Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/611/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215668
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111215668.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F.. G.. T. P., F.., bytom S. S. XXX, zastúpeného Mgr.
Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná proti odporcovi Trenčianska
univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Študentská 2, Trenčín, zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, o neplatnosť
výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.

júna 2013, č. k. 26C/145/2011-386, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd určil, že výpoveď odporcu z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 08.02.2011 je neplatná. Návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. Vymienil si právo

rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.). V odôvodnení
svojho rozsudku uviedol svoje skutkové zistenia a právne závery, podľa ktorých pracovnoprávny vzťah
účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.1998 a v znení dohody o zmene
pracovnej zmluvy bol dojednaný na dobu určitú, a to do 09.04.2013. Navrhovateľ pracoval na vo
funkcii profesora v odbore Mechatronika a bol zaradený na Fakulte mechatroniky. Pracovný pomer
s navrhovateľom ukončil odporca v zastúpení rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v

Trenčíne výpoveďou zo dňa 07.02.2011, doručenou navrhovateľovi dňa 08.02.2011podľa § 28 ods. 4
Zákonníka práce. Výpoveď bola navrhovateľovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
z dôvodu nadbytočnosti. Trojmesačná výpovedná doba (§ 62 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce)
začala plynúť dňa 01.03.2011 a uplynula dňa 31.05.2011. Navrhovateľ s danou výpoveďou nesúhlasil
a listom zo dňa 01.06.2011 rektorovi Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne oznámil,
že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Dňa 01.06.2011 sa navrhovateľ dostavil na

pracovisko. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.07.2011 v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka
práce, t.j. do dvoch mesiacov odo dňa 31.05.2011, kedy mal pracovný pomer navrhovateľa podľa
výpovede danej odporcom v zastúpení rektorom skončiť, uplatnil navrhovateľ svoje právo na určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Z dôvodu očakávaného deficitu hospodárenia na
Fakulte mechatroniky v roku 2011 v sume 52.112,94 € rozhodol rektor Trenčianskej univerzity Alexandra
Dubčeka v Trenčíne o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu podľa čl. 10 ods.

5 štatútu Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne účinného v čase jeho zavedenia. V
zmysle čl. 10 ods. 5 štatútu Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne účinného v čase
vyhlásenia krízového manažmentu mal právo v prípade porušenia rozpočtových pravidiel niektorou zo
súčastí zaviesť mimoriadne opatrenie (krízový manažment). V konaní nebolo preukázané, že by iný
vnútorný predpis upravoval podmienky, dôsledky a prechod práv a povinností z dekana fakulty na rektora
univerzity v prípade zavedenia mimoriadneho opatrenia. Rektor Trenčianskej univerzity Alexandra

Dubčeka v Trenčíne v oznámení o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu rozhodol
o jeho prebratí rozhodovacích právomocí dekana fakulty v ekonomickej, organizačnej a personálnejoblasti s účinnosťou od 16.12.2010. Štatút Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne
v čl. 10 ods. 12 v znení účinnom od 13.03.2009 priznával rektorovi univerzity právo rozhodovať o
pracovno-právnych vzťahoch so zamestnancami univerzity, ktorí nie sú zaradení na fakultách a v čl.

16 ods. 1 účinnom od 13.03.2009 priznával právo dekanovi fakulty rozhodovať o pracovno-právnych
vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte. Štatút Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
v Trenčíne účinný v čase vyhlásenia mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu neupravoval,
a teda neumožňoval prechod práva rozhodovať v pracovno-právnych vzťahoch so zamestnancami
zaradenými na fakulte z dekana fakulty na rektora univerzity, nakoľko oprávnenia rektora a dekana

v týchto vzťahoch upravoval konkrétne čl. 10 ods. 12 a čl. 16 ods. 1 štatútu. Rektor Trenčianskej
univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne preto vydal rozhodnutie č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011
o zrušení sedemnástich funkčných miest na Fakulte mechatroniky ako neoprávnená osoba, nakoľko
rozhodnúť o zrušení miest mal právomoc v zmysle čl. 16 ods. 1 štatútu dekan fakulty. Rovnako žiadosť
o prerokovanie výpovedí zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede navrhovateľovi danej
odporcom zastúpeným rektorom univerzity) v zmysle organizačných zmien podal rektor univerzity ako

