Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207882
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512207882.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Š. XX, C.,
proti žalovanej: Z. R., nar. X.X.XXXX, bytom E. E., C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna
pomoc spotrebiteľom, IČO: XX XXX XXX, K. XX, E.Š., o zaplatenie 1 067,78 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/270/2012-89 z 1.10.2013

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že náhradu vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňa(ďalejlensúd)konaniesavrozsahusumy340,99€ zastavil.
V ďalšom výroku súd vrátil žalobcovi súdny poplatok 13,37 € cestou príslušného daňového úradu a
rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 403,90 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 192,39 € od 26.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 114,86 € od 28.7.2009 do zaplatenia

- zo sumy 94,99 € od 28.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 1,66 € od 28.9.2009 do zaplatenia.

Súd povolil žalovanej splácať pohľadávku žalobcu v 50 € mesačných splátkach, splatných najneskôr do
15 dňa v mesiaci, počnúc mesiacom október 2013 a to na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS
XXXXXXXXX, v poradí započítania splátok: 1. istina, 2. úrok z omeškania, až do úplného zaplatenia.
Nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. V prevyšujúcom rozsahu

sa žaloba zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, a že žalobca je povinný
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 152,55 € na účet
jeho právneho zástupcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej, ale vlastnej spoločnosti
za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania,
priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti

z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým
mravom. A preto, aj keď bol žalobca takmer plne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej
firmy (teda seba samého) súd považuje za parazitujúce a krajne neetické. Žalobcovi trovy právneho
zastúpenia z vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal súd nepriznal.

Naopak, vedľajší účastník pri obrane žalovanej ohľadom zmluvnej pokuty (663,88 €) splnil svoje
poslanie.Žalovanej, ktorá bola v rozsahu zmluvnej pokuty ako oddeliteľného plnenia konaní plne úspešná, by
podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľa
aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho

zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a
prípravu zastúpenia v sume 43,16 € (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa §
10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a
doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby

v sume 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 2) vyjadrenie k žalobe v sume 43,16 € + režijná náhrada za
uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 € a, spolu: 101,58 €. Žalobca je povinný zaplatiť uvedené
trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka včas napadol odvolaním
žalobca a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku podľa § 220 O.s.p. alebo nepriznať náhradu
vedľajšiemu účastníkovi (ďalej len VÚ), naopak nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania má tento

VÚ do 3 dní od právoplatnosti.

V odvolaní namietal, že prínos vstupu VÚ aj podľa uznesenia KS v Bratislave sp.zn. 5Co/375/2013, keď
všetky úkony VÚ po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa
charakteru, je paušálny, aj iné súdy tak rozhodujú, súd na ochranu spotrebiteľa má prihliadať z úradnej
povinnosti a nie je potrebné ešte právne zast. VÚ. Podstatnou podmienkou vstupu VÚ podľa § 93 ods.1,

2 O.s.p. je súhlas hlavného účastníka. Najvyšší súd sp. zn. 3 Cdo/188/2012 v uznesení konštatoval,
že nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť, aby VÚ mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním
podporovaného účastníka. Totiž hlavný účastník musí mať vôľu trpieť takýto vstup a súd musí mať vždy
jasno, či účastník, ktorého chce VÚ podporovať, s jeho podporou súhlasil (uznesenie 3 Cdo/188/2012).
Domnienka nie je uplatniteľná podľa § 101 ods.3 O.s.p. vo vzťahu k postaveniu subjektov a VÚ. O.i. ako

subjekt zriadený za účelom pomoci a odborného zastúpenia spotrebiteľa v súdnom konaní je spôsobilý
na zastupovanie spotrebiteľa a si neúčelne uplatnil trovy.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol VÚ potvrdiť uznesenie ako vecne správne, žiadal priznať trovy
odvolacieho konania 46,47 €, vo vyjadrení uviedol, že nie je možné nepriznávať trovy konania (porovnaj
uznesenie KS v Prešove sp.zn. 6Co/91/2011 str.7), lebo žalobca vedome a sústavne skúša voči

spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, čo už viackrát podľa databázy vyhlásených
neprijateľných zmluvných podmienok upozorňoval, rôzne súdy inak rozhodujú, iný súd mu plnenie
môže priznať, a preto to skúša žalobca, ak bude existovať reálna hrozba pre žalobcu, že bude znášať
trovy konania a trovy právneho zastúpenia, bude ho automaticky odrádzať od súvislého uplatňovania
neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom.

Na toto vyjadrenie reagoval ohľadne prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty žalobca a poukázal na
rôzne rozhodnutia krajských súdov, najmä Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/91/2012, podľa
ktorého výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom,
ktorého bolo založené, a preto musí mať odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia, aby
zastupoval spotrebiteľa a chrániť ich práva a záujmy v konaní. VÚ a jeho odbornosť pri poskytovaní

ochrany spotrebiteľa je nepopierateľné v zmysle ust. § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. Aj najvyšší súd
rozhodnutie 3 Cdo/188/2012 poukázal na to, že musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce VÚ
podporovať, s jeho podporou súhlasí.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
zmenil podľa § 220 O. s. p., lebo je vecne správny vo veci samej, ale vo výroku o trovách konania je
nesprávny.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať

zaúčelnevynaložené.Jepotrebnépoukázaťinaskutočnosť,ževedľajšíúčastník-vzhľadomnasvojcieľ- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný
vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť

si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva
samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu
povinnosťnebrániťúčastníkom,abyvkonaníprednimivyužívaliprávnupomoc,žesúčasťouzákladného

práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má
vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v
rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné

právonaprávnupomocarovnosťúčastníkovvkonanípodľaČl.47ods.2a3ÚstavySlovenskejrepubliky.
V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie
súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o

náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej
osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých
žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho
úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ
vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na

konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na
ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej
jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého
vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a
tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca,

ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší
účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast.
splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je
ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobca
žiadne trovy si neuplatnil a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p.
priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.