Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219029
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111219029.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne : U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX
F., právne zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805
731, právne zastúpený De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 868
949, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa

OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735, v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 155/2011- 238 zo dňa
18.2.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 48,79 eur a žalovaný je p o v
i n n ý ju zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil a tiež rozhodol, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 849,28 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 18.2.2015 na pojednávaní žalobkyňa vzala podaný návrh späť
v celom rozsahu, pretože žalovaný odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V
danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, lebo
odstúpil od zmluvy, preto ho súd zaviazal k úhrade trov žalobkyni vo výške, ako je uvedená vyššie.

Proti výroku tohto uzneseniu v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,
že odmena za podnet zo dňa 23.5.2012 vo výške 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál nemala byť
priznaná, pretože jeho obsah mohol byť zahrnutý aj v samotnej žalobe. Poukázal na fakt, že žalobkyňa

býva v Prešove, kde vykonáva prax 107 advokátov, pričom si zvolila advokáta zo Stropkova. Z
uvedených dôvodov považoval za dôvodnú len náhradu trov konania vo výške 396,88 eur, pričom hneď
ďalej dôvodil, že aj priznanie uvedenej náhrady trov konania nie je namieste, pretože je daný dôvod pre
aplikovanie § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Vzhľadom na to, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 400 eur
vrátila len 150 eur a žalovaný si voči nej neuplatňoval vydanie rozdielu, žalovaný považuje uplatňovanie
náhrady trov konania za týchto okolností za v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol napadnuté uznesenie

zmeniť tak, že žiadnemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že nie je na žalovanom,
aby určoval, ktoré podanie má alebo nemá byť súčasťou žaloby. Prípad hodný osobitného zreteľa vo
vzťahu k aplikovaniu § 150 ods. 1 O.s.p. môžeme skúmať u žalobkyne a nie u žalovaného, ktorý zásadne

nechce judikovať neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal, že zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že by si žalobkyňa mala zvoliť advokáta z toho istého mesta, v ktorom býva, navyše jej právny
zástupca má sídlo v Prešovskom kraji. Aj žalovaný sa necháva zastupovať advokátskou kanceláriou so
sídlom v Bratislave bez ohľadu na to, kde spor prebieha. Trovy právneho zastúpenia boli účelné a každý
má právo byť zastúpený advokátom. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a zároveň si uplatnil aj trovy

odvolacieho konania vo výške 48,79 eur, ktoré aj špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie vo výroku o trovách konania,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Krajský súd v Prešov po preskúmaní spisu zistil nasledovné:

Žalobkyňa sa domáhala žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu a primeraného finančného
zadosťučinenia.

Dňa 18.2.2015 na pojednávaní žalobkyňa vzal podaný návrh späť v celom rozsahu, pretože žalovaný
odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. O trovách konania

prvostupňový súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný odstúpil od zmluvy, ktorá bola predmetom konania, preto ho súd prvého stupňa
dôvodne zaviazal k úhrade trov konania žalobkyni vo výške, ako je uvedená vyššie.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Namietaný úkon právnej pomoci právneho zástupcu žalobkyne - podnet zo dňa 23.5.2012 - posúdil
odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa ako úkon účelný a právne relevantný pre bránenie, resp.
uplatňovanie práva. Týmto podaním žalobkyňa navrhla súdu prvého stupňa rozhodnúť podľa § 153 ods.
3, 4 O.s.p. v nadväznosti na ňou namietané neprijateľné zmluvné podmienky. Išlo nepochybne o úkon
vo veci, za ktorý patrí právnemu zástupcovi odmena v príslušnej výške.

K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa voľby právneho zástupcu žalobkyne odvolací súd

poznamenáva, že je plne v kompetencii, akého právneho zástupcu si účastník konania zvolí, o to viac,
že v danom prípade šlo o advokáta z mesta Stropkov, ktoré je vzdialené od mesta Prešov, kde sídli
súd, 54 km.

Vo vzťahu k predmetnej veci považuje odvolací za potrebné ďalej uviesť nasledovné. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods.

1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania,
a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Prípadné
nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto

nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť

nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i
na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto
zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.
Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný

osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania
nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

Zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalobkyne vo vzťahu k žalovanému je
potrebné konštatovať, že vskutku prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobkyňu
nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalovaného. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom na

druhej strane je fyzická osoba, teda nemožno v absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové
pozície týchto účastníkov konania.

So zreteľom na to, že správna je aj celková výška priznaných trov konania, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania za úkon - vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného. Odmena za tento úkon právnej

pomoci predstavuje sumu 48,79 eur v súlade s ust. § 13a ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov (1/2 z 1/13 výpočtového základu 839 eur = 32,27 eur + režijný paušál vo
výške 8,39 eur a 20 % DPH vo výške 8,13 eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.