Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1022/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112218720.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., C. XXX/
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, v konaní práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom, Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 233,19 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 03. 10. 2013 č. k. 14C/12/2013-191, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 35,12 Eur potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre späťvzatie návrhu podľa § 96 O. s. p.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov konania sumu 35,12
Eur. Zároveň rozhodol, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva a že navrhovateľovi sa
súdny poplatok nevracia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 O. s. p.,
keď vzhľadom na späťvzatie návrhu zastavenie konania v tejto veci zavinil navrhovateľ. Trovy konania

bolpretonavrhovateľpovinnýuhradiťodporkyni,tátositrovykonanianeuplatnila.Vedľajšíúčastníknajej
strane uplatnil náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podaný
odpor so vznesenou námietkou premlčania a vyjadrenie). Pri výške tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2
vyhlášky 21,58 Eur, režijnom paušále 2x 7,63 Eur, 1x 7,81 Eur + 20 % DPH, trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 105,37 Eur. Prvostupňový súd vzhľadom na skutočnosť, že u vedľajšieho účastníka
ide o opakované a právne nenáročné podanie na tamojší súd v obdobných veciach s poukazom na §

150 ods. 1 O. s. p. mu priznal 1/3 z požadovaných trov, t. j. sumu 35,12 Eur.

Vedľajší účastník proti uzneseniu vo výroku, ktorým mu okresný súd priznal náhradu trov konania v
1/3 vyčíslených trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru neboli
dané podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p., argumentáciu okresného súdu o dôvodoch na
krátenie náhrady označil za nepresvedčivú a nespravodlivú. Poukázal na to, že žalobcovi okresný
súd v prípadoch, keď vedľajší účastník z kapacitných dôvodov nevstúpi do konania priznanú náhradu
trov konania nekráti. Niekedy tomuto priznáva aj náhradu za úkon, ktorý nemá oporu v advokátskej

tarife a to úkon písomné podanie protistrane - „pokus o zmier“, ktorý si účtuje aj v tomto konaní. V
tejto súvislosti poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 13Co/200/2012
z 08.08.2012, ktorý je opačný, ako vyslovil v tejto veci prvostupňový súd. Ďalej poukázal aj na iné
rozhodnutia riešiace problematiku aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. (uznesenie Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 z 9. júna 2010), ktoré svedčí v prospech jeho právneho názoru, ako aj
na rozhodnutia mnohých krajských súdov v rámci SR v tejto problematike. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v ním uplatnenej výške, ako aj náhradu

trov odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ s tým, že podľa jeho názoru je rozhodnutie prvostupňového
súdu vecne správne, vyjadril svoj názor, v zmysle ktorého vedľajší účastník musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť o tom, že združenie vstupuje do množstva

konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe združenia do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé,
že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá vedľajší účastník žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných
skutočností vzťahujúcich sa k predmetu sporu (rovnaký právny názor vyjadril Krajský súd v Košiciach vo
veci sp. zn. 6Co/141/2012). Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre

vstup nebol žiadny dôvod, zbytočne navyše trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola
ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012). Poukázal aj na to, že združenie udelilo právnemu zástupcovi generálnu
plnú moc, takže vyslovil pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o svojom vstupe do
predmetného konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú podľa navrhovateľa trovami účelne

vynaloženými, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Navrhuje potvrdiť
napadnuté uznesenie a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne a dostatočne odôvodnené podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal návrh voči označenej odporkyni
dňa 30. 07. 2012, uplatnil si voči odporkyni zaplatenie sumy 233,19 Eur ako dlžnú sumu pozostávajúcu
z neuhradených dlžných splátok v zmysle zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorou sa odporkyňa zaviazala
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, ktorú
povinnosť si neplnila. Okrem toho uplatnil si ročný úrok z omeškania 9,5 % z uplatnenej istiny a náhradu

trov konania.

Písomným podaním zo dňa 25. 09. 2013 navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť,navrholzastaviťkonanie,vedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznaťanavrhovateľovi
vrátiť súdny poplatok.

V dôsledku späťvzatia návrhu, keď odporkyňa nenamietala voči späťvzatiu (zápisnica o pojednávaní z

03. 10. 2013 na č. l. 189) a uviedla, že náhradu trov konania od navrhovateľa nežiada, súd konanie
zastavil.

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, tento oznámil svoj vstup do konania dňa 21. 09. 2012 s tým, že
požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať mu náhradu trov
konania. Vo veci podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom po citácii ustanovení § 52

až 54 Občianskeho zákonníka uviedol, že v predmetnej veci splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala
najneskôr vo februári 2014 a žaloba bola podaná dňa 30. 07. 2012, vznáša preto námietku premlčania,
navrhuje žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Navrhovateľom predloženú dohodu o
uznaní záväzku označil za neplatnú, okrem iného pre rozpor s dobrými mravmi a označil ju za nekalú
obchodnú praktiku.

Ďalším úkonom právnej služby, ktorý vedľajší účastník v tejto veci vykonal je jeho písomné vyjadrenie
doručené okresnému súdu dňa 24. 04. 2013. Odvolací súd zistil, že týmto vyjadrením reagoval vedľajší
účastník na námietku navrhovateľa proti vedľajšiemu účastníkovi a proti priznaniu náhrady trov konaniavedľajšiemu účastníkovi s tým, že ide o názor podporený citáciou mnohých právnych predpisov (počnúc
Zmluvou o fungovaní EÚ, Chartou základných práv EÚ, komentárom Občianskeho súdneho poriadku,
poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a mnohých rozhodnutí krajských súdov rámci SR) na

podporu právneho názoru vedľajšieho účastníka o opodstatnenosti vstupu vedľajšieho účastníka podľa
§ 93 ods. 2 až 4 O. s. p., na právo vedľajšieho účastníka podať odpor, vzniesť námietku premlčania a
uplatňovať náhradu trov konania.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.5O.s.p.trovykonaniaurčísúdpodľasadzobníkovapodľazásadplatnýchprenáhradu
mzdy a hotových výdavkov.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh, v danom
prípade vedľajší účastník dal návrh na priznanie trov konania už v samotnom oznámení o vstupe a aj
vo svojich ďalších dvoch podaniach, trovy aj vyčíslil.

Vzhľadom na ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. je úlohou odvolacieho súdu v tomto štádiu konania
posúdiť už len výšku trov konania vzhľadom na odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatní,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikovaťtotoustanoveniemôžesúdvprípadoch,pokiaľsúnaplnenépredpokladyprepriznanienáhrady
trov konania, podľa názoru súdu však existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad („nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania...), ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť spočíva buď v okolnostiach

danej veci, alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Prvostupňový súd využil toto
svoje moderačné oprávnenie a krátil uplatnenú náhradu trov vedľajšieho účastníka odôvodniac svoje
rozhodnutie tým, že ide o opakované a právne nenáročné podanie na tamojší súd v obdobných veciach.
Ajkeďjepravdou,žeideostručnéodôvodnenie,odvolacísúdvtejtostručnostinevidídôvodvdanejveci,
ktorý by správnosť tohto rozhodnutia spochybňoval. Súdom je vo všeobecnosti známa skutočnosť, že

združenia na ochranu spotrebiteľa, konkrétne aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý
vstúpilvtomtokonkrétnomkonaní,vstupujevspotrebiteľskýchveciachdokonaníhromadneoznámením
o vstupe a pretože ide o konania s viacmenej rovnakou či obdobnou problematikou, z pochopiteľných
dôvodovsaajtietoobsahovoopakujú.Pokiaľzatakejtosituácieprvostupňovýsúdvzhľadomnaokolnosti
danej veci vzhliadol aj v tomto konaní výnimočnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

spočívajúcu v opakujúcich sa podaniach s obdobnou problematikou a tiež nenáročnosť veci, odvolací
súd s takýmto právnym posúdením súhlasí a považuje ho za úplne správne.

V zmysle uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne a správne
odôvodnené podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v postavení

voči vedľajšiemu účastníkovi úspech, v tejto časti konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
z obdobných dôvodov, ako rozhodol o potvrdení napadnutého uznesenia, poukážuc najmä na tú
skutočnosť, že rozhodnutie o trovách konania je zásadne vecou súdu, keď v zmysle zákonnej úpravy
súd musí o trovách konania rozhodnúť, zo strany účastníkov nie je potrebné a teda ani účelné vyjadrovať
svoje právne názory o práve vedľajšieho účastníka v obdobnej veci dať sa zastúpiť advokátom, keďsám odvolanie voči tomuto uzneseniu nepodal. Preto odvolací súd podané vyjadrenie kvalifikoval ako
neúčelné podanie a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.