Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206783
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314206783.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SUPTRANS G.T.M., s.r.o., so sídlom Stakčínska 755, 069
01 Snina, IČO: 36 490 580, zastúpeného JUDr. Evou Koščovou, advokátkou, so sídlom Osloboditeľov 3,
066 01 Humenné, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., so sídlom Stakčínska 758/8,
069 01 Snina, IČO: 31 722 849, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 6.777,56 eur s príslušenstvom, o žiadosti žalovaného o

priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné č. k. 12Rob/68/2014-93 zo dňa 3.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že podnikateľský subjekt musí, okrem iného, znášať aj riziko neúspechu

v podnikaní a ak by zhoršenie majetkových pomerov z dôvodu nepriaznivých finančných podmienok
u podnikateľského subjektu boli dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by
to prenášanie podnikateľského rizika na štát. Žalovaný ako podnikateľský subjekt sám zodpovedá
za zabezpečenie finančných prostriedkov na svoje podnikateľské aktivity. Súčasťou podnikateľské
činnosti je aj súdne uplatňovanie pohľadávok ako obrana proti prípadným žalobám smerujúcim proti
podnikateľskému subjektu, ktorý si musí prostriedky potrebné na krytie výdavkov, ktoré s tým vzniknú,

vytvoriť alebo inak zadovážiť. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť je výlučne zodpovednosťou podnikateľa
(ide o podnikateľské riziko), akým smerom, s kým a v akom rozsahu rozvíja svoje podnikateľské aktivity.
Pokiaľ sa podnikateľ dobrovoľne rozhodne podnikať v takom rozsahu, že nie je schopný posúdiť rozsah
záväzkov, ktoré na seba svojou činnosťou prevezme, alebo nie je schopný zabezpečiť si rezervné
prostriedkynauplatneniesvojhopráva,nemôžežiadať,abydôsledkyjehonesprávnychpodnikateľských
rozhodnutí zaňho znášal štát.

U podnikateľa by jeho pomery podľa názoru súdu prvého stupňa odôvodňovali priznanie oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov, ak by sa taký účastník dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodu napr.
vyššej moci, či nepredvídateľných okolností, ktoré nemajú svoj dôvod v podnikaní.

Súd v rámci rozhodovania o oslobodení súdnych poplatkov musí prihliadať aj na to, či by prípadné
nepriznanie takéhoto oslobodenia mohlo vytvoriť prekážku uplatnenia Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na súdnu ochranu. v tomto prípade požiadali

žalovaní o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov po doručení uznesenia, ktorým im bola uložená

povinnosť (súd v odôvodnení uvádza množné číslo, aj keď v konaní je iba jeden žalovaný) zaplatiť súdny
poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. V prípade, že nie je zaplatený súdny poplatok za
podaný odpor však súd nemôže konanie zastaviť, pretože včasným podaním odporu sa zrušuje platobnýrozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Nezaplatenie súdneho poplatku za odpor bude
mať za následok to, že v prípade neúspechu žalovaného v súdnom konaní štátu vznikne voči nemu
pohľadávka, ktorá bude vymáhaná v súlade so zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych

pohľadávok prostredníctvom Justičnej pokladnice. Táto skutočnosť nezasiahne do procesných práv a
povinností žalovaného v tomto konaní a nemôže vytvoriť prekážku realizácie práva na súdnu ochranu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že ako
podnikateľský subjekt podniká v oblasti stavebníctva, ktorá je dlhodobo finančne poddimenzovaná
a vzhľadom na obrovský počet malých firiem a živnostníkov podnikajúcich v tejto oblasti sú ceny

stavebných prác dlhodobo znižované až pod hranicu výrobných nákladov. Vzhľadom na toto špecifikum
stavebníctva je nemožné na rozdiel od iných podnikateľských subjektov vytvárať primeraný zisk, ktorý
b umožnil vytvárať si dostatočné finančné rezervy, ktoré by sa dali použiť na krytie výdavkov spojených
s podnikateľskými aktivitami žalovaného.

Podľa žalovaného je všeobecne známe, že v stavebnej činnosti dochádza často k oneskoreniu
platieb, prípadne platobnej neschopnosti, či už investorov, alebo generálnych dodávateľov. Ďalej

