Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010669
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710010669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.07.2015, v trestnej
veci obžalovaného Ing. H. G. pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2 T 125/10 zo dňa
14.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného
Ing. H. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom A. C. č. XXXX/XX, okr. A.,

podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný ako pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

- na základe Zmluvy o zastúpení v súvislosti s uzatváraním úverových zmlúv č. 3517 zo dňa 24.6.2003
medzi spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. a firmou Q. P. ELMONT, podľa bodu 4.17, ako predavač v
predajni ELMONT na Nám. sv. Egídia 23/53, Poprad, aj napriek tomu, že vedel o osobe, ktorá žiadala
o úver, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie:

1/ dňa 09.04.2008 umožnil S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H., E. č. XXXX/X, prechodne bytom
I. č. XX, okres J. F. R., uzatvoriť zmluvu o úvere č. 3804064871 so spol. HOME CREDIT Slovakia

a.s. Piešťany, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky
v celkovej výške 9.999,- Sk t. j. 331,91 €, pričom táto na mieste uhradila akontáciu vo výške 1.500,-
Sk a úver sa zaviazala uhradiť v 15-tich mesačných splátkach po 651,- Sk, t. j. 21,61 €, pričom tejto
obvinený poradil, aby v žiadosti uviedla, že je zamestnaná na ÚPSVaR H., hoci mu táto uviedla, že
nikde nepracuje a poberá dávku v hmotnej núdzi, prídavky na deti a rodičovský príspevok, následne
úverovú zmluvu za S. H. vypísal a uviedol v nej nepravdivé údaje o jej zamestnaní a príjme, za čo mu
S. H. vyplatila províziu vo výške 200,- Sk, následne táto žiadnu z dohodnutých splátok neuhradila, čím

takýmto konaním spoločnosti HOME CREDIT Slovakia a.s. obvinený spôsobil škodu vo výške 324,14 €,

2/ dňa 08.04.2008 umožnil R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. č. XXXX/XX, J. F. R., uzatvoriť
zmluvu o úvere č. 3804054155 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe ktorej
mu bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - domáceho kina zn. LG, HT
502TH v celkovej výške 364,80 € (10.990,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že R. H.
je zamestnancom OÚ J. F. R. so sídlom na R. F.. X na dobu neurčitú od 01/2006 s čistým mesačným

príjmom vo výške 315,34 € (9.500,- Sk) aj napriek tomu, že tento pred podpisom zmluvy obvinenému
uviedol, že nikde nepracuje a nemá žiadny príjem, spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem,abymumoholbyťúverposkytnutý,začomutentovyplatilcca150,-Sk,čímtakýmtokonanímspoločnosti
HOME CREDIT Slovakia a.s. obvinený spôsobil škodu vo výške 364,80 €,

3/dňa25.04.2008umožnilR.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalobytomJ.č.XXXX/X,H.-E.,uzatvoriťzmluvuo
úvereč.3804192689sospol.HOMECREDITSlovakiaa.s.Piešťany,nazákladektorejjejbolposkytnutý
úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - televízor a DVD - prehrávač 21SLIM35ST zn. Tesla
v celkovej výške 12.480,- Sk, t. j. 414,26 €, pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že R. W. je
zamestnancom ÚPSVaR, F.. D. H. II. XXX/XX, H. na dobu neurčitú od 02/2005 s čistým mesačným

príjmom vo výške 326,63 € (9.840,- Sk), pričom mu menovaná pred podpisom zmluvy povedala, že
pracuje iba na aktivačných prácach a poberala iba aktivačný príspevok vo výške 63,07 € (1.900,- Sk),
aj napriek tomu s ňou spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby jej mohol byť úver
poskytnutý, čím takýmto konaním spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške
414,26 €,

4/ dňa 28.04.2008 umožnil L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. XXXX/X, H. - E., uzatvoriť zmluvu o
úvere č. 3804211341 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - varhany zn. Yamaha PSRE403 v celkovej výške
248,20 € (10.490,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že L. W. je zamestnancom ÚPSVaR,
F.. D. H. II. XXX/XX, H. na dobu neurčitú od 02/2006 s čistým mesačným príjmom vo výške 325,30 €

(9.800,- Sk), pričom mu menovaná pred podpisom zmluvy povedala, že nikde nepracuje a v tom čase
bola evidovaná na ÚPSVaR Poprad ako spoluposudzovaná osoba pri poberaní dávky a príspevkov v
hmotnej núdzi, kde poberateľkou je jej matka L. W., nar. XXXX, pričom v čase podávania žiadosti o úver
bola dlhodobo práceneschopná a poberala ochranný príspevok vo výške 63,07 €, aj napriek tomu s
ňou spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby jej úver mohol byť poskytnutý, za čo mu

táto vyplatila cca 300,- Sk, čím takýmto konaním spôsobil spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany
škodu vo výške 364,80 €,

5/ dňa 24.07.2008 umožnil G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom T. XXX, okres J. F. R., uzatvoriť
zmluvu o úvere č. 38071985898 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe ktorej mu

bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - televízneho prijímača zn. Tesla, typ
TV32LCD42WHDSB vo výške 597,46 € (17.999,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že je
od 01/2005 zamestnaný na dobu neurčitú u zamestnávateľa OÚ T., a jeho čistý mesačný príjem je vo
výške 348,54 € (10.500,- Sk), pričom pred podpisom zmluvy obvinenému uviedol, že nikde nepracuje
a nemá žiaden príjem, aj napriek tomu s ním spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby

mu mohol byť úver poskytnutý, za čo mu tento vyplatil cca 400,- Sk, čím takto pre spoločnosť HOME
CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške 537,71 € (16.199,- Sk),

6/ dňa 31.07.2008 umožnil L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. č. XXX/XX H., uzatvoriť zmluvu
o úvere č. 3807235840 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe ktorej mu bol

poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - elektroniky, a to veže zn. Philips (HRS
3115) vo výške 364,80 € (10.990,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že L. E. je zamestnaný
na ÚPSVaR, F.. D. H. II. XXX/XX, H., na dobu neurčitú od 01/2001 s čistým mesačným príjmom vo výške
325,30 € (10.500,- Sk), pričom tento pred podpisom zmluvy obvinenému uviedol, že nikde nepracuje
a sú spolu s manželkou posudzovaní na ÚPSVaR ako poberatelia dávok v hmotnej núdzi, aj napriek

tomu s ním spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby mu mohol byť úver poskytnutý, čím
takýmto konaním spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške 364,80 €,

