Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207144
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313207144.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: E. T., A.. T. U.. XX.XX.XXXX, Š. O. E. A., R.
F. XXC, XXX XX R., proti odporcovi: G. D. T., U.. XX.XX.XXXX, Š. O. H. R., R. E. I.O. XX, V. N.
Z. F. XXX XX F. A., zastúpený Advokátskou kanceláriou TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18,
811 01 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: E.
D. T., U.. XX.XX.XXXX, V. E. T., U.. XX.XX.XXXX, K. V. E. T., U.. XX.XX.XXXX, deti bytom u matky,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vazovova 7/A, Bratislava, na
odvolanieodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIzdňa29.04.2014,č.k.37P/72/2013-215,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku o zastupovaní maloletých detí a správe ich
majetku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :
- rozviedol manželstvo navrhovateľky E. T., A.. T., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom F.B. XXXXX/XXC, R.,
a odporcu G. D. T., U.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. I. XX, V. N. ´.,R. F., XXXXX, F. A., uzavreté dňa
XX.X.XXXX v D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XX pod poradovým číslom XX,
- maloleté deti Hale: E. D., U.. X.X.XXXX, V. E., U.. X.XX.XXXX K. V. E., U.. XX.X.XXXX zveril na čas

po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok,
- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. D. T., sumou XXX euro mesačne, na
maloletého V. E. T. sumou XXX euro mesačne a na maloletú V. E. T. sumou XXX euro mesačne, u
všetkých troch počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré sumy je otec povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,

- styk otca s maloletými deťmi upravil na každú druhú a štvrtú sobotu v každom mesiaci kalendárneho
roka od 09,00 hod. do 21,00 hod. a každú druhú a štvrtú nedeľu v každom mesiaci kalendárneho roka
od 09,00 hod. do 18,00 hod., na každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12.od
18,00 hod. do 31.12. do 18,00 hod. a na každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov
od 30.12. od 18,00 hod. do nasledujúceho 05.01. do 18,00 hod., počas letných školských prázdnin v
každom kalendárnom roku v dňoch od 01.8. od 09,00 hod. do 31.8. do 18,00 hod., v každom párnom

kalendárnom roku počas veľkonočných sviatkov od zeleného štvrtku od 09,00 hod. do veľkonočného
utorku do 18,00 hod. s tým, že otec si v stanovené dni a hodiny prevezme deti v mieste bydliska matky
a v stanovené dni a hodiny vráti deti späť matke v mieste jej bydliska,
- v rozhodnutí deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 19 ods.1, § 23 ods.1,2,3, § 24 ods.1,2,3,4, § 25 ods.1, §

62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie,čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V otázke úpravy
práv a povinností rodičov k maloletým deťom tieto zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a styk
odporcusdeťmiupravilširšie.Priurčenívýškyvyživovacejpovinnostiodporcuzohľadnilvkonanízistené

odôvodnené potreby maloletých detí, ako i výšku priemerného príjmu oboch rodičov a mal za to, že
určená výška výživného je zodpovedajúca jednak zákonnej úprave a i záujmu maloletých detí.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok je oprávnená matka podal v zákonnej lehote odvolanie odporca dôvodiac § 205 ods.2 písm.

a/, f/, d/ O.s.p. poukazujúc na to, že súd prvého stupňa sa v rozhodnutí nevyjadril k dôvodom, ktoré
ho mali viesť k takejto úprave. V priebehu konania pritom výslovne žiadal, aby k zastupovaniu a
spravovaniu majetku boli oprávnení obaja rodičia. Súd prvého stupňa tak svoje rozhodnutie v tejto
otázke dostatočne zrozumiteľne neodôvodnil a jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Súd
prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti nesprávne právne posúdil tým, že na skutkový stav
prípadu neaplikoval príslušnú právnu normu, a to ust. § 28, § 38, §39 Zákona o rodine. V zmysle

konštantnej rozhodovacej činnosti súdov môže súd zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností
výlučne z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine, obmedzením výkonu, alebo úplným pozbavením
výkonu rodičovských práv a povinností. Preto pokiaľ neboli splnené podmienky pre takýto zásah, možno
v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá
právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom, a to aj na čas po rozvode. Takto

upravené práva a povinnosti potom môžu v bežných veciach vykonávať každý z rodičov samostatne a
v podstatných veciach tiež ktorýkoľvek z rodičov, ale vzhľadom na spoločné rozhodovanie len po dohode
s druhým rodičom. Odporca uviedol, že zo zistených skutkových okolností danej veci vyvstáva naliehavá
potreba ponechať zastupovanie obom rodičom, nakoľko nemožnosť zastupovať maloleté deti je mu
spôsobilá neodôvodnene a nezmyselne sťažiť bežný život najmä pri výkone jeho styku s maloletými

deťmi v zahraničí bez prítomnosti matky. V naliehavých prípadoch môže takáto úprava viesť až k
ohrozeniuichzdravia,napr.pripotrebeudeliťinformovanýsúhlassúkonomzdravotnejstarostlivosti,keď
pre vzdialenosť matky nebude prakticky možné zabezpečiť jej podpis, alebo len s veľkým oneskorením.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla, aby mu odvolací súd nevyhovel.

Uviedla, že s poukazom na správanie sa odporcu v konaní, kedy nepredložil dôkazy o svojom príjme, o
platení daní a sociálneho poistenia a o mieste kde býva, je správne odobrať mu isté rodičovské práva.
Maloleté deti nesúhlasia so správaním sa otca, ktorý ich nenavštevuje a nezaujíma sa o ne. Odporca si
plní vyživovaciu povinnosť oneskorene a spôsobuje jej a deťom existenčné problémy.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru,
že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti napadnutej
odvolaním ( t.j. vo výroku v ktorom určil, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí je
oprávnená matka ) vecne a právne správne.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s
právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach
môže rozhodovať každý z rodičov samostatne ( § 28 Zákona o rodine ) a v iných než bežných
veciach (ktoré Zákon o rodine v § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ

sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo
rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú
známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských
práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov,
ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzení výkonu alebo

úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rozhodnúť tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach, každý samostatne na základe svojho
rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s
druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.

Odvolací súd ďalej dodáva, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom od narodenia do
plnoletostidieťaťa,okremvýnimočnýchprípadovuvedenýchvzákone(§28ods.3).Patriaosobám,ktoré
sú podľa zákona považované za rodičov, teda matke a otcovi, pričom platí podmienka plnej spôsobilostina práve úkony, inak im výkon rodičovských práv a povinností nepatrí. Výkon rodičovských práv a
povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého manželia alebo nie, a ani od skutočnosti,
či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie.

Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. Zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednému z rodičov nestráca druhý rodič žiadnu časť výkonu rodičovských práv - tieto trvajú v plnom
rozsahu naďalej a súd ich je povinný upraviť v rozsudku, ktorým rozhoduje o rozvode manželstva, resp.
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov výkon ich rodičovských práv. To
však neznamená, že súd má oprávnenie ktorému z rodičov časť výkonu rodičovských práv a povinností

odobrať. Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním podľa ust. § 38 Zákona o rodine,
kedy pre aplikáciu tohto ustanovenia musí rodič naplniť niektoré zo zákona kvalifikovaných konaní. Bez
splnenia tejto podmienky nie je možné do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov zasahovať.

Vprejednávanomprípadejepredmetomkonanianávrhnavrhovateľkynarozvodmanželstvaúčastníkov,
s ktorým konaním je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich

manželstva na čas po rozvode ( § 113 ods.1 O.s.p.). Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je
oprávnená navrhovateľka ( matka maloletých detí).

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a
teda možnosť riadne konať pred súdom. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, bráni

tento nedostatok odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť. V rozhodnutí súd pritom nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03).

V danej veci, s poukazom na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním, nie
je možné preskúmať správnosť záverov súdu prvého stupňa, ktorých výsledkom je rozhodnutie o tom,

že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je oprávnená matka maloletých detí. Odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti neustál v § 157
ods.2 O.s.p. určenú povinnosť riadne vo výroku rozhodnutia prijatý záver odôvodniť, keď z jeho obsahu
nie je možné určiť, aké konkrétne skutkové okolnosti ( podložené zisteným skutkovým stavom ) súd
prvého stupňa zobral do úvahy pri rozhodovaní o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku

na čas po rozvode manželstva ich rodičov.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zastupovania maloletých detí
a spravovania ich majetku na čas po rozvode manželstva rodičov potom znamená , že ním prijaté
závery sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť neprijateľné, neracionálne a nespravodlivé.

Zistené nedostatky v odôvodnení prvostupňového súdu zakladajú porušenie ustanovenia § 157 ods. 2
O. s. p. a tým aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v podobe odňatia možnosti účastníkov
konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f/ O. s.p., ktoré sú bez ďalšieho dôvodom pre jeho
zrušenie a vrátenie veci na súd prvého stupňa.

Odvolacísúdnazákladeuvedeného rozsudoksúduprvéhostupňavčastinapadnutejodvolaním podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci so zameraním na zistenie okolností podstatných pre právne posúdenie otázky zastupovania aspravovania maloletých detí na čas po rozvode manželstva ich rodičov ( § 28, § 38 Zákona o rodine ),
následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom
zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2

O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie účastníkmi navrhované
dôkazy; v novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvého stupňa rozhodne o náhrade
trov odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.