Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211787
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614211787.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10,
913 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi J.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX,
XXX XX L., štátnemu občanovi SR, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec o návrhu na povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

9C/120/2011 s a z a m i e t a.

Návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/120/2011-53 zo dňa
07.09.2011 s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 189,59 eur v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Jozefa
Mochnackého.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.07.2014 domáhal obnovy konania č. 9C/120/2011, v ktorom bolo
uznesením tunajšieho súdu č. k. 9C/120/2011-53 zo dňa 07.09.2011 v spojení s opravným uznesením
č. k. 9C/120/2011-63 zo dňa 08.11.2011 (ďalej len napádané rozhodnutie“) meritórne rozhodnuté
o povolení obnovy konania č. 17C/55/2004. Napádané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.01.2012, vzhľadom na čo je v predmetnom prípade držaná 3 ročná objektívna lehota.

Navrhovateľ požaduje obnovu napádaného rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a )

O. s. p., teda z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Dňa 09.06.2014 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Cdo 232/2012, ktorým bolo rozhodnuté, že obnova konania v skutkovo a právne úplne rovnakej
veci s rovnakými účastníkmi konania a vychádzajúca z rovnakého základu sa zamieta. Jednalo sa o
konanie, predmetom ktorého bol návrhu na obnovu konania o náhradu stravného, ktoré odporca podal

v rovnaký deň ako návrh na obnovu konania, ktorým žiadal náhradu mzdy. Oba tieto návrhu vychádzajú
z rovnakého skutkového a právneho základu, no Krajský súd Banská Bystrica ich rozhodol protichodne.
Rozhodnutie, ktorým sa obnova konania zamietla, bolo čo do merita veci preskúmané aj Najvyšším
súdom Slovenskej republiky.

Navrhovateľ uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 4Cdo 232/2012)
predstavuje skutočnosť, resp. rozhodnutie v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), ktoré nebolo možné v

čase rozhodovania vo veci napádaného rozhodnutia použiť zo strany navrhovateľa, a toto rozhodnutiemôže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je preto podľa neho dôvodom na
pripustenie návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je právoplatné doručením
tohto rozhodnutia a zároveň okamihom jeho doručenia, teda dňa 09.06.2014 sa navrhovateľ dozvedel

o dôvode na podanie návrhu na obnovu konania. Spoločne s objektívnou lehotou je teda zachovaná aj
subjektívna 3 mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania zo strany navrhovateľa v zmysle
§ 230 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 228 ods. 1 a § 228 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že návrhom na obnovu konania je možné napadnúť
iba meritórne rozhodnutie súdu.

Nakoľko O. s. p. nedáva priestor výslovne na podanie návrhu na obnovu konania voči uzneseniu o

povolení obnovu konania, navrhovateľ použil na pripustenie predmetného návrhu pri § 228 ods. 2 O. s.
p., alebo § 228 ods. 1 O. s. p. analógiu, keď týmto návrhom napáda meritórne rozhodnutie okresného
súdu o povolení obnovy konania, podobne ako by napádal iné meritórne rozhodnutie súdu. Zákon podľa
navrhovateľa nevylučuje neprípustnosť návrhu na obnovu konania voči uzneseniu o povolení obnovy
konania, teda pripúšťa možnosť analogického uplatnenia ustanovení O. s. p. o obnove konania. O

neprípustný návrh na obnovu konania ide podľa neho iba vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon.

Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd nariadil odklad vykonateľnosti napádaného uznesenia č. k.
9C/120/2011-53 zo dňa 07.09.2011 do rozhodnutia o povolení obnovy konania, nakoľko ďalším konaním
v obnovenej veci by mohlo dôjsť k značnej škode na strane navrhovateľa.

Vo vyjadrení zo dňa 16.02.2015 odporca uviedol, že podaný návrh smeruje proti uzneseniu, ktoré nie je

spôsobilé byť napadnuté návrhom na obnovu konania. Preto považoval podaný návrh za neprípustný.

Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že okruh rozhodnutí, ktoré sú spôsobilým predmetom obnovy konania
vymedzuje zákon, konkrétne § 228 ods. 1, 2 O.s.p., § 229 O.s.p. a § 231 ods. 2 O.s.p.. Tento okruh je
vymedzený tak, že návrh na obnovu konania možno uplatniť voči všetkým právoplatným rozsudkom s
výnimkou rozsudkov o vyslovení, že manželstvo sa rozvádza, je neplatné alebo neexistuje a rozsudkov,

ktorých zmenu možno dosiahnuť aj inak. Mimo právoplatných rozsudkov je obnova konania prípustná
aj pri prieskume uznesenia o schválení súdneho zmieru, právoplatného platobného rozkazu, rozkazu
na plnenie, zmenkového a šekového platobného rozkazu a rozhodnutí vydaných v konaní o dedičstve s
výnimkou tých, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Na základe uvedeného, uznesenie
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o povolení obnovy konania podľa názoru odporcu nepatrí do zákonom

vymedzeného okruhu rozhodnutí (uznesení), proti ktorým je prípustné podať návrh na obnovu konania.
Odporca sa zároveň nestotožnil ani s názorom navrhovateľa o analogickom použití ustanovení § 228
ods. 1 a 2 O.s.p. na povolenie obnovy konania, ktoré bolo skončené uznesením o povolení obnovy
konania. Takáto analógia je podľa odporcu neprípustná a v rozpore s gramatickým a logickým výkladom
ustanovení § 228 - 231 O.s.p., kde je presne vymedzený okruh rozhodnutí spôsobilých na to, aby mohli

byť napadnuté návrhom na obnovu konania.

Odporca sa v podanom vyjadrení nestotožnil ani s dôvodom obnovy konania č. k. 9C/120/2011.
Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 185/96 zo dňa 21.08.1997 mal odporca
za to, že odlišný právny názor Najvyššieho súdu SR ohľadne posúdenia začiatku plynutia lehoty na
podanie obnovy konania, prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 232/2012 nie je

spôsobilým dôvodom obnovy konania.

Na základe uvedených skutočností žiadal návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietnuť a zaviazať
ho na náhradu trov konania odporcu.

V zmysle § 228 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Na základe § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz

na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.
3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa
navrhovateľ domáha.

V ustanovení § 229 O.s.p. je uvedené, že obnova nie je prípustná proti rozsudkom

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;

b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa § 230 1 až 3 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Na základe § 231 O.s.p., návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní

o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto
zákona inak.Podľa § 232 ods. 1 a 2, § 233 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval
v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni. Ak je
pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti

rozhodnutia o veci.

Ustanovenie § 234 ods. 1 až 3 O.s.p. upravuje, že návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie
je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť

rozhodnutia o veci.

V zmysle § 235 ods. 1 O.s.p., len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez
ďalšieho návrhu vec znova prejedná.

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 228 ods. 1 a 2, § 229 a § 231 vymedzuje rozhodnutia, ktoré
možno napadnúť obnovou konania. Tento výpočet rozhodnutí je taxatívny, teda ho nemožno rozširovať,
ani analogicky medzi ne zaradiť rozhodnutia, ktoré nie sú výslovne v týchto ustanoveniach neuvedené.

V súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Obdo 1/2009 zo dňa 27.01.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr 66/2011
zo dňa 20.12.2011) je obnova konania možná len proti rozhodnutiam, ktoré presne stanovuje zákon
(O.s.p.). Ide o právoplatné rozsudky a právoplatné uznesenia, ktorými bol schválený zmier, právoplatné
platobné rozkazy, právoplatné rozkazy na plnenie, právoplatné zmenkové a šekové platobné rozkazy

alebo právoplatné rozhodnutia vydané v konaní o dedičstve. O neprípustný návrh na obnovu konania
teda ide vtedy, ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam, ktoré však nie sú
právoplatné,protiinýmrozhodnutiamnežprávoplatnýmrozsudkomalebouzneseniuoschválenízmieru,
právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným rozhodnutiam vydaným v konaní o dedičstve,
proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak alebo ak sa návrh na

obnovu konania nepodá z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p. ( viď. aj Občiansky súdny poriadok,
I. diel, Komentár, IV. aktualizované vydanie, vydavateľstvo EUROUNION, 2006, str. 611 ). Nie je preto
možné, aby súd povolil obnovu konania v prípade, ak sa návrhom na povolenie obnovy konania napáda
uznesenie, ktorým bola povolená obnova iného konania.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno návrhu

navrhovateľa na povolenie obnovy konania č. 9C/120/2011 vyhovieť, nakoľko podaným návrhom na
obnovu konania nebolo napadnuté ani jedno z taxatívne uvedených rozhodnutí citovaných ust. § 228
ods. 1 a 2, § 229 a § 231 O.s.p., proti ktorým je obnova konania prípustná. Z uvedeného dôvodu s
poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 O.s.p. súd bez nariadenia pojednávania návrh navrhovateľa
na obnovu konania ako neprípustný zamietol. Súd zároveň zamietol ako nedôvodný aj návrh na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Nakoľko odporca si v konaní uplatnil náhradu trov konania, súd mu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,59 eur, na nahradenie ktorých zaviazal
navrhovateľa v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Lučenci.Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.