Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202917
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814202917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova
5, 813 54 Bratislava 1, IČO 31318916, proti povinnému: B. G., bytom J. XX, I., o vymoženie 33.200,61
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.
apríla 2014, č.k. 9Er/588/2014-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka,
Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj na príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na

ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 27.01.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2013-4 zo dňa 14.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 06.06.2013 a vykonateľnosť dňa 09.06.2013. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa
zistil, že dňa 05.11.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru
na financovanie bývania č. XXX/XXXX/XXHSU /ďalej len zmluva/, na základe ktorej bol povinnému

poskytnutý úver vo výške XXX XXX Sk /XX.XXX,XX eur/, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť v dohodnutých
mesačných splátkach. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný
si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje

nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky čl. X bod 8 zmluvy,
kde rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním čl. X bod 8
zmluvy, vzhliadol prvostupňový súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.
Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných
strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola

rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako rozhodcovská doložka. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinná

vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je Veriteľ, čiže oprávnený, pretožetento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy
spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore

s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je
neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. S prihliadnutím na
vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, podľa ktorého rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových
zistení. Uviedol, že pred uzatvorením zmluvy sa vždy klientovi poskytujú informácie a prejednávajú
sa jednotlivé podmienky zmluvy. Ak klient s niektorými nesúhlasí, na základe vzájomnej dohody môžu

byť upravené, resp. vypustené, môže teda podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V žiadnom
prípade to neznamená, že by nemohla byť uzatvorená platná zmluva, teda oprávnený jednoznačne
nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa. Poukázal na § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách. Zdôraznil, že práve oprávnený nemal možnosť voľby, pretože bol povinný ponúknuť klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, keďže mu to ukladal uvedený zákon, pričom

nebol striktne stanovený ani spôsob ani forma ponuky. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota,
č.k. 2Er/2913/2010-88. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný

na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom,
lententozákonnýdôvodumožňujezastaviťexekučnékonanie.Oprávnenýjetohonázoru,žesúdprvého
stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, neakceptoval skutočnosť, že rozhodcovská

doložka bola výsledkom dohody zmluvných strán, teda nemohla spôsobiť nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a jednostranne tým spochybnil vôľu zmluvných
strán a tým aj samotné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a zmenil tak, že udelí poverenie na vykonanie exekúcie pre
súdneho exekútora, resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo

výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti posudzoval, či rozhodcovský rozsudok, ktorý
je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom,
tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne

nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ v znení účinnom do 31.12.2014),
resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd zistí tieto
nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku
neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. (v znení účinnom do 31.12.2014) z úradnej povinnosti správne v

danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky

vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná Zmluva
o o poskytnutí úveru na financovanie bývania, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 05.11.2008

(ďalej len „Zmluva“), je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy,
a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto
súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku
X. bod 8 Zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého
stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v
porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom
odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa

zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/
ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe Zmluvy, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskémusúdu, bude vec predložená. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa,
vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v príslušnom znení, boli banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného
neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej

uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Povinný, ako spotrebiteľ, bol v postavení,
že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami prijme ako celok a úver
dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. Nebol tu vytvorený žiadny priestor pre
povinného ako spotrebiteľa na vyjadrenie nesúhlasu s riešením prípadných sporov v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neznamená,
ževeriteľjeoprávnenývčleniťdosvojichzmlúvtakéznenierozhodcovskejdoložky,ktorézakladáznačnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu
bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj
príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie

vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci

správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.