Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215241
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111215241.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkýň: 1. Mgr. K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., D. U.. XXXX/
XX,2.Mgr.G.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomvD.,D.U..XXXX/XX,obeprávnezastúpenéJUDr.Gerhardom
Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. Y. R., nar. X.XX.XXXX,
bytom v D., D. XXXX, 2. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom v D., H. XXXX/X, v konaní o určenie neplatnosti
závetu, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C 85/2011-201 zo dňa 16.

4. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V rozhodnutí prvostupňový súd okrem iného uviedol, že pri hodnotení dôkazov súd vychádzal aj z
dôkazov vykonaných v čase čo najbližšom k spísaniu závetu. Tu je potrebné upriamiť pozornosť na
to, že zdravotný stav nebohého poručiteľa bol posudzovaný znalcom už v rokoch 1989 - 1990, po
podaní podnetu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony menovaného v konaní 16Nc 660/89. Zo
znaleckého posudku vyplýva rovnaká diagnostika poručiteľa Paranoia querulans, ktorá v tom čase bola
dlhodobovstavekľudu,zlepšeniaacelkovýzdravotnýstavvyšetrovanéhobolvzhľadomnavekobzvlášť

dobrý. Poukázala na jeho orientáciu v čase, priestore a osobách, ako aj na to, že sa vie o seba plne
sám postarať a sám si vykonávať svoje záležitosti. Vyslovila presvedčenie, že pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony nie je dôvodné. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony nebohého poručiteľa
došlo až na základe znaleckého posudku č. 6/2003 vypracovaného znalkyňou MUDr. Y. H. za stavu
rovnakej diagnostiky Paranoie querulans, podľa ktorého súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony L.
G. tak, že tento nie je spôsobilý vystupovať pred súdmi, prokuratúrou, orgánmi polície, štátnej a verejnej

správy, ani sa na nich obracať s písomnými, ústnymi, alebo inými podaniami. Z uvedeného je zrejmé,
že ho neobmedzil v spôsobilosti vybavovať si svoje finančné záležitosti a ani vyslovene neuviedol, že
menovaný nemôže zriadiť závet. Opätovne na základe podnetu L. G. o vrátenie spôsobilosti na právne
úkony bol jeho zdravotný stav vyšetrovaný MUDr. L. G., č. posudku 160/2006 a ani tento neodporúčal
úplné pozbavenie na právne úkony nad doterajší rámec obmedzenia, navrhol vyšetrovanému ponechať
volebné právo a možnosť vybavovať si svoje finančné záležitosti. V neposlednom rade sa k zdravotnému

stavu menovaného vyjadrovala aj jeho manželka v súdnom konaní 16Nc 660/89 ktorá uviedla, že nikdy
na ňom duševnú poruchu nepobadala, s L. G. mali usporiadané manželstvo, manžel riadne pracoval a
staral sa o deti, nikdy ju fyzicky nenapádal, vážil si ju a riadne prispieval na domácnosť. Vyslovila, že nie
je dôvod na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. O neopodstatnenosti obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony nebohého poručiteľa tak, ako ho vnímala žalobkyňa G. G. svedčí aj odvolanie podané jej
osobou voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Nc 709/02-53, v ktorom dôvodila, že rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového stavu.
Vyslovila presvedčenie, že rozsudkom došlo k vážnemu zásahu do práv jednotlivca akým je obmedzeniespôsobilosti na právne úkony, keď súd vychádzal len z vysloveného názoru znalca. Súd prvého stupňa
konštatoval, že zriadenie závetu nebohým poručiteľom v prospech žalovaných je riadne odôvodnené
starostlivosťou o neho, čo vyplýva aj zo skutkových zistení v konaní. Po zhodnotení vykonaných dôkazov

dospel súd prvého stupňa k záveru, že závet bol zriadený osobou, ktorá mala spôsobilosť takýto závet
zriadiť. Napriek tomu, že nebohý poručiteľ trpel duševnou poruchou, táto bola jednostranne zameraná
na nespokojnosť s fungovaním rôznych orgánov a inštitúcií a celoživotný boj za svoje práva. Takýto
záver súdu vyplýva nielen z posúdenia lekárskych odborníkov, znalcov, ale aj jeho blízkych rodinných
príslušníkov, ktorí jeho osobu považovali za plne spôsobilú na právne úkony. Stanovisko znalkyne MUDr.