žalovaný poukázal na v posledných mesiacoch mediálne publikované niekoľkomesačné neuhradenie
svojich záväzkov voči subdodávateľom i u takéhoto stavebného gigantu, ako je spoločnosť Váhostav.
S prihliadnutím na zmluvnú voľnosť a zodpovednosť podnikateľa i s dostatočným posúdením a
zachovaním odbornej starostlivosti pri výbere zmluvného partnera, sa však môže stať, že doteraz
navonok seriózny obchodný partner nedodrží svoje zmluvné záväzky. Nemožno tak takúto situáciu

posudzovať ako neschopnosť posúdiť rozsah svojich záväzkov, ktoré na seba svojou činnosťou
podnikateľ prevezme, či neschopnosť zabezpečiť si rezervované prostriedky na uplatnenie svojho práva
na súde. Podľa odvolateľa žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno generálne posudzovať
ako dôsledky jeho nesprávnych podnikateľských rozhodnutí a neprípustnosť žiadať, aby tieto dôsledky
znášal štát. V takom prípade by pri každej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov mohla byť

použitá predošlá argumentácia. Keďže však ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. dovoľuje súdu na návrh
účastníka konania priznať účastníkovi konania celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov,
ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné a zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Záverom odvolateľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 37/2000, podľa ktorého
z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. možno vyvodiť záver, že aj podnikateľskému subjektu (fyzickej

alebo právnickej osobe) môže byť za splnenia zákonných predpokladov priznané (celkom alebo z časti)
oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal, aby súd vyhovel jeho návrhu
na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 214 ods. 2 zák. č.
99/1963 Zb. (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania. V zmysle tohto

ustanovenia pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu. Odvolací súd
bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní došiel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie
prejednávaného uznesenia.

Súd prvého stupňa pri rozhodnutí o žiadosti na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov správne a

zodpovedajúco dôkazom, ktoré sú obsahom spisu, zistil skutkový stav a aj správne právne vec posúdil.
Na správne a zákonom zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia treba odkázať aj v tomto rozhodnutí
odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K nim možno dodať len nasledovné:

Podľa ust. § 138 ods. 1 zákona O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom, alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak neide o svojvoľné

alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, a ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.Správne uviedol súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení, že žalovaný ako podnikateľský subjekt
sám zodpovedá za zabezpečenie finančných prostriedkov na svoje podnikateľské aktivity, pričom
odvolací súd dodáva, že oprávnenosť priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podnikateľa

nemôžu z hľadiska majetkových pomerov účastníka posudzovať rovnako ako pri fyzických osobách
nepodnikateľov. Majetkové pomery podnikateľského subjektu, v tomto prípade právnickej osoby, ktorým
je žalovaný, nie sú určované len množstvom voľných prostriedkov, ale jeho celkovou majetkovou
situáciou. Podnikateľ musí, okrem iného, aj znášať riziko neúspechu v podnikaní. Toto platí, najmä
pokiaľ sa týka ním uvádzaných argumentov v odvolaní, že špecifikum stavebníctva neumožňuje

vytvárať primeraný zisk, ktorý by umožnil vytvárať si dostatočné finančné rezervy, možno prisvedčiť
argumentácii žalovaného, že v stavebnej oblasti dochádza často ku oneskoreniu platieb, prípadne
platobnej neschopnosti, avšak táto skutočnosť je všeobecne známa a je povinnosťou žalovaného sa
na ňu pripraviť v rámci svojej podnikateľskej stratégie a neprenášať túto povinnosť na iné osoby, v
tomto prípade štát, kedy zhoršenie majetkových pomerov v dôsledku podnikania malo byť dôvodom pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je jeho povinnosťou (ako podnikateľa)

zabezpečiť si prostriedky na uplatňovanie svojich nárokov súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou.
Z tohto dôvodu je preto nutné od podnikateľských subjektov, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho
podnikateľskej činnosti, pričom nie je podstatné, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do
nepriaznivej situácie priamo v zhode okolností, alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu

zavinil, lebo toto všetko je nutné zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika. Nemožno totiž dôsledky
tohto rizika prenášať formou úloh a poplatkovej povinnosti na štát. Takto by neúspešní podnikatelia
boli zvýhodnení voči úspešným podnikateľom, teda skutočnosť, že žalovaný momentálne nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu súdneho poplatku za podaný odpor, nepodmieňuje
ešte oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Naviac z predpísaného tlačiva pre dokladovanie

pomerov účastníka konania žiadajúceho o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, určeného pre
právnickú osobu je zistiteľné, že žalovaný vlastní pozemky v K. v účtovnej hodnote 110.282,- eur a v
Z. v účtovnej hodnote 106.298,-

eur, vrátane budov a stavby v K. a v Z., u ktorých je výlučným vlastníkom, pričom z predložených
listov vlastníctva vyplýva, že žalovaný je vlastníkom 6 budov, rodinného domu, O. - S., skládky a

betonárky, t. j. nehnuteľného majetku, ktorého hodnota bezosporu nesvedčí tomu, že by žalovaný nebol
spôsobilý uhradiť súdny poplatok za podaný odpor, ktorého výška je 406,50 eur. Aj výška poplatkovej
povinnosti je jedným z určujúcich faktorov, na ktorý treba prihliadať pri rozhodovaní o návrhu podľa § 138
ods. 1 O.s.p.. Majetkové pomery žalovaného nesvedčia záveru o jeho „nespôsobilosti“ túto poplatkovú
povinnosť splniť.

Prvostupňový súd preto vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol správne, keď žalovanému nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov a odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 O.s.p.
potvrdzuje.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.