Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913217323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913217323.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt
Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE - 100.023.266, v
konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti
odporcovi L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu 1/
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO:

42176778,vkonanízastúpenéhoJUDr.AndrejomCifrom,advokátom,sosídlomvLučenci,J.Kráľač.5/
A, 2/ Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, zastúpeného advokátom
Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 542,36 € s príslušenstvom
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13C/463/2013-117 zo
dňa 09.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu (štvrtý

výrok) p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konaniavsume19,61€naúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka JUDr.AndrejaCifru,advokáta
so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia

sumy 315,23 € spolu so 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 315,23 € od 14.09.2012 do
zaplatenia, vzhľadom na premlčanie nároku navrhovateľa, zamietol (prvý výrok); konanie v časti o
zaplatenie sumy 227,13 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 315,23 € od 28.01.2013 do
zaplatenia a úroku odvodeného od zmluvnej pokuty vo výške 4,2250 % od 28.01.2013 do zaplatenia tak,
že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 589,52 €, pričom odo dňa nasledujúceho
po dosiahnutí tejto sumy len 6,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 315,23 € do zaplatenia, z dôvodu

späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zastavil (druhý výrok); odporcovi náhradu trov
konania nepriznal (tretí výrok); navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania v sume 153,03 €, a to právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).

Výrok o trovách konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu odôvodnil
okresný súd tým, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O.s.p.“) právo na náhradu trov konania. Pokiaľ by súd na premlčanie neprihliadal ex offo,
urobil by tak na základe námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom v jeho podaní zo dňa
31.03.2014, a dospel by k totožnému právnemu záveru o premlčaní uplatneného nároku navrhovateľa.
Vedľajšiemu účastníkovi priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb
(prevzatieaprípravazastúpenia;vyjadreniezodňa31.03.2014aúčasťnapojednávanídňa09.09.2014),
jeden úkon vo výške 36,52 € s tromi režijnými paušálmi po 8,04 €, spolu vo výške 133,38 € a 20 % DPHza úkon - účasť na pojednávaní (podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.);
náhradu za stratu času (v zmysle § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) za cestu uskutočnenú
dňa 09.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť (dve polhodiny vo výške 26,80 €, z ktorej sumy

1/5zdôvoduúčastinaďalšíchpojednávaniachvuvedenýdeňpredstavuje5,36€+20%DPH)anáhradu
cestovných výdavkov (podľa § 15 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) za cestu uskutočnenú dňa
09.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť (pri počte 58 prejazdených km, spotrebe 7 litrov/100
km, cene pohonných hmôt vo výške 1,50 €/liter a koeficiente náhrady vo výške 0,183 €, vo výške 16,70
€, z ktorej sumy 1/5 predstavuje 3,34 € + 20 % DPH), a teda trovy právneho zastúpenia spolu vo výške

153,03 €.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu (štvrtý výrok) podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie. Navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku v zmysle nepriznania náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Namietal, že v danom prípade bola účasť vedľajšieho účastníka
v konaní, navyše zastúpeného právnym zástupcom, zbytočná a neúčelná. Vedľajší účastník musí byť

podľa navrhovateľa sám zo svojej podstaty schopný poskytovať spotrebiteľom právnu ochranu a pomoc
vspotrebiteľskýchsúdnychsporoch.Poukázalnaskutočnosť,ževprípadespotrebiteľskýchzmlúvjesúd
vsúladesustanovením§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľazúradnejpovinnostipovinný
prihliadnuť na premlčanie nároku dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca, ako spotrebiteľ, by v
konaní dosiahol rovnaký úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník neuviedol

žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej
povinnosti. Zo strany vedľajšieho účastníka sa preto nejedná o účelne vynaložené trovy. Vyjadrenia
vedľajšieho účastníka predstavujú formulárové podania, ktoré musia byť súdu prvého stupňa známe
z úradnej činnosti. Navrhovateľ na podporu svojho názoru o účelnosti trov konania, ako predpokladu
ich priznania, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013,

ako aj konkrétne rozhodnutia vydané ústavným súdom a všeobecnými (krajskými) súdmi Slovenskej
republiky. Správnym procesným postupom mal súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznať.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného

súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdiť. Vstupom do konania naplnil svoj primárny účel,
a to ochranu práv odporcu ako spotrebiteľa. V meritórnom vyjadrení zo dňa 31.03.2014 poukázal nie
len na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa na súde uplatnil premlčanú pohľadávku, ale
taktiež na nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody o uznaní dlhu. Spotrebiteľ bol v predmetnej
veci úspešný aj v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania

činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľov, sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje,
objektívne účelné. Pokiaľ by Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia
tam, kde na to vznikol nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až znefunkčneniu aktivít Združenia
v prospech spotrebiteľov, čo by samozrejme vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa, ako aj
ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa

o formulárovom charaktere jeho podaní, keď poukázal na to, že sú to práve inkasné spoločnosti, ktoré
podávajú obdobné návrhy v tisíckach súdnych konaní, za ktoré si tiež uplatňujú náhradu trov právneho
zastúpenia; zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka potom vyplýva len z reakcie na formulárové
a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. V súvislosti s námietkou navrhovateľa o
povinnosťou súdu prihliadať na premlčanie nároku navrhovateľa ex offo podľa § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vedľajší účastník zdôraznil že, v čase keď právny predchodca navrhovateľa
podal návrh na začatie konania, súd túto povinnosť nemal, pretože predmetná novela zákona o ochrane
spotrebiteľanadobudlaúčinnosťdňa01.05.2014.Uviedol,ževedľajšíúčastník,akoobčianskezdruženie
zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom
na základe princípu „rovnosti zbraní“, a práve preto je v konaní právne zastúpený advokátom. Uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil v sume 19,61 €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu k odvolaniu doručil odvolací súd právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa .06.2015 (č.l. 142 spisu) na vedomie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu (štvrtý výrok) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi konania zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 25.06.2013 sa pôvodný
navrhovateľ - spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, so sídlom v Bratislave,
Mliekarenská č. 10, voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 542,36 € s príslušenstvom titulom
neuhradenej časti úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.06.2007. Dňa 20.11.2013

doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na
straneodporcu;vstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniaoznámilokresnýsúdpôvodnémunavrhovateľovi
vo výzve zo dňa 25.03.2014. Vo vyjadrení zo dňa 31.03.2014 sa vedľajší účastník zaoberal analýzou
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 07.06.2007; uviedol, že zmluva
o úvere, ako prvotný právny titul, obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a absentujú v

nej zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho
je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov; vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľa, pričom tiež poukázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej vo
formulári Dohody o uznaní dlhu zo dňa 14.09.2012, a tým jej neplatnosť; žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť a uplatnil si aj náhradu trov konania spolu v sume 89,12 € za dva úkony právnych služieb

po 36,52 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 31.03.2014) spolu s dvomi režijnými
paušálmi po 8,04 €. Uznesením č.k. 13C/463/2013-77 zo dňa 29.05.2014 okresný súd pripustil zmenu
účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa do konania
vstúpil navrhovateľ. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 09.09.2014 bolo súdu doručené
upresnenie faxového podania navrhovateľa zo dňa 08.09.2014, ktorým vzal navrhovateľ návrh na

začatie konania späť v časti o zaplatenie sumy 227,13 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne
zo sumy 315,23 € od 28.01.2013 do zaplatenia a úroku odvodeného od zmluvnej pokuty vo výške
4,2250 % od 28.01.2013 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia
sumu 589,52 €, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 6,50 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 315,23 € do zaplatenia, a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Okresný súd vo