Q. L. ktorá uviedla, že z formulácie závetu, v ktorom vydedil svoju manželku sa dá usudzovať na
prítomnosť duševnej poruchy keď túto vydedil bez uvedenia dôvodu súd uvádza, že táto informácie je z
pohľadu súdu irelevantná, pretože nebohá manželka poručiteľa nie je dedičom a tak dôvody vydedenia
nie sú významné. Nakoľko takto vykonané dokazovanie považoval súd prvého stupňa za dostatočné k
prijatiu záveru o spôsobilosti nebohého poručiteľa zriadiť závet, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie
pre ich neúčelnosť a nehospodárnosť zamietol.

Ďalej žalobkyne dôvodili, že závet je neplatný aj pre jeho neurčitosť, keď v závete označenú
nehnuteľnosť odkázal žalovaným v 1. a 2. rade v rovnakom podiele a žalobkyniam odkázal zvyšný
majetok, pričom zároveň na základe dohody so závetnými dedičkami mali byť v určitej výške ak sa
medzi sebou dohodnú uspokojené z nehnuteľnosti v D. na ul. C. XX aj žalobkyne. Táto formulácia je

z pohľadu žalobkýň nezrozumiteľná, a teda neplatná. Okrem uvedeného sa žalobkyne domnievajú, že
závet nespĺňa podmienku podľa ust. § 479 OZ o podiele potomkov pri dedení podľa zákona. Relatívnu
neplatnosť závetu rieši ust. § 479 OZ. V takomto prípade sa závet považuje za platný, pokiaľ sa dedič
dotknutý týmto závetom neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho
dedičského práva, musí ho uplatniť v rámci konania o prejednaní dedičstva pred súdom, ktorý sa touto

otázkou vyporiada, právne ju sám posúdi v dedičskom konaní, pretože nejde o pohľadávku voči dedičom
zo závetu. Teda keď je okruh dedičov vymedzený a žalobkyne ako neopomenuteľné dedičky sa dovolajú
relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, nie je daný naliehavý právny záujem na určení takejto
neplatnosti závetu, pretože táto neplatnosť je riešená priamo zákonom. Inak povedané, otázku relatívnej
neplatnosti si rieši v rámci dedičského konania notár ako súdny komisár a nikdy nie je daný naliehavý

právny záujem na tom, aby bola otázka relatívnej neplatnosti závetu predmetom sporového konania.
Rovnako tak akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, čo rieši priamo zákon
(§ 478 OZ). Žaloba bola nedôvodná aj v tejto časti namietanej neplatnosti závetu pre jeho neurčitosť a
nesúlad s ust. §§ 478 a 479 OZ.

O trovách konania vrátane trov štátu rozhodne súd v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade. V
odvolaní okrem iného uviedli, že v celom konaní poukazovali na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa

na právne úkony, kde k obmedzeniu došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24Nc 709/208
zo dňa 16. 2. 2004. Je nesporné, že poručiteľ trpel od roku 1956 duševnou poruchou a opakovane
sa liečil na psychiatrii. Vo svojom žalobcom návrhu žalobkyne napadli neplatnosť záveru aj z dôvodu
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keď poručiteľ časť majetku odkázal aj žalobkyniam, avšak bez
špecifikácie. Žalobkyne tiež poukázali v súdnom konaní na ust. § 479 Občianskeho zákonníka, pretože

ony ako neopomenuteľné dedičky nedostanú zákonný podiel. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila
a na tom, že má nárok dediť po poručiteľovi, trvala. Ďalej v odvolaní poukázali na to, že žalovaná v
2. rade sa v dedičskom konaní nevzdala svojho dedičského nároku v prospech žalovanej v 1. rade,
ale všeobecne sa vzdala svojho dedičského nároku z dôvodu, že ona poručiteľa nedoopatrovala a ani
ho nepochovala, rovnako s ním nebola ani dlhé roky v kontakte a iba žalobkyne ako jeho dcéry sa o

