Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžp/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200245
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200245.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie so sídlom Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 28. novembra 2011 č. 8815/2011-1.10 (64/2011-rozkl.), o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2013, č.k. 5S 57/2012-112, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2013, č.k. 5S
57/2012-112 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 21. mája 2013, č.k. 5S 57/2012-112, zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. novembra 2011 č. 8815/2011-1.10 (64/2011-rozkl.), ktorým na
základe rozkladu žalobcu v časti zmenil výrok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3876/2011-2.2 z 28.9.2011 o povolení výnimky podľa § 40
ods. 2, 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona,
a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Látky tak, že určil, že odstrel

možno zrealizovať na lokalitách Palestína a Málikovo, katastrálne územie Látky odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia do 30.11. 2011 posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od 01.06.2012 do
30.11.2012 posliedkou a postriežkou.

Krajský súd z administratívneho spisu konštatoval, že postup žalovaného bol v rozpore s § 3 ods. 2
v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a mal žiadosť o udelenie výnimky a jej pripojené

prílohy,akoajvšetkyostatnépodklady,nazákladektorýchrozhodoval,žalobcovipredložiťnavyjadrenie,
či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým
spojených). Z okolnosti, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) žalobca požiadal o sprístupnenie
vyššie opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o
rozklade, však krajský súd vyvodil záver, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi

rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou, takže v konečnom dôsledku žalobca bol
oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak
to považoval za potrebné, aj keď postup žalovaného nepovažoval za štandardný a zákonný. Procesnýnedostatok v postupe žalovaného tak nemal za daných okolností vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a nebolo teda potrebné ho podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušiť.

Žiadateľ o povolenie výnimky (Roľnícke družstvo Látky) v správnom konaní doložil svoju žiadosť

dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie
obyvateľov dotknutej obce Látky. Krajský súd poukázal na to, že medvede pohybujúce sa až na
hranici intravilánu obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských obydlí, navyše v lokalite s roztrúsenými
ľudskými obydliami i spôsobená škoda na majetku súkromne hospodáriaceho roľníka sú dôkazom o
synantropizáciimedveďovvdanejlokaliteanepochybnepredstavujúskutočnénebezpečenstvopreľudí,

ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí za daných okolností ustúpiť
prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak, ako to predpokladá právny poriadok. Na
základe vykonaných skutkových zistení podľa názoru krajského súdu boli splnené zákonné podmienky
pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených
podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva, že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v
predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu

medveďa hnedého. Krajský súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z
hľadiska žalobných dôvodov

v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom

náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému právo
na náhradu trov konania nepatrí.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol krajskému súdu, že nezohľadnil

nezákonný postup žalovaného v prvostupňovom konaní, v ktorom mu nepredložil podklady, ktoré mu
boli poskytnuté jednak žiadateľom o výnimku ako aj tie, ktoré si zaobstaral sám (stanovisko ŠOP
SR). Podľa jeho názoru tieto vady v správnom konaní boli dôvodom pre nezákonnosť rozhodnutia.
Ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov pre nedostatočné zistenie skutočného
stavu a nedostatočné odôvodnenie. Existenciu skutočností pre rozhodnutie o udelení výnimky na

usmrteniemedveďahnedéhojenevyhnutéúplneaspoľahlivozistiť,pretomalkrajskýsúdpreskúmavané
rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho
orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Poukázal na to, že žalobca sa nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených
živočíchov z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí v danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh akým
spôsobom,okremrealizácieodstrelu, jepodľajehonázorupotrebnériešiťvzniknutýproblémspočívajúci
v premnožení medveďa hnedého na danom území. Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému

by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok,
zastával názor, že odvolanie je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na
úkor žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia

pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody konanie podľa
tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané podľa tohto zákona
stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia ako aj stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého,

spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp.
súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Látky
tak, že odstrel možno zrealizovať na lokalite Palestína a Málikovo, katastrálne územie Látky odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia do 30.11. 2011 posliedkou a postriežkou a do 15.12.2011 postriežkou a od
01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky
na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul už v čase rozhodovania krajského
súdu (21. mája 2013).

Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého

spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.

Už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa uplynul čas, na ktorý bola povolená výnimka
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného - žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo
platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané). To znamená, že v čase súdneho prieskumu už

neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup
podľa V. časti druhej hlavy OSP preto splnené neboli. Súd prvého stupňa rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona
stratilo platnosť, zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, v spojení s § 221 ods.

1 písm. h) OSP a s § 246c ods.1, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104, v
spojení s § 246c ods.1 OSP zastavil, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná
prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe
zákona stratilo platnosť a účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení
alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§
244 ods.3 OSP) a súčasne napadnutým rozhodnutím žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach
(§ 247 ods.1 OSP).O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP, v spojení s § 224 ods. 1
a s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája
2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.