7/ dňa 18.04.2008 umožnil I. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvalo bytom D. - E. č. XX, uzatvoriť zmluvu o
úvereč.3804141814sospol.HOMECREDITSlovakiaa.s.Piešťany,nazákladektorejjejbolposkytnutý

úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - chladničky zn. Gorenje, typ RK 6331W, v celkovej
výške 388,34 € (11.699,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že I. G. je zamestnaná na
Obecnom úrade D. s mesačným príjmom vo výške 9.700,- Sk na dobu neurčitú od marca 2004, aj
napriek tomu, že táto pred podpisom zmluvy obvinenému uviedla, že nikde nepracuje a nemá žiadny
príjem, spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby jej mohol byť úver poskytnutý, za čo

mu táto vyplatila cca 400,- Sk, (na požiadanie mala uhradiť v predajni akontáciu 1.700,- Sk, kde táto
podľa zmluvy bola vo výške 1.300,- Sk), čím takýmto konaním spoločnosti HOME CREDIT Slovakia a.s.
obvinený spôsobil škodu vo výške 446,62 €,8/ dňa 29.04.2008 umožnil E. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalo bytom I. č. XX, okr. J. F. R., uzatvoriť
zmluvu o úvere č. 3804220520 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - televízora zn. Tesla, typ 20LCD38

WHD, v celkovej výške 8.999,- Sk, t.j. 298,71 €, pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že E.
H. je zamestnancom Obecného úradu I. s čistým mesačným príjmom vo výške 9.840,- Sk a s čistým
mesačným príjmom manžela vo výške 9.200,- Sk, čo sa nezakladalo na pravde, pričom mu menovaná
pred podpisom zmluvy povedala, že poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti, aj napriek tomu
s ňou spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby jej mohol byť úver poskytnutý, čím takýmto

konaním spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške 10.350,- Sk t. j. 343,56 €,

9/ dňa 09.05.2008 umožnil E. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvalo bytom H., A. XXX/XX, uzatvoriť zmluvu o
úvereč.3805048806sospol.HOMECREDITSlovakiaa.s.Piešťany,nazákladektorejjejbolposkytnutý
úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - domáceho kina zn. Panasonic, typ SC-PT210E-
S v celkovej výške 298,71 € (8.999,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že E. U. je

zamestnancomÚPSVaR,F..D.H.II.XXX/XX,H.sčistýmmesačnýmpríjmomvovýške325,30€(9.800,-
Sk) a s čistým mesačným príjmom manžela vo výške 297,09 € (8.950,- Sk), pričom mu menovaná pred
podpisom zmluvy povedala, že nikde nepracuje a v tom čase pracovala iba na aktivačných prácach a
poberala dávky v hmotnej núdzi, aj napriek tomu s ňou spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký
príjem, aby jej úver mohol byť poskytnutý, čím takýmto konaním spôsobil spol. HOME CREDIT Slovakia

a.s. Piešťany škodu vo výške 343,56 €,

10/ dňa 21.05.2008 umožnil L. W., nar. XX.XX.XXXX v P., okres J. Q., trvalo bytom H. - E., Ul. J. č.
XXXX/X, uzatvoriť zmluvu o úvere č. 3805132979 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - televízora s DVD -

prehrávačom zn. Tesla 21SLIM35ST vo výške 331,57 € (9.989,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený
uviedol,žeL.W.jezamestnancomÚPSVaRH.nadobuneurčitúod01/2002sčistýmmesačnýmpríjmom
vo výške 352,30 €, pričom v tom čase bol spolu s manželkou E. W. evidovaný na ÚPSVaR Poprad
ako uchádzač o zamestnanie a ako spoluposudzované osoby poberali dávky v hmotnej núdzi vo výške
241,65 €, pričom pred podpisom zmluvy L. W. obvinenému tieto údaje uviedol, aj napriek tomu s ním

spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby mu mohol byť úver poskytnutý, čím takto pre
spoločnosť HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške 421,23 € (12.690,- Sk),

11/ dňa 23.05.2008 umožnil R. H., nar. XX.XX.XXXX v H. - J. J., trvalo bytom D. - E. č. XXX, okr. H.,
uzatvoriť zmluvu o úvere č. 3805146875 so spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany, na základe

ktorej jej bol poskytnutý úver účelovo viazaný na nákup tovaru na splátky - televízora zn. SONY MHC70
vo výške 331,57 € (9.989,- Sk), pričom v žiadosti o úver obvinený uviedol, že R. H. je zamestnaná na
Obecnom úrade D. na dobu neurčitú od 02/2005 s čistým mesačným príjmom vo výške 295,43 € (8.900,-
Sk), hoci táto bola evidovaná Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad, ako osoba, ktorá sa osobne a
celodenne stará o dieťa do 6 rokov alebo o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom do 7

rokovjehovekuapodľapotvrdeniaOÚD.bolavtomčasenamaterskejdovolenkeapoberalamaterskýa
rodičovskýpríspevok,pričomtátopredpodpisomzmluvyobvinenémutietoskutočnostiuviedlaajnapriek
tomu s ním spísal uvedenú zmluvu, v ktorej uviedol taký príjem, aby jej mohol byť úver poskytnutý, čím
takýmto konaním spol. HOME CREDIT Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške 421,23 €,

pričom svojím konaním obvinený 11-timi čiastkovými útokmi spôsobil celkovú škodu vo výške 4.346,71
€ (130.948,99 Sk),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
36234176 o d k a z u j e s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Ing. H. G. za vinného z pokračujúceho
zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako

je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Zo to mu podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo
výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s ust. § 51 ods. 2 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu troch rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. mu zároveň uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO:
36234176 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,

podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr, prostredníctvom svojho obhajcu, odôvodnil. V písomných
dôvodoch svojho odvolania sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa založeného
na skutočnosti, že 11 svedkov vypovedalo o podstatných skutočnostiach, spočívajúcich v tom, že sám
(obžalovaný) do úverových zmlúv uvádzal údaje týkajúce sa príjmu a pracovného pomeru svedkov, a tak
vytvoril podmienky k odpredaju tovaru, pričom k rozporom vo výpovediach svedkov a ich neschopnosti