poručiteľa až do jeho smrti starali. Žalované sa o poručiteľa v starobe nestarali a v podstate hneď po
spísanízávetuvroku1995saporučiteľvrátilkdcéramdosvojhodomácehoprostredia.Kukonaniu,ktoré
prebiehalonaOkresnomsúdePrešovpodč.k.16Nc660/89,vktoromišloonávrhtýkajúcisapozbavenia
spôsobilosti na právne úkony, sa vyjadrila na súdnom pojednávaní aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla,
že bola osobne prítomná so svojou, toho času už nebohou matkou K. G. na súdnom pojednávaní, kde

jej matka bola vypočutá v tom smere, že „nikdy nepobadala, žeby manžel trpel duševnou poruchou a
iba raz bol liečený, avšak nie na psychiatrii“. Matka žalobkýň takto vypovedala iba účelovo, a to pre
kľud a pokoj v rodine. V skutočnosti však celá rodina vedela, že poručiteľ je vážne duševne chorý. Z
rovnakého dôvodu, pre pokoj a kľud v rodine potom žalobkyňa v 2. rade podala odvolanie voči rozsudkuOkresného súdu Prešov zo dňa 16. 2. 2004 sp. zn. 24Nc 709/02, ktorým bol nebohý poručiteľ L. G.
obmedzenývspôsobilostinaprávneúkonytak,ženebolspôsobilývystupovaťpredsúdmi,prokuratúrou,
orgánmi polície, štátnej správy a verejnej správy, ani sa na nich obracať s písomnými, ústnymi alebo

inými podaniami. Podľa žalobkýň poručiteľ v čase spísania závetu v roku 1995 trpel duševnou poruchou,
čo potvrdili aj obe znalkyne, ktoré v konaní vypracovávali znalecké posudky, na základe tejto skutočnosti
je potrebné považovať závet spísaný poručiteľom za neplatný. Žalobkyne poukázali na to, že úplným
vykonaním dokazovania, tak ako ho navrhli, by bol správne zistený aj skutkový stav veci, k čomu však
v tomto konaní nedošlo. Namietali nevykonanie navrhnutých dôkazov. Na základe uvedeného navrhli,

aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá navrhla podľa obsahu, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad

upravenýchvust.§212O.s.p.,beznariadeniapojednávaniapodľa§214O.s.p.azistil,ženiesúsplnené
podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti
závetu z dôvodu, že poručiteľ spísal závet v dôsledku duševnej poruchy. Po druhé, žalobkyne dôvodili

neplatnosť závetu pre jeho neurčitosť a po tretie nesplnenie podmienky podľa ust. § 479 OZ o podiele
potomkov pri dedení podľa zákona.

Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a
popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak

žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o odôvodnenie nedostatku
naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k žalovanému dôvodu neplatnosti závetu z dôvodu nesplnenia
podmienky podľa § 479 OZ (neopomenuteľní dedičia) ako právnej otázky a taktiež, pokiaľ ide o právnu

otázku nedostatku určitosti závetu. Tieto dve právne otázky, ako správne konštatuje súd prvého stupňa,
musia byť predmetom konania dedičského súdu podľa § 175k ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd však považuje záver prvostupňového súdu vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti závetu z
dôvodu duševnej poruchy za predčasný. Žalobcovia navrhli ďalšie odborné posúdenie znalcom, a to

podľa názoru odvolacieho súdu malo byť vykonané.

Ak sa nevykoná dokazovanie, ktoré bolo navrhnuté, odníma sa účastníkovi právo konať pred súdom,
ak navrhované dokazovanie má relevanciu.

Odvolatelia navrhli dôkaz na preukázanie existencie duševnej poruchy v čase vzniku závetu. Jedná sa
o pripojenie spisov Okresného súdu Prešov č. k. 18C 34/2006, č. k. 25Ps 12/2004, NcC 188/99 a spis
Krajského súdu v Prešove 1Sd 4/2009 a dôkazy nachádzajúce sa na č. l. 188 až 191 spisu.

Bez zodpovedania tejto otázky by bol akýkoľvek záver súdu predčasný.

Odvolací súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. u žalobcov
pretrváva vo vzťahu k ďalším skutkovým zisteniam ohľadom zistenia duševnej poruchy poručiteľa v čase
vzniku závetu.

Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere formou vypracovania
dodatku k znaleckému posudku č. 6/2013 a následne vo veci rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.