Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206772
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314206772.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho16,Bratislava,protipovinnej:O.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.W.XXX,vedenejpredsúdnym
exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Štefana Rosívala 2, Bratislava, pod sp. zn. EX 368/14,
o vymoženie 2.000,02 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávnenej voči uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č. k. 5Er/400/2014-36 zo dňa 5. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo právne odôvodnil aplikáciou § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 a 3 Exekučného

poriadku, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), §
1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52
ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 a ods. 1 písm. q) smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-619/13-EK. Primárny právny vzťah medzi

účastníkmivznikolnazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.8500007366z05.10.2011.Prvostupňový
súd dospel k záveru, že v konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah. Oprávnená totiž pri uzatvorení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná bola spotrebiteľom. Účastníci
súčasne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, v ktorej si dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v

rozhodcovskom konaní pred niektorým v zmluve uvedených rozhodcovských súdov. Rozhodcovská
zmluva koncipovaná v takomto znení je neprijateľná a neplatná nakoľko nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ak by podľa rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa mu podriadiť.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Uviedla, že

rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie
povinnosťou. Povinná mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. od nej odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva preto spĺňa podmienku individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 z 22.11.2012, kde súd posudzoval

možnosť zrušenia rozhodcovskej zmluvy zakotvenú vo všeobecných podmienkach. V prejednávanej veci pritom rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok. Povinnosťou súdu
bolo vec posúdiť objektívne a nestranne a na základe platných právnych predpisov. Povinná ako
dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusela, mohla od nej odstúpiť, mohla sa domáhať určenia

jej neplatnosti, mohla namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní, či mohla podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd vychádza z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu
ani vo vnútroštátnej ani v komunitárnej úprave. Pojem spotrebiteľ je potrebné chápať tak, že ide o
osobu, ktorá je v rozumnej miere informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje
chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého

chápať význam a dôsledky svojho konania. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy poukázala na
skutočnosť, že poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch širší rozsah ochrany
ako je tomu v konaní pred súdom. Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi účastníkmi by nespĺňala
ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, respektíve ods. 4 písm. r) OZ. Neprijateľným
môže byť totiž len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho
žaloby. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným

súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva teda neobsahuje povinnosť postupovať výlučne
prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Cieľom
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako takej, ale zaručiť
spotrebiteľovi právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním podanej žalobe. Predmetné ustanovenie

nerieši situáciu kedy žalobu podáva dodávateľ. Hodnotiť porušovanie zmluvy dlžníkom ako častejší
dôvod vedúci k vzniku sporu v prospech dlžníka v žiadnom prípade nepredstavuje ochranu spotrebiteľa.
Základné právo spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca na výhodnejšie postavenie
z tohto porušovania. Oprávnená poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43
CoE/372/2013 z 21.11.2013, ktorý posudzoval totožnú zmluvu a dospel k záveru, že je platne uzavretá.

Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE/328/2013 z 10.12.2013 a
na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co/4/2014 z 31.01.2014, v ktorých súd dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka totožného znenia nie je neprijateľnou podmienkou. Poukázala i na dôvodovú
správu k § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky
zakladalo výlučne právomoc rozhodcovského súdu, nie je následkom neplatnosť celej rozhodcovskej

doložky, ale spotrebiteľ má možnosť uplatniť svoje práva aj v občianskoprávnom konaní. Neobstojí ani
výklad založený na nepriamom účinku smernice 93/13/EHS, pretože táto považuje za nekalú iba takú
zmluvnú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je
upravené právnymi predpismi. Rozhodcovská zmluva však odkazuje na úpravu zákona č. 244/2002 Z.
z., t. j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi. Na základe uvedeného navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,ďalejlen„O.s.p.“),po
zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať

odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkonejudikovanéhoprávavyjadrenéhoexekučnýmtitulom,ktoréhopovahaurčujerozsahmateriálneho

preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť,
možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu
vykonať,tedačituniesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcienazákladetohto

exekučného titulu. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonaniaexekúcienajehozáklade.Exekučnýsúdjepripostupepodľa§45ZoRKoprávnenýhľadieťna
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159
O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007366 z 05.10.2011, ktorej kópia je pripojená v spise,

uzatvorenej medzi oprávnenou a povinnou vyplynulo, že oprávnená sa zaviazala poskytnúť povinnej
úver1.170eur,ktorýmalapovinnásplatiťv42mesačnýchsplátkachpo62,69eur.Zároveňbolavtenistý
deň medzi účastníkmi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva č. 8500007366, ktorá v bode 5. obsahovala
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené cestou
príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom alebo Victoria

rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, pričom výber z alternatív má žalujúca strana. Z formy a obsahu
zmluvy o úvere (ako aj rozhodcovskej zmluvy) je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej
predtlač formulára mala oprávnená už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani
neovplyvnila.

S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa
ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ. Jej charakteristickým

znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 OZ). Oprávnená je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď
vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Vzhľadom na to, že povinná pri uzatváraní a
plnenípredmetnejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej

činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 2 OZ v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa.
Keďže predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazala poskytnúť oprávnená ako dodávateľ povinnej ako
spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky zvýšené o príslušný poplatok vrátiť, ide o spotrebiteľský vzťah.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, a
tu dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva, ako zmluvná podmienka v štandardne
formulovanej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je skutočne neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5

OZ neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy o úvere
i rozhodcovskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 účinnej od 21.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú

zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods.1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd

je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka
o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh
nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako

slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces
neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu
pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že doložka bola uvedená na „samostatnej
listine“, resp. zmluve. Je evidentné, že doložku spotrebiteľ podpisoval v čase keď žiadal o úver (podpísal
zmluvu o úvere), kde jeho primárnym záujmom bolo získanie úveru a nie riešenie sporu, ktorý ešte

nevznikol. Zo zmluvy ani doložky nevyplýva, že bola dojednávaná na výslovnú žiadosť spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ sa mohol dôvodne obávať neposkytnutia úveru, ak by nesúhlasil s podmienkami
zmluvy (vrátane rozhodcovskej doložky vo forme osobitnej zmluvy), ktoré mu predložila oprávnená,
aj napriek tomu, že to v zmluve výslovne uvedené nebolo. Rozhodcovská doložka teda napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa

nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich

výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný
výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keď neprijateľnosť
predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil aj za použitia jeho eurokonformného výkladu, s
poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ, a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami
nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani
právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky,

a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na
jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku zamietne.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť
aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.