Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010275
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813010275.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 30. októbra 2014, v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Juraja Krupu a JUDr. Milana Repáňa, prejednal odvolanie prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/93/2013 z 10.6.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/93/2013 z 10.6.2014.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná Ing. V. R. podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodená spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.

zák., ktorý mala spáchať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to z dôvodu,
že skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku okresného súdu podal v neprospech obžalovanej odvolanie prokurátor. Odvolanie
odôvodnil tak, že s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnením sa nestotožňuje,
pretože považuje za preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku uvedeného v obžalobe a bolo

preukázané, že naplnila zákonné znaky prečinu uvedeného v obžalobe. Prvostupňový súd však na
hlavnom pojednávaní vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, a to v prospech obžalovanej. V
odvolaní poukázal na fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, z ktorej jednoznačne vyplýva
povrchový stav vozovky a nemohlo ísť teda o určitý nepredvídateľný stav na ceste, ako sa to snažila
naznačiť obžalovaná. Aj z posudku znalca Ing. Rabčana vyplýva, že predmetný úsek cesty je veľmi
prehľadný a vodič má dostatočný priestor na to, aby videl vozovku pred sebou a vedel ju posúdiť. Najmä

svedkyňa V. D., ktorá išla s vozidlom za obžalovanou, uviedla, že konkrétny úsek cesty bol zľadovatený a
keďže sneh bol odhrnutý, vozovka sa leskla. Taktiež poukázal na výpoveď svedka V. B., ktorý prichádzal
z protismeru obžalovanej a taktiež potvrdil, že cesta bola zasnežená a klzká. Keďže podmienky boli
ťažké, šiel rýchlosťou okolo 40 km/hod. Z týchto dôkazov je preukázané, že obžalovaná mala dostatok
signálov o tom, že povrch vozovky môže byť klzký, a teda v mieste pred nehodou mala dostatok času
prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy stavu a povahe vozovky. Poukázal, že obžalovaná jazdila v ranných

hodinách v mesiaci január. Aj keď v danom úseku cesty bola povolená maximálna rýchlosť 90 km/hod.,
vzhľadom k povahe vozovky bolo potrebné, aby jazdila opatrnejšie. Taktiež nie je namieste uplatnenie
materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže bola spôsobená pri dopravnej nehode ťažká
ujma na zdraví a priamo boli ohrození aj cestujúci v oprotiidúcom vozidle. Keby sa aj pripustilo uplatnenie
uvedeného materiálneho korektívu, išlo by o priestupok. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní

napadnutého rozsudku prihliadal aj na chyby, ktoré síce neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy,
že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371
ods. 1 Tr. por. Následne odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
oprávnenou osobou a že toto je v celom rozsahu dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
umožňujúcom mu aj vo veci objektívne rozhodnúť, avšak vykonané dôkazy nevyhodnotil dôsledne v
súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., a tak dospel k nesprávnemu oslobodzujúcemu výroku.

Svojerozhodnutieokresnýsúdvpodstateodôvodniltak,žespornouostalaotázkazavineniaobžalovanej
na trestnom čine, ktorá sa bránila, že nehode zabrániť nemohla, vznik nehody sa nedal nijakým

spôsobompredvídať,pretožeúsekvozovky,naktoromdošloknehode,bolveľmizľadovatený,čonebolo
opticky viditeľné. Námrazu na vozovke pri šmyku zaregistrovala len pocitovo a nie opticky. Vzhľadom
na dôkaznú situáciu potom súd bral do úvahy obranu obžalovanej, keď táto uvádzala, že stav vozovky
bol zľadovatený práve len na danom úseku vozovky pred odbočkou na obec Klin. Prvostupňový súd
považuje za pochybné, od ktorého kilometra na danom úseku vozovky v smere od obce Klin bola

na vozovke námraza a či sa námraza skutočne nenachádzala na úseku pred vjazdom do zákruty
v miestach, kde sa obžalovaná s vozidlom dostala do prvého šmyku. Súd potom tieto pochybnosti
vyhodnotil v prospech obžalovanej v zmysle zásady „in dubio pro reo“. S prihliadnutím aj na materiálny
korektív prečinu, s poukazom na okolnosti a priebeh dopravnej nehody a bezúhonnosť obžalovanej,
ktorá sa javí ako disciplinovaný vodič, dospel k záveru, že nejde o prečin, nakoľko zistená závažnosť

spáchaného činu je nepatrná.