neoprávnená osoba, nakoľko túto právomoc v zmysle čl. 16 ods. 1 štatútu mal dekan fakulty. Odporca
považoval výpoveď danú navrhovateľovi za vopred riadne prerokovanú so zástupcami zamestnancov.
V predmetnej veci však nemal súd preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede,
a to jej riadne prerokovanie zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov. V tejto súvislosti súd
poukazuje na ustanovenie § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, ktorý určuje povinnosť

zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany
zamestnávateľa,nesplneniektorejvnadväznostinaustanovenie§17ods.2Zákonníkaprácespôsobuje
ich neplatnosť t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje

k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho úkonu síce formálne koná v medziach
svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho
vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na
dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne
dosiahol súlad so zákonom, preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade

so zákonom, za zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha
poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nedošlo
k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 Zákonníka práce,
ktorá má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Za prerokovanie výpovede totiž nemožno
považovať len predloženie žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru a návrhu výpovede.

Takéto konanie odporcu možno vyhodnotiť len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o jeho úmysle
rozviazať pracovný pomer s navrhovateľom. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti zástupcov
zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti
na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale
smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu

neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení
pracovného pomeru nemožno považovať len za formálny úkon bez materiálneho obsahu. Opačný záver
by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovým orgánom výpoveď z
pracovného pomeru, ktorej nesplnenie je sankcionované jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna,
bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť

sa k nej (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Cdo 255/2008). Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce
medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ
má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie,
či prekonzultovanie, a to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie je
zákonom stanovená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje

iba jednostranné oznámenie zamestnávateľa o zamýšľanom rozhodnutí tak, ako sa to v prejednávanej
veci udialo, čo je zrejmé zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy pri Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne konaného dňa
26.01.2011, z ktorej vyplýva, že prítomní na zasadnutí boli len členovia výboru odborového orgánu
podľa prezenčnej listiny zo dňa 26.01.2011. Svedok T.. G.. T. S. vo svojej výpovedi tvrdil, že návrh

na prerokovanie výpovede navrhovateľovi osobne predkladal a jej prerokovania sa osobne zúčastnil.
Z prezenčnej listiny ani zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy pri Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne nevplýva, že
by sa ho bol svedok Doc. G.. T. S. ako poverený zástupca odporcu zúčastnil. Výpoveď svedka Doc.G.. T. S. je preto v rozpore s vykonaným dokazovaním a vzhľadom na jeho vzťah k odporcovi, u
ktorého je naďalej zamestnaný, súd považoval jeho výpoveď za účelovú v úmysle privodiť odporcovi,
svojmu zamestnávateľovi, priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že

z vykonaného dokazovania nevyplýva, že zástupcom zamestnancov bola v súlade s § 74 Zákonníka
práce v znení účinnom do 31.08.2011 daná na prerokovanie samotná výpoveď ako písomný právny
úkon v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce. Zo žiadosti o prerokovanie a jej prílohy ani zo zápisnice
z rokovania nevyplýva, že sa výbor Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a
vedy pri Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne oboznámil s výpoveďou, ktorú odporca

zamýšľal dať navrhovateľovi, ale iba vyjadril rešpektovanie obsahu žiadosti rektora a vyjadril s ňou
súhlas. Aj z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že k riadnemu prerokovaniu výpovede podľa § 74
Zákonníka práce v znení účinnom do 31.01.20011 nedošlo. Skutočnosť, že dodatkom č. 1 k štatútu
TrenčianskejuniverzityAlexandraDubčekavTrenčínesúčinnosťouod26.01.2011vzmyslezmeneného
čl. 16 ods. 10 došlo k prechodu kompetencie v pracovnoprávnych vzťahoch v plnom rozsahu z dekana
fakulty na rektora univerzity, nemá vplyv na skutočnosť, že právne úkony vykonané do účinnosti

