Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/364/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230742
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112230742.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so
sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa na doručovanie Regionálne
riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, Zvolen, proti odporcom 1/ K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.
XX, XXX XX D. D., 2/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, XXX XX D. D. a 3/ K. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. X, XXX XX D. D., o zaplatenie 16.211,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/6/2014 - 163 zo dňa 29. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa

29. 01. 2014 rozhodol o zastavení konania podľa § 10 ods. 1,2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“), pretože navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poplatku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je navrhovateľ v konaní o náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, od súdneho poplatku
oslobodený a ďalej na to, že predmetom tohto konania je práve nárok na náhradu škody, ktorá
bola spôsobená trestným činom odporcu (správne malo byť odporcov), ktorý bol za uvedený skutok
právoplatne odsúdený rozsudkom. Občiansky zákonník v § 813 ods. 1 stanovuje, že ak má poistený

protiinémuprávonanáhraduškodyspôsobenejpoistnouudalosťou,prechádzajehoprávo napoistiteľa,
a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Uvedené ustanovenie zakladajúce regresný
nárok poisťovne býva označované aj ako zákonná cesia alebo zákonný prechod práv poisteného na
náhradu škody voči tretej osobe na poisteného (správne malo byť poistiteľa). V prípade zákonnej cesie
nedochádza k vzniku nového práva ale dochádza iba k zmene v osobe jeho nositeľa. Vyplatením
poisteného plnenia poškodeným poisťovňou, ich právo na náhradu škody nezaniká, ale prechádza

v rozsahu vyplateného poisteného plnenia na poisťovňu. Predpokladom prechodu je, že poisťovateľ
poskytol poistenému poistné plnenie, a to v rozsahu, v akom škodca poistenému zodpovedá za škodu,
maximálnevšakdovýškeplnenia,ktorépoisťovateľpoistenémuposkytol.Poukázalďalejnarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 21/1977, v ktorom sa uvádza, že nárok poisťovne podľa
ustanovenia § 368 Občianskeho zákonníka (dnes § 813 OZ) treba považovať za nárok na
náhradu škody. Iný je nárok poisťovne podľa § 382 OZ (dnes § 826 OZ ide o tzv. postih napr. podľa §

12 zákona č. 381/2001 Z. z. ) lebo nejde o nárok na náhradu škody ale o nárok, ktorý má poisťovňa z
poistnej zmluvy, a to voči poistencovi. Ďalej poukázal ešte na rozhodnutie Najvyššiehosúdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2892/2000, v ktorom sa uvádza, že k tejto zákonnej cesii sa
nevyžaduje žiadny právny úkon, dochádza k nej okamihom poskytnutia poisteného plnenia, poisťovateľ
tým vstupuje so postavenia poškodeného voči škodcovi, pričom vznik a obsah zodpovednostného

vzťahu medzi nimi musí byť posudzovaný podľa ustanovení, ktoré dopadajú na vzťah poisteného
a škodcu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že si v tomto koní uplatňuje to isté právo poškodeného na
náhradu škody (nie právo odvodené od práva poškodeného na náhradu škody), v súdnom konaní musí
preukázať naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a preto by sa na neho
malo vzťahovať aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Obdobne by tak nevznikla povinnosť platiť súdny

poplatok poškodenému, ktorý by sa domáhal svojich nárokov voči škodcom žalobou, pričom, ak by v
priebehu súdneho konania v dôsledku vyplatenia poistného plnenia do takéhoto nároku (t.j. do súdneho
konania na strane žalobcu) cesiou vstúpila poisťovňa, nemala by táto povinnosť platiť súdny poplatok. Z
uvedených dôvodov potom navrhovateľ žiadal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
v celom rozsahu zrušiť.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom osobne podaným na okresnom

súde dňa 12. 12. 2012 si navrhovateľ voči odporcom 1/, 2/ a 3/ uplatňuje ako regresný nárok v zmysle
§ 813 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie 16.211,57 Eur s príslušenstvom. Odporcovia 1/,
2/ a 3/ boli v trestnom konaní uznaní za vinných zo spáchania trestného činu
krádeže, čím poškodenému E. C., bytom I. X, D. spôsobili škodu krádežou v celkovej výške 16.474,40
Eur a poškodením vo výške 264,20 Eur. Na základe poistnej zmluvy navrhovateľ ako poistiteľ vyplatil

poškodenému/poistenému poistné plnenie vo výške 2.934,-Eur a 13.277,56 Eur.

Výzvou zo dňa 14. 01. 2014 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy
zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 972,50 Eur podľa položky č. 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň navrhovateľa

poučil o tom, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, bude konanie zastavené. Uvedenú výzvu
navrhovateľ prevzal dňa 17. 01. 2014.

Navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil a vo svojom podaní doručenom okresnému súdu dňa 21. 01.
2014 uviedol, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený.