V súvislosti s takýmto hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom krajský súd poznamenáva, že nemá
dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Z fotodoku-mentácie týkajúcej sa miesta dopravnej nehody,
z ktorej vychádzal aj znalec Ing. Rabčan pri vypracovaní znaleckého posudku, vyplýva, že vozovka

bola zľadovatená v celom úseku cesty, teda aj v časti pred vjazdom do zákruty a nielen v mieste
vjazdu do zákruty, tak ako to tvrdila obžalovaná. Takýto záver nepochybne vyplýva aj zo samotného
znaleckého posudku. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje aj svedkyňa V. D.. Zo žiadnych iných
dôkazov nevyplývajú skutočnosti, ktoré tvrdila obžalovaná. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje na
výpoveď svedka Q. W., že tento nezistil, že by vozovka bola klzká a zistil to až po príchode na miesto

nehody po tom, ako vystúpil z vozidla, ani tento svedok nepotvrdzuje verziu obžalovanej. Pokiaľ Q. W.
išiel rýchlosťou primeranou stavu a povahe zamrznutej vozovky a s vozidlom sa nedostal do nejakej
kolízie, je prirodzené, že pred vystúpením z vozidla nemal ako zistiť, či je vozovka klzká. Svedok W.
však v prípravnom konaní uviedol tiež, že ešte v priamom úseku cesty bolo značne vidieť, že sa vozovka
mení z vlhkej na namrznutý sneh. Od obce Klin sa podmienky na vozovke zmenili, ale nebola to rýchla,

resp. nepredvídateľná zmena, nakoľko predmetný úsek cesty je prehľadný a už z veľkej vzdialenosti bolo
vidno, že mokrý povrch vozovky sa mení na zamrznutý sneh. Už pri vchádzaní do oblúka bolo vidno, že
dochádza k zmene povrchu vozovky. Naviac zo spisu vyplýva, že obžalovaná išla s vozidlom v januári
v ranných hodinách, keď teplota vzduchu bola -7,4°C. Aj na základe tohto faktu si obžalovaná musela
dostatočne uvedomovať, že povrch vozovky je namrznutý. Svedčí napokon o tom aj fakt, že obžalovaná

v danom úseku cesty znížila rýchlosť na cca 55 km/hod. Vzhľadom na dôkaznú situáciu považuje krajský
súd tvrdenie obžalovanej, že vozovka bola zľadovatená len pred odbočkou na obec Klin, za vyvrátené.
Nestotožňuje sa preto s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom v zmysle zásady „in dubio pro reo“,
keď tento vyslovil pochybnosť, či sa námraza nenachádzala na vozovke len v úseku pred vjazdom do
zákruty. S poukazom na závery znaleckého posudku Ing. Jána Rabčana, ktoré sú podporené aj ďalšími

vyššie uvedenými dôkazmi, považuje aj krajský súd za spoľahlivo preukázané, že príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovanej, keď táto napriek rozpoznateľnému stavu a povahe
vozovky, aj keď išla po rovine zníženou rýchlosťou, túto dostatočne neznížila pred prejazdom zákruty.

Krajský súd sa nestotožňuje ani so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na materiálny korektív

v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o trestný čin, nakoľko zistená závažnosť je nepatrná. V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje najmä na spôsobený následok, ktorým je ťažká ujma na zdraví, ako
aj okolnosti, za akých bol čin spáchaný, ktoré podľa názoru krajského súdu neznižujú mieru zavinenia
obžalovanej a tým aj závažnosť činu. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odvolacíminámietkamiprokurátora,keďajpodľajehonázorubolonepochybneaobjektívnepreukázané,žekonanie
obžalovanej napĺňa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ prvostupňový súd pri posudzovaní konania obžalovanej poukázal na jej bezúhonnosť, pričom
táto sa javí ako disciplinovaný vodič, tieto skutočnosti sú významné a súd na ne prihliadne v súvislosti
s rozhodovaním o druhu a výmere trestu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považoval odvolacie námietky

prokurátora za dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu za nesprávny, preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.