Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Amália Paulerová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/730/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232320
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113232320.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľky - L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
Q. XXXX/XX, S., proti odporkyni - S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.B. D. XXXX/X, L. - S., o zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 17C/267/2013-92 zo dňa 24.3.2014 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa dňa 4.10.2013 domáhala
od odporkyne zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že pôvodná výška výživného v sume 100 eur mesačne bola
uložená odporkyni platiť na navrhovateľku rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 15P 197/2008-177
zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/73/2011 zo dňa
8.9.2011. Označené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011. V dobe tejto úpravy
výživného navrhovateľka bola študentkou prvého ročníka Strednej združenej školy v Žiline. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodičov navrhovateľky súd vychádzal z toho, že jej otec bol konateľom
spoločnosti MAX-in, prenajímal nebytové priestory s výškou nájmu mesačne 250 eur, v roku 2010 kúpil
nehnuteľnosti, u matky (odporkyne) vychádzal súd z jej priemerného mesačného príjmu v roku 2010 v
sume 460,08 eur a v období január až apríl 2011 v sume 353,23 eur.
Podľa potvrdenia Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne fakulta sociálno-ekonomických
vzťahov, navrhovateľka je v akademickom roku 2013 až 2014 riadnym študentom 1. ročníka v študijnom
programe verejná správa, v dennej forme štúdia 1. stupeň, so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky od
10.9.2013 do 31.8.2014.
Odporkyňa vo svojom výsluchu preukazovala, že v období roku 2011 úhrn jej zúčtovaných a vyplatených
príjmov predstavoval 6.450,20 eur, v roku 2012 sumu 6.719,95 eur a v roku 2013 sumu 6.719,31 eur.
Jej náklady súviseli s užívaním bytu v sume 161,10 eur mesačne, inkaso platila 56,76 eur mesačne, pre
nepriaznivý zdravotný stav (február až máj 2013) za operačný výkon doplácala sumu 350 eur mesačne.
Podľa predložených listinných dôkazov zistil súd, že u otca navrhovateľky výsledok hospodárenia
spoločnosti Max-in, s.r.o. k 31.12.2013 za účtovné obdobie je 290; za zdaňovacie obdobie roku 2013 z
príjmu fyzickej osoby v ČR základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami ) predstavoval 115.040 Kč
a za zdaňovacie obdobie roku 2013 v SR daňový subjekt mal príjmy 22.493 eur.
Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine nekonštatoval
dôvodnosť návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného, jej návrh zamietol.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka vysokej školy,
pripravuje sa na budúce povolanie, nie je schopná sa samostatne živiť a vyživovacia povinnosť rodičovk nej je zachovaná. Okresný súd poukazuje na ustanovenie § 78 Zákona o rodine, podľa ktorého zmena
súdneho rozhodnutia o výživnom je možná, ak sa zmenia pomery. Navrhovateľke sa zvýšili mesačné
výdavky od posledného určenia výživného, keďže v dobe pôvodného rozhodovania (v roku 2011) bola
študentkou strednej školy, v štádiu rozhodovania o zmene výšky výživného je už študentkou vysokej
školy ( študuje mimo trvalého bydliska). Napriek tomu bolo potrebné prihliadať na možnosti a schopnosti
povinnej-matkyplatiťzvýšenévýživné sumou250eurmesačne.Súduodporkyne(matky)prihliadalna
to, že na jej strane od posledného určenia výživného v roku 2011 nedošlo k podstatnej zmene pomerov,
jej disponibilný príjem predstavuje 430 eur mesačne, ktorý odporkyňa vynaloží na zabezpečenie svojich
bežných základných životných potrieb a iný zdroj príjmu u odporkyne preukázaný nebol. Iba zvýšenie
výdavkov navrhovateľky nemôže zakladať relevantnosť zmeny, pretože zmena závažnejším spôsobom
sa prejavila aj v pomeroch odporkyne, jej nepriaznivým zdravotným stavom. Súd poznamenal, že
príjem otca navrhovateľky je podstatne vyšší, jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú plniť svoju
vyživovaciu povinnosť k nej vo vyššom rozsahu, než u odporkyne. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, to znamená, že
vyživovacia povinnosť je pre obidvoch rodičov kvalitatívne rovnaká, ale kvantitatívne rozdielna. Kvantita
je daná schopnosťami a možnosťami každého rodiča, pričom súd dodal, že v súdenej veci zohľadnil
majetkové pomery, zárobkové schopnosti, plnenie vyživovacej povinnosti voči ďalším osobám, ako i
životnú úroveň každého z rodičov. Keďže navrhovateľka v čase rozhodovania súdu žije so svojím otcom,
ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľnevyššia,avrozhodnomobdobínastranepovinnej-matkynedošlo
k výraznému zvýšeniu jej príjmu, súd dôvod na zvýšenie výživného na navrhovateľku nezistil, následne
jej návrh zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. a z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, náhradu trov konania účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal. Súd uvádza,
že „v danej veci prihliadol na osobitnosť tohto konania výživné dieťa a rodič, pričom zo spisu žiadnemu
z nich trovy konania nevyplývajú“.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Zotrvávala na
podanom návrhu, argumentovala najmä tým, že pomery na jej strane od posledného zvýšenia výživného
v roku 2011, kedy bola študentkou Združenej strednej školy sa výrazne zmenili. Stala sa študentkou
denného štúdia Trenčianskej univerzity. Jej jediným zdrojom príjmu je výživné od odporkyne a prídavky
na dieťa. Býva v Trenčíne, za prenájom platí 85 eur, platí cestovné a stravné. Otec jej prispieva v
rámci svojich možností. So svojim otcom býva v spoločnej domácnosti počas víkendov, avšak celý chod
domácnosti financuje sám. Jej otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na jej sestru v sume 230 eur
( žijúcu v spoločnej domácnosti s odporkyňou ). Na súde boli preskúmané príjmy jej otca, avšak v dobe
podania odvolania má už zrušenú živnosť a jeho príjem je porovnateľný s príjmom odporkyne. Na druhej
strane odporkyňa býva s manželom a majú dva stále príjmy. Jej sestra popri štúdiu zarába aj brigádne,
býva v spoločnej domácnosti s odporkyňou a nie v prenájme, náklady sestry spojené so štúdiom sú
nižšie ako jej. Navrhovateľka sa domáhala, aby krajský súd uložil odporkyni povinnosť platiť jej zvýšené
výživné v sume 250 eur vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala zamietnutie návrhu o zvýšenie výživného na
navrhovateľku - dcéru. Argumentovala, že od doby pôvodnej úpravy výživného v sume 100 eur sa jej
príjem nezvýšil. Sama má zvýšené náklady spojené so stúpajúcimi nákladmi na nájomné a poplatkami
súvisiacimi s užívam bytu. Spláca pôžičku v mesačnej výške 61,05 eur. Jej ďalším výdavkom oproti
posudzovanému obdobiu sú aj náklady na dcéru A. B., ktorá bola zverená do jej starostlivosti, študujúca
vo štvrtom ročníku na Žilinskej univerzite, kde mesačné výdavky spojené s dochádzkou a zabezpečením
štúdia sú od 100 do 150 eur mesačne. Výživné tvorí čiastka 185 eur a nie ako uvádza navrhovateľka v
odvolaní. Ona nevlastní žiaden hnuteľný, nehnuteľný majetok, okrem pozemku, čo jej darovali rodičia,
tento je však úplne nevyužitý. Poznamenala, že navrhovateľka nijakým spôsobom netrpí núdzou, nie
je odkázaná na zvýšenie výživného, nakoľko jej otec ako súkromný podnikateľ je vlastníkom viacerých
firiem.Vodvolanísauvádza,ženemápríjem,lebozrušilvšetkyživnosti,pritomlenvČeskejrepublikemá
založené dve firmy (jednu ako fyzická osoba a jednu ako právnická osoba). Žiadala súd, aby zadovážil
cestou Daňového úradu v ČR Frýdek Místek daňové priznanie týchto firiem, ako aj daňové priznanie
z podnikania otca navrhovateľky za predošlé roky. Navyše na Slovensku je stále aktívne podnikanie
firmy MAX-in s.r.o., kde jediným konateľom je otec navrhovateľky. Podľa odporkyne z toho je zrejmé,
že životná úroveň jej dcéry - navrhovateľky je neporovnateľná so životnou úrovňou dcéry, ktorá jej bola
zverená do starostlivosti. Zvýšenie výživného podľa jej názoru by negatívnym spôsobom ovplyvnilokvalitu života druhej dcéry, ale aj jej, či už v súvislosti so zabezpečením veci bežnej potreby, alebo v
súvislosti s návštevou školy.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2
O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľky za dôvodné. Preskúmaním spisu dospel k záveru, že
okresný súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, skutkový stav nezistil riadne a jeho závery
konštatujúce opodstatnenosť zamietnutia návrhu navrhovateľky vo veci zvýšenia výživného sú zatiaľ
predčasné.
Súd prvého stupňa síce pri právnom posúdení poukazuje na aplikáciu ustanovenia § 62 ods. 1, § 78 ods.
1 Zákona o rodine, avšak jeho skutkové zistenia viažuce sa k hodnoteniu „zmeny pomerov“ z pohľadu
všetkých účastníkov konania sú zatiaľ neúplné.
V danom štádiu rozhodovania odvolacieho súdu je preukázané, že pôvodná úprava výživného
na navrhovateľku v sume 100 eur mesačne bola riešená v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
15P/197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9CoP/73/2011 zo dňa 8.9.2011, právoplatne 22.11.2011. Správne konštatuje okresný súd, že od doby
pôvodnej úpravy sa zmenili pomery u navrhovateľky, pretože kým táto bola v dobe pôvodnej úpravy
študentkou Strednej združenej školy, preukázateľne v akademickom roku 2013 - 2014 (návrh podala
navrhovateľka 4.10.2013) už bola študentkou I. ročníka Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v
Trenčíne, fakulty sociálno-ekonomických vzťahov a dennou formou štúdia v študijnom odbore verejná
správa sa začala pripravovať na svoje budúce povolanie. Bez akýchkoľvek pochýb je preukázané, že
štúdium dennou formou štúdia na vysokej škole si vyžaduje vyššie finančné nároky na zabezpečenie
nielen bežných životných nákladov mladého človeka, ale znamenajú i zvýšené výdavky v súvislosti s
riešením bývania v miesta štúdia, stravovania, dochádzky z miesta bydliska. Uvedené okolnosti ani
odporkyňa nenamietala, nespochybňovala.
Ďalej je preukázané, že odporkyňa, aj otec navrhovateľky ako rodičia majú k nej naďalej vyživovaciu
povinnosť, pretože navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Je potom správne a spravodlivé, aby na
bežných, ako aj zvýšených nákladoch svojich detí (hoc ide o dospelé dieťa) participovali obaja rodičia.
Obaja rodičia totiž majú rovnakú zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti v rámci plnenia rodičovských
povinností a z hľadiska morálnych priorít obaja majú mať záujem o to, aby ich dieťa sa vzdelávalo,
pripravovalo sa na budúce povolanie a uplatnilo sa čo najlepšie ako v osobnom tak aj v profesionálnom
živote.
Okresný súd pri zamietnutí návrhu navrhovateľky prioritne argumentuje podstatne vyššou životnou
úrovňou jej otca, vzhľadom na jeho majetkové a príjmové pomery. Princíp hodnotenia životnej
úrovne je princípom prioritným v prípade určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, prípadne
určenia manželského výživného. O takýto prípad však v súdenej veci nejedná. Predmetom konania je
vyživovacia povinnosť ( zvýšenie výživného ) rodiča voči svojmu dieťaťu. Vyššia životná úroveň rodiča,
v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza, prípadne s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nemôže
byť zásadným a jediným kritériom zamietnutia či už určenia vyživovacej povinnosti druhého výživou
povolaného rodiča, alebo návrhu na zvýšenie výživného smerujúceho proti tomuto rodičovi.
