Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010389
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010389.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého
a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného I. E., pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 1. júla 2015
odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 30.03.2015 sp.zn.
2T/78/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 30.03.2015 sp.zn. 2T/78/2014 bol podľa § 285 písm.
a) Tr. por. obžalovaný I. E., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom P., R. XXX, oslobodený spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v bližšie nezistenom období v priebehu letných prázdnin v roku 2008 v P., okres S., v priestoroch bytu
a v pivničných priestoroch patriacich k bytu na ulici R. číslo XXX potom, ako si maloletý M.G., narodený
XX. U. XXXX bez nátlaku dal dole nohavice, ho začal chytať za penis a hrať sa s ním, po chvíli, keď
videl, že toto maloletého nevzrušuje, dal si jeho penis do úst a snažil sa ho orálne uspokojiť, k čomu
nedošlo a pri ďalšom stretnutí maloletého žiadal, aby ho za poskytnutie telefónu sexuálne uspokojil, čo

bolo realizované po dlhšom presviedčaní v byte obvineného tak, že sa rukou uspokojil a ejakuoval na
chrbát maloletého a konal tak napriek vedomosti, že maloletý nedovŕšil 15 rok veku,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V

písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje.
Poznamenal, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní odôvodňovali iné rozhodnutie vo vzťahu
k obžalovanému I. E. než také, k akému dospel prvostupňový súd. Podľa jeho názoru výsluch
poškodeného Q. F. bol vykonaný dňa 30.08.2011, pričom uvedený svedok sa trvalo zdržiava v zahraničí,
na územie SR sa vracia občasne a to najmä počas letných prázdnin. Tak tomu bolo aj v roku 2011, kedy
sa dňa 25.08.2011 dostavil na OKP Zvolen a žiadal byť vypočutý v pôvodne vedenom konaní proti I. E.,

pri výsluchu podrobne uviedol všetky skutočnosti, ktoré sa mali odohrať v žalovanom období. O tomto
úkone bol prítomný zástupca orgánu starostlivosti o mládež a dokonca aj psychológ. Po tomto úkone
bol vyrozumený nielen obhajca, ale aj obžalovaný a keďže Q. F. mal plánový odlet na deň 01.09.2011,
o čom doložil aj letenku, úkon je možný považovať v tom čase za úkon neodkladný, bol vykonaný aj bez
prítomnosti obhajcu, ktorý o tomto mal vedomosť a rovnako ako obžalovaný, sa tohto mohol zúčastniť a
uplatňovať svoje práva. Poznamenal, že obhajca si mohol zabezpečiť substitučne účasť iného obhajcu.

Q. F. mal v čase vykonania tohto úkonu sedemnásť rokov, teda nešlo o osobu mladšiu ako 15 rokov aprítomnosť zákonného zástupcu pri úkone nebola nevyhnutná. Okrem toho zákonní zástupcovia Q. F.
boli v tom čase mimo územia SR.

Za ďalší dôkaz, ktorý súd nesprávne vyhodnotil považuje aj výpoveď svedka Q. F., ktorý opakovane
v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach v oboch trestných veciach obžalovaného
I. E. vypovedal zhodne, a preto nie je dôvodom neprihliadnuť na tieto výpovede a odôvodňovať ich
obsah jeho záujmom na jeho odsúdení. Okrem toho tiež poukázal aj na výpoveď svedkyne Y. F. a
závery znaleckých skúmaní. Q. F. opísal, že bol minimálne jedenkrát účastný pri konaní obžalovaného,

popísanom v obžalobe, keď sa obžalovaný snažil Q. F. sexuálne vzrušiť viacerými spôsobmi, pričom o
tomto sa mu mal zveriť poškodený Q. F.. Tiež sa zveril Y. F.. Poškodený Q. F. opakovane v prípravnom
konaní vypovedal, že obžalovaný sa ho snažil vzrušiť a na jeho osobe sa sexuálne uspokojoval. Malo
ísť o obdobie v roku 2008, resp. o obdobie, keď ešte nemal občiansky preukaz. Hoci tento svedok na
hlavnom pojednávaní neuviedol žiadne skutočnosti, pretože podľa vlastného vyjadrenia si nič nepamätá,
jeho spôsob prejavu vysvetľuje znalkyňa psychologička. Jeho konanie vyhodnotila ako stav, keď sa

osoba snaží vymazať spomienky na nepríjemné udalosti. Že skutočne došlo v obžalobe opísanému
konaniu nepriamo potvrdili na hlavnom pojednávaní rodičia poškodeného, ktorým sa poškodený po čase
zdôveril.

Na záver dodal, že neschopnosť opakovane reprodukovať prežité skutočnosti súd v hodnotení dôkazov

vyhodnotil ako rozpory vo výpovediach poškodeného, čo považuje za nesprávne. Z osobného prejavu
Q. F. a jeho rodičov a súrodenca na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že na skutkové okolnosti si
nechcú spomínať, nie že si ich nepamätajú. Keďže súd jednoznačne a len v prospech obžalovaného
vyhodnotil vykonané dokazovanie, neprihliadol na zákonne vykonané dôkazy, neumožnil vykonanie
ďalšieho navrhnutého dokazovania (oboznámenia sa s obsahom prepisu nahrávky na č.l. 218 až 229)

navrhol, aby súd rozhodujúci o odvolaní vrátil vec na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora.

Tak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie okresného

prokurátora bolo zamietnuté s poukazom na celý rad nejasností, nepresností a porušení postupu pri
získavaní dôkazov zo strany orgánov prípravného konania. Taktiež spochybnili aj vierohodnosť výpovedí
svedkov Q. F. a Y. F. ako aj spôsob a legalitu ich výsluchov v súvislosti so zabezpečením výpovede
svedka Q. F..

Krajský súd ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 alebo 3 Tr.
por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliada len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a
urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné.

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie. Potrebné je s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti
obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé
rozhodnutie.

Je nutné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal,
tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a aby existoval spoľahlivý
záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok,
nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového

stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do
úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v
akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,
musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutív tom zmysle, že sa uplatní zásada ,, in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky
určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná požiadavka, týkajúca sa kvality skutkových zistení.
Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí

byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí
pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.

Z judikatúry súdov SR možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por.
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty,

ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp., že
skutokspáchalobžalovaný.Vovzťahuknepriamymdôkazompreuznanieviny,tietomusiatvoriťucelený
systém - reťaz, ktorých jednotlivé články sú v súlade medzi sebou a na seba nadväzujú a preukazujú
dokazovanú skutočnosť. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jedinému záveru
a vylučovať možnosť záveru iného (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 2To/6/2012).

K dôvodom odvolania okresného prokurátora krajský súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre

zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného I. E. podaná. Je potrebné zdôrazniť, že
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 168 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a
vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaného I. E. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod
obžaloby a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
totiž podrobne analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj právne úvahy ktorými sa súd spravoval
pri hodnotení dôkazov, ako aj ďalšie úvahy na to nadväzujúce. V tomto smere preto odvolací súd
nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu,

nakoľko by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.

Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval, keď na svedeckú výpoveď
z prípravného konania poškodeného Q. F. zo dňa 30.08.2011 neprihliadal, a to z dôvodu, že by to
bolo nielen v rozpore s princípom zachovania kontradiktórnosti konania, ale aj s Dohovorom o ochrane

ľudských práv a slobôd - článok 6 ods. 4 písm. d).

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nejde len o výsluch uskutočnený bez upovedomenia
zákonného zástupcu, ale aj bez prítomnosti obhajcu obžalovaného ako aj prítomnosti samotného
obžalovaného a nakoniec ide o výpoveď, u ktorej podľa jej priebehu a obsahu nemožno vylúčiť

predchádzajúcu zmanipulovateľnosť zo strany svedkyne Y. F., čo nevylúčil ani sám vypovedajúci svedok
a na čo poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Že uvedený svedok bol
pod veľkým vplyvom Y. F. a v neposlednom rade aj Q. F. potvrdili svedkovia O. F., X. F. a v neposlednom
rade aj U. F. - stará mama Q. F., u ktorej býval uvedený svedok počas letných prázdnin. Uvedená
svedkyňa nielenže uviedla, že jej vnuk pred výsluchom spával s pani F. v jednej izbe, čo ona považovala

za absolútne nevhodné a smiešne, ale aj že správanie jej vnuka sa výrazne zmenilo, v súvislosti s jej
vplyvom. Dodala, že pani F. bola arogantná, na výsluch ju nechcela pustiť a keď ona chcela s vnukom
tesne pred výsluchom hovoriť, pani F. jej to nedovolila s tým, že vnuk sa musí pripraviť na výsluch. Pritom
u neho videla v rukách papier, z čoho objektívne nemožno vylúčiť, že na uvedenom papieri mal dopredu
sformulovanú výpoveď aj vzhľadom na predchádzajúce konanie svedkyne F..

Pokiaľ ide o obsah odvolania okresného prokurátora, súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia s jeho argumentáciou presvedčivým spôsobom vysporiadal, s čím sa odvolací súd stotožnil.
Týka sa to aj prijatím stanoviska k čítaniu prepisu nahrávky, ktorú vyhotovila Y. F., na aktivitu ktorejvo vzťahu k svedkovi - poškodenému Q. F. je poukázané vyššie. Ide totiž o dôkaz z trestnoprávneho
hľadiska nepoužiteľný, získaný nezákonným spôsobom.

Na základe týchto skutočností potom odvolací súd poznamenáva, že postup prvostupňového súdu, keď
vykonané dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil v prospech obžalovaného a jeho spod
obžaloby pre vyššie uvedený skutok oslobodil bol správny, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.