dodatku č. 1 k štatútu (do 26.01.2011) v pracovno-právnych vzťahoch voči zamestnancom, ktorí sú
pracovnoprávne zaradení na fakulte, sú neplatné. Pre neplatnosť týchto právnych úkonov preto nemohlo
ani dôjsť k ich platnému prerokovaniu. Navrhovateľ v konaní ďalej namietal neplatnosť výpovede aj z
dôvodu, že odporca si nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Uvedené
tvrdenie nebolo v konaní preukázané, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že

v čase dania výpovede odporcom navrhovateľovi mal tento možnosť zamestnávať navrhovateľa na
inom, pre neho vhodnom mieste. Z listinných dôkazov (internetové inzeráty predložené navrhovateľom a
protokol o výsledku kontroly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa
17.02.2012) vyplýva, že v čase dania výpovede navrhovateľovi neprebiehalo u odporcu žiadne výberové
konanie. Na neskôr vyhlásené výberové konania nemožno pre posúdenie splnenia tzv. ponukovej

povinnosti prihliadať, nakoľko k ich vyhláseniu došlo až po daní výpovede a týkali sa iných pracovných
miest ako miesta navrhovateľa. Na výpoveď svedkyne Ing. S. M., PhD. súd neprihliadal, nakoľko túto
považoval za nevierohodnú vzhľadom na jej pomer k odporcovi, a aj s ohľadom na skutočnosť, že z
jej výpovede je zrejmé, že bola oboznámená s priebehom konania a aj o listinných dôkazoch, ktoré
boli v konaní predložené z titulu jej funkcie kvestorky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v

Trenčíne. V zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 O. s. p. súd návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy
vylúčil na samostatné konanie. Pojednávania na termín 29.05.2013 sa zástupca odporcu nezúčastnil
a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu JUDr. Matúša
Košaru. Žiadosti o odročenie pojednávania zástupcu odporcu súd nevyhovel z dôvodu, že JUDr. P.
O. sa nevystupoval ako zástupca na nariadených pojednávaniach. Na nariadených pojednávaniach s

zúčastňovala Mgr. Zuzana O., advokátska koncipientka. Zástupca odporcu je právnickou osobou, ktorá
má dvoch konateľov, ktorí obaja majú právnické vzdelania a sú zapísaní v zozname advokátov, takže
predmetného pojednávania sa ako zástupkyňa odporcu mohla zúčastniť druhá konateľka spoločnosti
JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO 36 837 857.

Proti tomuto rozsudku odporca podal odvolanie v zákonnej lehote. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d)
a f) O.s.p. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol nasledovné: Podľa jeho názoru, postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a ďalej bolo porušené jeho právo na rovnosť v

konaní. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej
veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému
právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Postup
súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu

účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom
konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní
rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. V zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných zárukspravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu
spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať

dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť
sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na pojednávaní dňa 29.05.2013 súd konal v neprítomnosti odporcu, napriek tomu, že odporca navrhol
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, t. j. práceneschopnosti právneho zástupcu, a to bez
zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel. Pred pojednávaním súd odporcovi neoznámil,

ako jeho návrh posúdil a na pojednávaní konal v jeho neprítomnosti. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa
29.05.2013 nevyplýva, ako súd posúdil žiadosť odporcu o odročenie pojednávania. Súd v odôvodnení
rozhodnutia skonštatoval, že žiadosti odporcu nevyhovel z dôvodu, že JUDr. Matúš Košara nevystupoval
ako zástupca na nariadených pojednávaniach a podotkol, že zástupca odporcu je právnickou osobou,
ktorámádvochkonateľovzapísanýchvzoznameadvokátov,takžepredmetnéhopojednávaniasamohla
zúčastniť druhá konateľka spoločnosti. Súd na pojednávaní dňa 29.05.2013 konal v neprítomnosti

