Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6814205033.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, a súčasne právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnej K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., č. XX,

vedenej pod sp. zn. EX 23561/2014 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 496,97 € s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/147/2014-18
zo dňa 05.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
a ďalej podľa § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“). Rozhodol tak po zistení, že totožný návrh na vykonanie exekúcie so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi
konania a na základe totožného exekučného titulu už právoplatne zamietol v konaní vedenom pod
sp. zn. 4Er/384/2009, ktoré rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre opätovne podaný

totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu
v prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 16.12.2014 (č.l. 25-26 spisu). Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a), b) a f) O.s.p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu

možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že v danej fáze exekučného
konania nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže len buď
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť; v tejto súvislosti
oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo
dňa 23.01.2013. Ďalej vyjadril názor, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata), ktorý odôvodnil tým, že vecou v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať

len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania; na
vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov, ale je
nutné aby bola vec meritórne prejednaná; exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť; exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci; exekučné konanie nemá merito veci,
o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces; akékoľvek skončenie exekučného konania preto

nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktoráby bránila ďalšiemu postupu; zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola
uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania, t.j. litispendenciu
upravuje v ustanovení § 36 ods. 3 Exekučného poriadku; ak by prekážka litispendencie mala byť

aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v
Exekučnom poriadku. Na základe uvedeného sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia okresného
súdu.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, sudca odvolaniu nemienil v celom
rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 18.07.2014 okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na sumu 496,97 € s príslušenstvom v prospech oprávneného
proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11005/08
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa
08.12.2008. Podľa zistenia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/384/2009 sa oprávnený

proti povinnej domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým bol totožný
rozhodcovskýrozsudoksp.zn.SR11005/08zodňa08.12.2008;uznesenímč.k.4Er/384/2009-20zodňa
28.05.2012 vyhlásil exekučný súd exekúciu za neprípustnú (prvý výrok), exekúciu zastavil (druhý výrok)
a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie (tretí výrok); exekučný súd dospel k záveru,
že predložený exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia

zmluvy o úvere a predmetný rozhodcovský rozsudok teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno
vykonať; uznesením č.k. 1CoE/426/2012-47 zo dňa 27.11.2012 odvolací súd uznesenie exekučného
súdupotvrdil;uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa06.02.2013;dňa09.07.2014vrátilsúdnyexekútor
súdu poverenie na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 1851/09
(4Er/384/2009). Následne napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce
konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že

okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na
ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací
súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že
priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky
oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného je potrebné uviesť, že poukaz na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí,
pretože v uvedenej veci vyčítal najvyšší súd nižším súdom, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaplikovali

na vec ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenie podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až po
rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci však
ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O.s.p.)
dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou

veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení
návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu); na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Podľa názoru odvolacieho súdu
stojí pritom za zmienku, že naopak v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného)

najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu
prekážkurozhodnutejveci(porovnajstrana7bod1citovanéhouznesenianajvyššiehosúdu,kdeuviedol,
že „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.
vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10.10.2012).

Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku
rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému konaniu pripustil aj
najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel
od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej
(res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3

O.s.p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne
a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok) a špeciálneho
právneho predpisu (Exekučný poriadok); je zrejmé, že vzhľadom na znenie § 83 O.s.p., podľa ktorého,
začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného
konaniavyžiadališpeciálnuprávnuúpravuprekážkyskôrzačatéhokonania(litispendencia)vustanovení

§ 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého, začatie exekučného konania bráni
tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie
exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie
poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví; nakoľko súdne konanie zásadne
začína dňom doručenia návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.) a exekučné konanie

začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného
poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého
konania (litispendencia) v exekučnom konaní; súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých
návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny
exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá

rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého
konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti do popredia
nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné
tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní
sa prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. aplikuje ustanovenie § 159 ods. 3

O.s.p. (obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo
povinným,ktorýnemáspôsobilosťbyťúčastníkomexekučnéhokonaniaapodobne).Pretoniejesprávny
názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata), pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia

o podanom odvolaní bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru) právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci
tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec (výnimku tvoria rozhodnutia založené výlučne
na procesných dôvodoch napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie,
na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného; ak však k zastaveniu exekúcie
došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo

pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom
konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci; potreba rozlišovania obsahových
dôvodov zastavenia exekúcie alebo zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia vyplýva zo skutočnosti,
že v exekučnom konaní rozhoduje súd podľa § 251 ods. 4 posledná veta O.s.p. vždy uznesením, z čoho
vyplýva, že nie každé uznesenie má len procesný charakter, pretože uznesením možno v exekučnom

konaní, resp. exekúcii rozhodnúť aj vo veci samej). Dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 159 ods. 3
O.s.p. aj na iné ako meritórne rozhodnutia potvrdzuje aj ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p., ktorý deklaruje
primerané použitie ustanovení o rozsudku aj vo vzťahu k uzneseniam (tieto ustanovenia sa na exekučné
konanie aplikujú na základe ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.). Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata)nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi

tými istými účastníkmi exekučného konania vedená na základe toho istého exekučného titulu; nie je
rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože ten určuje priamo súdny exekútor. Vo všeobecnosti k záveru,
že aj procesné rozhodnutia môžu založiť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) dospela aj súdna
prax (konkrétne v prípade predbežných opatrení ako jednom z druhov procesných rozhodnutí - pozri
stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011 k

výkladu § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p. a § 243e ods. 1 O.s.p. uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod číslom 25).

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, keď toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res

iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata)
azdôvodutejto(negatívnej)procesnejprekážkynebolpovinnýrozhodovaťožiadostisúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani
k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom). Vzhľadom na uvedené odvolací

súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.