tieto rozpory odstrániť súd prvého stupňa len poznamenal, že ich nepovažuje za zásadne významné,
pritom krajský súd na tieto rozpory detailne poukazoval a prvostupňovému súdu sa tieto rozpory podľa
vlastného vyjadrenia nepodarilo odstrániť. Vyjadril názor, že svedkovia vypovedali rozporne, pretože
nehovorili pravdu. Namietal, že svedkovia E. C., Q. G., Q. P. a E. U. potvrdili jeho obranu, že pri nákupe
tovaru do 20.000,- Sk nebolo jeho povinnosťou overovať pravdivosť údajov o zamestnávateľovi a ani

výške príjmu žiadateľa úveru. Považoval za hrubý omyl súdu, že mal vedieť o tom, že spomínaných
11 svedkov podmienky pre poskytnutie úveru nespĺňa, keďže on (obžalovaný) do zmlúv uvádzal len
údaje poskytnuté svedkami, považoval za nelogické, aby sa vystavoval riziku z odhalenia podvodu, ku
ktorému nevyhnutne dochádza v prípade, že klient prestane úver splácať za neekvivalentnú odmenu,
ktorú napokon vo väčšine prípadov ani nemal dostať a ani žiadať, napokon v takomto prípade by konal

proti svojmu strýkovi. Vyjadril názor, že v prejednávanej veci nie je dôležitá početnosť svedkov ale kvalita
ich výpovedí, pričom v podrobnostiach týkajúcich sa rozporov vo výpovediach spomínaných svedkov
poukázal na obsah svojich predchádzajúcich odvolaní. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby o jeho
nevine rozhodol krajský súd.

K podanému odvolaniu sa vyjadril prokurátor, ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za
zákonné a správne, vo vzťahu k rozporom vytýkaným krajským súdom, ktoré neboli odstránené, uviedol,
že v hlavných rysoch vypovedali všetci svedkovia bez vážnych rozporov, pričom v osobách svedkov ide
o osoby rómskeho pôvodu, ktoré boli v čase skutku evidované na úrade práce ako nezamestnaní, v
ďalšom poukázal na dôvody obžaloby a odvodnenie odvolania prokuratúry (v prejednávanej veci však

prokurátor odvolanie nepodal), odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe odvolania podaného včas a oprávnenou osobou, teda obžalovaným, preskúmal krajský
súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací
súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k
nasledovným záverom.

Aj keď po doposiaľ vykonanom dokazovaní dospel aj krajský súd k záveru, že skutok, ale len pri
rešpektovaní zachovania totožnosti skutku, sa stal, v tom zmysle, že obžalovaný v konečnom dôsledku
umožnil 11 svedkom, ktorí nespĺňali podmienky určené na poskytnutie úveru, úver získať, čo viedlo
k vzniku škody (pokiaľ súd dospeje k záveru, že skutok sa síce nestal presne tak, ako bol uvedený
v obžalobe, ale aj napriek odlišným zisteniam je aspoň čiastočne zachované konanie obžalovaného

alebo ním spôsobený následok, teda je zachovaná totožnosť skutku, musí konštatovať, že skutok
sa stal, to samozrejme neznamená, že aj pri zmenených okolnostiach musí byť trestným činom), v
posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, podľa názoru krajskéhosúdu, nepochybne nepreukázalo, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, je, pre pochybnosti
o jeho vedomosti o nespĺňaní podmienok na poskytnutie úveru 11 svedkami, trestným činom.

Obžalovaný spáchanie stíhaného skutku v celom rozsahu poprel. Pripustil, že s jedenástimi, v
prejednávanej veci vypočutými svedkami, sporné zmluvy uzavrel, aj keď na konkrétne ich osoby si pre
množstvo zákazníkov, ktorí predajňu, kde pracoval, navštívili, nepamätá, poprel ale, že by do zmlúv
uvádzal údaje, ktoré mu vypočutí svedkovia neuvádzali, naopak tvrdil, že do zmlúv vpisoval len údaje,
ktoré mu uvádzali už spomínaní svedkovia, poprel, že by si údaje sám vymýšľal, potom čo mu svedkovia

povedali, že nikde nepracujú, a to tak, aby splnili podmienky pre poskytnutie úveru, navyše uvádzal, že
vo všetkých spomínaných prípadoch išlo o úvery do 20.000,- Sk, kedy mal povinnosť len overiť totožnosť
klientov podľa dvoch dokladov, ich kópie priložiť k zmluve, povinnosť ale, preveriť klientmi uvádzané
údaje o zamestnaní a o výške ich príjmu, nemal. Poprel, že by od spomínaných klientov pýtal alebo
zobral platby navyše.

Zástupca poškodeného E. C. vo svojej výpovedi potvrdil, že pri úveroch do 30.000,- Sk nebolo
potrebné dokladovať výšku príjmu a ani zamestnávateľa, o poskytnutí úveru, teda odsúhlasení úverovej
zmluvy rozhodovali pracovníci poškodenej spoločnosti Home Credit, a.s. Piešťany v sídle firmy, pričom
obžalovaný nemohol výber osoby, ktorá o schválení zmluvy bude rozhodovať, ovplyvniť, ak predajca
mal pochybnosti o tom, že klient je zamestnaný, ak to bol jeho známy, sused, alebo bezdomovec, bolo

jeho povinnosťou zamestnanie klienta preveriť, ďalej uviedol, že v dotknutom období bolo uzatvorených
140 úverových zmlúv šiestimi predajcami, 57 uzatvoril obžalovaný, rovnako pán U., 1 pán P., rovnako
tak pán M., 10 úverových zmlúv uzavrel pán Šimonovič a 13 pán R., ďalej tvrdil, že spoločnosť Elmont
- Q. P. za uzatvorené zmluvy o úvere dostavala provízie, nevedel sa vyjadriť v akej výške, mal dokonca
vedomosť o tom že provízie záviseli od počtu uzavretých zmlúv.

