Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010577
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712010577.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 10.6.2015 v trestnej veci proti
obž. A. E. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/155/2012 zo dňa 8.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej A. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú A. E. vinnou z prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-akozamestnankyňavJ.T.Q.naul.R.voJ.,okresH.,patriacemuživnostníkoviD.E.,nar.XX.XX.XXXX,
v dňoch 03.07.2012 až 07.07.2012, následne v dňoch 16.07.2012 až 22.07.2012 a dňa 30.07.2012

si z pokladne baru svojvoľne a bez dovolenia majiteľa zobrala a neodviedla celú tržbu z prijatých
hotovostných platieb zákazníkov a túto neodvedenú tržbu použila pre vlastnú potrebu, čím spôsobila
škodu pre D. E., majiteľa J. T. Q., na ul. R. vo J., okres H., vo výške 1 418,- eur.

Za to jej podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona
uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku jej zároveň uložil povinnosť zaplatiť D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
D. č. XXXX/XX, škodu vo výške 1 418,- eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokom, podala obžalovaná v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnila. Vo vzťahu k výroku o
vine poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, kde sa uvádza, že z výpovede svedkov
je zrejmé, že ani jedna svedecká výpoveď neobjasňuje dostatočne a priamo ani žalované konanie
obžalovanej ani okolnosti žalovaného skutku. Vzhľadom na uvedené nie je teda zrejmé, na základe

čoho ju súd uznal vinnou. Tvrdenie súdu, že listinné dôkazy svedčia v prospech D. E. st. sú nepravdivé
a je zrejmé, že tieto nie sú dokladmi v súlade so zákonom. Súd ju uznal vinnou na základe listinných
dôkazov, ktorými boli rôzne ručne písané výpisky, ktoré mali byť tzv. účtovnými podkladmi pre vyčíslenie
škody a dohody o pracovnej činnosti, tieto listinné dôkazy však nie sú dokladmi v zmysle zákona a súd
ju nemôže uznať vinnou na základe podkladov, ktoré nie sú vyhotovované v súlade so zákonom, nie sú
účtovnými ani daňovými dokladmi. Aj keď krajský súd vo svojom predošlom uznesení zo dňa 23.7.2013

uviedol, že je potrebné doplniť dokazovanie predložením riadnych účtovných dokladov, v tomto smere
neboli zo strany poškodeného žiadne riadne účtovné doklady predložené, opätovne boli predloženéiba ručne písané výpisy, z ktorých nie je zrejmé, kedy boli vyhotovované, keďže sú písané ručne, kým
boli vyhotovené a ako sa skutočne vyhotovovali. Poukazuje na povinnosť podnikateľa evidovať tržbu
v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, ako aj povinnosť vyhotoviť

dennú uzávierku kedykoľvek raz za deň. Vzhľadom na ustanovenie zákona o používaní registračnej
pokladne je zrejmé, že poškodený neviedol účtovné doklady v súlade so zákonom a potom nie je možné
objektívne zistiť skutočný príjem za konkrétne dni, a teda sa vôbec nemôže hovoriť o vzniku akejkoľvek
škody. K výsluchu svedkyne E. U. na hlavnom pojednávaní uvádza, že táto svedkyňa vypovedala, že v
prevádzke sa dáva alkohol na tzv. sekeru a takisto uviedla, že nie vždy sa vydávajú príjmové doklady za

zakúpený tovar. Táto svedkyňa pracuje u poškodeného D. E. ako čašníčka aj v súčasnosti. Vo vzťahu
k svedkyni E. W. poukazuje na fakt, že bola hrubým spôsobom ovplyvnená poškodeným D. E. st., čo
vyplýva z jej výpovede na hlavnom pojednávaní, keď táto svedkyňa uviedla, že na hlavné pojednávanie
ju doviezol svojím osobným motorovým vozidlom sám poškodený, pred konaním hlavného pojednávania
jej prečítal už zrušený rozsudok vo veci, konkrétne, že mala na svedkyňu povedať, že peniaze z tržby
mala zobrať ona, resp. E. F.. Táto skutočnosť je naozaj uvedená na strane 3 rozsudku okresného súdu

zo dňa 25.2.2013 a ide o zrejmú nepravdu, pretože ona takúto okolnosť nikdy neuviedla a nie je zrejmé,
prečo takéto tvrdenie okresný súd v rozsudku uvádzal. Svedok E. F. potvrdil jej tvrdenia, že iná osoba,
konkrétnesynpoškodeného,chodildoprevádzkyvčasesvojhovoľna,tedavčase,keďmalaslužbuona,
chodil za bar aj do zadných priestorov prevádzky, kde sa nachádzali finančné prostriedky, a to v čase,
kedy nepracoval ako čašník. Svedok takisto potvrdil, že mu povedala, že finančné prostriedky nezobrala,

aj to, že videl, že peňaženka zostala niekedy za barom a nemala ju vždy pri sebe. Uvádzal aj to, že syn
poškodeného si za barom sám nalieval. Vo vzťahu k výpovedi svedka Q. G. poukazuje na to, že ide o
osobu bez trvalého pobytu, priateľa súčasnej čašníčky E. U., a tohto svedka navrhol vypočuť poškodený
až po zrušení rozsudku. Nikdy predtým sa tento svedok neuvádzal, pričom uvedený svedok je finančne
a sociálne odkázaný na svedkyňu U., ktorá je finančne závislá na poškodenom, keďže iný príjem nemá.

