Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214223291.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: Róbert Páterka - CASTEL, IČO: 43 247 351,
miestom podnikania E. B. Lukáča 1143/28, Šahy, zastúpeného: JUDr. Peter Rokaš, advokát, Bratislava,
proti žalovaným: 1. K.. A. J., R.. XX. F. XXXX, a 2. X.. K. J., R.. XX. V. XXXX, obaja bytom J. XX, Š.,
zastúpeným: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka, Bratislava, o neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v celom rozsahu a konanie sa zastavuje.

II. Žalobcovi sa vracia suma 92,80 € zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (návrh), ktorú mu
vyplatí príslušný daňový úrad.

III. Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú mu žalovaní dali listom z 29. septembra
2014 z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (bez bližšieho skutkového
vymedzenia). Vo vyjadrení k žalobe žalovaní oznámili, že sa so žalovaným k 30. aprílu 2015 dohodli na
ukončení nájmu (dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve). V dôsledku toho vzal žalobca svoju žalobu späť
podaním došlým súdu 11. júna 2015. Vzhľadom na tento úkon žalobcu súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p.

rozhodol ako vo výroku I. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaných so
späťvzatím nebol vôbec potrebný.

V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol súd aj o vrátení
súdneho poplatku (99,50 € zaplatených v kolkoch krátených o sumu 6,70 €) žalobcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej a druhej vety O. s. p. Žalobca síce vzal späť
žalobu, čím procesne zavinil zastavenie konania, žaloba však bola podaná dôvodne a bola vzatá späť
v dôsledku správania žalovaných po začatí konania.

Dôvodnosť podanej žaloby vyplýva jednoznačne z obsahu výpovede z nájmu z 29. septembra 2014 (č.
l. 11 spisu), v ktorej sa uvádza, že žalovaní dávajú žalobcovi výpoveď „s poukazom na § 711 ods. 1

písm. a) Občianskeho zákonníka... byt potrebujeme pre seba“. Tento text predstavuje jediné vymedzenie
zvoleného výpovedného dôvodu. Podľa § 711 ods. 2 Obč. zák. sa však dôvod výpovede musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Za skutkové vymedzenie dôvodu nemožno považovať len odkaz na ustanovenie zákona
a jeho reprodukciu („byt potrebujeme pre seba“). musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného
dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu

(porov. judikát R 16/2008). V prípade výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. a) Obč. zák.
to znamená predovšetkým uvedenie takých skutkových okolností, z ktorých vyplynie, že prenajímateľnaozaj potrebuje byt pre seba alebo pre niektorú z osôb tam uvedených. Tieto skutočnosti (preverenie
ich pravdivosti) sa potom stanú predmetom dokazovania v prípadnom konaní o neplatnosť výpovede.

Z citovaného textu výpovede z 29. septembra 2014 je zrejmé, že táto nevyhovuje uvedeným formálnym
požiadavkám,vdôsledkučohobyvprípadnomkonanímuselabyťvyslovenájejneplatnosťbezďalšieho.
Žalobca, ak chcel pokračovať v nájme, musel v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka podať
žalobu v trojmesačnej prekluzívnej lehote, inak by mu toto právo zaniklo. Podanie žaloby však zároveň
predlžovalo dobu nájmu v zmysle druhej vety tohto odseku.

Dôvod domáhať sa neplatnosti výpovede odpadol v dôsledku uzavretej dohody (označenej ako „dodatok
č. 1 k nájomnej zmluve“, č. l. 48), ktorej neobratne formulovaným obsahom je v podstate obmedzenie
pôvodne dohodnutej doby nájmu na neurčito do 30. apríla 2015. Ide teda o dohodu o skončení nájmu
v zmysle § 710 ods. 1 Obč. zák. Súhlas s takouto dohodou zo strany žalovaných mal za následok,
že žaloba o neplatnosť výpovede stratila pre žalobcu význam, keďže aj jej zamietnutím by sa nájom

skončil až právoplatnosťou takéhoto rozsudku. Žalobca teda dohodou so žalovanými o skončení nájmu
za konania dosiahol prakticky rovnaký cieľ, aký by docielil aj podaním žaloby, v prerokúvanej veci navyše
dôvodnej. Ak žalovaní za konania súhlasili so skončením nájmu, ktorý sa podľa názoru súdu platne
neskončil ich výpoveďou z 29. septembra 2014, ktorá bola neplatná, svojím správaním dali žalobcovi
dôvod, aby žalobu vzal späť. Na tom nič nemení skutočnosť, že dohoda je dvojstranný úkon, teda že k

nemu bol potrebný aj súhlas žalobcu. Ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p. totiž nevyžaduje,
aby bolo späťvzatie dôsledkom výlučne správania žalovaného, ale postačí, že správanie žalovaného
bolo jedným z dôvodom pre späťvzatie návrhu. Z textu § 146 ods. 2 O. s. p. (slovo „ak sa však...“) potom
vyplýva, že aplikácia druhej vety vylučuje aplikáciu prvej vety. Ak má teda žalobca nárok na náhradu
trov konania podľa druhej vety § 146 ods. 2 O. s. p., nemá ju žalovaný podľa prvej vety tohto odseku.

Do úvahy tu neprichádza ani aplikácia § 143 O. s. p. Žalovaní totiž svojou výpoveďou z 29. septembra
2014 svojím správaním jednoznačne dali žalobcovi príčinu na začatie tohto konania. Nie sú preto
splnenépredpokladypodľauvedenéhoustanovenianato,abysamimohlapriznaťnáhradatrovkonania.

Len nad rámec toho možno doplniť, že práve vzhľadom na komplikovanosť procesnej situácie
(neplatnosť výpovede, automatické predĺženie nájmu, záujem oboch strán na ukončení nájmu, avšak
neskoršie, než v pôvodnej výpovednej dobe, uzavretie obojstrannej dohode v tomto smere) by podľa
názoru súdu prichádzala do úvahy aj aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa
pritom spočívajú práve v osobitostiach konania o neplatnosť výpovede z nájmu v spojení so vzniknutou

procesnou situáciou.

Žalobca náhradu trov konania pri späťvzatí nežiadal, v dôsledku čoho tu nebol návrh, o ktorom by sa
malo rozhodovať (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Žalovaní ju síce žiadali, ale v zmysle vyššie uvedeného na ňu
v žiadnom prípade nemajú nárok (ani podľa § 143, ani podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a vylučovalo by ju

aj použitie § 150 ods. 1 O. s. p.), rozhodol súd o ich návrhu tak, že im náhradu trov konania nepriznal
(výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní

treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom
rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.