Občianske súdne konanie je predmetom právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Jednou
z podmienok, ktorá musí byť splnená pri jeho začatí, je aj splnenie poplatkovej povinnosti, pričom
táto podmienka konania je upravená v osobitnom predpise, ktorým je zákon o súdnych poplatkoch.
Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konanie nie je bezvýnimočná a samotný zákon o

súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 vymedzuje prípady vecného a osobného oslobodenia od súdnych
poplatkov.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na

začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konaniapredtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania
platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia
ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní
o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

V posudzovanom prípade si navrhovateľ uplatňuje voči odporcom 1/ až 3/ nárok na

náhradu škody, ktorý na neho podľa jeho tvrdenia prešiel v dôsledku zákonnej cesie v zmysle § 813
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že na základe poistnej zmluvy poskytol poistené plnenie
poistenému - poškodenému poistnou udalosťou (ktorou v posudzovanom prípade bolo spáchanie
trestného činu). Odporcovia 1/ až 3/ boli právoplatne uznaní za vinných zo spáchania trestného činu
(poistná udalosť), a teda poškodenému (poistenému) vznikol voči ním nárok na náhradu škody, ktorý
podľa už uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka v dôsledku poskytnutého poistného plnenia

prešiel na navrhovateľa. Otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa sa v tomto štádiu konania nie je
možné zaoberať, nakoľko táto by mohla byť len predmetom rozhodnutia vo veci samej. Podstatným
pre posúdenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, prípadne pre posúdenie
oslobodenia od tejto povinnosti, sú len navrhovateľom tvrdené skutočnosti, že si svoj nárok v tomto
konaní uplatňuje ako regresný nárok na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka, bez toho

aby odvolací súd v tomto štádiu konania skúmal opodstatnenosť ním uplatňovaného nároku (spáchanie
trestného činu, právoplatné odsúdenie, uzavretie poistnej zmluvy, poskytnutie poistného plnenia).

V ustanovení § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sú vymedzené subjekty, ktoré sú od platenia
súdnych poplatkov oslobodené - tzv. osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Medzi takéto subjekty

patrí aj navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené
trestným činom. Z tohto ustanovenia vyplýva zrejmý úmysel zákonodarcu, aby osobám, ktorým bola
trestnou činnosťou spôsobená škoda alebo nemajetková ujma, nebol sťažený prístup k uplatňovaniu
svojich práv voči zodpovedným subjektom a aby aj takýmto spôsobom boli zmiernené negatívne
dôsledky trestnej činnosti. Odvolací súd nespochybňuje zákonnú cesiu, ku ktorej dochádza podľa § 813

Občianskeho zákonníka, ani závery uvedené v judikatúre, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, avšak je
tohto názoru, že navrhovateľ, na ktorého prešiel regresný nárok je vo vzťahu k poplatkovej povinnosti
v inom postavení a toto oslobodenie mu nemožno priznať. Aj gramatickým výkladom uvedeného
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch (od poplatku je
oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené

trestným činom) dospel odvolací súd k názoru, že najmä s prihliadnutím na použité zámeno „mu“ je
toto oslobodenie viazané len na osobu, ktorej konkrétne bola spôsobená škoda alebo nemajetková ujma
trestnýmčinom,prípade najejuniverzálnychprávnychnástupcov.Navrhovateľsisvojnárokneuplatňuje
bezprostredne z titulu náhrady škody, ale až v dôsledku toho, že na základe poistnej zmluvy plnil za
iného. Ide teda o akýsi sekundárny nárok, pre priznanie ktorého je nutné preukázať nielen slnenie

podmienok týkajúcich sa náhrady škody ale navyše ešte kumulatívne splnenie ďalšej podmienky, a
to že poistiteľ (v tomto prípade navrhovateľ) poskytol poistenému (poškodenému) na základe platnej
poistnej zmluvy poistné plnenie. Práve splnenie tejto podmienky pri uplatňovaní nároku na náhradu
škody odlišuje postavenie poškodeného, ktorému priamo bola spôsobená škoda od poisťovateľa, ktorý
si uplatňuje právo až v dôsledku toho, že plnil za iného. Navrhovateľovi teda v tomto súdnom konaní

vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý do uplynutia lehoty na podanie odvolania voči uzneseniu
okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nezaplatil, a preto odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd o trovách konania neprávne

rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., pretože v tomto prípade zastavenie konania procesne
zavinil navrhovateľ, ktorý nezaplatil súdny poplatok, a preto malo byť o náhrade trov konania správne
rozhodnuté tak, že odporcom 1/ až 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva (náhradu trov konania si
neuplatnili a ani im žiadne trovy konania nevznikli). Keďže odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového
súdu podal len navrhovateľ, odvolací súd do výroku o náhrade trov konania nezasahoval a ako výrok

závislý od prvého výroku ho potvrdil, pretože aj keď by zmena tejto časti rozhodnutia nemala žiadne
faktické dôsledky, predsa by išlo o zmenu rozhodnutia v neprospech navrhovateľa.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 142 ods. 1 O. s. p. V
odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, úspešní boli odporcovi, preto by im patrila náhrada trov
konania. Keďže si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.