Nepochybne i otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k nej a odvolací súd nepochybuje o tom,
že túto vyživovaciu povinnosť otec voči navrhovateľke aj plní adekvátnou mierou, ako mu to umožňujú
jeho možnosti a schopnosti. Okresný súd však nedisponoval úplným prehľadom o komplexnej príjmovej
a majetkovej situácii otca navrhovateľky, aby na tomto základe mohol uzavrieť, že jeho životná úroveň
je podstatne vyššia ako životná úroveň odporkyne. Avšak aj za situácie preukázania, že životná úroveň
otca navrhovateľky bude podstatne vyššia než životná úroveň odporkyne, bude povinnosťou okresného
súdu sa zaoberať zmenenými okolnosťami aj na strane odporkyne z komplexnejšieho pohľadu. Okresný
súdopomenulvýznamnúskutočnosť,žeotecnavrhovateľkyplnívyživovaciupovinnosťvočidruhejdcére
k rukám odporkyne podstatne vyššou sumou, než má výživné určené odporkyňa na navrhovateľku.Pritom obidve dcéry študujú na vysokej škole a pripravujú sa na budúce povolanie. Zatiaľ nie je
z vykonaného dokazovania zrejmé, v akej konkrétnej sume je povinný otec navrhovateľky plniť si
vyživovaciu povinnosť na dcéru žijúcu v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Pretože ak by vyživovacia
povinnosť otca navrhovateľky voči dcére bola stanovená vyššou sumou, treba mať za to, že o to nižšie
musí plniť vyživovaciu povinnosť odporkyňa voči tej dcére, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti.
Okresný súd bol nedôsledný aj pri zisťovaní príjmových pomerov odporkyne. Iba formálne konštatoval,
že od doby pôvodnej úpravy podstatná zmena pomerov na jej strane nenastala. Na prijatie takéhoto
záveru výsledky dokazovania sú nepostačujúce. Okresný súd v rámci dokazovania poukazuje na úhrn
vyplatených príjmov odporkyne v roku 2013, avšak pri hodnotení jej výdajov (napr. titulom úhrady
nákladov súvisiacich s užívaním bytu, úhradou inkasa) súd sa nezaoberal tým, že odporkyňa žije v
domácnosti so svojim manželom, jej rodina disponuje s ďalším príjmom, preto bolo potrebné zisťovať
akou sumou, v akej výške manžel odporkyne participuje na nákladoch spoločnej domácnosti.
Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia konštatuje nemožnosť zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na
sumu 250 eur mesačne, avšak súd vôbec nevyargumentoval, či sa vôbec zaoberal prípadným zvýšením
výživného hoc v čiastočnej výške.
Preneúplnezistenýskutkovýstav,ktorýneposkytolrelevantnúpodmienkuhodnotenia „zmenypomerov“
u všetkých účastníkov, nebolo možné konštatovať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Nakoľko skutkové zistenia vo veci presahujú rámec tohto odvolacieho konania, nemohol krajský súd
postupovať inak, než zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
V ďalšom štádiu konania bude potrebné, aby okresný súd za rozhodné obdobie t.j. od 4.10.2013
(odo dňa podania návrhu o zvýšenie výživného do dňa rozhodovania) vykonal skutkové zistenia na
príjmové, majetkové, osobné pomery tak navrhovateľky ako aj odporkyne, ďalej zistil v akom rozsahu
plní vyživovaciu povinnosť otec na navrhovateľku, v akej sume mu je stanovené plnenie vyživovacej
povinnosti na druhú dcéru, ktorá sa nachádza v starostlivosti u odporkyne, v akej výške odporkyňa plní
svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram, aké sú konkrétne náklady navrhovateľky súvisiace
s jej bežnými životnými potrebami, ako aj súvisiace so štúdiom na vysokej škole. Ďalej zistí podrobné
náklady,ktoréodporkyňazosvojhopríjmumesačnevynakladá,vakomrozsahusapodieľananákladoch
spoločnej domácnosti jej manžel. Krajský súd dodáva, že v dôkaznej fáze vedeného konania účastníci
majú nielen právo, ale aj povinnosť predkladať dôkazy, ktoré súvisia s hodnotením ich osobnej, rodinnej,
majetkovej situácie so zdravotným stavom prípadne inými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre uzavretie súdenej veci. Až po vyriešení a uzavretí týchto pre vec významných otázok, bude môcť
súd prvého stupňa vec objektívne uzavrieť.
Okresný súd bude dbať o to, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo po obsahovej stránke zákonným
kritériám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.