Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/505/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213911
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213911.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. X., bytom L., O. XXX/XX, štátny občan Slovenskej
republiky, o vymoženie 56,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 8. septembra 2014, č. k. 16Er/2950/2014 - 8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice
dňa 21.05.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 56,65 Eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8,
IČO: 35922761 sp. zn. SR 04827/08 zo dňa 02.06.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol
právoplatnosť dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť dňa 10.07.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
PhD. dňa 24.07.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej
činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou 16Er/2469/2008
(EX 8253/2008) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 25, IČO: 35807598, proti povinnému: C. X., bytom O. XXX/XX, L., bola zastavená uznesením
Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/2469/2008 - 18 zo dňa 30.03.2012 z dôvodu rozporu exekučného
titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 6CoE/143/2012 - 35 zo dňa 26.06.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2012. Následne
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo/445/2012 zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.05.2013, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 6CoE/143/2012 - 35. Dôvodil, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae,
ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo
už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.
Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). Ide o procesné
vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto
exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Zastával
názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j.
nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne
voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom
na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si
opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k
vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento
exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 21.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 56,65 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 02.06.2008, sp. zn. SR 04827/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť dňa 10.07.2008.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní vedenom na súde prvého
stupňa pod sp. zn. 16Er/2469/2008 návrhom zo dňa 10.09.2008 domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 916,15 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.06.2008, sp. zn. SR 04827/08. V uvedenej exekučnej veci
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 16Er/2469/2008 - 18 zo dňa 30. marca 2012 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.08.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/143/2012
- 35 zo dňa 26. júna 2012. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn.
5Cdo/445/2012 zo dňa 19. februára 2013 návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania
zamietol a dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoE/143/2012 -
35 odmietol.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2469/2008 - 18
zo dňa 30. marca 2012, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 6CoE/143/2012 - 35 zo dňa 26. júna 2012. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,
ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru
o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/2469/2008 - 18 zo
dňa 30. marca 2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 6CoE/143/2012 - 35 zo dňa
26. júna 2012, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .