Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208199
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415208199.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O.,
B. 36, právne zastúpená: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401
proti odporcovi: I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O., B. XX, prechodne bytom Bratislava, L. XX
o nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd predbežným opatrením u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do trojizbového bytu číslo 5,

nachádzajúcehosanadruhomposchodíbytovéhodomu,sosúpisnýmčíslom5314,naadreseTatranská
36, Nové Zámky a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie práva nájmu manželov k
družstevnému bytu, vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/263/2015.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vo výške 33,- eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom v spojení s upresňujúcim návrhom domáha, aby odporcovi bolo
predbežným opatrením uložené, aby nevstupoval do trojizbového bytu číslo 5, nachádzajúceho sa na
druhom poschodí bytového domu, so súpisným číslom 5314, na adrese Tatranská 36, Nové Zámky
a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie práva nájmu manželov k družstevnému bytu,
vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/263/2015, keď poukázala na

skutočnosti, v zmysle ktorých manželstvo účastníkov malo byť rozvedené v konaní Okresného súdu
Nové Zámky 16P/178/2012 a od roku 2012 majú medzi účastníkmi konania prebiehať spory týkajúce
sa maloletého Romana Henteka, nar. 31.01.2009, ktorý od júna 2012 má byť u otca (odporcu), ktorý mal
cielene brániť dlhodobo matke (navrhovateľke) s dieťaťom sa kontaktovať, hoci matka mala tvrdiť, že
otec maloletého dieťaťa psychicky vydiera a týra celú rodinu, vrátane ďalších maloletých detí, ktoré má
mať navrhovateľka z iného vzťahu, než z manželstva s odporcom. Napriek tomu, že odporca sa v júni

2012 mal odsťahovať zo spoločnej domácnosti do Bratislavy, sporadicky sa mal vracať do spoločného
bytu na adrese Nové Zámky, Tatranská 36, za účelom vyvolania psychického teroru, bezdôvodne sa má
nechávať sprevádzať políciou, ktorú si pred dvere matky má zavolať a takto sa má domáhať vstupu do
bytu, pričom po otvorení dverí polícia odmieta požiadavku navrhovateľku, aby zotrvali z dôvodu obavy,
a k takýmto incidentom malo dôjsť v septembri 2013, ako aj 08.10.2013. Následne navrhovateľka mala
podať trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré jej malo byť odmietnuté.

Navrhovateľka ďalej poukázala na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní OR PZ
Nové Zámky ČVS: ORP-909/OVK-NZ-2013, keď z tohto znaleckého posudku z roku 2014 majú vyplývať
tvrdenia navrhovateľky o psychickom týraní. Rozvodové konanie účastníkov malo byť medzičasom
právoplatne ukončené a maloletý Roman Hentek mal byť zverený do starostlivosti matky, no napriek
tomu si otec svoju povinnosť z vykonateľného rozsudku nesplnil. Z toho dôvodu si matka mala podať
návrh na výkon rozhodnutia, keď konanie je vedené na Okresnom súde Nové Zámky 11Em/1/2015.

Napriek tomu má odporca pokračovať v psychickom terore, čo sa malo prejaviť dňa 02.04.2015, v ktorý
deň odporca mal údajne len „na oko“ priviesť maloletého Romana Henteka k matke (navrhovateľke)s tým, že jej ho mieni odovzdať, no v skutočnosti sa mal domáhať vstupu do bytu. Maloletého syna
mal nechať zavretého so svojou matkou v aute a nemal urobiť nič preto, aby maloletý mal záujem
z auta vystúpiť a to ani na podnet kolízneho opatrovníka a ani na podnet príslušníkov polície. Podľa

navrhovateľky mal zrejme nepriamo maloletého Romana Henteka na túto situáciu v negatívnom slova
zmysle pripraviť, pretože maloletý syn kopal, na matku kričal, odmietal s ňou ísť, s odôvodnením, že ho
bude byť káblom a varechou po hlave, remeňom, pričom na otázku kolíznej opatrovníčky mal maloletý
Roman Hentek oznámiť, že si na také niečo nepamätá, ale otec mu to údajne zvykne čítať. Za tejto
situácie mala kolízna opatrovníčka a polícia vyzvať odporcu, aby maloleté dieťa vybral z auta a preniesol

ho oproti cez ulicu na detskú pohotovosť, keďže pri strese mal hroziť kolaps, toto odmietol, nasadol
do auta a mal odísť. Z obsahu znaleckého posudku spomínaného vyššie má vyplývať, že matka je vo
svojich tvrdeniach pravdovravná a bitie syna z jej strany sa neudialo. Ďalší znalecký posudok mal byť
vypracovaný znalkyňou Bielikovou v rozvodovom konaní účastníkov, podľa ktorého znaleckého posudku
sa mala konštatovať násilnícka povaha odporcu. Navrhovateľka napokon tvrdí, že odporca sa voči nej
úmyselne dopúšťa násilia, ktoré má byť zrejmé aj z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nové Zámky ČVS:

ORP-909/OVK-NZ-2013. Okrem toho v súvislosti s udalosťami zo dňa 02.04.2015 mala navrhovateľka
podať ďalšie trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Nové Zámky. Navrhovateľka pripojila k návrhu,
okrem iného aj znalecký posudok znalcov MUDr. Vladimíry Némethovej, znalca z odboru psychológia,
MUDr. Lívie Katonovej, znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a MUDr. Vincenta
Štefáka, znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 29.05.2014, ktorý bol

vypracovaný do konania OR PZ Nové Zámky ČVS: ORP-909/OVK-NZ-2013 a ktorý, okrem iného,
obsahuje aj odpoveď, že výpoveď Lenky Hentekovej (navrhovateľky) je vierohodná, vypovedá identicky
aj u znalcov, v jej výpovedi a prejave neboli explorované znaky ovplyvňovania inou osobou, resp.
nebola zistená žiadna iná motivácia k výpovedi. Na otázku, či a aké následky, alebo účinky zanechalo
na poškodených spáchanie trestného činu a aká je vývojová prognóza, znalecký posudok obsahuje

odpoveď, že najmenšie negatívne následky sa prejavili u poškodeného Jána Strigáča, u poškodenej
Ruženy Strigáčovej pretrváva prežívanie silnej úzkosti, obáv a strachu, menovaná je málo sebavedomá,
má strach vystavovať sa emočným podnetom, má strach emócie prežívať a prejavovať. Napokon osoba
Lenky Hentekovej (navrhovateľky) tiež nesie patologické znaky v zmysle zníženého sebavedomia,
odklonu od seba, prežívania silnej úzkosti, jej prežívaní sú prítomné prejavy PTSP, doteraz je hyper

dráždivá a má mnohé somatické potiaže. Uvedené poškodené osoby netrpeli a ani netrpia duševnou
poruchou.
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 16P/178/2012-559 zo dňa 19.11.2014 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8CoP/7/2015-755 zo dňa 05.03.2015 bolo
manželstvo Romana Henteka a Lenky Hentekovej uzavreté dňa 04.12.2007 v Bratislave rozvedené,

maloletý Roman Hentek, nar. 31.01.2009 sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke a
otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého Romana Henteka vo výške 50,- eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok a súd upravil styk otca s maloletým Romanom Hentekom, nar. 31.01.2009
tak, že otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny víkend v čase od 10:00 hod. v

sobotu, do nedele 17:00 hod. tak, že si dieťa od matky prevezme na adrese trvalého pobytu matky a
dieťa matke vráti na adresu trvalého pobytu, pričom matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť (spis
Okresného súdu Nové Zámky 16P/178/2012). Súčasťou rozvodového spisu účastníkov je aj znalecký
posudok č. 76/2013 zo dňa 03.10.2013 súdneho znalca PhDr. Zuzany Bielikovej, znalca v odbore
psychológia, ktorá osobnosť otca (odporcu v konaní tunajšieho súdu 10C/252/2015) hodnotila tak, že

sa jedná o osobnosť vysoko sebavedomú, egocentrickú, s vysokým sebahodnotením, s poruchami v
oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku a sklonmi k sociálnej izolovanosti, čo prenáša aj na
maloletého Romana Henteka. Je psychosomaticky narušený, emočne a sociálne nezrelý, dráždivý a vo
vzťahu k druhému pohlaviu dominantný, nedôverčivý, neprístupný ku kompromisom, kritický, dráždivý
až cholerický. V správaní je presadzujúci sa, výbušný s prejavmi agresívneho správania navonok. Od

