Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/607/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603899981
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4603899981.15

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: U. J., bytom R., X. H. XX/XX, proti odporcom: 1. E.
H., bytom R., X. H. XX/XX, 2. L. H., bytom R., X. H. 3. Y. E., bytom L. nad L., H. R. XXXX/X, 4. Y. N.,
bytom H., O. XX/X, 5. F. H., bytom R., X. mája XX/XX, t. č. bytom V., J. H. XXXX/E, 6. J. Y., bytom R.,
X. mája. XX/XX, t. č. V., J. H. XXXX/E, 7. F. H., bytom R., Z. XXX/XX, zastúpený E. J., bytom R., X.
H. XX/XX, 8. E. M., bytom Z. č. XXX, 9. E. H., bytom G. L., Y. 8, ČR, 10. K. H., bytom X., B. XX, ČR,

odporcovia v 9. a 10. rade zastúpení E. J., bytom R., X. mája XX/XX, 11. E. J., bytom R., X. mája XX/XX,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. marca 2014 č. k. 5C/239/2003-512, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania štátu m e n
í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov konania
štátu v sume 539,42 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcom v 1. až 11. rade náhradu trov prvostupňového
konania nepriznal, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov
odvolacieho konania v sume 46,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a posledným výrokom
navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume
1.618,27 eura, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. 5C/239/2003-457 zo dňa 19. 11. 2012, ktorým návrh
navrhovateľkyzamietolstým,žeotrováchkonaniarozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudkom
č. k. 9Co/59/2013-489 zo dňa 31. 11. 2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, v dôsledku čoho
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2014. Následne súd prvého stupňa o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcom v 1. až 11. rade, ktorí mali v konaní úspech,

náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, resp.
žiadne trovy si neuplatnili. Okrem toho navrhovateľku, ktorá nemala v konaní úspech, zaviazal zaplatiť
odporcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania v
sume 46,50 eura, ktoré im vznikli na zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie v sume 46,50
eura. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže navrhovateľka

v konaní nemala úspech, zaviazal ju súd na náhradu trov konania štátu v sume 1.618,27 eura, ktoré
vznikli na zaplatenom znalečnom, vyplatenom súdnej znalkyni Ing. Yvete Strhanovej preddavkovo zo
štátnych prostriedkov za znalecký posudok č. 18/2004 - 335,98 eura (10.122,-Sk ), za znalecký posudok
č. 1/2008 v sume 636,46 eura, za účasť na pojednávaní dňa 02. 02. 2006 v sume 28,87 eura (870,-Sk)
a na zaplatenom znalečnom vyplatenom súdnemu znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi preddavkovo zo
štátnych prostriedkov za znalecký posudok č. 26/2012 v sume 616,96 eura.Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania štátu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka,
žiadajúc, aby súd podľa § 147 ods. 1, 2 OSP náhradu trov konania štátu pomerne rozdelil medzi
účastníkovkonania,znalcovaštátnusprávu,pretožetrovynaneúspešnékonanie,ktorébynebolivznikli,

zavinili svojou neodbornou prácou a požiadavkami nad rámec tohto konania. Ako dôvod uviedla, že
znalecký posudok č. 18/2004 neriešil iba rozdelenie spoluvlastníctva, ale sa zaoberal preverovaním
zápisov do katastra nehnuteľností a opravou chýb, spôsobených správou katastra. Keďže sa znalkyňa
dopustila v posudku vážnych chýb, žiadala o opravu, avšak namiesto opráv bol zadaný nový znalecký
posudok tej istej znalkyni, ktorý bol znovu spracovaný s chybami, čo konštatovala aj sama znalkyňa

na obhliadke nehnuteľnosti. Tretí znalecký posudok si vyžiadali odporcovia v 1. a 2. rade a znalec Ing.
Wágner v posudku č. 26/2012 na zle položené zadanie neodpovedal na možnosť zjednodušiť reálne
delenie na jednu spoločnú parcelu. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak,
že návrh zamietol. Následne správa katastra potvrdila jej vlastníctvo k parc. č. 67/2 a 67/5, opravila listy
vlastníctva podľa rozsudku č. k. 7C/148/00-2001 a uplatnila si svoje vlastnícke právo, keďže odporcom
v 1. a 2. rade počas celého konania išlo o tieto parcely, hoci neboli predmetom konania. Okrem toho

bola toho názoru, že nakoľko je invalidná dôchodkyňa ZŤP a na základe súdneho rozhodnutia nemá
možnosť odpredajom majetku získať finančnú hotovosť, žiadala odvolací súd, aby spravodlivo posúdil
mieru zavinenia a rozdelil trovy konania na účastníkov konania, ktorí sa podieľali na ich neúmernej výške
a prihliadol na fakt, že podaním návrhu na dohodu sa snažila napraviť chyby katastra a seriózne rozdeliť
spoluvlastníctvo dohodou, čo odmietli odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí by tým boli získali najviac.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade, nakoľko nesúhlasili s
odvolaním. Mali za to, že navrhovateľka vytvorila súdny spor, ktorý trval desať rokov a nič neriešil.
Rovnako popreli, že by žiadali tretí znalecký posudok a mali za to, že navrhovateľka po zamietnutí
návrhu obviňuje všetkých, len aby sa zbavila finančnej zodpovednosti. Záverom dodali, že oni nežiadali
preplatenie žiadnych nákladov, ktoré im vznikli.

Okrem toho k odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili aj odporcovia v 7., 9. a 10. rade, majúc za to, že
navrhovateľka spor neprehrala, ale naopak vyhrala, lebo sa snažila dať veci do poriadku. Boli pritom
vypracované dva znalecké posudky, z ktorých prvý bol asi najspravodlivejší. Tretí bol úplná kópia
druhého znaleckého posudku a zbytočný, s ktorým nesúhlasila ani navrhovateľka. Boli to úplne zbytočne
vynaložené financie rozhodnutím súdu. Keďže tento stav nezapríčinila navrhovateľka, ale odporca v

1. rade, správa katastra a zle zapísaný znalecký posudok a sčasti aj súd, boli toho názoru, že po
desaťročnom spore by náklady mali niesť všetky zainteresované strany rovným dielom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej

sa trov konania štátu podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. O týchto

trovách sa musí vždy rozhodnúť. Ak sa o nich nerozhodne, je to dôvod na vydanie dopĺňacieho rozsudku
alebo uznesenia podľa § 166 ods. 1 OSP.

Na vznik práva na náhradu trov konania štátu musia byť splnené tri predpoklady. Prvým predpokladom
je, že štát platil trovy konkrétneho konania v zmysle § 140 ods. 2 alebo § 141 ods. 2 OSP. Splnenie
tohto predpokladu nemožno spochybniť tým, že platenie trov bolo nadbytočné, dôkaz nebol potrebný

alebo už bol nadbytočný, alebo sa dokazovanie týkalo skutočností, ktoré zostali medzi účastníkmi
spornými.Ďalšímpredpokladomjeneúspechpovinnéhoúčastníkavsporovomkonaníalebonepriaznivý
výsledok nesporového konania. Okrem toho v sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania
voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhémuúčastníkovi - procesný dôvod nerozhoduje. Môže to byť podľa § 142 ods. 1, 2, 3, § 143, § 126 ods.
2 a nadväzne na to aj podľa ustanovení v opravných konaniach, ktoré upravujú náhradu trov konania.
Posledným predpokladom je negatívnym predpokladom, ktorý spočíva v tom, že účastník konania

nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Predpokladmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú pomery účastníka a skutočnosť, že nejde o
svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 11.
2003 (ktorý v priebehu konania viackrát zmenila), domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R., zapísaným na Správe katastra

Topoľčany na LV č. XXXX ako parc. č. 66/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 433 m2 a na LV č.
XXX ako parc. č. 66/2 - záhrady o výmere 371 m2 a parc. č. 66/3 - záhrady o výmere 196 m2.

Po vypočutí účastníkov súd prvého stupňa dospel k záveru, že na rozhodnutie súdu sú potrebné odborné
znalosti, preto uznesením zo dňa 04. 03. 2004 č. k. 5C/239/03-39 ustanovil Ing. Yvetu Strhanovú, bytom
X., B. 4, za znalca z odboru geodézia a kartografia za účelom oboznámenia sa so spisom a v znaleckom

posudku vyhotovenia geometrického plánu, v ktorom zohľadní doterajšie užívanie nehnuteľností a
účelnosť užívania nehnuteľností v budúcnosti, v kat. úz. R., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 66/1
zast. plochy vo výmere 433 m2 a na LV č. XXX parc. č. 66/2 záhrady vo výmere 371 m2, parc. č.
66/3 záhrady vo výmere 195 m2. Okrem toho uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy spojené
s podaním znaleckého posudku vo výške 400,- Sk, ktorý bol zložený aj navrhovateľkou. Po podaní

znaleckého posudku č. 18/2004 si znalkyňa vyúčtovala znalečné, v dôsledku čoho súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 13. 12. 2004 č. k. 5C/239/03-94 priznal znalcovi Ing. Yvete Strhanovej, bytom X.,
B. X odmenu za podaný znalecký posudok č. 18/2004 podľa § 22, § 29 a nasl. vyhl. č. 263/1996
Z. z. vo výške 12.522,- Sk a upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi Ing. Yvete Strhanovej,
bytom X., B. 4, poukázala znalečné v sume 12.522,-Sk a to zo zálohy D/14-20/04 sumu 400,- Sk, zo

zálohy D/14-23/04 sumu 400,- Sk, zo zálohy D/14-22/04 sumu 400,- Sk, zo zálohy D/14-25/04 sumu
400,- Sk, zo zálohy D/14-27/04 sumu 400,- Sk, zo zálohy D/14-29/04 sumu 400,- Sk a zbytok v sume
10.122,- Sk preddavkovo zo štátnych prostriedkov po právoplatnosti uznesenia znalcovi zhora na jeho
účet v R. R. a. s. Okrem toho sa znalkyňa zúčastnila aj pojednávania dňa 02. 02. 2006 a uplatnila si
znalečné, ktoré jej súd priznal uznesením zo dňa 02. 02. 2006 č. k. 5C/239/2003-130 v sume 870,-

Sk. S poukazom na zistené skutočnosti a stanoviská účastníkov súd prvého stupňa uznesením zo dňa
04. 10. 2006 č. k. 5C/239/2003-162 opätovne ustanovil Ing. Yvetu Strhanovú, bytom X., B. 4, znalca z
odboru: geodézia a kartografia s tým, že jej úlohou bolo vykonať obhliadku nehnuteľnosti v kat. úz. R.,
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom KÚ v Nitre, Správa katastra Topoľčany na LV č. XXXX ako
parc. č. 66/1 - zastavané plochy vo výmere 433 m2 a na LV č. XXX, parc. č. 66/2 - záhrady vo výmere

371 m2, parc. č. 66/3 - záhrady vo výmere 195 m2 a vyhotoviť geometrický plán za účelom zrušenia
vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam podľa výšky ich podielov s prihliadnutím
na užívací stav a s tým, že podiely odporcov v 7. až 13. rade pripadnú navrhovateľke. Opätovne uložil
účastníkom, aby zložili zálohu na znalecké dokazovanie a to každý v sume 1.000,- Sk. Ani jeden z
účastníkov konania preddavok nezaplatil. Následne znalkyňa podala znalecký posudok č. 1/2008 a

vyúčtovala si znalečné, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 18. 02. 2008 č. k.
5C/239/2003-190 tak, že znalcovi Ing. Yvete Strhanovej, bytom X., B. X priznal odmenu za vypracovanie
znaleckého posudku č. 1/2008 podľa vyhl. MS SR č. 491/2004 Z. z. vo výške 19.174,-Sk a upravil
učtáreň okresného súdu, aby znalcovi Ing. Yvete Strhanovej, bytom X., B. 4, poukázala znalečné v
sume 19.174,- Sk zo štátnych prostriedkov po právoplatnosti uznesenia znalcovi zhora na

účet v R. R. a. s. Následne sa konala obhliadka na mieste samom, za prítomnosti znalkyne, ktorá si
znalečné nevyúčtovala. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol najskôr
rozsudkom zo dňa 23. 03. 2009 č. k. 5C/239/2003-240, ktorý však bol zrušený odvolacím súdom a vec
bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa uznesením
zo dňa 05. 10. 2011 č. k. 5C/239/2003-402 ustanovil Ing. Ivana Ištvánffyho, N. 2, XXX XX L., znalca

z odboru geodézia a kartografia, aby sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s uznesením KS v Nitre
č. k. 9Co/7/2010-325 zo dňa 30. 04. 2010, vykonal ohliadku nehnuteľností v kat. úz. R., zapísané v
katastri nehnuteľnosti vedenom KÚ v Nitre, Správa katastra Topoľčany na LV č. XXXX ako parc. č. 66/1-
zastavané plochy vo výmere 433 m2 a na LV č. XXX, parc č. 66/2 - záhrady vo výmere 371 m2, parc. č.66/3 - záhrady vo výmere 195 m2 a uviedol: 1/ či vec v danom prípade sa dá rozdeliť na reálne
časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom účastníkov, ktorí žiadajú vyporiadať spoluvlastníctvo a
prikázaťdoichvýlučnéhovlastníctva,resp.doBSMpredmetnénehnuteľnostiatobezzriadeniavecného

bremena, 2/ ak áno, vyhotoviť geometrický plán za účelom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
účastníkov k nehnuteľnostiam podľa výšky ich podielov s prihliadnutím na užívací stav a s
tým, že nehnuteľnosť bude rozdelená medzi navrhovateľku a odporcov v 1. a 2. a 5. a 6. rade a 11.
rade podľa výšky ich podielov, pričom podiely odporcov v 3., 4. a 7. až 10. rade pripadnú bezodplatne
navrhovateľke. Okrem toho navrhovateľke a odporcom v 1., 2., 5., 6., 11. rade uložil povinnosť zložiť

na znalecké dokazovanie v sume každý po 50 eur. Keďže ustanovenému znalcovi zdravotné problémy
neumožňovalivstanovenejlehotevyhotoviťznaleckýposudok,súdprvéhostupňauznesenímzodňa18.
11. 2011 č. k. 5C/239/2003-418 ustanovil Ing. Romana Wágnera, bytom O. XXX, XXX XX R. za znalca z
odboru geodézia a kartografia s totožnou úlohou. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 26/2012 súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 07. 09. 2012 č. k. 5C/239/2003-445 priznal znalcovi Ing. Romanovi
Wágnerovi, bytom O. XXX, R., odmenu za podaný znalecký posudok č. 26/2012 podľa vyhl. MS SR č.

491/2004 Z. z. vo výške 466,96 eura a upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi poukázala znalečné
v sume 766,96 eura zo zálohy vedenej pod pol. D/14-61/2011 v sume 50 eur, zo zálohy D/14-62/2011
v sume 50 eur, zo zálohy D/14-63/2011 v sume 50 eur a zostatok v sume 616,96 eura preddavkovo zo
štátnych prostriedkov po právoplatnosti uznesenia.

Trovy štátu teda pozostávali zo sumy 1.618,27 eura.

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom zo dňa 19. novembra 2012 č. k. 5C/239/2003-457 vo
veci samej rozhodol tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudkom zo dňa 31. októbra 2013 č. k. 9Co/59/2013-489
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a po právoplatnosti rozsudku vo veci samej súd prvého
stupňa rozhodol o trovách konania a trovách štátu napadnutým uznesením.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania štátu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka,
namietajúc okrem iného aj svoje majetkové pomery, v dôsledku čoho ju odvolací súd vyzval na
ich preukázanie a zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa s výškou dôchodku 332,70 eura,
poberajúca peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov v sume 51,48 eura, ktorá žije
v spoločnej domácnosti s manželom, ktorého dôchodok je vo výške 521,20 eura. Je vlastníčkou

nehnuteľnosti, v ktorej býva, ako aj priľahlých pozemkov a tiež vlastní osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Felícia, rok výroby 1998. Výdavky na domácnosť predstavujú 11,23 eura voda, 28,46 eura
elektrina, 14 eur plyn, 7,19 eura stočné, 50 eur palivové drevo (600 eur ročne/12 mesiacov) a 15 eur
lieky. Okrem toho si zobrala pôžičky od fyzických osôb, konkrétne od syna a dcéry, ktorým mesačne
každému spláca sumu 50 eur. Predmetom týchto pôžičiek bola úhrada súdnych poplatkov. Záverom

avizovala ďalšie konanie.

Po prejednaní veci, zohľadniac majetkové pomery navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že vo veci samej
zo strany navrhovateľky nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil nárok štátu na náhradu trov
konania, ako aj správne určil výšku trov konania štátu v sume 1.618,27 eura. Okrem toho správne

rozhodol o tom, že trovy konania štátu je povinná hradiť len navrhovateľka, pretože o trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko došlo k zamietnutiu návrhu, teda odporcovia mali
plný úspech vo veci samej a patrila im plná náhrada trov konania. Čo sa týkalo námietok navrhovateľky
ohľadom nadbytočnosti znaleckých posudkov, resp. ich nesprávnosti, odvolací súd dodáva, že na vznik
práva na náhradu trov konania štátu musia byť splnené tri predpoklady, pričom prvým predpokladom

je, že štát platil trovy konkrétneho konania. Splnenie tohto predpokladu nemožno spochybniť tým, že
platenie trov bolo nadbytočné, dôkaz nebol potrebný alebo už bol nadbytočný, alebo sa dokazovanie
týkalo skutočností, ktoré zostali medzi účastníkmi spornými. Ďalším predpokladom bol neúspech
navrhovateľky, pričom bolo irelevantné, z akého dôvodu došlo k zamietnutiu návrhu. S poukazom na
uvedené mal štát v sporovom konaní nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke, nakoľko jej

bola uložená povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k odporcom. Posledným predpokladom bol
negatívnypredpoklad,ktorýspočívavtom,žeúčastníkkonanianespĺňapredpokladypreoslobodenieodsúdnych poplatkov. Keďže odvolací súd zistil v rámci odvolacieho konania také okolnosti, ktoré zakladali
dôvodný predpoklad na oslobodenie navrhovateľky v rozsahu 2/3-ín, nemohol sa stotožniť s názorom
súdu prvého stupňa ohľadom povinnosti navrhovateľky zaplatiť náhradu trov štátu v plnom rozsahu a

to i napriek tomu, že prvé dva predpoklady boli splnené. Mal pritom za to, že príjem navrhovateľky
s manželom predstavoval sumu 904,61 eura mesačne a ich nevyhnutné výdavky na bývanie a lieky
predstavovali sumu 125,88 eura, teda zo zostávajúcej sumy 778,73 eura nebolo v možnostiach
navrhovateľky uhradiť trovy konania štátu vo výške 1.618,27 eura. Prihliadnuc na majetkové pomery
navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že vo veci samej zo strany navrhovateľky nešlo o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je
potrebné rozhodnúť o trovách konania štátu tak, že trovy konania štátu je povinná znášať navrhovateľka,
avšak v pomere 1/3-iny, ktorý predstavuje sumu 539,42 eura (1.618,27 eura : 3), preto odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania štátu podľa § 220 OSP
zmenil tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov
konania štátu v sume 539,42 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.