaví auto, aby
neskôr došlo ku kontaktu ohňa s obžalovaným - veď práve aj sám obžalovaný tvrdí, že keď poškodený
F. vyšiel z vrátnice len mu ukázal rukou, aby obžalovaný išiel - pritom ako zo samotnej výpovede

obžalovaného neboli nijakým spôsobom resp. niečo podobné - obžalovaný vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní 30.6.2009 doslovne uviedol: „Nato som naňho blikol diaľkovým svetlom, že tam som a kde
sa nachádzam. Nato si on pravou rukou dal bandasku na brucho a ukázal mi smerom na príjazdovú
priľahlú cestu. Pomyslel som si načo tam, ale potom som si povedal, že asi mu niečo nevyšlo, že sa
niečo udialo, tak som naštartoval, zaradil som jednotku a išiel som pomaličky s tým, že sa spýtam, žečo. No a jak som išiel po tej ceste na jednotke, tak som sa pozeral do spätného zrkadla, kedy príde
za mnou. Nato som ho nevidel, že tam tak dlho robí.“ Naviac podstatu takejto výpovede je možné
sformulovať aj na základe všeobecných informácii o skutku uvádzaných v médiách a tlači, pričom svedok

Y. uviedol, že nejaké články o skutku v novinách čítal. Rovnako svedok Y. nedokázal odstrániť rozpor
medzi svojou výpoveďou z prípravného konania, v ktorej celkom 3krát uviedol, že F. prežije, pričom
na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa toho čomu F. povedal, nemal prežiť. Taktiež je potrebné
konštatovať, že výpovede svedkov T. W. a S. W. ohľadne toho, či a čo povedal poškodený U. F. svedkovi
Y. sú odvodené svedectvá práve od svedka Y. - svedkovia W. sa toto mali dozvedieť až z následného

rozprávania Y.. Za povšimnutie stojí aj rozpor vo výpovediach svedka Y. - uviedol, že okolnosti ohľadne
rozhovoru s F. s odstupom času povedal matke, táto to povedala otcovi a potom sa to dostalo aj jeho
sestre, neskôr švagrovi. Avšak svedok W. na hlavnom pojednávaní 28.9.2009 uviedol: „povedal to aj
pred inými osobami. Pred mojou sestrou a mojou svokrou. Keď sa to stalo tak sme si tak sadli a povedal,
že on niečo takéto hovoril, že sa to stane.“ Svedkyňa W. uviedla, že jej brat rozprával o tom ako F.
plánoval samovraždu s tým, že obviní U. F..

Vo vzťahu k celkovej dôveryhodnosti výpovede svedka T. W., ktorý ako sám uvádza je dlhoročným
kamarátom obžalovaného, a ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 28.9.2009 uviedol, že svedok Y. mu mal
povedať, že obžalovaný F. bude sedieť, čo mal poškodený F. Y. povedať, keď mu bol tento opravovať
počítač, tiež súd poukazuje na č.l. 1092 vyšetrovacieho spisu, kde zo správy Ústavu na výkon väzby
Bratislava z 23.1.2009 vyplýva, že osoba menom T. W. sa dňa 25.11.2008 zúčastnila na návšteve

obžalovaného. Túto jeho návštevu spomína aj obžalovaný v rozhovore s D. na č.l. 942.

Nadväzne k uvedeným skutočnostiam výpoveď svedkyne S. W. je v rozpore s výpoveďou jej manžela
T.. W. v časti, za akých okolností sa L. Y. dozvedel od poškodeného o jeho „úmysle“ - uviedla, že nebola
to žiadna špeciálna príležitosť, on bol náhodou u nás a tak sa spolu rozprávali. Do samotnej pozornosti
je treba dať tú časť výpovede svedkyne S.. W., v ktorej na otázku ako vnímala konzumáciu alkoholu na

stretnutiach F., F., W. uviedla: “ako bežnú vec, niekedy pili, niekedy nepili“, teda svedkyňa na rozdiel od
ostatných svedkov danej skupiny nevykresľuje poškodeného ako alkoholika.

