Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/597/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206017
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815206017.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa S., zastúpeného I. proti odporcom 1) C., 2) I., 3) C.,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 06. mája 2015, č.k. 12C/157/2015-10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uznesenia konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným tamojšiemu súdu dňa
23.04.2015, domáhal spolu s podaním dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k.

6Co/609/2014-482 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 7C/69/2011-409 aj nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcom v 1. až 3. rade až do vyriešenia sporu na
dovolacom súde podať návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21.02.2014, č.k. 7C/69/2011-40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 27.01.2015, č.k. 6Co/609/2014-482, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.03.2015 a v prípade, že takýto návrh už bol podaný, aby zakázal už v

prípadnejexekúciipokračovať.Svojnávrhodôvodniltým,žeuvedenýmirozsudkamisarozhodlooplnení
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a z dôvodu, že navrhovateľ podal proti vyššie uvedeným rozsudkom dovolanie a existuje dôvodný
predpoklad, že odporcovia v 1. až 3. rade sa obrátia na exekútora s návrhom na výkon exekúcie, ak
takýto návrh už nepodali, podal navrhovateľ tento návrh na vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ

zastáva názor, že ak slovenský právny poriadok priznáva pozostalým v režime náhrady škody určité typy
odškodnenia, tie majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia. Zamieňanie predmetných režimov
náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody však vedie k nesprávnemu záveru, že povinné zmluvné
poistenie by malo kryť aj nemajetkovú ujmu vyplývajúcu zo zásahu do osobnostných práv človeka.
Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nepovažoval za dôvodný.
Konštatoval, že navrhovateľ v návrh uviedol len to, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa

21.02.2014, č.k. 7C/69/2011-409 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.01.2015,
č.k. 6Co/609/2014-482 sa rozhodlo o plnení nemajetkovej ujmy v peniazoch odporcom v 1. až 3. rade.
Navrhovateľ sa však s rozhodnutím okresného a krajského súdu nestotožnil, pretože podľa jeho názoru
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje výlučne na
škodu a nie na nemajetkovú ujmu. Z uvedeného dôvodu súčasne s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia podal proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne dovolanie.

Tvrdil, že z dôvodu, že je dôvodný predpoklad, že odporcovia podajú návrh na vykonanie exekúcie,žiada tamojší súd, aby predbežným opatrením zakázal odporcom podať návrh na vykonanie
exekúcie a v prípade, že takýto návrh už podali, žiadal, aby súd zakázal odporcom v už prípadnej
exekúcii pokračovať. Podľa právneho názoru súdu podanie dovolania samo o sebe nezakladá dôvod

na nariadenie predbežného opatrenia. Ustanovenie § 243 O.s.p. totiž upravuje právny inštitút
odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje o dovolaní, môže
odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v prípade, ak by vykonanie exekúcie voči dovolateľovi
mohlo spôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa. Hlavnou úlohou tohto inštitútu je teda
zabezpečiť, aby exekúcia, ktorá sa vykonáva na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,

nemohla prebiehať do času, kým príslušný súd rozhodne o dovolaní. Zároveň poukázal na to, že konanie
vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/69/2011 je právoplatne skončené, a preto ani v
tomto konaní takéto predbežné opatrenie nemohlo byť nariadené. V zmysle ustanovenia § 77
ods. 1 O.s.p. platí, že predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30
dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Z uvedeného teda vyplýva, že predbežné opatrenie, nariadené
vo veci, môže najdlhšie trvať po túto zákonom stanovenú lehotu a potom zo zákona zanikne. Keďže

táto lehota v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/69/2011 už uplynula, iné
konanie, ktoré by malo súvis s navrhovaným predbežným opatrením na Okresnom súde Prievidza
neprebieha a zároveň súd nemôže uložiť navrhovateľovi podľa § 76 ods. 3 O.s.p.
povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej, keďže konanie vo veci samej je už právoplatne
skončené, mal súd za to, že navrhované predbežné opatrenie je v celej svojej podstate nedôvodné.

Navrhovaným predbežným opatrením zamýšľaný účel napĺňa iný právny inštitút procesného práva a
síce inštitút odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243
O.s.p. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol podľa § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 1 písm. c) sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí súčasť citovaného zákona.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého uznesenia a vyhovenia návrhu. Názor súdu prvého stupňa, že konanie, vedené na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/69/2011 je právoplatne skončené, a preto v tomto konaní
predbežné opatrenie nemohlo byť nariadené, nepovažuje za správny. Uviedol, že dôvodne
bolo podané dovolanie na dovolacom súde s tým, aby dovolací súd nariadil predbežné opatrenie

a do vyriešenia sporu na dovolacom súde zakázal odporcom 1) až 3) podať návrh na vykonanie
exekúcie a v prípade, ak už tak bolo učinené, aby dovolací súd zakázal už v prípadnej exekúcii
pokračovať v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu Trenčín a rozsudku Okresného súdu
Prievidza, ktorými sa odporcovia môžu domáhať svojho práva voči navrhovateľovi. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia na okresnom súde podal z dôvodu právnej istoty a súčasne s týmto návrhom

bolo podané dovolanie dovolaciemu súdu taktiež z dôvodu zamedzenia prípadnej škody, ktorá by mohla
byť spôsobená navrhovateľovi v prípade, ak odporcovia 1) až 3) boli úspešní pri exekučnom konaní a
dovolací súd by zrušil, prípadne zmenil prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Námietky navrhovateľa,
uvedené v podanom odvolaní, nemohli privodiť v danej veci zmenu napadnutého uznesenia. Ani
v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie správnosti uznesenia
súdu prvého stupňa dodáva nasledovné.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden odvolací dôvod, avšak z
podaného odvolania vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýka nesprávne právne posúdenie veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Za nesprávne právne posúdenie veci treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V danom
prípade sa o nesprávnu aplikáciu, ani o nesprávny výklad právnej normy nejedná.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 21.02.2014, č.k.
7C/69/2011-409 uložil odporcom (1/ S., 2/ T.) zaplatiť navrhovateľke 1) (C. O., bytom B., K. XXX) 17.000
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako uvedeným odporcom 1), 2) uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi 2) (I. O., bytom B., K. XXX) 4.500 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcom 1), 2) uložil zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľke 3) (C. T., bytom B., K. XXX)
4.500 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil,
že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Konštatoval, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 27.01.2015, č.k. 6Co/609/2014-482 bol rozsudok okresného súdu potvrdený s tým, že
o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
24.03.2015 a vykonateľnosť dňa 28.03.2015. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že konanie, vedené
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7C/69/2011 bolo právoplatne skončené, z ktorého dôvodu už
požadované predbežné opatrenie nemohlo byť nariadené.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, ak návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
podal navrhovateľ spolu s podaným dovolaním ako nedôvodný zamietol. Nariadiť predbežné opatrenie
podľa ust. § 74 a nasl. O.s.p. môže príslušný súd len pred začatím konania, resp. po začatí konania
podľa § 102 O.s.p., t. j. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie, ktoré bolo vedené
pred Okresným súdom Prievidza je právoplatne skončené, čomu nasvedčuje aj samotné podanie

dovolania navrhovateľom proti predmetnému rozsudku, keď podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže
podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. O podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
dôvodne rozhodol Okresný súd Prievidza, nakoľko podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušným na nariadenie
predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci, v danom prípade ním bol Okresný

súd Prievidza.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď
odporcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní a patrila by im náhrada trov odvolacieho konania, túto

nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili a v konaní im ani
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.