Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207451
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814207451.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. č. XXX/
X, proti odporcovi: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., X. č. XXX/XX, o odstránenie oplotenia a zákazu
stavby rodinného domu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa odstránenia oplotenia zo dňa 23.04.2014 doplnený
podaním zo dňa 05.06.2014, podaním zo dňa 25.08.2014 a podaním zo dňa 23.05.2015 o d m i e t a .

V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti uznesenia postúpi vec na obec
H. ako príslušný stavebný úrad.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd v r a c i a navrhovateľke súdny poplatok v sume 99,50 eur po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 23.04.2014 návrh na začatie konania označený
ako ,,Nesúhlas s výstavbou rodinného domu žalovaného“. Týmto podaním sa začalo na tunajšom súde

konanie vedené pod spisovou značkou 13C/65/2014.

Tunajší súd uznesením zo dňa 26.05.2014 č. k. 13C/65/2014-3 vyzval postupom podľa § 43 ods. 1
OSP navrhovateľku, aby v lehote 10-tich dní odo dňa doručenia uznesenia opravila a doplnila svoje
podanie tak, že uvedie čoho sa podaným návrhom domáha, t.j. sformuluje žalobný petit návrhu, v
ktorom presne uvedie ako navrhuje, aby súd vo veci rozhodol, opíše rozhodujúce skutočnosti, ktoré
odôvodňujú podanie návrhu a predloží, prípadne označí listinné, resp. iné dôkazy preukazujúce tvrdenia

navrhovateľky s tým, že ak tak v stanovenej lehote neurobí, súd jej podanie odmietne.

Uznesenie, ktorým súd navrhovateľku vyzval na opravu a doplnenie svojho podania bolo navrhovateľke
doručené dňa 29.05.2014. Navrhovateľka návrh na začatie konania doručený súdu dňa 23.04.2014
doplnila podaniami zo dňa 05.06.2014, zo dňa 25.08.2014 a zo dňa 23.05.2015, avšak ani z uvedených
podaní nebolo súdu zrejmé čoho sa navrhovateľka domáha a ako chce aby súd vo veci rozhodol. Pred
začatím pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27.05.2015 na výzvu súdu navrhovateľka uviedla, že sa
svojim návrhom domáha, aby súd uložil odporcovi odstrániť múr, ktorý zatieňuje jej skleník a taktiež

sa domáha, aby nebol postavený zamýšľaný rodinný dom odporcu tak, aby boli okná orientované do
navrhovateľkinej záhrady.Podľa § 43 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a
pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom

rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a OSP rozhodnúť
súd, ktorý ho vydal.

Náležitosti návrhu na začatie konania vymedzuje ustanovenie § 79 ods. 1 OSP tak, že návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a

telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na začatie konania vo veciach, ktorých konanie
nemožnozačaťinýmzákonom dovolenýmspôsobom,jezákladnouprocesnoupodmienkou,zasplnenia
ktorej môže súd konať a rozhodovať vo veci. Jeho základnou náležitosťou je návrh na rozhodnutie vo
vecisamej.Jevýznamné,abyvnávrhunazačatiekonanianavrhovateľjednoznačneformuloval,čohosa

návrhom na začatie konania domáha. Jednoznačná formulácia návrhu na začatie konania je významná
z hľadiska ďalšieho postupu súdu aj preto, že návrh na začatie konania sa podľa § 79 odst.4 OSP doručí
ostatným účastníkom do vlastných rúk. Ich ďalší úkon spočíva vo vyjadrení k návrhu na začatie konania,
teda majú zaujať stanovisko k tomu, čo navrhovateľ žiada, teda možnosť aj uznať jeho návrh, prípadne
vzniesť protinávrh alebo formulovať obranu s označením dôkazu. Takýto postup je možný len za situácie,

keď je z návrhu jednoznačne zrejmé, čo od nich návrhom na začatie konania navrhovateľ požaduje.