okolia požaduje výhradný rešpekt, aby ho vnímalo neobyčajnú osobnosť. Prejavmi nadradenosti chce
dosiahnuť, aby ho sociálne prostredie rešpektovalo, ako kompetentného, aby mohol rozhodovať sám,
čím posilňuje svoju sebaistotu a zaujíma autoritatívny postoj. Má osvojené mravné a morálne hodnoty
a pravidlá, sprevádzané extrémnou žiarlivosťou, vedúcou až k osobnostnej deformácii, ktorú prenáša
aj na maloleté dieťa. Osobnosť matky (navrhovateľky v konaní tunajšieho súdu 10C/252/2015) bola

charakterizovaná ako emočne aj sociálne nezrelá, infantilná, dráždivá, váhavá, primerane sebavedomá
so znížením sebahodnotením. V sociálnom prostredí má problémy so sebapresadením s tendenciami
uzatvárať sa do seba, vo vzťahu k druhému pohlaviu zaujíma zľahčujúci postoj. Má osvojené mravné
a morálne hodnoty a pravidlá.Podľa odpovede na lustráciu v registri obyvateľov zo dňa 22.04.2015 navrhovateľka má 4 vyživovacie
povinnosti a to k maloletému Jánovi Strigáčovi, nar. 1999, k mal. Ružene Strigáčovej, nar. 2003, k
maloletému Romanovi Hentekovi, nar. 2009 a k maloletému Ivanovi Melišovi, nar. 2013.

Listom zo dňa 22.04.2015 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky oznámilo, že vec
ČVS: ORP-909/OVK-NZ-2013 doteraz nie je právoplatne ukončená, pretože prebieha zabezpečovanie
dôkazných prostriedkov. Zároveň bolo súdu predložené uznesenie OR PZ Nové Zámky ČVS: ORP-909/
OVK-NZ-2013 zo dňa 18.12.2014, ktorým podľa § 206 ods. 1 tr. por. je stíhaný Roman Hentek, nar. 1972,
trvale bytom Tatranská 36, Nové Zámky (odporca z konania tun. súdu 10C/252/2015) ako obvinený zo

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) ods. 2 písmeno d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Tr. zák., lebo na podklade zistených skutočností
je dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenej dobe v období od marca 2008 do augusta
2012 v Nových Zámkoch, na adrese Tatranská 36 fyzicky a psychicky týral Lenku Hentekovú, nar. 1981
(navrhovateľkuzkonaniatun.súdu10C/252/2015)ajejdetiJánaStrigáča,nar.1999,RuženuStrgáčovú,
nar. 2003 a to tak, že Lenku Hentekovú počas celej tejto doby fyzicky napádal rôznymi atakmi fyzického

charakteru, požadoval od nej prejavy jej podradenosti a to tak, že ho musela prosiť na kolenách,
vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju dostane na psychiatriu a zoberie jej deti, ďalej mal. Jána
Strigáčačastobilvarechouaremeňom,udeľovalmurôznetrestyvoformedlhodobéhozákazupozerania
televízora,zákazuhraniasanaPC,zákazunávštevyrodinnýchpríbuznýchzostranymatky,ponižovalho
nadávkami a urážkami, maloletú Ruženu Strigáčovú fyzicky bil, ponižoval ju, udeľoval jej rôzne zákazy

vo forme pozerania TV a zákazu hrania sa na PC, nadával jej a namáčal jej prsty rúk do štipľavej papriky,
nútil ju rýchlo jesť jedlo, pričom po jeho vyvrátení od nej požadoval, aby ho zjedla opakovane, čím týral
blízke osoby a spôsoboval im dlhodobé psychické alebo fyzické utrpenie bitím, ponižovaním pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním
a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie.

Dňa 22.04.2015 bolo na Okresnom súde Nové Zámky začaté konanie na základe návrhu navrhovateľky
Lenky Hentekovej, nar. 14.04.1981, Tatranská 36, Nové Zámky, proti odporcovi Romanovi Hentekovi,
nar. 27.12.1972, Tatranská 36, Nové Zámky, prechodne Bratislava, Vŕbová 10, ktorého predmetom je
zrušenie spoločného nájmu manželov k trojizbovému družstevnému bytu č. 5, nachádzajúceho sa na
druhom poschodí bytového domu so sup. číslom 5314 na adrese Tatranská 36, Nové Zámky, keď vec

je vedená pod spisovou značkou 10C/263/2015 (časť spisu tun. súdu 10C/263/2015).
Od 14.01.2015 je na tunajšom súde pod spisovou značkou 11Em/1/2015 vedené konanie na základe
návrhu oprávnenej Lenky Hentekovej, nar. 14.04.1981, Tatranská 36, Nové Zámky proti povinnému
Romanovi Hentekovi, nar. 27.12.1972, Tatranská 36, Nové Zámky, prechodne Bratislava, Vŕbová 10,
ktorého predmetom je výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého Romana Henteka, nar.