Veľmi dôležitou okolnosťou, ktorú uvádza celá vyššie uvedená skupina svedkov však jem že poškodený
U. F. mal mať údajný sklon k sebapoškodzovaniu, resp. mal o tom rozprávať výlučne v prípade, ak bol
podvplyvomalkoholu-zhodnetútookolnosťuviedolajobžalovanývovýpovedinaHlavnompojednávaní

30.6.2009 (str. 4 a 5 zápisnice) pri popisovaní obliatia poškodeného benzínom : „Bol pod značným
vplyvom alkoholu“ ako aj čo mala poškodená na to uviesť obžalovanému :“ to nič, on robí hovadiny , keď
je opitý“ a ako uviedol svedok T. W.: „ O takomto konaní hovoril keď bol pod vplyvom alkoholu - ja som
to nebral ani že by to myslel vážne. Keď bol triezvy nerozprával takéto veci.“ Svedkyňa - poškodená
F. uviedla: „bol si vedomý toho, že pokiaľ šoféroval nebol napitý“. Ako bolo už vyššie uvedené celý rad

svedkov uvádza , že dňa 20.8.2008 poškodený U.. F. nepil a ani nebol pod vplyvom alkoholu.

Nadväzne vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Tr. zák. je
skutkový stav zistený nesporne a výška spôsobenej škody je zistená znaleckým posudkom, pričom
poškodený I.. U. P. si uplatnil náhradu spôsobenej škody vo výške vyčíslenej znaleckým posudkom.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôkazy a skutočnosti, ako aj na základe ďalších dôkazov a

skutočností obsiahnutých v trestnom spise a produkovaných na hlavnom pojednávaní má súd zato,
že usvedčujúce dôkazy tvoria súvislú a neprerušenú dôkaznú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zák.
vspojenís§138písmenoc)Tr.zák.tak,akojetouvedenévovýrokurozsudku.Zusvedčujúcichdôkazov
a skutočností opakovane súd poukazuje na tie najdôležitejšie a nespochybniteľne zistené objektívne

skutočnosti:

- intímny pomer obžalovaného s manželkou poškodeného U. F.,

- závery znalcov psychiatrov a psychológa,

- poškodeným U. F. označenie obžalovaného ako páchateľa,- utrpenie popálením II.B stupňa obžalovaným, ktoré je podľa znalca JUDr. Mariána Šmida vylúčené pri
ošľahnutíplameňomvsituácii,keďpokožkaniejeznečistenýhorľavinoualebonarukáchniesúrukavice,

- nadväzne aj závery MUDr. Jaroslava Ridoška o vzniku popálenín obžalovaného dlhšou expozíciou

vyvracajú tvrdenie obžalovaného o vzniku popálenín len ošľahnutím plameňom, pričom sám obžalovaný
na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2009 uvádza: „že by som pichol ruky do ohňa to v žiadnom prípade“,

- podľa znalca JUDr. Mariána Šmida s najväčšou pravdepodobnosťou mal obžalovaný rukavice, ktoré
sa vznietili,

- znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva a jeho doplnok , ktoré jednoznačne vyvrátili verziu
obžalovaného o príčinách spôsobe vzniku požiaru,

- stopy po zápalných látkach na všetkých veciach obžalovaného v čase skutku,

- stopy na tele poškodeného U.. F. po zápalných látkach zodpovedajúce zápalnej látke nájdenej pri
domovej prehliadke u obžalovaného,

- neprivolania pomoci prostredníctvom 2 plne funkčných mobilných telefónov,

- časová medzera v pohybe a pobyte obžalovaného po skutku

- pokus o útek obžalovaného pred políciou,

- skutočnosti uvedené policajtom, ktorý ho zadržal :“ spravil som veľkú pičovinu, idem sa zastreliť“ a
zoškrabúvanie si popálenej kože z rúk,