Svedkyňa R. W. (skutok č. 3) v podstate zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
uviedla, že od známych (či susedov) sa dozvedela, že v predajni Elmont v H. dávajú tovar na splátky,
pričom jej postačí len, v prípravnom konaní dňa 12.04.2010 uvádzala, občiansky preukaz a na hlavnom
pojednávaní dňa 08.02.2011 okrem občianskeho preukazu už uvádzala aj potrebu preukázania sa

dohodou o aktivačných prácach, pričom po poukázaní na rozpory v tomto smere, uviedla, že si
nepamätá, prečo v prípravnom konaní spomínala len občiansky preukaz, no vie, že s dohodou prišla
do predajne, predavačovi povedala, že robí na aktivačných prácach, dala mu k nahliadnutiu občiansky
preukaz a zmluvu o aktivačných prácach a predavač, teda obžalovaný, si dokonca zo zmluvy opisoval
údaje, nevie, či sa jej predavač pýtal na výšku príjmu, hoci v prípravnom konaní dňa 12.04.2010 výslovne

uviedla, že predavač sa jej na výšku príjmu nepýtal, tento rozpor vo svojich výpovediach nevysvetlila,
len tvrdila, že si na tieto skutočnosti nepamätá. Napokon ešte uviedla, že okrem akontácie 1.500,- Sk
predavačovi, teda obžalovanému iné peniaze nedala, a to ani za vyhotovenie zmluvy. Z pripojeného
spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5 T 140/10 (rozsudok o schválení dohody o vine a treste, ktorým bola
svedkyňa uznaná vinnou z trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. bol vyhlásený

dňa 06.10.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa 11.03.2010, kedy uviedla
doslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci, pričom výsluchy v týchto dvoch veciach
viedli rôzni vyšetrovatelia.

Svedkyňa L. W. (skutok č. 4), sestra svedkyne R. W., tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní uviedla, že v predajni Elmont v H. kúpila na splátky bratovi varhany (chodili po námestí
a našli tam novú predajňu), v tom čase bola zamestnaná na aktivačných prácach a zároveň bola
práceneschopná, a preto mala príjem len 1.900,- Sk, čo predavačovi, teda obžalovanému, povedala, ten
jej uviedol, že tovar na splátky aj za týchto podmienok môže dostať, predavač si dohodu o aktivačných
prácach okopíroval, „maródku“ si len pozrel, zmluvu o pôžičke vypísal predavač, zaplatila akontáciu

1.500,- Sk a zobrala si varhany, po dvoch alebo troch mesiacoch varhany odniesla do záložne, dostala
za ne asi 3.000,- Sk, ktoré použila na chod domácnosti, na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2011 ešte
doložila, že v predajni sa bola pýtať, čo je potrebné doložiť k zmluve o úvere, tam jej povedali, že
občiansky preukaz a dohodu o aktivačných prácach, vie že aj iní spoluobčania tam boli a predkladali
občiansky preukaz a dohodu, sestra bola v tej istej predajni, nakupovala za tých istých podmienok,

no ona (svedkyňa L. W. si to bola overiť aj v predajni), predavač, teda obžalovaný od nej peniaze za
spísanie zmluvy nepožadoval a okrem akontácie ani nič iné neplatila. Z pripojeného spisu súdu prvého
stupňa sp. zn. 6 T 78/10 (rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste z 30.06.2010) vyplýva,
že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa 11.03.2010 (ten istý deň ako sestra), kedy uviedladoslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach
viedol ten istý vyšetrovateľ.

Svedok R. H. (skutok č. 2) v prípravnom konaní vo svojej výpovedi dňa 19.05.2010 tvrdil, že si chcel
kúpiť domáce kino, predavačovi, teda obžalovanému, povedal, že nie je zamestnaný, nemá žiaden
príjem, predavač povedal, že to urobí tak, aby zmluva prešla, predavačovi predložil okrem občianskeho
preukazu aj kartičku poistenca, predavač do úverovej zmluvy vypísal údaje o jeho zamestnaní a príjme,
s týmito údajmi sa on (svedok) stotožnil a svojím podpisom odsúhlasil úverovú zmluvu, pri podpise

zmluvy sedela pri ňom aj družka, ktorá všetko počula, predavačovi vyplatil akontáciu vo výške 1.500,-
Sk a 150,- Sk, ktoré si od neho predavač pýtal, domáce kino ešte v ten istý deň odniesol do záložne,
dostal za neho asi 3.000,- Sk, na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2011 však už tvrdil, že obžalovanému
predložil len občiansky preukaz, dal mu províziu 150,- Sk, lebo tak všetci dávali a úverovú zmluvu si
neprečítal, pretože nemal okuliare, hoci zároveň uvádzal aké údaje obsahovala a tvrdil, že predavač ho
pred uzavretím zmluvy poslal von, čo v prípravnom konaní vôbec nespomínal. Na hlavnom pojednávaní

dňa 23.08.2012 ešte potvrdil, že telefónne číslo uvedené na úverovej zmluve je jeho, hoci zároveň
uvádzal, že informácie obžalovanému do úverovej zmluvy nediktoval, pričom následne po poukázaní
na túto skutočnosť už popieral, že by o jeho číslo išlo, respektíve, že si číslo už nepamätá a uviedol
ešte, že o možnosti kúpy tovaru na splátky sa dozvedeli od ľudí, ktorých videli vychádzať z Elmontu
s krabicami. Po poukázaní na zjavné rozpory v jeho výpovediach povedal, že hovoril pravdu aj v

prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní, on medzi obsahom svojich výpovedí rozdiely nevidí.
Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5 T 44/10 (rozsudok, ktorým bola schválená dohoda
o vine a treste z 03.05.2010) vyplýva, že svedok bol vypočutý v pozícii obvineného dňa 23.12.2009,
kedy, pokiaľ ide o popis skutkových okolnosti stíhaného skutku, uviedol doslova to isté, čo v prípravnom
konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach viedli rozdielni vyšetrovatelia.

Navyše v spomínanej veci sp. zn. 5 T 44/10 bol svedok vypočutý aj sudcom pre prípravné konanie dňa
23.12.2009, kedy poskytnutie provízie obžalovanému vôbec nespomenul.