31.01.2009 podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 16P/178/2012-559 zo dňa 19.11.2014 a
to zabezpečením odňatia maloletého dieťaťa povinnému a jeho následného odovzdania oprávnenej.
Uvedené konanie doteraz nie je právoplatne skončené (spis tun. súdu 11Em/1/2015).
Pre úplnosť sa ešte udáva, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky 9C/291/2013-50 zo dňa
12.11.2013 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Nové Zámky 9C/291/2013-118 zo dňa

11.02.2014 a v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 9C/291/2013-121 zo dňa
18.02.2014 bolo nariadené predbežným opatrením odporcovi Romanovi Hentekovi, nar. 1972, bytom
Tatranská 36, Nové Zámky, aby nevstupoval do bytu č. 5 na druhom poschodí, bytového domu na adrese
Tatranská 36 v Nových Zámkoch až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie odporcu z užívania
bytu počnúc právoplatnosťou uznesenia, zároveň bolo uložené navrhovateľke Lenke Hentekovej, nar.

1981, bytom Tatranská 36, Nové Zámky, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na
súde návrh vo veci samej, ktorým sa bude domáhať vylúčenia odporcu z užívania spoločného bytu podľa
ustanovenia § 705a OZ na adrese Tatranská 36 v Nových Zámkoch. Odvolanie odporcu bolo odmietnuté
uznesením Krajského súdu v Nitre 8Co/252/2014-126 zo dňa 09.04.2014 z dôvodu, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení zaniklo v dôsledku toho, že navrhovateľka v

súdom určenej lehote 30 dní od prevzatia dopĺňacieho uznesenia nepodala voči odporcovi návrh na
začatie konania vo veci samej, t.j. návrh na vylúčenie odporcu z užívania predmetného spoločného
bytu na Tatranskej ulici 36 v Nových Zámkoch podľa ustanovenia § 705a OZ. Účinky napadnutého
rozhodnutia pre jeho zánik pominuli a tak v čase rozhodovania odvolacieho súdu (09.04.2014) už nebolo
o čom rozhodovať (pripojený spis tun. súdu 9C/291/2013).

Podľa § 74 ods. l Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej aj „ O.s.p.“ ) pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak
je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.Podľa § 76 ods.1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý

z násilia.

Podľa §76 ods.4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej
strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia

sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom
konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné

opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p.
sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to,
že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje

pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou,
ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť
v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,

ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia

je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním
bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch
bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu
uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné

črty:
- násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku.
- násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jednastrana zneužije prevahu moci.
- násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej
bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

- násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

- osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- násilím je aj nezabránenie násiliu.“
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie

alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa
takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo

aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúť
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj
za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený ( uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky
5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012).
Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je

osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p.
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2013, sp. zn. 3 Cdo 355/2012).
Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia

byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

Predbežné opatrenie podľa § 76 ods.1 písm. g) O.s.p musí znieť tak, že sa odporcovi ukladá, aby
dočasne, t.j. po dobu uvedenú vo výroku, nevstupoval do domu alebo bytu, ktoré musia byť presne
označené údajmi z príslušného katastra nehnuteľností. Časové vymedzenie je nevyhnutné, inak by
sa dočasnosť zmenila na trvalý stav. Užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva
z bezpodielového spoluvlastníctva, či spoločného nájmu je nutné v záujme ochrany života a zdravia

obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Vlastnícke právo, ale aj právo spoločného nájmu zostáva
zachované, obmedzila by sa len jedna jeho zložka - vec užívať, a to na určitý čas. Predpokladom na
nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým
fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu
podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí

uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej
osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo
oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z
vedomostí spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky.Novela Občianskeho súdneho poriadku, vykonaná zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení iných zákonov, poskytla súdu, za splnenia zákonných podmienok, vyhotoviť uznesenie,

ktorým nariadi predbežné opatrenie s tzv. skráteným odôvodnením, resp. len s odkazom na skutkové
a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odôvodňovanie súdnych
rozhodnutí (rozsudkov aj uznesení) je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zo
zásady náležitého odôvodnenia rozhodnutia existujú isté výnimky, ku ktorým dospel v rámci svojej

rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Van
Hurk v. Holandsko, Helle v. Fínsko). V prípadoch, keď súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného
opatreniaapredbežnéhoopatrenienariadil,môževrámcivyhotoveniauznesenia,ktorýmbolonariadené
predbežné opatrenie, dané rozhodnutie odôvodniť len skrátene, a to konštatovaním, že sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Predpoklady na využitie skráteného odôvodnia teda sú:

a) súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu,
b) súd sa stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný
v celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi na

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a okrem toho uvádza nasledovné. Je potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov konania, pričom navrhovateľka na základe vyššie uvedených skutočností
a listinných dôkazov osvedčila danosť jej práva, je vecne legitimovaná v konaní a preukázala, že
jej právny nárok nie je zrejme neopodstatnený. Taktiež z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka
preukázalapotrebudočasnejúpravypomerovúčastníkovkonania,prenásilnésprávaniesaodporcuvoči

navrhovateľke v takom rozsahu, že momentálne ďalšie prípadné vstupy odporcu do spoločného bytu by
sa stalo neznesiteľné pre navrhovateľku, voči ktorej je zrejme reálna hrozba ďalšieho takéhoto násilia od
odporcu. I keď týmto rozhodnutím dochádza dočasne k zásahu do výkonu užívacieho práva odporcu k
predmetnému bytu, k dočasnému obmedzeniu odporcu užívať byt, súd má za to, že záujem na ochrane
života a zdravia navrhovateľky i vzhľadom k tomu, že sa podieľa na výchove maloletých detí bližšie

označených v predchádzajúcej časti odôvodnenia, prevažuje nad tento zásah do výkonu užívacieho
práva odporcu. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia sa konštatuje, že predpokladom na nariadenie
predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, keď osvedčenie musí
vyplývať z obsahu trestného oznámenia, prípadne z iných listín, prípadne svedeckých výpovedí. V tejto
súvislosti súd považuje za potrebné opätovne poukázať aj na uznesenie OR PZ Nové Zámky ČVS:

ORP-909/OVK-NZ-2013 zo dňa 18.12.2014, ktoré je v podrobnostiach špecifikované v predchádzajúcej
časti odôvodnenia a ktorým je odporca stíhaný ako obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby a ktoré uznesenie je z hľadiska nariadeného predbežného opatrenia potrebné považovať za
podstatný dôkazný prostriedok.

Doba trvania predbežného opatrenia bola určená do právoplatného skončenia vo veci samej o zrušenie
spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu (konanie tun. súdu 10C/263/2015), na čom nič
nemení fakt, že konanie vo veci samej bolo začaté dňa 22.04.2015, teda až potom, čo bolo dňa
20.04.2015 začaté konanie o nariadenie predbežného opatrenia (konanie tun. súdu 10C/252/2015).

Predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší
procesný postup, preto v ustanovení § 145 O.s.p. sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených
s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave
o trovách konania spojených s predbežným opatrením súd rozhodne až v konaní vo veci samej.

Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že rozhodnutím zo
dňa 13.04.2015 jej bol Centrom právnej pomoci predbežne priznaný nárok vo veci podania návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vo veci vylúčenia užívacieho práva odporcu k bytu. S týmto tvrdením
súd nesúhlasí. Podľa pripojeného rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova
trieda 88, Nitra spisovej značky 5658/2015-KaNR zo dňa 13.04.2015 bol navrhovateľke predbežne

priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola jej určená advokátka JUDr. Tatiana Timoranská,
advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky na zastupovanie žiadateľky v právnej veci
obmedzenia resp. vylúčenia užívacieho práva k bytu Romana Henteka, nar. 27.12.1972. Z uvedeného
je zrejmé, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nebol predbežne priznaný do konania o nariadeniepredbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písmeno g) O.s.p. do právoplatného skončenia konania o
zrušenie práv nájmu manželov k družstevnému bytu. To má za následok, že navrhovateľka v konaní nie
je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona). Navrhovateľke preto bola uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur podľa § 2 ods.
1 písmeno a) k § 5 ods. 1 písmeno a) k položke 1 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.