- nahováranie svedka D. na obstaranie fiktívnych svedkov a uvedenie konkrétnych podrobností známych
len osobe po celý čas prítomnej na mieste činu (šaty si netrhal, tie na ňom zhoreli, bežal a potom sa

váľal a uhasil sa, okno auta bolo rozbité),

- výpoveď svedka B., ktorému obžalovaný podrobne popísal motív a spôsob spáchania skutku.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku uvedeného v bode 1 ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zák. v spojení s § 138 písmeno c) Tr. zák. súd poukazuje
na to, že úmysle obžalovaného usmrtiť U.. F. s vopred uváženou pohnútkou vyplýva tak zo samotného

spôsobu spáchania skutku, ako aj zo skutočnosti, že doma mal obvinený značné množstvo rôznych fliaš
a nádob s automobilovým benzínom a naftou ako aj z dlhodobého intímneho pomeru obžalovaného
a manželky U.. F. - svedkyne poškodenej B.. F., ako aj podľa znalca JUDr. Mariána Šmida zrejmého
použitia rukavíc obžalovaným pri skutku. Obžalovaný si vopred zadovážil prostriedky na spáchanie činu
a jeho následné zahladenie - zápalnú látku, rukavice, veci na prezlečenie, vypol si mobil, aby nemohol

byť lokalizovaný mobilným operátorom a počkal na poškodeného na vytypovanom mieste, vhodnom
na takýto čin. Vo vzťahu k uvedenému úmyslu je potrebné poukázať aj na zistenia uvádzané znalcami
psychiatrami a psychológom, ako aj svedectvá L. I., MUDr. Q. a L. R. o psychickom stave obžalovaného
po skutku, ktorý nasvedčuje premyslenému a vopred pripravenému konaniu obžalovaného. Závažnejší
spôsob spáchania skutku - surovým a trýznivým spôsobom v zmysle § 138 písmeno c) Tr. zák. je

odôvodnený upálením poškodeného U. F..

Ku skutku v bode 2

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkom I. L., L., U. P. prečítal zápisnicu o vykonaní domovej
prehliadky, úradný záznam vyšetrovateľa (č.l. 612), znalecký posudok KEÚ PZ (č.l. 531-535).

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 2.9.2008 (č.l. 609-611) v S., R. Č.. XX súd zistil, že

obžalovaný dobrovoľne vydal igelitový sáčok (zložený) s obsahom sušenej rastliny. Sáčok sa nachádzal
v spálni, v miestnosti vpravo od vstupných dverí na poličke pri dverách. Pri prehliadke boli prítomní
obžalovaný, obhajca, zúčastnená osoba W. P.. Prehliadku vykonali mjr. Mgr. P. F., mjr. JUDr. D. S., kpt.
U. P., pplk. U. T., npor. Mgr. L. T., kpt. I. L.. Všetky vyššie uvedené osoby aj zápisnicu podpísali.Z úradného záznamu spísaného mjr. Mgr. F.I. PhD. dňa 11.9.2008 súd zistil, že obžalovaný F. bol
vyzvaný, aby vydal veci, ktoré sa týkajú skutku, pre ktorý je stíhaný. Obvinený F. uviedol, že dobrovoľne
vydá veci, ktoré sú od neho žiadané. Bolo mu umožnené, aby sa rozhliadol do dome a sám ukázal,

kde sa nachádzajú veci, ktoré chce vydať. V miestnosti vpravo od vstupných dverí, za dverami do izby
pri stene bol písací stôl a nad ním polička. Keď začal prezerať poličku, niečo si zafrfľal a podal mu
igelitový sáčok, pričom povedal, že je v ňom konope. Uviedol, že on drogy neužíva, že sáčok našiel na
prechádzke v Petržalke a chcel ho odovzdať, no zabudol na to. Obhajca JUDr. Mularčík bol pri nájdený
sáčku prítomný, nijak sa k tomu nevyjadril.

Svedok Mgr. U. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa zúčastnil domovej prehliadky v dome

obžalovaného. Prehliadka bola vykonaná štandardným spôsobom. Do objektu prišlo viac osôb, on mal
na starosti obžalovaného a preto sa stále pohyboval v jeho prítomnosti. Našli sa nejaké veci, mktoré
boli zaistené. Pamätá si, že obžalovaný našiel sáčok s rastlinným materiálom. Obžalovaný ustúpil od
miesta , kde bol sáčok nájdený a začal sa správať inak. Či obžalovaný sáčok vytiahol sám alebo ho
ukázal si nepamätal. Obžalovaný uviedol, že sáčok tam mal náhodou, že predtým ho niekde našiel a

chcel ho odovzdať v práci.

Obžalovaný určite nereagoval tak, že sáčok nie je jeho.

Svedok kpt. I. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa zúčastnil vykonania domovej prehliadky
v dome a garáži obžalovaného. Prehliadka sa vykonávala štandardným spôsobom, za účasti
obžalovaného,. Obhajcu, nezúčastnenej osoby. Presne si nepamätal, čo sa pri prehliadke našlo,

nepamätalsianiigelitovýsáčok.Taktiežsanevedelvyjadriť,čiobžalovanýnamietol,žesáčokniejejeho.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ v Bratislave zo dňa 7.1.2008 (č.l. 531-535) súd zistil, že v plastovom
návrhu sa nachádzal sušený rastlinný materiál s hmotnosťou 970mg a to konope s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,0% hmotnostných. Uvedené množstvo zodpovedá 3-10 obvykle
jednorazovým dávkam drogy. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/98

Z.z. do I. skupiny omamných látok.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku, čím naplnil znaky skutkovej podstaty
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Tr. zák.

Uvedené dôkazy jednoznačne vyvracajú obranu obžalovaného, že drogy nie sú jeho a niekto ich tam
podstrčil.

Obžalovaný ani jeho obhajca nenamietali pri podpise zápisnice o vykonaní domovej prehliadky takúto
skutočnosť. Svedok Mgr. U. P. vyvrátil tvrdenie obžalovaného, že mal povedať, že drogy nie sú jeho.

Súd zároveň poukazuje na výpoveď svedka B., ktorý uviedol, že obžalovaný sa mu priznal, že občas

si zapáli marihuanu.

Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť spočíva v tom, že objektom úkladnej vraždy bola
najvyššia hodnota - ľudský život a zdravie, vo vzťahu k poškodzovaniu cudzej veci ochrana vlastníctva a
majetkových hodnôt a vo vzťahu k poslednému trestnému činu ochrana pred omamnými látkami. Stupeň
nebezpečnosti obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy je mimoriadne vysoký obzvlášť v prípadoch

jej spáchania surovým a trýznivým spôsobom, ako tomu bolo v tomto prípade.

Za obzvlášť nebezpečný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
môže súd uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Obžalovanému na jednej strane poľahčovalo, že pred spáchaním skutkov viedol riadny život, nebol
súdne ani priestupkovo trestaný. Na druhej strane mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov.Trest odňatia slobody na doživotie (§ 47 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona) môže súd
uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že

- uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

- nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Znalkyňa PhDr. Heftyová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že podmienkou nápravy páchateľa je
sebareflexia, základným predpokladom je osobné nahliadnutie na zločin a akceptovanie toho, že to
spravil a cíti potrebu zmeniť svoje správanie tak, aby sa do takýchto podobných situácii nedostal.
Obžalovaný F. sa dostal do situácie, ktorá sa bežne stáva každý deň - rozišla sa s ním partnerka, s ktorou

mal intímny vzťah. Túto situáciu, s ktorou sa bežný človek vie vysporiadať, chcel obžalovaný vyriešiť
tým, že brutálnym spôsobom zavraždí svojho konkurenta. Ak teda obžalovaný bol z takéhoto dôvodu
schopný upáliť iného človeka, čoho bude schopný v prípade, ak sa opätovne dostane na slobodu a
dostane sa do iných, oveľa zložitejších životných situácií? Súd má za to, že práve pri takýchto prípadoch
jejednoznačnenaplnenálitera§47odsek1písmenoa),b)Tr.zák.,tzn.Žeúčinnáochranaspoločnostisi

v prípade obžalovaného F. vyžadujem aby mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie a zároveň,
že nemožno u obžalovaného predpokladať, že by ho mohol napraviť trest kratšieho trvania.

Vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti a aj na závery znalcov psychiatrov a psychológa súd nevidí
u obžalovaného žiadne záruky, že by zmenil svoje správanie a preto mu uložil úhrnný trest odňatia
slobody na doživotie.

Pre výkon trestu ho v zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Tr. zák. obligatórne zaradil do ústavu s
maximálnym stupňom stráženia.

Súd obligatórne v zmysle § 76 odsek 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 3 roky.

PoškodenýI..P.siriadneavčasuplatnilnároknanáhraduškody,súdnemalovýškeuplatnenéhonároku
žiadne pochybnosti a preto obžalovaného zaviazal nahradiť škodu vo výške 2.556,-€.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na podpísaný súd.