Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203044
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: W. G., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom M., t. č. bytom M., O.
XXX/XX, o 1.437,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica
z 3. marca 2014 č. k. 5C/94/2013-48 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu a II. žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.Rozhodnutievovecisamejodôvodnilprávneust.čl.I§5ods.1,§11ods.1,§33ods.1a2,§34
ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), §
37 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení

účinnom ku dňu vystavenia zmenky, čl. 2 bodu 1, čl. 3 bodu 1 a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007“). Vecne mal súd prvého stupňa
za to, že predmetom konania je žalobkyňou voči žalovanému uplatnená pohľadávka zo zmenky podľa
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007.Vkonanímalzapreukázané,žežalobkyňa
je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická osoba má

bydlisko na území Slovenskej republiky, zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i
platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č.
861/2007, nakoľko žalobkyňa má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky Okresnému súdu v Senici nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Žalovaný má bydlisko v obvode Okresného
súdu Senica, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie
vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa
nachádzajú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy

účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie právneho poriadku
Slovenskej republiky v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu
účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná
nebola. Súd prvého stupňa preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti a dospel k záveru, že ide o
vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z

dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď
zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol
považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, keďže tento údaj vzbudzuje
pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie

zmenky,údajmalsprávneznieť„naplateniepredložiťvlehotedo4rokovodvystavenia“.Vtejtosúvislosti
súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo
59/2010 z 26. januára 2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne
určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť a to s
poukazom na ust. čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva

sa uplatňuje prísny formalizmus a súd prvého stupňa s poukazom na zistené skutočnosti dospel k
záveru o neplatnosti zmenky. Pôvodný majiteľ zmenky (Pohotovosť s.r.o.) vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť prostredníctvom poskytovania spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky, pričom
zmenka v tomto prípade má zabezpečovací charakter k pôvodnému právnemu vzťahu, ktorý má povahu
vzťahu spotrebiteľského a preto i napriek tomu, že žalobkyňa nepredložila zmluvu, ktorou vznikol medzi
účastníkmi (základný) zmluvný vzťah, a ktorá bola zabezpečená predloženou zmenkou, považoval súd

prvého stupňa tento vzťah za spotrebiteľský. Dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej si žalobkyňa
uplatnila svoj nárok je neplatná a súčasne zmenkový úrok 0,25% denne, čo je 91,25% ročne, k úhrade
ktorého sa žalovaný v zmenke zaviazal, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto bolo na mieste žalobu zamietnuť. Rozhodnutie o
trovách konania bolo potom odôvodnené právne § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku

č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného, ktorému
však náhrada trov konania priznaná nebola, keďže žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu
žiadne nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho

zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila predovšetkým tým, že napadnuté rozhodnutie
je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť
vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa
uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je

neplatnápreneurčitýúdajsplatnosti,ktorýmávyplývaťzúdajnéhorozporumedzinazmenkenapísaným
údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi
predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky
je splatnosť na videnie (tzv. vista zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka

uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia,
pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava.
Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovanými
slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné,
že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj,

ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t. j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl.
I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roka od
dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na
platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené,
ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý

a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné mať zároveň na zreteli,
že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná
indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá, podľa
ktorých by mali byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia
osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu či ide o zmenku, ktorá

má riadne uvedené všetky náležitosti. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“,
„predložiť“. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má
byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj vymedzuje časový
úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená

na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné
obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade
tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údajipredlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“ a to tak, že by údaj mal znieť
„na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Údaj „Zaplatím za túto zmenku pri predložení“
si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia„, pretože ide

o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný
rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku charakterizujeme
a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka
predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, tak o skutkovú situáciu v ňom uvedenú sa v danom prípade

nejedná a preto nie je možné argumentovať týmto judikátom. Odvolateľka na záver poukázala na to, že
záver súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. novembra 2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobkyne a potvrdzuje jej závery.

Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa žiadala priznať uplatnenú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Preto je potrebné mať na zreteli, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako
„cezhraničné“, t. j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal

aj súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní
príslušnosti súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, ako aj pokiaľ ide
o štáty mimo Európskej únie, musia uplatňovať pravidlá ustanovené v Nariadení Brusel I. Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu
konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných
pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo
a skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej
zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d/ vylučuje
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú
kolízne normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods.
1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec

je potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodná majiteľka zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na
území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľka zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má
nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jej podpis, čím potom

spôsobilosť žalovanej a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou,
zmenkové vyhlásenie žalovaného ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné
miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Odvolací súd
upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej

republike z rovnakého právneho základu, ktorým je ZZŠ.

Súdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušnýchustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods.
1 a článku 9 ods. 1, má súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd
požaduje, aby mohol vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a

kontrolu konania, pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v
zrýchlenom, jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme
určenia skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods.
1, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné a súd by mal
nariadiť ústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných

skutkových otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich
informácií od jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie
pojednávania je potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho
pojednávania, ako aj v priebehu ústneho pojednávania musí súd rešpektovať právo na spravodlivé
súdne konanie a na zásadu kontradiktórnosti konania. V danej veci súd prvého stupňa nariadil ústne
pojednávanie z vlastnej iniciatívy (účastník o to nepožiadal), avšak bez zdôvodnenia prečo k tomu

pristúpil, keď ani zo zápisnice o tomto pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci, nevyplýva
potreba objasňovania sporných skutočností.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Návrhom na uplatnenie pohľadávky si žalobkyňa uplatnila
svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Žalobkyňa k návrhu pripojila zmenku vystavenú v
Senici 25. novembra 2008 žalovaným, označeným na zmenke menom, priezviskom, trvalým bydliskom,
rodným číslom, ktorú zmenku žalovaný vlastnoručne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy:
2280675 a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu (Sk 43 320,89 slovom