Svedok G. R. (skutok č. 5) tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že
od známych ľudí z T. sa dozvedel, že v predajni v H. na námestí postačí predložiť len občiansky

preukaz a ďalší doklad totožnosti a úver mu bude schválený a tieto doklady v predajni aj obžalovanému
predložil, následne potom v prípravnom konaní dňa 19.05.2010 sa k otázke, či sa ho predavač na
zamestnanie pýtal alebo nie, vôbec nevyjadroval, uviedol len, že neuvádzal žiadne údaje ohľadom
svojho zamestnania a príjmu, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2011 uviedol, že predavač
sa ho nepýtal, či niekde robí, ani mu to on sám nehovoril, pričom po sugestívnej a kapcióznej otázke

prokurátora, či uviedol obžalovanému, že nikde nerobí, už tvrdil, že obžalovanému povedal, že nikde
nerobíaobžalovanýmalpovedať,žetourobítak,abytoprešlo,nahlavnompojednávanídňa17.04.2012
po poukázaní na skutočnosť, že vypovedá rozporne, aj keď bez poukázania na rozpory konkrétne,
uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie, ale neklamal, keby mu obžalovaný povedal, že sa na splátky nedá,
tak by mu asi tovar nedal, ale on (obžalovaný) povedal, že stačí občiansky, na hlavnom pojednávaní dňa

14.10.2014, po poukázaní na rozpory v jeho výpovediach, tieto rozpory nijakým spôsobom nevysvetlil,
uviedol, že sa nemohol vyjadriť, kde pracoval a ani k výške príjmu, pretože v tom čase nikde nepracoval,
nemôžezato,ženiektonapísal,žepracuje.Vprípravnomkonaníaajnahlavnompojednávaníďaleješte
uviedol, že obžalovanému zaplatil akontáciu a bokom na jeho požiadanie ešte sumu 400,- alebo 500,- Sk
a v prípravnom konaní ešte uviedol, že televízor sa mu pokazil, a preto ho vyhodil. Z pripojeného spisu

súdu prvého stupňa sp. zn. 5 T 50/10 (trestný rozkaz bol svedkovi doručený dňa 12.05.2010) vyplýva, že
svedok bol vypočutý v pozícii obvineného dňa 19.03.2010, kedy uviedol doslova to isté, čo v prípravnom
konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach viedli rozdielni vyšetrovatelia.
Navyše v spomínanej veci sp. zn. 5 T 50/10 bol svedok vypočutý aj sudcom pre prípravné konanie tiež
dňa 19.03.2010, kedy poskytnutie provízie obžalovanému vôbec nespomenul.

Svedkyňa E. U. (skutok č. 9) vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 16.06.2010 tvrdila, že sa
dozvedela, no nepamätá si už od koho, že v Elmonte v H. sa dá zobrať tovar na splátky a predavač
nerobíproblémy,predavačoviukázaladohoduoaktivačnýchprácach,povedaljej,žetostačí,aležemusí
uhradiť akontáciu 1.000,- Sk, preto išla po peniaze, ešte v ten istý deň sa vrátila, predavačovi zaplatila

1.000,- Sk, ten uviedol do zmluvy, že je zamestnaná, po polroku nemali peniaze, preto domáce kino
odniesla do záložne, kde dostala okolo 2.500,- Sk, tovar spätne nevyplatila, preto poňho ani v záložní
nebola, na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2011 však už uviedla, že v predajni Elmont bola dvakrát,
prvýkrát 08.05.2008, kedy jej obžalovaný povedal, že na základe dohody o aktivačných prácach sa tovarna úver kúpiť nedá, no vtedy bol prítomný aj iný predavač a až dňa 09.05.2008, keď bol obžalovaný
sám, jej umožnil uzavrieť zmluvu o úvere, následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2012
prednieslatretiuverziupriebehuskutkovéhodejatvrdiac,že08.05.bolozatvorené,pretoišladopredajne

na druhý deň so sestrou a ďalej dodala, že na podmienky sa predtým pýtať nebola, rovno prišli 09.05., no
a na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2014 uvádzala ďalšiu verziu tvrdiac, že v predajni síce naozaj bola
09.05, pretože 08.05. mali zatvorené, avšak informáciu o tom, že k uzavretiu úverovej zmluvy potrebuje
dohodu o aktivačných prácach, občiansky preukaz a akontáciu vo výške 1.000,- Sk jej poskytol nie
obžalovaný ale iný mladší predavač, pričom ona išla domov po peniaze a následne podpísala zmluvu o

úvere, pričom z jej výpovede už ani nie je jasné, s ktorým predavačom úverovú zmluvu uzatvárala. Na
hlavnom pojednávaní potom ešte opakovane uviedla, že okrem akontácie iné peniaze obžalovanému
nedala Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5 T 113/10 (rozsudok, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste, z 20.09.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa
25.05.2010, kedy uviedla doslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy
v týchto dvoch veciach viedli rozdielni vyšetrovatelia.

Svedkyňa R. H. (skutok č. 11) vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 25.06.2010 uviedla, že
od niektorých ľudí z osady sa dozvedela, že v predajni v H. jej dajú tovar na splátky, aj keď nikde
nie je zamestnaná, predavačovi, teda obžalovanému, dala občiansky preukaz a „zdravotnú kartičku“,
povedala, že poberá iba materský príspevok a rodinné prídavky na deti (museli sa teda o otázke

zamestnania alebo nezamestnania a z toho plynúceho príjmu rozprávať), napriek tomu predavač zmluvu
vypísal, ona zaplatila akontáciu vo výške 1.000,- Sk a zobrala si tovar, pýtal si od nej aj nejaké peniaze
navyše, ale keďže žiadne nemala, tak mu ich nedala. Na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2011 ako
aj počas konfrontácie v prípravnom konaní dňa 31.08.2010 tvrdila, že obžalovaný sa jej nepýtal, či je
zamestnaná alebo nie, ona to ani neuvádzala. Tieto rozpory na spomínanom hlavnom pojednávaní

zostali bez povšimnutia, no svedkyňa medzičasom zomrela, preto už nebolo možné sa o ich odstránenie
ani len pokúsiť. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 6 T 103/10 (trestný rozkaz bol svedkyni
doručený dňa 05.10.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa 04.06.2010, kedy
uviedla doslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch
veciach viedol ten istý vyšetrovateľ.

Svedok L. W. (skutok č. 10) tak v prípravnom konaní (25.06.2010) ako aj na hlavnom pojednávaní
(08.02.2011) uviedol, že od ľudí od nich z ulice sa dozvedel, že v H. v predajni Elmont dávajú úvery,
pričom stačí predložiť len občiansky preukaz, v tom čase bol nezamestnaný, bral len „podporu“ vo
výške 3.900,- Sk, čo bol spoločný príjem jeho rodiny, predavačovi predložil občiansky preukaz a šek

zo „sociálky“, z ktorého vyplývalo, koľko so ženou, ktorá bola v tom čase tiež nezamestnaná spolu
dostávajú, predavač na základe toho vypísal nejakú zmluvu, on (svedok) zaplatil akontáciu, žiadne iné
peniaze predavačovi nedával a ani ich predavač nepýtal, tovar prevzal a asi po týždni ho odniesol do
záložne do H., kde zaň dostal asi 1.500,- Sk. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5 T
109/10 (rozsudok, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, z 17.09.2010) vyplýva, že svedok bol

vypočutý v pozícii obvineného dňa 31.05.2010, kedy uviedol doslova to isté, čo v prípravnom konaní v
prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach viedol ten istý vyšetrovateľ.

Svedkyňa E. H. (skutok č. 8) tak v prípravnom konaní (16.06.2010) ako aj na hlavnom pojednávaní
(08.02.2011) uviedla, že sa bola informovať v predajni na možnosť zakúpenia televízora na splátky,

predavačjejpovedal,žestačízaplatiťakontáciuvovýške1.000,-Sksčímsúhlasila,pretoprišlanadruhý
deň, doniesla peniaze, predavačovi povedala, že je na materskej a poberá len rodičovský príspevok
a prídavky na deti, napriek tomu predavač s ňou spísal úverovú zmluvu, sám do nej dopísal údaje
o jej zamestnaní a taký príjem, aby jej bol poskytnutý úver, zaplatila akontáciu vo výške 1.000,- Sk,
iné peniaze predavačovi nedávala a ani žiadne iné peniaze od nej nepýtal, televízor prevzala a hneď

odniesla do záložne, kde jej zaň dali 3.500,- Sk, teraz by už nevedela ukázať, kde záložňa je, pretože
vtedy bola v H. prvýkrát. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2 T 79/10 (trestný rozkaz
bol svedkyni doručený dňa 29.07.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa
14.06.2010, kedy uviedla doslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy
v týchto dvoch veciach viedli rozdielni vyšetrovatelia.

Svedok L. E. (skutok č. 6) tak v prípravnom konaní (27.07.2010) ako aj na hlavnom pojednávaní
(08.02.2011) uviedol, že pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy predložil svoj občiansky preukaz,
občiansky preukaz manželky a rozhodnutie úradu práce o výške príjmu celej jeho rodiny vo výške10.500,- Sk, zástupcovi spoločnosti uviedol, že s manželkou sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi,
uvádzal len skutočnosti, ktoré sa zakladajú na pravde, nepravdivé údaje ohľadom jeho príjmu, či
zamestnania neuvádzal. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4 T 65/10 (rozsudok, ktorým

bola schválená dohoda o vine a treste, z 03.06.2010) vyplýva, že svedok bol vypočutý v pozícii
obvineného dňa 22.02.2010, kedy, pokiaľ ide o popis podstatných okolnosti stíhaného skutku, uviedol
doslova to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach
viedli rozdielni vyšetrovatelia. Navyše zatiaľ, čo na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci uvádzal,
že tovar z Elmontu na splátky formou úverovej zmluvy bral prvýkrát, vo veci sp. zn. 4 T 65/10 uvádzal,

že už pred zmluvou v prejednávanej veci mal inú úverovú zmluvu a tvrdil, že z jeho strany v žiadnom
prípade nešlo o úmysel podviesť poškodenú spoločnosť.

Svedkyňa I. G. tak v prípravnom konaní (25.06.2010) ako aj na hlavnom pojednávaní (03.05.2011)
uviedla, že od kamarátky sa dozvedela, že v predajni Elmont v H. dávajú na základe občianskeho
preukazu tovar na splátky, predavačovi predložila občiansky preukaz a kartu poistenca, nadiktovala

mu svoje telefónne číslo, žiadne iné údaje mu nediktovala, pýtal sa jej, či je zamestnaná, na čo mu
odpovedala,ženie,údajeozamestnaníapríjmemunediktovala,tienapísalpredavačsám,vprípravnom
konaní potom ešte uvádzala, že zaplatila akontáciu vo výške 1.700,- Sk, pričom nevedela vysvetliť,
prečo je na zmluve o úvere napísaná suma 1.300,- Sk s tým, že predavačovi finančnú odmenu neplatila
žiadnu, na hlavnom pojednávaní však spontánne vypovedala, že akontáciu zaplatila vo výške nepamätá

si presne ale 1.300,- Sk alebo 1.400,- Sk, po poukázaní na tieto rozpory uviedla, že si na to nepamätá,
nevie tieto rozpory vysvetliť, tvrdila, že pri príchode do predajne mala 2.000,- Sk, pri odchode z predajne
jej zvýšilo 700,- Sk, až na opakovaný dotaz uvádzala, že mala celkovo pri sebe 3.000,- Sk, za elektriku
zaplatila 730,- Sk, ostalo jej 2.300,- Sk, s nimi išla do predajne, kde zaplatila akontáciu vo výške 1.700,-
Sk, aj keď v zmluve bola uvedená suma 1.300,- Sk, pričom tento rozpor vo svojej výpovedi nijakým

spôsobom nevysvetlila. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 4 T 111/10 (trestný rozkaz bol
svedkyni doručený 16.08.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa 26.05.2010,
kedy doslova uviedla to isté, čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto
dvoch veciach viedli rozdielni vyšetrovatelia.

