Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113227378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113227378.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci v právnej veci navrhovateľa E. O. a.s. so sídlom K., A. W. X, IČO
35 717 769, zastúpený JUDr. Q. A., advokátom so sídlom K., Z. cesta X proti odporkyni M. Q. Q. Q.,
trvale bytom K. XXX/XX, E. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom K., Z. nám. X, IČO 42 362 962, zastúpeným JUDr. O. O., advokátom so sídlom
K., J. XX o zaplatenie sumy 468,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/191/2013-33, zo dňa 09. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
navrhovateľovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 392 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 392 Eur od 25.05.2012 do zaplatenia, všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 14,30 Eur za súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia
vo výške 43,30 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby mu odporkyňa zaplatila

sumu 468 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 468 Eur od 22.05.2012 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 74,40 Eur a náhradu trov konania. Poukázal na to, že dňa 10.01.2012 s
odporkyňou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320120042, podľa ktorej jej poskytol úver
vo výške 400 Eur za odplatu vo výške 76 Eur. Sumu 476 Eur sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v 7
mesačných splátkach, a to v prvých 2 mesačných splátkach vo výške 8 Eur a ďalej v pravidelných
5 mesačných splátkach vo výške 92 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa riadne neplnila, navrhovateľ

jej oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podaním, doručeným súdu
dňa 22.09.2014, do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k veci nevyjadril. Podľa § 200ea ods.
1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o
drobný spor, a preto podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Po právnej
stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou platnou
v deň uzavretia zmluvy. Právne súd prvého stupňa poukázal na § 497 Obchod. zákonníka, § 52 ods.

1-4, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5,6, 8, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 9 ods. 1,2, § 11 ods.
1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a § 3 ods. 1, § 3a ods.1, 2 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky potrebné
údaje podľa ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. § 9 ods.2 písm. j/ zák. č.
129/2010 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú savšetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V danom prípade
tento údaj nie je uvedený, pretože nie je uvedený v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním
úveru a cenu úveru. V tejto časti úverovej zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o

RPMN je uvedený iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti Obchodné podmienky, ktoré sú zo
svojej podstaty stanovené všeobecne vo vzťahu k neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne a to
navyše neurčitým spôsobom, pretože neuvádza tento údaj vo vzťahu k odporcom čerpanému úveru, ale
iba vo všeobecnosti pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru. Navyše je výška RPMN uvedená vo
výške, ktorá prevyšuje priemernú výšku miery ročných nákladov, čo je možné považovať za podstatné

prevýšenie odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca
okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere
i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu nestačí len
všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach. Pokiaľ zmluva neobsahuje
všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 11 ods.1 písm.b/ citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade tak navrhovateľ môže od odporkyne
požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Po zohľadnení skutočnosti, že z predloženej
zmluvy o úvere vyplýva poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 400 Eur a po zohľadnení tvrdenia
navrhovateľa o tom, že odporkyňa už uhradila sumu vo výške 8 Eur súd ustálil, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 392 Eur. Odporkyňa si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť

vrátiť navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky, pričom s plnením tohto dlhu je v omeškaní.
Vzhľadom k tomu súd rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 392 Eur spolu
s príslušenstvom, ktoré predstavujú zákonné úroky z omeškania. List o zosplatnení záväzku zo dňa
21.05.2012 súd posúdil ako výzvu odporkyni na zaplatenie dlžnej sumy v ktorej navrhovateľ stanovil
lehotu na plnenie termínom bezodkladne, pričom mal súd preukázané, že táto výzva bola podaná na

poštovú prepravu dňa 22.05.2012, súd vzhľadom na predpokladaný termín doručenia (2 dni) priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania od 25.05.2012, a to vo výške požadovanej navrhovateľom t.j. vo
výške 9%, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v tomto období vo výške 1%. Vo
zvyšnej uplatnenej časti úroku z omeškania (od 22.05.2012 do 24.05.2012) súd úrok z omeškania ako
nedôvodný zamietol. Navrhovateľ vo svojom návrhu požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

74,40 Eur. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku, teda zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. Pokiaľ ide o
dojednanie o zmluvnej pokute, obsiahnuté v bode 3 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy
o úvere, súd opakovane konštatoval, že predmetná zmluva o úvere má charakter formuláru, ktorého

znenie odporkyňa nemohla ovplyvniť, nakoľko bola pripravená už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov.
V predmetnom prípade dojednaná zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná k hodnote plnenia zo strany
navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne, keď mesačná výška
zmluvnej pokuty je 12,40 Eur, pričom priemerná hodnota mesačnej splátky úveru je 57,17 Eur, t.j.
dojednaná zmluvná pokuta predstavuje 21,68 % zo sumy splátky. Na neprimeranosť zmluvnej pokuty

nemá žiaden vplyv skutočnosť, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty len
vo výške 74,40 Eur, pretože súd konštatoval neprijateľnosť predmetného zmluvného dojednania, čo
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) ako celku a na jeho základe
nie je možné priznať navrhovateľovi akékoľvek plnenie. Túto však nevyhlásil za neprijateľnú vo výroku
svojho rozhodnutia, nakoľko mal vedomosť, že tak bolo právoplatne učinené v rozsudku Okresného

