Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/108/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223366
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114223366.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému Y. C., nar.
X.X.XXXX, bytom T. N. XXX/XX, XXX XX U. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, právne
zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov
nad Topľou o zaplatenie 1.765,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 7C/319/2014-45 zo dňa 20.2.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 214,48 eur na účet zástupkyne JUDr. Jaroslavy
Oravcovej do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie. Vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok
za žalobu vo výške 98,80 eur a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Výrok o zastavení konania
zdôvodnil ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku, pričom k zastaveniu konania pristúpil v dôsledku
späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, čo bolo dôvodom aj pre vrátenie časti súdneho poplatku.
Vo vzťahu k trovám konania citoval ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti
na § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a pre neuplatnenie trov konania
tieto žalovanému nepriznal. Vo vzťahu k uplatneným trovám vedľajšieho účastníka vo výške 214,48
eur uviedol, že tieto vedľajšiemu účastníkovi nepriznal napriek tomu, že zastavenie konania zavinil
žalobca. Mal za to, že vznik trov vedľajšieho účastníka nebolo účelné a vychádzal z úvahy, že právnu
pomoc ma poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním,
a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta a pokiaľ tak urobí vzniknuté trovy musí
znášať zo svojich prostriedkov. Navyše uviedol, že v predmetnej veci ani nešlo o zložitý spor a nie je
možné ani spravodlivo očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším účastníkom,
ktorý vstúpia do konania. Zdôraznil, že vedľajší účastník vstupuje do súdnych sporov opakovane,
automaticky v zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedel o akú konkrétnu vec ide a
v konečnom dôsledku nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, ale skôr narúša hospodárnosť konania a
je nadbytočné. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na premlčanie
uplatneného nároku žalobcu, tak súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd prihliada na premlčanie ex offo, a preto aj z tohto dôvodu je
vyjadrenie vedľajšieho účastníka neúčelné. Za nadbytočné považoval zastúpenie vedľajšieho účastníka

právnym zástupcom, čo však súd nemôže ovplyvniť, teda je povinný konať s právny zástupcom, avšak
iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu a ktorá
nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Za nesporné považoval to, že združenie pre naplnenie
svojich cieľov a vykonávanie svojej činnosti musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Z úradnej činnosti súdu mu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka
po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré
vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Preto trovy vedľajšieho
účastníka považoval za nehospodárne a neúčelné a nepriznal ich.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o nepriznaní náhrade trov konanie odvolanie vedľajší
účastník. Namietal nesprávne právne posúdenie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, keďže
práve pričinením a obranou vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval od 8.9.2014 zobral žalobca
žalobu späť dňa 18.2.2015 a súd konanie zastavil uznesením zo dňa 20.2.2015. Uviedol, že procesná
aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní
kvality života spotrebiteľov, pričom poukázal na rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05 bod
37, pričom takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého
nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu. Po citácii ustanovenia § 146 ods. 2 a § 93 ods. 2, 4
O.s.p. odvolateľ uviedol, že z procesného hľadiska v zásade platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní
zastavenie konania a v takomto prípade spravidla je daný dôvod, aby uhradil vzniknuté trovy. Nárok na
náhradu trov vedľajšieho účastníka sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého
vystupuje. Z uvedených dôvodov navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania
zrušiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 214,48 eur.

Žalobca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie v časti trov vedľajšieho účastníka ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka
je dôvodné.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§146
ods. 2 O.s.p.), má v zásade nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu

a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.)

Súd prvého stupňa argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa súdu vedľajší účastník
spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania. Predovšetkým súd neuviedol presvedčivý dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a
pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Poukázanie na personálne vybavenie vedľajšieho účastníka aj osobami s právnickým vzdelaním bez
konkrétnej argumentácie neobstojí.

Ak by súd mal prijať argumentáciu súdu, tak potom pri profesionálnom vymáhaní pohľadávok by sa malo
to isté pravidlo aplikovať aj na žalobcu. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočne
navyšujúce trovy konania.

Argument o neúčelnosti trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný - spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom, ktorej súčasťou sú aj trovy navrhované v žalobe.

Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne
o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík
(smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí
aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s
rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky
obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj
význam.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z princípu účelnosti trov konania, keďže niet dôvodu u
právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej ochrany, ktorej
súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v podstate ani nemá
možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako tým, že sa
združeniam prizná náhrada ich nákladov.

S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia
§ 220 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 214,48 eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 5.11.2014) á 81,33 eur,
2x režijný paušál á 8,04 eur a 20% DPH, čo spolu predstavuje sumu 214,48 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z.).

V predmetnom konaní je nepochybné, že vedľajší účastník predložil presné vyjadrenie z 5.11.2014, ktoré
nie je možné považovať za vyjadrenie formulárového typu, ale týka sa konkrétnej veci aj s vyčíslením
celého záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Taktiež je potrebné vidieť časovú súvislosť
medzi vyjadrením vedľajšieho účastníka, ktorého súčasťou je vznesená námietka premlčania, ktoré
vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 25.11.2014 a v dôsledku ktorého následne žalobca dňa 4.2.2015
zobral žalobu späť. Napriek tomu, že s účinnosťou od 1.5.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie
z úradnej povinnosti (ex offo) v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prejavom
vedľajšieho účastníka spočívajúcom vo vznesenej námietke premlčania bola uľahčená činnosť súdu
tým, že pri svojej rozhodovacej činnosti sa súd zameral predovšetkým na namietanú skutočnosť, ktorá
neostala bez povšimnutia ani u žalobcu.

Trovy konania pred súdom prvého stupňa vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neboli priznané, ako
to správne posúdil aj súd prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1,
keďže vedľajší účastník úspešný v odvolacom konaní si trovy odvolacieho konania neuplatnil a preto
mu neboli priznané.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.