Ďalej poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že trvali na výsluchu svedkyne P. D., táto svedkyňa
vypočutá nebola. V ďalšom potom poukazuje na rozpory a tvrdenia poškodeného pri podaní trestného
oznámenia, keď uvádzal, že 22.7.2012 chýbalo v tržbe 777,- €, pri svojej výpovedi však uvádzal k tržbe
zo dňa 22.7.2012 sumu 704,- € a nasledujúci deň 23.7.2012 mal zistiť chýbajúci tovar v sume 73 ,- €, na
základe čoho považuje jeho výpovede za sporné a nedôveryhodné. Poukazoval na rozdielne tvrdenia

svedka D. E. mladšieho, ktorý v prípravnom konaní uvádzal, že počas zmeny obžalovanej na prevádzke
nebol, na hlavnom pojednávaní však už uvádzal, že tam bol. Tak, ako ona, pozná celú prevádzku, vedel,
kde sa nachádza tržba a mal k nej prístup. Keďže aj z výpovedí svedka D. E. st. plynie jeho vedomosť o
tom, že peňaženku nemala stále pri sebe, je zrejmé, že z nej mohol ktokoľvek tržbu odcudziť. Vzhľadom
na to, že ako to tvrdila, stav hotovosti v pokladni a reálny stav hotovosti sa nezhodoval z dôvodu, že

neviedli riadne registračnú pokladňu, teda nie všetky príjmy boli do pokladne odovzdané, je zrejmé,
že vôbec nie je preukázané, aký stav hotovosti v prevádzke za jednotlivé dni bol a toto sa ani zistiť
nedá, sú vo veci vážne pochybnosti najmä v tom, či peniaze boli za tovar reálne prijaté. Poukazujúc na
uvedenú skutočnosti potom namieta aj výrok o náhrade škody, teda povinnosť škodu vo výške 1 418,- €
poškodenému uhradiť. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a po zrušení rozsudku vec

vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V posudzovanej veci bolo podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané

dokazovanie v takom rozsahu, ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku, bolo teda postupované tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie. Napriek tomu, že obhajoba trvala aj na výsluchu svedkyne P. D. a aj krajský súd
vo svojom predošlom rozhodnutí uviedol, že nie bez významu bude podľa jeho názoru aj výsluch
svedkyne, je potrebné uviesť, že dôkaz je možné v konaní pred súdom vykonať len v tom prípade, ak je

jeho vykonanie možné. Prvostupňový súd sa dostupnými prostriedkami pokúšal zabezpečiť účasť tejto
svedkyne na hlavných pojednávaniach, čo sa mu vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa sa v mieste
bydliska nezdržiava, má sa zdržiavať dlhodobo v zahraničí, avšak jej bližšia adresa zistená nebola,
nepodarilo. Aj bez vykonania tohto dôkazu a bez nevyhnutnosti vykonania dôkazu, vykonanie ktoréhoobhajoba navrhla aj v rámci odvolacieho konania, teda vyžiadania výpisov z registračnej pokladne
poškodeného z Daňového úradu, však doposiaľ vykonané dôkazy poskytovali pre rozhodnutie vo veci
dostatočný podklad.

Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, ako aj skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali,
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia pomerne podrobne rozviedol, a preto krajský súd v tomto
smere na odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazuje.

Aj napriek tomu, že obžalovaná popiera, že by si peniaze z tržieb prisvojila, je vzhľadom na obsah
vykonaných dôkazov podľa názoru krajského súdu možné mať za nepochybne preukázané, že skutok
tak, ako ho prvostupňový súd ustálil sa stal a že ho obžalovaná spáchala.

Napriek odvolacím námietkami obžalovanej v tom smere, že nie je možné mať za preukázané ani
len to, že peniaze z tržieb chýbali, vzhľadom na to, že prijaté tržby neboli evidované v elektronickej

registračnej pokladnici a z údajov prevádzkovej pamäti tejto pokladne nebola vyhotovovaná denná
uzávierka, je podľa názoru krajského súdu napriek tejto skutočnosti možno mať za preukázané, že sa
tak stalo. Pravdou je, že účtovné doklady, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie, neboli vedené v súlade
so zákonom, a napriek pokynu krajského súdu neboli predložené riadne účtovné doklady, teda účtovné
doklady, ktoré mali byť vedené v zmysle zákona. Stalo sa tak z dôvodu, že vyúčtovania boli vedené len v

takej podobe, ako to bolo pôvodne doložené do spisu ešte v priebehu prípravného konania, čo napokon
potvrdila aj samotná obžalovaná a tá pri svojom prednese aj v rámci verejného zasadnutia uviedla, že
vyúčtovania výčapu, na ktorých je uvedené jej meno robila ona.

S poukazom na uvedené vyjadrenie obžalovanej, obsah vyúčtovaní, ktoré podľa svojho vyjadrenia

obžalovaná robila, výpovede poškodeného, ako aj obsah výpovede obžalovanej, potom v súčasnom
štádiu konania už naozaj niet dôvod pochybovať o tom, že obžalovanej po vyúčtovaní a inventúre dňa
7.7.2014 chýbala v tržbe hotovosť vo výške 242,- €, dňa 22.7.2012 v tržbe finančná hotovosť vo výške
704,- € a v súvislosti s tým potom niet dôvod neveriť poškodenému, že v uvedenej dobe chýbal naviac
tovarvhodnote73,-€,ažedňa30.7.2012chýbalavtržbehotovosť85,-€azhracíchautomatovhotovosť

vo výške 314,- €. Táto skutočnosť je napokon preukázaná aj výpisom z knihy hracích automatov, ktorý
je takisto za uvedený deň podpísaný obžalovanou, z ktorého je zrejmé, že počiatočný stav bol vo výške
314,- €, nebol evidovaný za uvedený deň žiaden príjem, ani žiadna vyplatená časť, konečný stav však
bol nulový.

Vzhľadom na uvedené je teda napriek odvolacím námietkam podľa názoru krajského súdu preukázané,
že prijatá tržba v celkovej, vo výroku napadnutého rozsudku stanovenej sume, teda v sume 1418,- €,
odvedená nebola.

Napriek obrane obžalovanej, vzhľadom na obsah dôkazov, ktoré boli vykonané po predošlom zrušení

rozsudku súdu prvého stupňa, možno podľa názoru krajského súdu mať nepochybne za preukázané,
že tieto peniaze si obžalovaná prisvojila.

Tento záver je možné okrem iného urobiť aj vzhľadom na obsah výpovede svedkyne E. U., ktorá
mimo iného uviedla, že od svedkyne E. W. vie, že obžalovaná mala P. D. povedať, že peniaze z tržby

vzala. Svedkyňa E. W. takisto vo svojej výpovedi uviedla, že od P. D. vie, že obžalovaná mala vziať
poškodenémupeniazenacestudoLondýna,keďišlazasvojimpriateľom,atovčase,keďeštepracovala
ako čašníčka v bare Trafo. Nepriamo tomu napokon nasvedčuje výpoveď svedka Q. G., ktorý mimo
iného uvádzal, že pri ich rozhovore mu obžalovaná povedala, že chce ísť pracovať vonku, a že potrebuje
peniaze na letenky. Z výpovede uvedeného svedka vyplýva aj to, že v posledný deň, keď obžalovaná

pracovala v bare, teda 30.7.2012, sedeli pri stole štyria, požívali alkoholické nápoje, za časť alkoholu
zaplatil on, peniaze dával obžalovanej, ale či ich skutočne dávala do peňaženky s tržbou to nevidel,
aj keď mu peniaze vydala. Obžalovaná bola v ten deň značne pod vplyvom alkoholických nápojov
a samotná obžalovaná vo svojej výpovedi dňa 23.1.2013 na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa
30.7.2012, keď si počas služby v bare vypila, všetky tržby od hostí neinkasovala, ani ona za požitý

alkohol nezaplatila.

Skutkovéanásledneajprávnezáverysúduprvéhostupňajetedavzhľadomnavyššieuvedenépotrebné
považovať za správne.Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovanej nezistil krajský súd ani vo výroku
o treste.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, na ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu prihliadal, poukázal na osobu obžalovanej, ktorá sa do rozporu so zákonom v danom prípade
dostala po prvýkrát a správne jej vzhľadom na túto skutočnosť aj na to, že o osobe obžalovanej nie
sú evidované negatívne poznatky, a nebola ani priestupkovo postihnutá, priznal poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v ust. § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda okolnosť, že doposiaľ viedla riadny život. Žiadna z okolností,
ktorá by jej v zmysle § 37 Tr. zákona priťažovala zistená nebola, preto prvostupňový súd pri ukladaní
trestu správne aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich
okolnostíznižujesahornáhranicazákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu.Vzhľadomnato,
že za trestný čin podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona stanovuje zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu
až na dva roky, vychádzajúc z upravenej zákonnej sadzby teda výmery 0-16 mesiacov je trest, ktorý bol

obžalovanej uložený, teda trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, čiže pri dolnej hranici trestnej
sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka možno považovať za
trest primeraný, teda trest, ktorým sa splní účel trestu sledovaný Trestným zákonom.

Vzhľadom na skutkové závery súdu prvého stupňa, skutočnosť, že nárok na náhradu škody bol riadne

a včas uplatnený, okolnosť, že uvedenú škodu spôsobila obžalovaná, nebol dôvod meniť ani výrok
rozsudku, ktorým prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť poškodenému spôsobenú škodu vo
výške 1.418,- € uhradiť.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu rozhodnutia v prospech obžalovanej krajský súd jej odvolanie ako

nedôvodné v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol.
Jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.