Dopĺňací rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/280/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205626
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2712205626.2

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa,

a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená advokátom: JUDr. Peter
Kvasňovský, advokát, so sídlom Šancová 56, 811 05 Bratislava, IČO: 31 818 331, proti žalovanému:
G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX T., štátny občan SR o zaplatenie sumy 1.445,33 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 0252807310 zo dňa
11. 05. 2006 v článku I. Základné podmienky, v bode 1, ktorej obsahom je povinnosť žalovaného ako
spotrebiteľa zaplatiť žalobcovi ako dodávateľovi poplatok za správu úveru v sume 50,- Sk (1,66 eur)

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 07.08.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.445,33 eur ako dlžnú istinu, sumu 76,75 eur ako dlžný úrok, sumu 419,44 eur ako dlžný
úrok z omeškania, spolu s 17,70 % úrokom ročne zo sumy 1.445,33 eur od 03.05.2012 do zaplatenia,
spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.445,33 eur od 03.05.2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Žalobu dôvodil tým, že žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej Zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 11.05.2006, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
1.659,69 eur, pri úrokovej sadzbe 17,70 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnou splátkou
vo výške 44,48 eur s tým, že konečná splatnosť úveru je dňa 20.04.2011. Žalovaný svoj záväzok zo

zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplácal, pričom sa dostal do omeškania. Ku dňu 02.05.2012
žalobca eviduje pohľadávku vo výške 1.445,33 eur ako dlžnú istinu, nezaplatené úroky v sume 76,75
eur a úroky z omeškania v sume 419,44 eur.

Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. 1C/280/2012-65 zo dňa 22.01.2013 rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.775,23 eur, 17,7 % úrok ročne zo sumy 1.279,04 eur od 03.05.2012
do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu, a to trovy právneho zastúpenia v sume
666,70 eur a iné trovy v sume 86,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamietol.Žalobca listom zo dňa 15.02.2013 podal na poštovú prepravu dňa 22.02.2013 odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Skalica, č. k. 1C/280/2012-65 zo dňa 22.01.2013. Okresný súd Skalica predložil
spis druhostupňovému súdu spolu s predkladacou správou na rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa

15.02.2013. Odvolací súd však vec dňa 18.11.2013 vrátil prvostupňovému súdu s tým, že odvolanie bolo
predložené predčasne, nakoľko v zmysle ust. § 166 ods. 1 O.s.p. súd nerozhodol o celom predmete
konania, t.j. nerozhodol v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo výroku
rozhodnutia s tým, že nápravu je potrebné zjednať vydaním dopĺňacieho rozsudku podľa § 166 O.s.p.

Podľa § 166 ods. 1,2,3 O.s.p, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o
trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia

rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj
bez návrhu. O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie
urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie
návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka
právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Občiansky zákonník v čase uzavretia Zmluvy o úvere nedefinoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú
zmluvu bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom, ale za spotrebiteľskú
zmluvu považoval len zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v časti ôsmej tohto
zákona. Je však nesporné, že predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zák.

č. 634/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, nakoľko spotrebiteľské zmluvy
sú v uvedenom zákone definované ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. l, 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Občiansky zákonník medzi neprijateľné zmluvné podmienky nezahŕňa také ustanovenie, ktoré sa
dotýka poplatku za správu úveru. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné

podrobiť súdnej kontrole aj túto podmienku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §53 ods. 3 OZ obsahuje len indikatívny, t.j. demonštratívny a nevyčerpávajúci výpočet neprijateľných
podmienok.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1, smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Obsah Smernice je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho
súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salar Editoers SA proti José M. Sánchez Alcón

Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Viňas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť

zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.

Súd z vykonaného dokazovania tak, ako je i uvedené v rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.
1C/280/2012-65 zo dňa 22.01.2013 vyvodil ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah
titulom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru. Zmluva bola spracovaná

ako tzv. typová zmluva, v jej predtlači sa uvádza, že klient súhlasí aj s obchodnými podmienkami a
sadzobníkom.

V danom konaní súd nerozhodol v zmysle ust. §166 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na ust. § 153 ods.
4 O.s.p. o celom predmete konania. Zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku doplňujúceho rozsudku
vyhodnotil ako neprijateľnú, a preto za absolútne neplatnú, následkom čoho bolo, že dodávateľovi, ako

žalobcovi nebolo priznané plnenie z dôvodu takejto podmienky, lebo súd v časti žiadaného plnenia -
poplatku za správu úveru a poplatku za upomienky žalobu zamietol. Vo výroku uvedeného rozsudku
nebola súdom určená neplatnosť takejto zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, a preto súd
v zmysle názoru odvolacieho súdu rozhodol tak, ako je výroku tohto doplňujúceho rozsudku. Dôvody
neprijateľnosti vyššie uvedených zmluvných podmienok súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia

zo dňa 22.01.2013.Súd v rámci skúmania zmluvných podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole
dohodnutú podmienku platenia poplatku za správu úveru uvedenú v Zmluve o splátkovom úvere č.
0252807310 zo dňa 11.05.2006 v článku I. Základné podmienky, v bode 1.

Podľavýpisuzúverovéhoúčtužalobcapravidelneúčtovalžalovanémupoplatkyatopravidelnýmesačný
poplatok za správu úveru a poplatky za upomienky. Súd má za to, že sa jedná o podmienky neprijateľné
a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011
(17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku

za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu
banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový
účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného
vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu
spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného

účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku
niet žiadneho zákonného nároku. Ustanovenie VOP, v článku 16. Poplatky, odmeny, náklady, v bode
16.1.1 Sadzobník oprávňuje žalobcu na účtovanie poplatkov za služby poskytované bankou. Poplatok
za upomienku nie je žiadnou službou poskytovanou žalovanému ako spotrebiteľovi.

Súd preto žalobu žalobcu vo výške účtovaných poplatkov 166,29 eur vypočítaných zhora nepriznal a

v tejto časti žalobu zamietol. Výšku účtovaných poplatkov súd odpočítal od uplatneného nároku na
zaplatenie dlžnej istiny v sume 1.445,33 eur. Podľa predloženého výpisu z účtu za čas od 31.05.2006
do 20.04.2011 boli žalovanému účtované poplatky za správu úveru v sume po 50,- Sk, 60,- Sk, 1,66 eur,
1,99 eur a poplatky za upomienky v sumách po 200,- Sk celkom v sume 166,29 eur.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. V prípade, že existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. zdržať sa jej

uplatňovania a domáhania nárokov z nej) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť
rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj
základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen
prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne
prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s

povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) Zákona č. 250/2007 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Skalica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).