Svedkyňa S. H. (skutok č. 1) vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 27.09.2010 a zrejme aj
na hlavnom pojednávaní dňa 03.05.2011, keďže zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že
vypovedala zhodne ako na č.l. 54-56 uviedla, že od susedov sa dozvedela, že v H. v predajni Elmont
jej dajú na úver, aj keď je na materskej, v tom čase nebola zamestnaná a poberala iba sociálne dávky,
napriek tomu predavač všetko povypisoval tak, aby mohla dostať úver, pri podpise zmluvy zaplatila

akontáciu vo výške 1.500,- Sk a predavač si ešte vypýtal províziu vo výške 200,- Sk, pri konfrontácii dňa
09.08.2010 však už tvrdila, že predavač si províziu sám nepýtal, ale vedela od ostatných cigánov, že
treba dať aj niečo navyše a všetci dávali 100-200,- Sk, ona k akontácii pridala sumu 100,- Sk, na hlavnom
pojednávaní dňa 17.04.2012 po poukázaní na rozpory v jej tvrdeniach ešte uvádzala, že obžalovaný
si aj vypýtal províziu, aj cigáni vraveli, že treba dať, prečo vypovedala rozporne vysvetliť nevedela a

nakoniec uviedla, že už ani nevie, či mu dala 100,- alebo 200,- Sk. V prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní ešte zhodne uviedla, že televízor po asi dvoch mesiacoch odniesla do záložne do H., kde
zaň dostala 3.000,- Sk. Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2 T 33/10 (trestný rozkaz bol
svedkyni doručený 04.04.2010) vyplýva, že svedkyňa bola vypočutá v pozícii obvinenej dňa 11.01.2010,
kedy doslova, až na posledný odsek mimo ale rámca podstatných skutkových okolností uviedla to isté,

čo v prípravnom konaní v prejednávanej veci s tým, že výsluchy v týchto dvoch veciach viedol ten istý
vyšetrovateľ.

Zamestnávateľ obžalovaného, svedok Q. P. podnikajúci pod obchodným menom Q. P. - ELMONT,
uviedol, že jeho zamestnanci neboli finančne hodnotení od počtu uzatvorených zmlúv, dostávali iba

svoju tarifnú mzdu, mohli byť ohodnocovaní zamestnaneckými zľavami na tovar, kedy ale nebol priamo
hodnotený ukazovateľ - množstvo uzavretých zmlúv, ale celkový prístup k práci, na výške mesačnej
tržby mohli byť zamestnanci zainteresovaní taktiež zamestnaneckými zľavami.
Svedok E. U. taktiež potvrdil, že k žiadosti o úver do 20.000,- Sk bolo potrebné predložiť len občiansky
preukaz a iný doklad totožnosti s tým, že žiadateľ uviedol svojho zamestnávateľa, svoj príjem a kontakt

na zamestnávateľa, pričom predajca nebol povinný údaje o zamestnaní a príjme preverovať.

Obdobne tak svedok Q. G. potvrdil, že k žiadosti o úver do 20.000,- Sk nebolo potrebné dokladovať
príjem, iba nadiktovať zamestnávateľa, výšku príjmu, telefónne číslo zamestnávateľa, jeho adresu,predajca nemal povinnosť tieto údaje overovať, dodal, že predavač ani nemohol nejakým spôsobom
zaručiť, že zmluva o úvere bude schválená a uviedol ešte, že v niektorých dobách boli vyhlásené súťaže,
v rámci ktorých sa poskytovali nejaké odmeny za množstvo uzavretých zmlúv.

Takto zistený skutkový stav však súd prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, hodnotil v mnohých
smeroch nelogicky, neúplne, vzájomne si odporujúco a taktiež v rozpore s právnym názorom krajského
súdu (ktorý sa môže týkať riešenia problémov tak v otázkach hmotného ako aj procesného práva, ako
aj v otázkach vykonávania dôkazov), vysloveným v jeho zrušujúcich rozhodnutiach, ktorý je pre súd

prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 327 ods. 1 Tr. por. záväzný, bez vysvetlenia v čom sa novo zistený
skutkový stav zmenil natoľko, že odôvodňuje možnosť odchýlenia sa od právneho názoru krajského
súdu, prípadne z akého konkrétneho dôvodu, ten ktorý rozpor nemá vplyv na pravdivosť, tej ktorej verzie
tvrdení vypočúvanej osoby.

Pokiaľ krajský súd vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach poukázal na konkrétne rozpory vo výpovediach

jednotlivých svedkov a uložil súdu prvého stupňa ich odstránenie postupom podľa § 264 Tr. por., pritom
podľa spomínaného ustanovenia sa neodstraňujú rozpory akékoľvek ale len rozpory podstatné, teda
rozpory, odstránenie ktorých je dôležité z hľadiska riadneho zistenia skutkového stavu umožňujúceho
jeho správne právne posúdenie a spravodlivé rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného a v rámci toho
posúdenie hodnovernosti výpovedí jednotlivých svedkov, je zrejmé že tieto rozpory považoval krajský

súd za podstatné.

Nepochybne za podstatné minimálne v časti poskytnutia „provízie“, ich považoval aj súd prvého stupňa,
keďže ich pojal do skutkovej vety svojho odsudzujúceho rozhodnutia a za podstatné ich považoval
aj prokurátor, keďže ich pojal do obžaloby (ako to vyplýva zo zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu,

krajský súd neukladal súdu prvého stupňa odstraňovať rozpory vo výpovediach svedkov v časti od koho
sa svedkovia dozvedeli o „takejto“ možnosti nákupu tovaru v predajni Elmont a ani, či išlo o osoby lokálne
alebo rodinne blízke, keďže rozpory zásadného významu v tomto smere nevzhliadol, je ale potrebné
uviesť, že vyhodnotenie aj týchto svedkami uvádzaných skutočnosti má z hľadiska posúdenia konania
obžalovaného svoj význam).

Preto pokiaľ súd prvého stupňa na jednej strane dôvodil, že spomínané rozpory sa mu nepodarilo
odstrániť, pričom v tejto súvislosti len skonštatoval že ide o rozpory ohľadom skutočnosti, ktoré nie
sú skutkovo podstatné, avšak nevysvetlil, ktorej z prednesených verzii uveril a prečo, tieto skutočnosti
zostali sporné a na strane druhej ich pojal do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia, čo znamená,

že ich považoval za nepochybne preukázané, takéto hodnotenie dôkazov je jednak rozporné a jednak
neúplné (zo skutočnosti, že svedkovia vypovedajú rozporne a tieto rozpory sa nedarilo odstrániť, bolo
nevyhnutné vyvodiť záver, prečo sa rozpory odstrániť nepodarilo, prečo svedkovia vypovedajú rozporne,
teda či išlo o zabúdanie na ich strane, neschopnosť správne vnímať, zapamätať si, či reprodukovať
prežité okolnosti, alebo či neochotu hovoriť pravdu a podobne a v nadväznosti na to, vyvodiť záver,

ktorým z rozporne tvrdených skutočností a či vôbec niektorým je možné uveriť a prečo).

