Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Bujňák
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Nt/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010361
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914010361.2
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Bujňáka a prísediacich
Jána Bartka a Mgr. Milana Bovana, v trestnej veci odsúdeného: P. E., N.. XX. XX. XXXX M. K.Ľ. E., trvale
bytom B. N. A., S. XX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca, pre ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a iné Trestného zákona, o návrhu na povolenie obnovy konania, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16. 4. 2015 v Trebišove, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy konania zamieta .
o d ô v o d n e n i e :
Odsúdený podal dňa 10. 6. 2014 na tunajší súd žiadosť o povolenie obnovy konania Okresného súdu
Trebišov sp. zn. 5T/81/2010. Ako dôvody obnovy konania uviedol, že v uvedenej trestnej veci bola v
jeho prípade pri ukladaní trestu použitá tzv. asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. S
poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012,
ktorým bola asperačná zásada v znení za bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona vyhlásená za
protiústavnú, navrhol, aby bola obnova konania z uvedeného dôvodu povolená.
Konajúci senát tunajšieho súdu si pripojil spis Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 5T/81/2010, s ktorým
sa oboznámil a podrobne ho preskúmal v kontexte s tvrdeniami odsúdeného v samotnom návrhu na
povolenie obnovy konania. Následne vyzval odsúdeného na zvolenie si obhajcu, nakoľko sa jedná o
dôvod povinnej obhajoby v zmysle § 38 ods.2 Trestného poriadku, ktorý si obhajcu v primeranej lehote
nezvolil a preto mu súd obhajcu ustanovil.
Predseda senátu vytýčil termín verejného zasadnutia na deň 26. 3. 2015, avšak uvedené verejné
zasadnutie sa nekonalo z dôvodu neúčasti zástupcu prokuratúry, ktorá však následne svoju neúčasť
ospravedlnila. Na verejnom zasadnutí dňa 16. 4. 2015 predseda senátu oboznámil obsah spisu
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/81/2010, pričom odsúdený v celom rozsahu zotrval na svojom
písomnom návrhu a dôvodoch tam uvedených.
Obhajca odsúdeného sa pripojil k návrhu ako takému a na dokreslenie opodstatnenosti návrhu dodal, že
v samotnom odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu na strane 26 je uvedené, že pri ukladaní trestu bola u
odsúdeného použitá tzv. asperačná zásada, ktorá bola Ústavným súdom SR vyhlásená za protiústavnú.
Prokurátorka navrhla zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania, keďže podľa jej názoru neboli
splnené zákonné podmienky na takýto postup a návrh nie je dôvodný.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.
Konajúci súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 5T/81/2010,
vzal do úvahy tvrdenia odsúdeného, jeho obhajcu ako aj prokurátorky prednesené na verejnom
zasadnutí a dospel k záveru, že neboli zistené okolnosti a splnené podmienky, ktoré by mali za následok
kladné rozhodnutie o povolení obnovy konania.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdenému bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.
1. 2014 uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 a pol roka nepodmienečne podľa§ 155 ods. 1, §
41 ods. 2 Trestného zákona. Senát dáva za pravdu obhajcovi odsúdeného, že v odôvodnení rozsudku
na strane 26 súd konštatuje, že pri ukladaní trestu postupoval podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona,
teda asperačnej zásady, keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, a to každý z nich
dvomi skutkami, pričom v jednom prípade ide o zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona, kde trestná sadzba je v rozpätí 4 až 10 rokov, a teda po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu, predstavuje výsledná trestná sadzba rozpätie 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace.
Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že pôvodne znenie tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41
ods. 2 Trestného zákona v znení za bodkočiarkou, hovorilo, že „súd uloží páchateľovi trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. To znamená, že v danom prípade pri aplikovaní
pôvodného znenia asperačnej zásady by minimálna dolná hranica pri ukladaní trestu predstavovala 8
rokov8mesiacov,pričomodsúdenémuboluloženýtrestvovýmere6apolrokanepodmienečne,tedanie
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby. Návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu použitia
aperačnej zásady by bol v tomto prípade dôvodný (a obnova konania by bola obligatórne povolená), ak
by súd uložil obvinenému trest v trvaní 8 rokov 8 mesiacov alebo vyšší.
Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS
106/2011 je zo dňa 28. 11. 2012 a rozsudok, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného a bol mu uložený
trest je zo dňa 16. 1. 2014, teda súd v tomto čase pri ukladaní trestu už nebol viazaný pôvodným znením
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko slová za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, boli vyhlásené za protiústavné spomínaným
nálezom.
Senát sa domnieva, že aj napriek tomu, že súd pri ukladaní trestu v odôvodnení rozsudku uviedol, že
postupoval pri ukladaní trestu v zmysle asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, v danom
prípade nebola naplnená výška minimálnej trestnej sadzby tak, ako to vyžadovalo pôvodné znenie tohto
ustanovenia.
V súčasnosti platí aktuálne znenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, a teda asperačná zásada je naďalej v
platnosti, avšak v modifikovanom znení, teda v tomto konkrétnom prípade sa súd pohyboval v rozmedzí
trestnej sadzby od 4 rokov až do 13 rokov a 4 mesiacov, pričom v súčasnosti nie je povinnosťou súdu
ukladať trest nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj námietky odsúdeného, resp. jeho obhajcu,
ktorými sa domáhal povolenia obnovy konania, dospel senát k záveru, že neboli zistené žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn.
5T/81/2010 a preto návrh na povolenie obnovy konania zamietol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote do 3 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.