súdu Senica zo dňa 17.6.2013, č.k. 9C/287/2012. Z uvedených dôvodov bol v celom prevyšujúcom
rozsahu ohľadom základu pohľadávky, jej príslušenstva a zmluvnej pokuty návrh na začatie konania
ako nedôvodný zamietnutý. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol poukazujúc na § 142
ods.2 a § 149 ods. 1 O.s.p.. V danej veci bola dôvodne žalovateľná suma 392 Eur. Návrh na začatie
konania však požadoval aj sumu 150,40 Eur , ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, čím pomer úspechu

a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 72% : 28%. Čistý úspech navrhovateľa tak bol 44%.
Trovy konania navrhovateľa spočívali v náhrade zaplateného súdneho poplatku 32,50 Eur, z toho 44%
predstavujesumu14,30Euratrováchprávnehozastúpeniapodľavyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 98,42 Eur, z toho 44% predstavuje
sumu 43,30 Eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo

výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 33,20 Eur za 1 úkon, paušálnej náhrady režijných
výdavkov a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby,
a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie - návrh na začatie konania. Súd v zmysle §16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu
za každý úkon právnej služby rozhodol, že výška paušálnej náhrady režijných výdavkov je 7,81 Eur za

každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. v prejednávanom prípade vo výške 15,62 Eur (7,81 Eur x 2).
Súd priznal odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšené o 20% daň z pridanej hodnoty. Súd
prvého stupňa na zaplatenie trov konania navrhovateľa zaviazal odporkyňu a aj vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne, ktorý v konaní sleduje osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, a to i čo sa
týka trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, a to v časti vo výroku
o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania, a to aj napriek tomu, že
takýto spôsob vyrovnania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Vedľajší účastník konania nemal
byť zaviazaný k náhrade trov konania. Vo veci súd nenariadil pojednávanie a vedľajší účastník žiadnym
úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania ( nemal ani možnosť sa k žalobe vyjadriť, keďže mu

žaloba vo veci samej nebola doručená ). Jeho vstup konanie nijako neovplyvnil. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že len odporkyňa bude
zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,30 Eur za súdny poplatok za návrh a
trovy právneho zastúpenia vo výške 43,30 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením vedľajšieho účastníka, že by mu

nemala vzniknúť povinnosť na náhradu trov konania, keďže uvedené by nemalo vyplývať zo žiadneho
právneho predpisu. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa. Uviedol, že vedľajší účastník
vstupuje do súdneho konania ako celku, za účelom chrániť odporcu v celom konaní. Preto vedľajší
účastník zdieľa procesný osud, či skôr následok voči tomu účastníkovi, na strane ktorého do konania
vstúpil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania a uviedol, že ich vyčíslenie tvorí prílohu vyjadrenia

k odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti

odporkyne a vedľajšieho účastníka zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi. Rozsudok súdu
prvého stupňa nebol napadnutý účastníkmi vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
žalovanú sumu 392 Eur s príslušenstvom a v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý. V tejto
časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia žalovanej
sumy 468 Eur s príslušenstvom. V časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v časti bolo jeho návrhu
vyhovené.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti
za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci bolo preto potrebné

rozhodnúť o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia
uviedol súd prvého stupňa.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom podaný návrh
bol sčasti podaný dôvodne, a preto mu bolo vyhovené ( v časti priznania 392 Eur) a vo zvyšnej časti bol
zamietnutý. Preto úspešnému navrhovateľovi vzhľadom na pomer úspechu v konaní patrí podľa § 142

ods. 2 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. V dôsledku toho je povinná znášať náhradu
trov konania odporkyňa spoločne a nerozdielne aj s vedľajším účastníkom konania, ktorý vystupoval
na strane čiastočne neúspešnej odporkyne, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil vedľajšíúčastník v záujme ochrany spotrebiteľa ( odporkyne ), čím mu v prípade neúspechu vzniká rovnako
povinnosť znášať náhradu trov konania. V prípade, že by bola v konaní úspešná odporkyňa, rovnako
popri nej by mu vzniklo aj právo na náhradu trov konania.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil
dňa 22.09.2014, čím sa stal rovnocenným účastníkom konania ako navrhovateľ a odporca, s rovnakými
procesnými právami a povinnosťami ako účastník. Tak ako má vedľajší účastník v prípade úspechu
právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho neúspechu ukladať aj povinnosť nahradiť
trovy konania.

Pokiaľ ide o výšku náhrady trov konania priznaných navrhovateľovi, táto bola súdom prvého stupňa v

zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyčíslená a priznaná v správnej výške tak, ako ich bližšie špecifikoval
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v ktorej bol zohľadnený pomer úspechu
v konaní na strane navrhovateľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nahradiť trovy konania a trovy

právneho zastúpenia navrhovateľovi.

Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o
priznaní náhrady trov konania navrhovateľovi podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže si ich vo vyjadrení k odvolaniu nevyčíslil a k vyjadreniu priložené ako príloha neboli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .