Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/78/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201687
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7606201687.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Košice,
Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému K. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. L., J.. M. XXXX/
XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove,
Floriánova 2, pod sp. zn. EX 340/2006, o vymoženie 16,60 Eur (500,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov,
Floriánova 2, trovy exekúcie vo výške 12,24 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. AA1323061 zo dňa 1.4.2004 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Spišskej Novej Vsi, Okresným dopravným inšpektorátom, vydal dňa 23.2.2006 poverenie na výkon

exekúciepodčíslom5810008923*presúdnehoexekútoraJUDr.StanislavaMoskviča,Exekútorskýúrad
so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 875 (pôvodné sídlo exekútorského úradu - poznámka
súdu), na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60 Eur (500,- Sk), trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní 27,48 Eur (828,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na

zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor uviedol, že pri výkone exekúcie zistil, že exekučný titul
stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v ktorej výkon rozhodnutia musí byť
skončený, nestačí právo na výkon rozhodnutia v tejto lehote uplatniť a výkon rozhodnutia nariadiť. Na
základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v
podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 31,44 Eur
vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyčíslenie bolo prílohou podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom

súdu dňa 11.11.2014 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenieexekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Rovnako vyjadril súhlas aj s
návrhom, aby na úhradu trov exekúcie bol zaviazaný povinný.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení

účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie.
Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby,

teda k zániku práva oprávneného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa však nestotožnil s právnou
kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, keďže má za to, že
sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to
z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne
akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym

následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste evid. č. AA1323061 zo dňa 1.4.2004 mal súd preukázané, že povinnému bolo
uložené zaplatiť pokutu 16,60 Eur (500,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j.
do 15 dní odo dňa 1.4.2004, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku,
teda dňom 1.4.2004. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 16.4.2004. Prvýkrát mohol oprávnený

právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 16.4.2004. Z uvedeného vyplýva, že
k uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 16.4.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda
pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona
o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),

preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V
rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia,

ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané
do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon
rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k
záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho §
88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 16.4.2007, prijatím novely

v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť

ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do

30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na

účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane

z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,

podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri
výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a
to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou
je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203

ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie
oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno
pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas (takmer 15 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného
na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza

do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora
v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do
uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§

14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 12,24 Eur a
zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 Eur (1 úkon a 3,32 Eur)
spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 3,56 Eur (poštovné 1 x 1,36 Eur + 1 x 0,45 Eur +

1 x 1,75 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu
exekúcie spolu 10,20 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH,
súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 2,04 Eur spočívajúcu v sume dane zpridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 12,24 Eur
vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a
záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty
aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že
navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor

registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č.
348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony spracovanie
žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenie o začatí exekúcie (2 hodiny x 6,64 Eur), keďže súd mal
za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd

priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby
vo výške 0,45 Eur za vrátenie poverenia, keďže súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori
zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových
výdavkov je sporná. Z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne v Občianskom

súdnom poriadku vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po rozhodnutí o trovách,
resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané. Ďalej súd nepriznal náhradu hotových výdavkov tvorenú
sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie, keďže z
exekútorského spis Ex 340/2006 mal z potvrdenia o doručení písomností (doručenky) preukázané, že
súdny exekútor doručil toto podanie osobne, teda nevznikli mu hotové výdavky za poštové služby, a

taktiež 0,45 Eur za vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, keďže má za to, že je
vecouoprávneného,abysúdnemuexekútorovidoručilspolusnávrhomnavykonanieexekúcieexekučný
titul,ktorýjespôsobilýnavýkonexekúcie,tedaajopatrenýdoložkouprávoplatnostiavykonateľnosti.Súd
rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 0,49 Eur označených ako
obálky, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky

boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22
ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do
exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy,
ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre

prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.