odporcu a jeho zástupcu, napriek tomu, že odporca a jeho zástupca sa včas ospravedlnil a súčasne
požiadal o odročenie pojednávania na základe lekársky uznanej práceneschopnosti advokáta JUDr.
P. O., konateľa spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. Zo súdneho spisu
je zrejmé, že v mene právnickej osoby v prejednávanej veci vystupoval advokát JUDr. P. O., keď
podával písomné vyjadrenia a tiež poveroval advokátsku koncipientku, aby sa zúčastnila vytýčených

pojednávaní, teda počas konania vykonával zastupovanie odporcu. Dňa 29.05.2013 zástupca odporcu
niekoľkokrát telefonicky kontaktoval kanceláriu oddelenia 26C za účelom zistenia stanoviska súdu,
ktoré mu nebolo doručené na zvolenú mailovú adresu ani oznámené v rámci telefonickej komunikácie.
V tomto prípade je nutné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že súd neoznámil zástupcovi odporcu
stanovisko k podanej žiadosti o odročenie z dôvodu práceneschopnosti advokáta vykonávajúceho

úkony v danom konaní. Nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa druhý z advokátov zástupcu
odporcu zúčastnil pojednávania a riadne zastupoval oprávnené záujmy odporcu. Navyše zo zápisnice
z pojednávania 29.05.2013 je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa predložil súdu nové listinné
dôkazy. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na záver
pojednávania súd vyhlásil uznesenie, ktorým skončil dokazovanie v konaní a odročil pojednávanie na

nový termín za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odporca má za to, že vyššie uvedeným
procesným postupom bolo odporcovi znemožnené účinne obhajovať svoje práva a právom chránené
záujmy prostredníctvom zvoleného zástupcu.

Okresnýsúd,podľajehonázoru,nesprávneprávneposúdilotázkuprávomoci rektorakonaťpriskončení

pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľom. Súd právny záver o nedostatku právomoci rektora
konať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte (vrátane navrhovateľa)
zdôvodnil ustanoveniami vnútorného predpisu t. j. Štatútu Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
v Trenčína v znení účinnom od 13.03.2009 (ďalej len „štatút“) na základe čoho skonštatoval, že štatút
v čase vyhlásenie mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu neupravoval a teda neumožňoval

prechod práva rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte z
dekana fakulty na rektora univerzity, nakoľko oprávnenia rektora a dekana v týchto vzťahoch upravoval
konkrétne čl. 10 ods. 12 a čl. 16 ods. 1 štatútu. S poukazom na dikciu ust. § 10 ods. 1 zákona č.
131/2002Z.z.ovysokýchškoláchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,keďžerektorještatutárnym
orgánom verejnej vysokej školy, koná v jej mene a zastupuje ju navonok v spojení s ust. § 9 ods. 1

zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ďalej z ustanovenia § 28 ods. 9 vysokoškolského zákona
vyplýva, že dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej
vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej
školy. Skutočnosť, že vysokoškolský zákon zakotvuje právo dekana fakulty verejnej vysokej školy
konať v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte

neznamená,žerektormávtomto prípadeodňatú právomoc konať. Súdneprihliadal nato,ževovzťahu
medzi verejnou vysokou školou a rektorom ako štatutárnym orgánom môžu obmedzenia oprávnení
rektorakonaťvmene vysokejškolyvymedzenévnútornýmpredpisomverejnejvysokejškolypôsobiť iba
vo vzájomnom vzťahu medzi verejnou vysokou školou a rektorom. Napriek námietkam navrhovateľa
odporca v konaní dostatočne objasnil naliehavosť potreby zavedenia mimoriadnych opatrení na

Fakulte Mechatroniky s cieľom zabezpečiť hospodárne a efektívne využívanie verejných finančných
prostriedkov vzhľadom na rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorým boli
Fakulte Mechatroniky odňaté práva udeľovať absolventom študijných programov akademické tituly a
s tým spojený výrazný pokles študentov na fakulte.Súd v konaní nemal za preukázané riadne prerokovanie výpovede zamestnávateľom so zástupcami
zamestnancov, keďže v prejedávanej veci došlo iba k jednostrannému oznámeniu zamestnávateľa o

zamýšľanom rozhodnutí ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom, ďalej z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že zástupcom zamestnancov bola v súlade s § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do
31.08.2011 daná na prerokovanie samotná výpoveď ako písomný právny úkon v zmysle § 61 ods.
1 Zákonníka práce, a teda zástupcovia zamestnancov sa neoboznámili s výpoveďou, ktorú odporca
zamýšľal dať navrhovateľovi, ale iba vyjadrili rešpektovanie obsahu žiadosti rektora a vyjadrili s

