Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/609/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207098
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5608207098.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. D., P.. XX. X. XXXX, Y. Y. XXX, pre vymoženie
pohľadávky 333,27 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 9091/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa zastavuje.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 23. 9. 2008 začalo exekučné konanie pod sp.

zn.Ex9091/2008navymoženiepohľadávkyvovýške 10.040Sk sprísl.,priznanejrozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava, IČO: 35 922 761, č. SR 05701/08 zo dňa 27. 6. 2008. Súdnemu exekútorovi bolo udelené
poverenie č. 5505 015503* zo dňa 19. 11. 2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 10.040 Sk,
0,25 % úrok z omeškania denne zo sumy 9.800 Sk od 17. 3. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho
konania vo výške 3.925 Sk a trovy exekúcie.

Uznesením7Er/609/2008-38zodňa29.10.2012okresnýsúdexekúciuzastavil a súdnemuexekútorovi
trovyexekúcienepriznal.KrajskýsúdvŽilineuznesením5CoE/38/2013-61zodňa28.3.2013uznesenie
okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol: „Aby teda exekučný súd mohol posudzovať právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť daný spor, bude potrebné, aby najskôr ustálil povahu právneho
vzťahu medzi oprávneným a povinným. Je potrebné zdôrazniť, že označenie dlžníka v zmluve o úvere
zároveň rodným číslom ako aj identifikačným číslom podnikateľa ešte neznamená, že úver bol dlžníkovi

poskytnutý v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, avšak uvedené skutkové zistenie nemožno
vykladať ani tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Okresný súd preto v ďalšom konaní sa zameria
na doplnenie skutkových zistení v naznačenom smere a na základe zistených skutočností posúdi, či sú
v danom prípade dôvody na čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie.“

Tunajší súd v súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu opätovne vo veci rozhodol.Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň
aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu

na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným,

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zastaviť exekúciu ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon

rozhodnutia neprípustný.

Z pripojených listín súd zistil, že dňa 26. 6. 2007 bola medzi oprávnenou a povinným uzavretá Zmluva o
úvereč.5370998,nazákladektorejbolpovinnémuposkytnutýúvervovýške12.000Sk,ktorýsapovinný
zaviazalzaplatiťnavrhovateľovispoplatkomvovýške11.520Skatov12mesačnýchsplátkachpo1.960

Sk.Nakoľkopovinnýsvojdlhneuhradilriadneavčas,oprávnenásipredrozhodcomuplatnilapohľadávku
vo výške 10.040 Sk s príslušenstvom. Z formulárovej Zmluvy o úvere č. 5370998 zo dňa 26. 6. 2007
vyplýva, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený dvoma spôsobmi a
to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Peter Matloň, s miestom
podnikania Bobrovec 115, IČO: 43588 875 a ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a

číslom občianskeho preukazu. Zo živnostenského registra súd zistil, že povinný vykonáva podnikateľskú
činnosť od 18. 4. 2007.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,

ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj
to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o
úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil
omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že

nemal úmysel obísť tento zákon.

Okrem označenia povinného aj podnikateľským menom nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že
dlžník pri uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší a preto na základe vyššie uvedeného súd odlišne od právneho záveru v uznesení zo
dňa 15. 10. 2010 uzatvoril, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnenej nič
nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnula aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý.
Tým, že povinnému ani len nedá na výber slobodne v zmluve vyznačiť, či skutočne úver požaduje
na zabezpečenie chodu svojej podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zbaví povinnosti dodržiavať

pri poskytovaní úverov právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že oprávnená je povinná preukázať, že nemala úmysel obísť zákon o spotrebiteľských úveroch,
pričom do toho okamihu sa považuje zmluva za spotrebiteľskú. Oprávnenej by malo byť už známe,
že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Zároveň mala pri tvorbe formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného
znamená že bola povinná zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorý prichádzajú do styku s
neprofesionálnym klientom. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní

a finančnom poradenstve je totiž finančný agend a finančný porada povinný vykonávať finančné
sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s
odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.

Bez ohľadu na „voľbu práva“ v zmluve o úvere je nutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi

konania považovať za spotrebiteľský. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému
zákonníkušpeciálnymiustanoveniami,pretosanadanývzťahuplatníprávnazásada použitiašpeciálnej
právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis derogat lex generalis). Na spotrebiteľské právne vzťahy
sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola
spotrebiteľská zmluva uzavretá.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Potom, ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, v súlade s

citovaným ustanovením preskúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinného na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, t.j. od 25. 11. 2004,, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
do 31. 12. 2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
do 31. 12. 2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej

zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku a ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu,

ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o
ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na
zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinné od 1. 1. 2008). Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,

spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe

- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z
uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k
záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej

zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom
dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej
rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole,
či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,

že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie

nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia
alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je
potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú

podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré
zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá
by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice, ktorá bola do nášho právneho

poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže
je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských
právnych vzťahov.Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Bod 17. zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými

predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred

ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, reálne vopred
vzdal práva na účinnú právnu obranu. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo
všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský
rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými

na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako
súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.
Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude

vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou
podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom,
ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky
je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných

vecí s obdobným skutkovým základom vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez
možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby

spotrebiteľmalmožnosťpožiadaťvšeobecnýsúdoochranu,aksirozhodcovskýsúdosobitnenevyjednal
a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Rozhodcovská doložka bola už v čase zatvárania zmluvy
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo
strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá
novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla
do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, abyspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že

taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha
rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu
nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi,
pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé
podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v
právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej

neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.
Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné
subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú

písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a
tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali
svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura
sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa
21.3.2012).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,

rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Exekučný súd taktiež poukazuje na to, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť
aj podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená.
Dlžníkovo vyhlásenie, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru a zaväzuje sa
ich dodržiavať nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnýmistranami(chýbapodpisdlžníkaajveriteľa),alelenvoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutia
úveru. Súčasťou rozhodcovského spisu nie sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané
oboma zmluvnými stranami. Na základe zhora uvedeného dospel súd k záveru o neexistencii platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá písomnou formou
je neplatná.

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípadeiných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou
predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie

takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej
moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie

rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež
rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii
relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) na základe posúdenia rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jeabsolútne
neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný
(nezáväzný). Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný rozhodcom, rozhodcovským
súdom, ako nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy,
keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom
každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon nemožný. Takto je potrebné vykladať slová

Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“. Nezáleží na tom, či tu je
rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je vykonateľné, alebo tu také rozhodnutie vôbec nie je. Na základe
uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že v
preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Výzvou zo dňa 10. 9. 2012 súd vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie v prípade, že si
ich uplatňuje a to v lehote 10 dní. Súdny exekútor predmetnú výzvu prevzal dňa 14. 9. 2012. Následne
dňa 15. 10. 2012 doručil súdu podanie označené ako vyjadrenie k výzve - vyčíslenie trov, v ktorom len

deklarovalsvojeprávonatrovyexekúcie,alevsúdomurčenejlehotesitrovyexekúcienevyčíslil.Nakoľko
súdny exekútor v stanovenej lehote nevyčíslil trovy exekúcie ani ich vynaloženie súdu nepreukázal, súd
o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Odvolací súd tiež v zrušujúcom uznesení uviedol, že vzhľadom na nevyhnutnosť vyriešiť základnú

otázku - otázku povahy vzťahu medzi účastníkmi, sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a rovnako ani nerozhodoval o návrhu oprávneného na prerušenie konania, o ktorom
rozhodne okresný súd. Okresný súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený v odvolaní alternatívne navrhol,
aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie
s predbežnou otázkou výkladu ust. písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a

súladu aplikácie vnútroštátnych ustanovení právneho poriadku s odkazom na uvedenú smernicu s ust.
Čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ. Nakoľko odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu je bezpredmetné rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie konania a obrátení sa na Súdny
dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou.

Podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého
stupňa platia i pre odvolacie konanie.Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa citovanej právnej úpravy, tak, že oprávnenému, ktorý
mal v odvolacom konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený si trovy
neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.