štyridsaťtritisíctristodvadsať 89 halierov) a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia
(23. apríla 2009). Splatnosť bola dohodnutá údajom „bez protestu“ a údajom „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na žalobkyňu, ktorá je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu. Žalovaný na
zmenku žalobkyni nezaplatil žiadnu sumu, preto si žalobkyňa uplatnila voči nemu nielen zaplatenie

zmenkovej sumy, vrátane zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ale aj 6% ročný úrok
a zmenkovú odmenu. Po doručení žaloby žalobkyne na tlačive „A“ spolu s tlačivom „C“ žalovanému
sa tento nevyjadril a nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie. Prvostupňový súd ale považoval za
potrebné ústne pojednávanie nariadiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
žalobkyni uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú

peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte
vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú

neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá
zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť inýmslovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže
indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v ZZŠ. Zmenka má v zásade

povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu
a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné

vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a
zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej

prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú
sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne
jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom

konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,
alebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.
Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy
majúsvojehranice.Zároveňjevšaknutnémaťnapamäti,žeoprávnenývlastníkplatnejzmenkyzásadne

právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto
nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa
zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobkyňou, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda

tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia
žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď citované ustanovenie
čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu
vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité
rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť

kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva
splatnou. V tomto prípade žalovaná v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods. 1 ZZŠ určila dlhšiu lehotu
na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o
tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch
rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobkyňou,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia,

pričom predložiť ju bolo možné v súlade s čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a
až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej splatnosť. Odvolací
súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené dve splatnosti,
čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania
len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí
prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní

uplatnené (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku
konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu O. s. p. priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 102/04 či rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak

súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle ZZŠ do úvahy prichádzajúcich hľadísk, dopustil sa takého
procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Ajzmenkovásumajejednouzložkoupodstatnejnáležitostizmenky„bezpodmienečnéhopríkazuzaplatiť
zmenkovú sumu“ podmieňujúcu platnosť listiny ako zmenky. Práve zmenková suma definuje zmenku

ako dlžnícky cenný papier, pričom zmenková suma môže byť uvedená na zmenke len jedna. Zmenková
suma sa uvádza na zmenkách pravidelne v dvojakej podobe. Jednak je uvedená slovami. Slovami
vyjadrená zmenková suma spravidla naväzuje na zmenkový príkaz a je jeho súčasťou ako súvislého
textu. Vedľa toho sa spravidla uvádza zmenková suma na zmenke taktiež ciferne a to väčšinou v
pravom hornom rohu. Na zmenkových formulároch býva tomu venovaný osobitný rámček. V danom

prípade, vzhľadom na spôsob slovného vyjadrenia zmenkovej sumy na predloženej zmenke, ako aj
spôsobu vyjadrenia meny, na ktorú znie (zmenková suma môže byť vyjadrená nie len v korunách ale
aj v halierových jednotkách príslušnej meny platnej v čase jej vystavenia), je potrebné zamerať sa
na posúdenie určitosti zmenkovej sumy a následne sa vysporiadať so zákonnou požiadavkou súladu
slovného vyjadrenia zmenkovej sumy s jej ciferným uvedením.

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle čl. I. § 11 ZZŠ je každú zmenku možné previesť
indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva
zo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže žalovaný ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako
poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku

nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená
listina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možné
konštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o

jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia byť
riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní žalovaný musí uviesť aké vecné dôvody ho vedú
k námietkam. Prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada koncentrácie konania, v
danomprípade,keďžeideokonaniepodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
žalovaný musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému rozkazu v tlačive C

na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcom, ktorým je povinný
odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými dokumentmi, resp.
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na doručený návrh
žalobcu. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty alebo nárokovanejsumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť a nespornosť
zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to žalovaný, ktorý musí námietky
nielen vzniesť, ale taktiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žalobca, ktorý predložil zmenku,

o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale nebráni, aby
proti námietkam a dôkazom žalovaného vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy k vyvráteniu
námietok a dôkazov žalovaného.

Napokon za zmienku stojí aj to, že odvolaciemu súdu z úradnej činnosti je známe, že Krajský súd v

Prešove vo veci sp. zn. 10 Co 79/2013 konanie prerušil a predložil podľa § 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z
22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského

štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla“.Ajvzhľadomnadoposiaľuvádzanúabstraktnosťzmenkydávaodvolacísúdsúduprvéhostupňa

na zváženie možnosť prerušenia predmetného konania s odkazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p..

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O. s. p.), bude postupovať v zmysle návrhu žalobkyne, ktorým si ako indosatárka uplatnila právo
zo zmenky, pričom v konaní nie je povinná preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani

žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to ZZŠ nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom
pôvodného majiteľa, neukladá. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré
by odôvodňovali postup súdu podľa čl. I. § 17 ZZŠ voči súčasnej majiteľke zmenky, a teda že žalobkyňa
konalapriindosáciizmenkynaškodudlžníka,niejesúdprvéhostupňaoprávnenýbeztakýchtonámietok
ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu. Súd prvého stupňa bude pritom

rešpektovať upravený postup a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu odlišujú od konania upraveného výlučne O. s. p..

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.