Navrhovateľka na základe uznesenia tunajšieho súdu svoj návrh na začatie konania síce doplnila, takéto
doplnenie však nebolo správne, úplne a zrozumiteľné a aj naďalej nespĺňalo zákonom predpísané
náležitosti návrhu na začatie konania a rozhodnutie vydané na základe navrhovateľkou požadovaného
petitu by bolo nevykonateľné pre neurčitosť. Súd je pri rozhodovaní o susedských vzťahoch viazaný

žalobným petitom uvedeným v návrhu a preto je povinnosťou navrhovateľa presne vymedziť podstatné
skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné
uvedenie, čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Najmä musí presne označiť nehnuteľnosti, ktorých
sa má rozhodnutie týkať tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, ktorého plota, na ktorých nehnuteľnostiach,
ktorých vlastníkov sa má rozhodnutie týkať. Aj napriek tomu, že navrhovateľka bola riadne poučená

ako má svoje podanie doplniť resp. opraviť a bola tiež poučená o následkoch nedoplnenia návrhu,
svoj návrh na začatie konania neopravila a nedoplnila v zmysle uznesenia tunajšieho súdu, jej podania
sú nejasné a neúplné a preto súd návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa odstránenia oplotenia zo
dňa 23.04.2014 doplnený podaním zo dňa 05.06.2014, podaním zo dňa 25.08.2014 a podaním zo dňa
23.05.2015 odmietol.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právne ochrana.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platných
právnych predpisov, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a
užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými
podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť
stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov atechnických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie
alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platných

právnych predpisov, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o
dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv
k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich
orgánov štátnej moci.

Podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platných
právnych predpisov, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá,

keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila
uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného
účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). K podmienkam konania patrí okrem iného aj právomoc súdu vec

prejednať.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Vo zvyšnej časti súd posúdil podanie navrhovateľky doručené súdu dňa 23.04.2014 označené ako
„Nesúhlas s výstavbou rodinného domu žalovaného“ doplnené podaniami zo dňa 05.06.2014, zo dňa
25.08.2014, zo dňa 23.05.2015 a na pojednávaní zo dňa 27.05.2015, ktorým navrhovateľka žiadala,
aby súd zakázal odporcovi postaviť rodinný dom s výhľadom do záhrady navrhovateľky ako námietky
proti stavebnému povoleniu, ktoré vydala obec H. ako príslušný stavebný úrad odporcovi na výstavbu

predmetného rodinného domu.

S poukazom na citované ustanovenia zákona sa súd zaoberal skutočnosť, či nie je vylúčená jeho
právomoc rozhodovať o námietke v konaní podľa stavebného zákona. V konaniach podľa stavebného
zákona sa môžu vyskytnúť námietky, či už občianskoprávne, námietky územno-technického charakteru,
prípadne stavebnotechnického charakteru, o ktorých by mal podľa právneho poriadku rozhodovať súd.

V námietkach sa môžu dotknutí vlastníci susediacich pozemkov brániť, že uskutočnením stavby by
mohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu alebo ohrozeniu ich práv. Povahu námietky posudzuje
správny orgán podľa jej charakteru, v súlade s jeho právomocou a oprávnením, zakotveným v
príslušných správnych predpisoch. Postup stavebného úradu v prípade uplatnenia námietky je taký,
že stavebný úrad sa vždy najskôr snaží o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi a pokiaľ k dohode

nedôjde, odkáže účastníkov konania na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Z
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu však jednoznačne vyplýva, že právomoc rozhodovania o námietke
účastníkastavebnéhokonania,ajkeďideonámietkyobčianskoprávnezverujezákonstavebnémuúradu
a táto povinnosť vyplýva priamo zo stavebného zákona. Právomoc súdu rozhodovať o takejto námietke
nie je založená ani v prípade, ak stavebný úrad účastníka stavebného konania s takouto námietkou

na súd odkáže. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o námietkach týkajúcich sa budúcej stavby
a bránení vo výhľade nie je v právomoci súdu a musí sa s nimi vysporiadať stavebný úrad z úradnej
povinnosti. Podľa 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli
ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť
či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom

rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.03.2002 sp. zn. 22 Cdo 1902/2001.Vzhľadom k uvedenému súd zastáva názor, že v tejto veci nie je daná právomoc súdu konať a
rozhodovať o takomto uplatnenom nároku, pričom keďže ide o taký nedostatok podmienok konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku

zastavil a podľa § 104 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o postúpení veci po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP a to tak, že žiadny z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Keďže v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci, súd rozhodol o
vrátení celého súdneho poplatku vo výške 99,50 eur navrhovateľke. Súdny poplatok bude vrátený

navrhovateľke prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.