veci pojednával v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu s tým, že prihliadol na obsah spisu
a dovtedy vykonané dôkazy; potom ako vypočul prítomného zástupcu vedľajšieho účastníka a vyhlásil
dokazovaniezaskončené,napadnutýmrozsudkomnávrhnavrhovateľavčastiozaplateniesumy315,23
€ spolu so 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 315,23 € od 14.09.2012 do zaplatenia zamietol,
konanie v časti o zaplatenie sumy 227,13 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 315,23 €

od 28.01.2013 do zaplatenia a úroku odvodeného od zmluvnej pokuty vo výške 4,2250 % od 28.01.2013
do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 589,52 €, pričom ododňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 6,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 315,23 € do
zaplatenia, zastavil a rozhodol o trovách konania.

V priebehu konania oznámilo svoj vstup do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu, aj

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, IČO: 42 326
923, ktoré však na oznámenie súdu o tom, že do konania už vstúpil na ochranu spotrebiteľa iný vedľajší
účastník, reagovalo „oznámením o vystúpení vedľajšieho účastníka z konania“.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre
správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,

ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93
ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave
vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického

zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že
v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania
vyplývajúcejzustanovenia§93ods.1O.s.p.,ktoroujeexistenciaprávnehozáujmunavýsledkukonania.
Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník na strane
odporcu má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať

svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v
ustanovení§93ods.2O.s.p. Zustanovenia§93ods.4prvávetaO.s.p.,podľaktoréhovedľajšíúčastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo

je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania,kampodľaustanovenia§137O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatríináhradatrovprávneho
zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda

i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Nakoľko v konaní došlo k zamietnutiu návrhu a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu

trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho
poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z
radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia.

Základná odvolacia námietka navrhovateľa spočívala v tom, že trovy konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, resp.

že účasť vedľajšieho účastníka v konaní (jeho právna pomoc) nebola v danom prípade vôbec potrebná,nakoľko ak ide o spotrebiteľskú vec je súd z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie
uplatňovaného nároku. Odporca by tak bol v konaní úspešný aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník podľa navrhovateľa neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec

tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti.

V prejednávanej veci je nepochybné (svedčí o tom výsledok konania), že navrhovateľ uplatnil premlčaný
nárok, premlčanie ktorého namietal vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu dňa 31.03.2014
vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa. Vedľajší účastník v predmetnom vyjadrení vytýkal okrem
iného i nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.06.2007, v

dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal tiež na
neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej vo formulári Dohody o uznaní dlhu zo dňa 14.09.2012,
a tým jej neplatnosť, pričom zdôraznil, že zámer navrhovateľa o dosiahnutie vymožiteľnosti pohľadávky
podpísaním takejto dohody je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na uvedenú
účelnú a konkrétnu ochranu odporcu ako spotrebiteľa v konaní, nemožno brať na zreteľ odvolaciu
námietku navrhovateľa poukazujúcu na zbytočnosť a neúčelnosť účasti vedľajšieho účastníka v konaní.

Navrhovateľ uplatnil v konaní premlčaný nárok zrejme v domnienke, že odporca nebude namietať
premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. V odvolaní poukázal na zmeny právnej úpravy, a to konkrétne
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je súd povinný
prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti. S námietkou
navrhovateľa spochybňujúcou účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka

nemožno súhlasiť, pretože námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa vznesenú zo strany
vedľajšieho účastníka vo vyjadrení zo dňa 31.03.2014 je nevyhnutné považovať za vznesenú dôvodne.
Okolnosť,ženapremlčanienárokudodávateľavspotrebiteľskýchveciachmusísúdprihliadaťexoffo,nie
je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho účastníka na strane odporcu relevantná, a to
už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo k posudzovaniu premlčania nároku navrhovateľa

(s následným zamietnutím návrhu navrhovateľa) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho
účastníka, ktorý premlčanie nároku navrhovateľa, v rámci ochrany práv spotrebiteľa uplatňoval. Náklady
vedľajšieho účastníka vynaložené na právnu pomoc preto boli podľa odvolacieho súdu vynaložené
účelne.

V prejednávanej veci vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania

voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb - 1.
prevzatie a príprava zastúpenia v sume 36,52 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2. vyjadrenie
k návrhu zo dňa 31.03.2014 v sume 36,52 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 3. účasť na
pojednávaní dňa 09.09.2014 v sume 36,52 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 20 % DPH; z
náhrady za stratu času za cestu uskutočnenú dňa 09.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť

(dve polhodiny vo výške 26,80 €, z ktorej sumy 1/5 z dôvodu účasti na ďalších pojednávaniach v uvedený
deň predstavuje 5,36 € + 20 % DPH) a z náhrady cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú dňa
09.09.2014 z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť (pri počte 58 prejazdených km, spotrebe 7 litrov/100
km, cene pohonných hmôt vo výške 1,50 €/liter a koeficiente náhrady vo výške 0,183 €, vo výške 16,70 €,
z ktorej sumy 1/5 predstavuje 3,34 € + 20 % DPH), t.j. trovy právneho zastúpenia predstavujúce celkom

sumu 153,03 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z

radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou navrhovateľa ohľadne
neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený formulárový charakter podania
vedľajšieho účastníka, pretože z jeho vyjadrenia zo dňa 31.03.2014 vyplýva, že obsahuje konkrétne
relevantné údaje (suma úveru, konkretizácia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj Dohody o

uznaní dlhu, dátum zosplatnenia pohľadávky, dátum doručenia návrhu na súd) potrebné na posúdenie
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania a tvrdených nedostatkov spornej spotrebiteľskej zmluvy, akoaj Dohody o uznaní dlhu; podanie vedľajšieho účastníka preto pre účely rozhodnutia o trovách konania
nepovažuje odvolací súd za formulárové podanie.

V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že okresný súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov

vedľajšieho účastníka aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania v celom rozsahu neprizná, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ
v odvolaní neuviedol žiadne také právne relevantné dôvody, pre ktoré by súd nemal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania priznať. Navrhovateľom tvrdená neúčelnosť trov
vedľajšieho účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník svojím konaním nijako neprispel k meritórnemu

rozhodnutiu súdu, nie je takým dôvodom hodným osobitného zreteľa ako má na mysli ustanovenie § 150
ods. 1 O.s.p. V danom prípade nemožno tvrdiť, že vedľajší účastník svojím konaním nijako neprispel
k meritórnemu rozhodnutiu súdu, nakoľko konanie bolo zastavené práve v dôsledku kvalifikovane
poskytnutej právnej pomoci formou vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu a v ňom
vznesenej námietky premlčania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné určiť ani okolnosť, že
pre vstup vedľajšieho účastníka nebol daný žiadny dôvod (túto okolnosť vyvrátil odvolací súd už vyššie).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu (štvrtý výrok) s odkazom na § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil trovy
odvolacieho konania vo výške 19,61 €, ktoré však nesprávne vyčíslil. Po zastavení konania v časti istiny
227,13€odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnéhosúduč.k.13C/463/2013-117zodňa09.09.2014,
predstavuje predmet konania istina v sume 315,23 €. V zmysle ustanovenia § 10 ods. l vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, by potom právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
mala patriť odmena za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 12,45 € (odmena
znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od
01.07.2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej; vzhľadom na predmet odvolania
predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu 24,90 €) + režijný paušál vo výške 8,04 €, t.j.

odmena predstavujúca spolu sumu 20,49 €. Nakoľko je súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa §
151 ods. 1 O.s.p. viazaný návrhom a to i v prípade, že trovy konania nie sú vyčíslené v správnej výške,
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu za uvedený úkon patrí náhrada trov konania, avšak len v
uplatnenej sume 8,30 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 20 % DPH, a teda trovy odvolacieho
konania vedľajšieho účastníka v celkovej sume 19,61 € ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1

O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník
požiadal o zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vedený v E.
banka, a.s. L. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.