ňou súhlas. Súd svoje rozhodnutie podporil odkazom na uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/225/2008.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k riadnemu prerokovaniu výpovede zamestnávateľom so
zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ v konaní nenamietal prerokovanie výpovede s odborovou
organizáciou a v konaní ani nenavrhoval dôkazy, ktoré by spochybňovali odporcom predložené listinné
dôkazy príp. výsluch svedka v tejto veci. Ak mal súd za to, že svedecká výpoveď doc. Ing. T. S. je v
rozpore s vykonaným dokazovaním z dôvodu , že na prezenčnej listine z rokovania výboru Základnej

organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri Trenčianskej univerzite Alexandra
Dubčeka v Trenčíne sa nenachádzal jeho podpis, je potrebné zdôrazniť, že vyhotovenie zápisnice z
rokovania výboru ZOOZ vrátane prezenčnej listiny je vo výlučnej pôsobnosti výboru ZOOZ, a to akým
spôsobom výbor prerokuje a v akom rozsahu v písomnej podobe zaznamená priebeh rokovania je
jeho vnútornou záležitosťou, ktorú súd nie je oprávnený skúmať. Tieto zápisnice treba posudzovať

po obsahovej stránke, pričom z nej musí byť jasné čoho sa rokovanie týkalo, čo sa prejednávalo a
k akým záverom rokovanie organizácie došlo. Účelovosť výpovede svedka súd zhodnotil s poukazom
na jeho vzťah k odporcovi a poukázal na úmysel svedka privodiť odporcovi priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach od záverov, ktorých nie je dôvod sa
odkloniť zdôraznil, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď nastanú

len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený
návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahoval
náležitosti určené ustanovením § 61ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musel
byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne
meniť. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel o výklad Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí zo dňa

19.05.2009, sp. zn. 5Cdo/225/2008. Odporca v konaní preukázal predloženie žiadosti odborovému
orgánu o prerokovanie výpovede, ktorá obsahovala náležitosti určené ustanovením § 61 ods. 2
Zákonníka práce. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti, aby konanie odporcu, ktorý ako
zamestnávateľ riadne predložil príslušnému odborovému orgánu žiadosť o prerokovanie výpovede
navrhovateľa s uvedením výpovedného dôvodu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom

a s odborovým orgánom spoločne rokoval, súd považoval za nedostatočné. Písomnosť právneho
úkonu výpovede podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, na ktorú sa súd v rozhodnutí odvoláva sa
vzťahuje na samotnú výpoveď, ktorú zamestnávateľ uplatňuje voči zamestnancovi, nie na žiadosť o
prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce. Absencia písomnej
formy výpovede spôsobuje neplatnosť právneho úkonu len vo vzťahu k podaniu samotnej výpovede

zamestnancovi, nie pri žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov.

Navrhovateľ nevyužil právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. O
odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Odporca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktorý spočíva v odňatí možnosti konať pred súdom.

Odňatie možnosti konať pred súdom je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak postupom súdu
sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Neprítomnosť účastníka konania na pojednávaní, nie je prekážkou toho, aby súd mohol uskutočniť
pojednávanie, ak doručenie predvolania bolo preukázané. Vždy však treba uvážiť, či neprítomnosťúčastníka a s tým spojená nemožnosť súčinnosti s ním nie je na ujmu riadnemu zisteniu skutkového
stavu (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí
súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom
dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: dôvod, pre ktorý sa navrhuje
odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie
elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na
pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho
zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania.

V prejednávanej veci odvolací súd po jej preskúmaní dospel k právnemu záveru, že postupom
okresného súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, preto tento jeho odvolací dôvod
je uplatnený oprávnene.

Okresnýsúd určilvoveci termínpojednávanianadeň29.mája2013. Predvolanie na totopojednávanie

bolo doručené zástupcovi odporcu - v tom čase Advokátska kancelária JUDr. Danica BIROŠOVÁ, s.r.o.
Piaristická 46, 911 40 Trenčín, dňa 22. mája 2013.

Zástupca odporcu - jeho konateľ JUDr. Matúš Košara elektronickou formou požiadal dňa 23. mája
2013 o odročenie pojednávania, pretože uvedený termín koliduje s už skôr zvolanou schôdzou veriteľov

úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., kde bol ustanovený do funkcie správcu.

Ďalším návrhom zo dňa 28. mája 2013 požiadal zástupca odporcu - jeho konateľ JUDr. Matúš Košara
o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti, ku ktorej pripojil fotokópiu potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti, podľa ktorej je tento práceneschopný od 28. mája 2013. Súčasne pripojil

aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť úkonov mimo miesta bydliska. Zástupca
odporcu súčasne uviedol aj elektronickú adresu na zaslanie oznámenia o posúdení žiadosti. Z obsahu
spisu nevyplýva, či okresný súd bezodkladne oznámil zástupcovi odporcu, ako jeho návrh na odročenie
pojednávania na deň 29. mája 2013 posúdil, pričom je zrejmé, že sám zástupca sa informoval, ako
bol jeho návrh posúdený, avšak súd (asistentka) mu nevedela dať informáciu. Okresný súd vo veci v

určený deň 29. mája 2013 konal a vykonal dokazovanie všetkými listinami, ktoré produkovali obaja
účastníci - o. i. aj výročnou správou o činnosti a hospodárení neziskovej organizácie Mechatronik,
n. o. Tento dôkaz navrhol vykonať samotný odporca, ktorý mal predložiť navrhovateľ.

Odporca sa k vykonaným listinným dôkazom nemal možnosť vyjadriť, pretože okresný súd vyhlásil

dokazovanie za skončené a uvedené pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na deň 19. júna
2013.

V opísanom procesnom postupe okresného súdu, podľa názoru odvolacieho súdu, sa vyskytlo niekoľko
nesprávností, čoho dôsledkom je odňatie možnosti konať pred súdom.

Predovšetkým okresný súd ani pri jednom z návrhov zástupcu odporcu o odročenie pojednávania (z
23-05.2013, z 28.05.2013) tomuto neodkladne neoznámil, ako jeho návrh posúdil.

So záverom okresného súdu, že odporcu mohla zastúpiť na pojednávaní koncipientka, resp. ďalšia

konateľka - JUDr. Danica Birošová, možno súhlasiť iba za situácie, že zástupcovi odporcu by oznámil,
že jeho návrh na odročenie pojednávania neakceptuje a vtedy, ak by išlo o vec právne jednoduchú, na
ktorú by sa iná osoba (v prípade koncipienta by bol potrebný aj súhlas klienta), mohla riadne pripraviť,
keďže práceneschopnosť nastala 28. mája 2013 a pojednávanie bolo určené na 29. mája 2013.Článok 48 ods. 2 Ústavy SR priznáva každému právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Toto
ustanovenie je potrebné vykladať vo väzbe na článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR tak, že v každom konaní,

v ktorom súd vykonáva dôkaz, má účastníkovi umožniť, aby sa k nemu mohol vyjadriť.

V prejednávanej veci preto okresný súd vzhľadom na existujúce dôvody na odročenie pojednávania (§
119 O.s.p.), vzhľadom na ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania z objektívnych príčin, za
situácie,ževykonávalvšetkylistinnédôkazy, kuktorýmsaodporcanemalmožnosťvyjadriť(čl.46odsek

1 a 2 Ústavy SR a § 123 O.s.p.), odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, čo je vada v postupe
súdu, ktorej dôsledkom z hľadiska procesných predpisov je zrušenie veci a jej vrátenie okresnému
súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na spôsobilý uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p., z hľadiska hospodárnosti konania, sa už odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi

nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .