Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Er/3053/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227097
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Vincejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212227097.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávnených 1/. Q.. Š. Q., K.. X.X.XXXX, D. XX, XXX XX S.,
X/ P. Q., K.. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX S., G.. R. Š. Q.R., Q.. XX.X.XXXX, D. XX, XXX XX S.,
zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Gazdičovou, M.R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov proti povinnej
P. Z. (Q.), K.. XX.XX.XXXX, XXX XX I. K. O. XX, vedenej na Exekútorskom úrade v Trebišove u súdnej
exekútorky JUDr. Márii Popikovej, Šrobárová 3842/9, 075 01 Trebišov, pod č. Ex 992/2012 o vymoženie

výživného s prísl. takto

r o z h o d o l :

Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.7.2012 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Márii Popikovej
vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie výživného s prísl., a to na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/ 86/2006-45 zo dňa

5.12.2006.

Dňa 24.9.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/135579 zo dňa 26.9.2012.

Dňa 10.1.2014 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo
svojich námietkach uviedla, že v období 8/2011 až 6/2012 si plnila svoju vyživovaciu povinnosť, a to
aj keď nepravidelne, ale predsa. Povinná zároveň priložila kópie poštových poukážok, ktoré dokladujú
len tieto úhrady: za mesiac august 2011-50 Eur, november 2011 -50 Eur, január 2012-50 Eur, august

2012-100 Eur, november 2012- 100 Eur, december 2012-50 Eur. Povinná však v roku 2013 nezaplatila
ani jedno mesačné výživné, a to z dôvodu zlej finančnej situácie v jej súčasnej rodine, ktorá žije na
hranici životného minima. Povinná je toho času na rodičovskej dovolenke, má dve deti a manžela, ktorý
pracuje len na polovičný úväzok. Nakoľko povinná žije v skromných pomeroch žiada otca maloletých o
strpenie a sľubuje, že len čo jej to finančná situácia dovolí sama u vlastnej iniciatívy uhradí dlžné výživné.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam povinnej poukázal na oznámenie oprávneného, podľa

ktorého je zrejmé, že oprávnený eviduje od povinnej len úhradu výživného v o výške 100 Eur zo dňa
14.9.2012. 100 Eur zo dňa 27.11.2012 a 50 Eur zo dňa 17.12.2012. Súdny exekútor považuje námietky
povinnej za nedôvodné.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“)povinnýmôževzniesťuexekútorapovereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,

ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, aksa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§ 46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov
založených v spise, ako aj námietok povinnej proti exekúcii zistil, že povinná prevzala upovedomenie
o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 26.7.2013 a námietky proti exekúcii boli podané na poštovú
prepravu dňa 29.7.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.

Námietkyvexekúciisúobranoupovinnéhoprotineprávomvedenejexekúciiaichcieľomjejejvyhlásenie
za neprípustnú. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je

už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia na
základe ktorého sa vedie exekúcia a nemožno nimi toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd
môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach
preukáže existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná a ktoré nastali až po vydaní

exekučného titulu.

Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu a námietok povinnej
proti exekúcii s priloženými potvrdeniami o úhradách výživného má za to, že námietky povinnej nie
sú opodstatnené. Z pripojených kópii poštových poukážok (suma vyplývajúca z pripojených počtových
poukážok: 50Eur zo dňa 10.12.2012, 100 Eur zo dňa 13.11.2012,100 Eur zo dňa 27.8.2012, 50 Eur

zo dňa 13.1.2012, 50Eur zo dňa 18.11.2011 a 50 Eur zo dňa 10.8.2011), svedčiacich o jednotlivých
úhradách výživného, predložených povinnou je zrejmé, že povinná neuhradila ani len celé dlžné výživné
za obdobie august 2011 až jún 2012, ktoré v celkovej výške na obe maloleté deti predstavuje sumu
572,00 Eur, a rovnako povinná neuhrádza oprávnenému ani bežné výživné. Z uvedeného tiež vyplýva,
že povinná preukázané platby neuhrádzala v plnej výške a v niektorých prípadoch aj po lehote splatnosti

stanovenej súdom (povinná bol na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/86/2006-45
zo dňa 5.12.2006 povinná uhrádzať výživné mesačne vopred, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca
k rukám otca oprávnených).

Skutočnosť, že povinná neuhrádza výživné pravidelne, tak ako bolo stanovené rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 26P/86/2006-45 zo dňa 5.12.2006, čím povinná zároveň necháva otca v

neistote kedy a či vôbec výživné od povinnej na maloleté deti za príslušný mesiac obdrží, je zrejmé,
že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a tento nárok otca oprávnených vymáhať výživné
cestou exekúcie je plne zákonný a nárokovateľný. Rovnako povinnú neospravedlňuje ani tvrdenie o
jej zlej finančnej situácii, pretože ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka
( insolventnosť povinného ), v tomto prípade nedochádza k zániku dlhu ( § 575 Obč. zák. ). Pre úplnosť

súd uvádza, že skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho
exekútora a od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v
exekúcii pokračovať, alebo podá podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Zároveň súd poukazuje na to, že jednotlivé úhrady povinnej berie súdny exekútor na vedomie, no nebolo
by účelné ani hospodárne po každej úhrade výživného povinnou zastavovať exekúciu, nakoľko otec

nemá vôbec istotu, že povinná bude uhrádzať výživné riadne a včas.

Pretože súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik
vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.