Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813220387
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813220387.6

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti odporcovi: M. C.,
narodený XX.X.XXXX, naposledy bytom M. O., toho času na neznámom mieste, vedľajší účastník na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5,

Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o
zaplatenie 3.048,86 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e.
Navrhovateľovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 175,80 eur, ktorého vrátenie po právoplatnosti
uznesenia vykoná Slovenská pošta, a.s.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške

310,10 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka, a to do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2013 proti odporcovi domáhal zaplatenia 3.048,86
eur s príslušenstvom. Svoj návrh zobral späť podaním doručeným súdu dňa 30.6.2015. Preto súd

konanie podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 182,50 eur, no návrh zobral späť predtým ako
súd začal pojednávanie. Preto súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch
o vrátení súdneho poplatku kráteného podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 eura, teda
vo výške 175,80 eur.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, keďže navrhovateľ späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy
konania jeho právnym zastúpením vo výške 310,10 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 121,17 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo

výške 8,04 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie
k návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške 121,17 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 8,04 eur, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 258,42 eur vo výške 51,68 eur
Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti treba uviesť, že súd považoval právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka za účelné, keďže je právom každého účastníka dať sa zastúpiť v občianskom

súdnom konaní advokátom a vedľajší účastník má v konaní rovnaké práv a povinnosti ako účastník, na
strane ktorého vystupuje. Výška náhrady trov právneho zastúpenia je konštruovaná takým spôsobom,že na jej uplatnenie nie je rozhodné posúdenie toho, či boli alebo neboli tieto trovy skutočne vynaložené
alebo účelné v zmysle tom, že účastník si mohol tieto úkony urobiť sám alebo za menšiu odmenu
zaplatenú inému, lacnejšiemu advokátovi, alebo svojej administratívnej sile, ale to, či konkrétny úkon

právnej služby bol účelný. K tomu treba uviesť, že oba úkony právnej služby, a to prípravu a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie k návrhu treba považovať za účelné, keďže ide o základné úkony právnej
služby na strane odporcu. Inak povedané súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia
neskúma účelnosť vynaložených trov, ale účelnosť jednotlivých úkonov právneho zastúpenia. K tomu
treba osobitne v tomto prípade uviesť, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strana odporcu nie je len

akýmsi formulárovým vyjadrením, ale vyjadrením ktoré zohľadňuje osobitné skutkové okolnosti veci, keď
sa vedľajší účastník odvoláva na konkrétne zistenia z dôkazov predložených navrhovateľom a z toho
dospieva k právnym záverom podľa vtedy účinnej, odvtedy viackrát zmenenej právnej úpravy. V tejto
súvislosti treba uviesť, že riadne zastupovanie v tzv. hromadných veciach, osobitne spotrebiteľských
úverov v žiadnom prípade nemožno považovať za rutinné záležitosti zvládnuteľné prostredníctvom
administratívy vedľajšieho účastníka, keďže ide o veci poznamenané dynamickým rozvojom zákonnej

úpravy a rozdielnymi náhľadmi v súdnych rozhodnutiach. Okrem toho nemožno v žiadnom prípade
ani súhlasiť s tým, že účasť vedľajšieho účastníka na strane odporcu je neúčelná, keď súd z úradnej
povinnosti prihliada, či už na neprijateľné zmluvné podmienky alebo premlčanie. K tomu treba uviesť,
že súd pri každom rozhodovaní vo veci samej z úradnej povinnosti, a to aj v nespotrebiteľských
veciach prihliada na hmotné právo z úradnej povinnosti. Rovnako ako v nespotrebiteľskej veci, aj

v spotrebiteľskej veci je úloha súdu pri presadzovaní hmotného práva rovnaká, keď súd nemôže
vyhovieť návrhom, ktorých skutkové okolnosti by boli také, že podľa hmotného práva by nebolo možné
dospieť k navrhovaným rozhodnutiam. Preto sa súd s navrhovateľom podsúvanými právnymi názormi v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.3.2014, sp.zn. 6MCdo/5/2013 a nestotožnil
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia priznal.

V súvislosti so späťvzatím návrhu si odporca uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v ušlej mzde
za prácu, ktorú mal nastúpiť v Písku, Českej republike v deň pojednávania 6.7.2015 o 22.00 hod.,
keď tvrdil, že do práce sa v dôsledku pojednávania a vzdialenosti dostaviť nemohol. Zo spisu vyplýva,
že v priebehu konania bol viackrát zisťovaný pobyt odporcu, pričom odporca nebol schopný uviesť
adresu na doručovanie, a preto uznesením zo dňa 12.5.2014 bolo rozhodnuté tak, že písomnosti

sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise. Na pojednávanie nariadené na 6.7.2015 bol preto
odporca predvolaný doručením zásielky v súdnom spise a doručením zásielky osobne na súde dňa
20.6.2015 potom, ako bol o pojednávaní dňa 4.6.2015 telefonicky upovedomený. Späťvzatie návrhu
bolo súdu doručené faxom dňa 30.6.20015, pričom dňa 2.7.2015 sa súd pokúšal odporcu zastihnúť
na ním uvedenom telefonickom čísle tak, aby ho upovedomil o odročení pojednávania. Odporca

telefón nezdvihol a súd nekontaktoval, aby sa informoval na dôvod, pre ktorý bol súdom telefonicky
kontaktovaný. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v súvislosti s tým, že odporca sa
dostavil na pojednávanie, ktoré bolo dňa 2.7.2015 odročené, no odporca o tom, nebol upovedomený,
keďže nedvíhal telefón, nie je dôvod na to, aby súd odporcovi priznal proti navrhovateľovi náhradu
jeho ušlého zárobku podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže to, že sa odporca dostavil

na odročené pojednávanie, bolo spôsobené jeho zavinením, keď ho nebolo možné zastihnúť na ním
uvedenom telefónnom čísle, čo bol jediný na odporcu zistený kontaktný údaj.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.