Prvostupňový súd bez bližšieho poukázania na konkrétne rozpory vo výpovediach svedkov en block
označil všetky tieto rozpory za nepodstatné konštatujúc, že všetci jedenásti svedkovia jednotne uvádzali,
podľa jeho názoru, podstatné okolnosti, a len tým vlastne uveril, spočívajúce v tom, že nie svedkovia

ale obžalovaný sám do zmlúv vpísal ich zamestnanie a príjem, čím vytvoril podmienky, aby zmluvy
mohli byť vyhotovené a kupujúci splnili podmienky, aby im bol tovar odpredaný, pričom spravidla uhradili
len prvú splátku a ďalšie splátky už neuhradili a v podstate na tomto základe bolo obžalovanému
vznesené obvinenie a podaná obžaloba, potom v rozpore s takýmto hodnotením skutkových zistení
súd prvého stupňa ustálil skutkové závery, vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia,

obohatené o ďalšie detaily. Ak teda prvostupňový súd dospel k záveru, že svedkom je možné uveriť
len vo vyššie naznačenom rozsahu „podstatných skutkových okolnosti“, len tieto skutkové okolnosti
mal pojať do svojich skutkových zistení uvedených v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, napriek
tomu prvostupňový súd do svojich skutkových zistení pojal ďalšie skutkové okolnosti, ktoré, majúc za
hodnoverné len vyššie naznačené „podstatné skutkové okolnosti“, musel nevyhnutne považovať za

sporné, nehodnoverné.Takto oklieštené skutkové závery by však už, podľa názoru krajského súdu, dostatočným spôsobom
vedomosť obžalovaného o tom, že údaje, ktoré vpisuje do zmlúv nie sú pravdivé a teda, že žiadatelia
úveru podmienky pre poskytnutie úveru nespĺňajú, nevyjadrovali.

Aj keď je nepochybne relatívne bežnou praxou, či už orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov
uvádzať v skutkových záveroch aj nepodstatné, nie nevyhnutné detaily za účelom jednoznačnej a
nepochybnej identifikácie skutku, toto nie je prípad s ohľadom na vyššie uvedené, skutkových okolností,
ktorých sa zistené rozpory týkali.

Navyše rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzajúc z ust. § 163 Tr. por. obsahovať tak skutkové
ako aj právne závery opodstatňujúce vinu obžalovaného, pričom skutkové závery, teda uvedenie miesta,
času a spôsobu spáchania trestného činu a prípadne aj iných okolností, sú obsiahnuté v skutkovej vete
rozhodnutia a závery právne, formuláciou spravidla zodpovedajúce určitému zákonnému ustanoveniu,
sú obsiahnuté v právnej vete, pričom skutkové závery síce musia umožňovať ich posúdenie podľa

určitého zákonného ustanovenia, nemôžu ale byť len zopakovaním záverov právnych, nemôže teda ísť
o formulácie predstavujúce súčasť právnej kvalifikácie skutku ale musia predstavovať popis skutku, teda
slovné vyjadrenie toho, čo sa v objektívnej realite stalo.

A práve ďalšie konkrétne skutkové okolnosti, ktoré súd prvého stupňa označil za nepodstatné, mali

slúžiť na skutkové vyjadrenie jednej z podmienok posúdenia konania obžalovaného ako trestného činu,
teda skutkového vyjadrenia, že obžalovaný vedel, že spomínaní svedkovia nespĺňajú podmienky pre
poskytnutie úveru, preto ich nie je možné ako nepodstatné posúdiť.

V tejto súvislosti je nutné ešte navyše uviesť, že práve tvrdenia svedkov, že nie oni ale obžalovaný sám,

bez toho, aby mu nepravdivé údaje o svojom zamestnaní a príjme uvádzali, do zmlúv vpisoval, bolo
podstatou ich obhajoby v trestných veciach, v ktorých boli trestne stíhaní a nakoniec aj bezvýnimočne
uznaní vinnými z trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., a to okrem iného na
tom skutkovom základe, že to boli práve oni teda teraz svedkovia, nie obžalovaný, ktorí pri podpise
úverovej zmluvy alebo priamo v žiadosti o úver, nepravdivé údaje uviedli. Z uvedeného je potom zrejmé,

že tieto tvrdenia už raz v trestnom konaní odzneli, súd im neuveril, pretože ich všetkých bezvýnimočne
z takéhoto konania uznal vinnými, teda považoval ich za nepravdivé, prezentované v snahe vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti. S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevysporiadal a
k predchádzajúcim trestným stíhaniam svedkov, ktorí v prejednávanej veci obžalovaného usviedčali, len
uviedol, že ich výpovede v ich trestných veciach nemajú už v prejednávanej veci z hľadiska ich prípadnej

snahypreniesťzodpovednosťnainéhovýznam,pretoževšetciužbolivosvojichveciachuznanívinnými.
Pokiaľ tým mal súd prvého stupňa na mysli, že svedkovia už nemali dôvod prenášať zodpovednosť na
obžalovaného, pretože beztak už boli uznaní vinnými, k tomu je potrebné uviesť, že jednak väčšina
svedkov v prípravnom konaní v prejednávanej veci boli vypočúvaní ešte predtým než boli vo svojej
trestnej veci uznaní vinnými (R. W., L. W., E. U., R. H., L. W., E. H., I. G.), a preto aj naďalej mohli mať

obavu, že by si inou výpoveďou mohli priťažiť a z výpovedí svedkov R. H. a G. R. vyplýva, že aj dávno po
právoplatnom skončení ich trestnej veci majú evidentnú snahu vyvarovať sa tvrdeniam, ktoré by mohli
svedčiť o ich vine a tým tendenciu prenášať zodpovednosť za tento skutok na iné osoby. Svedok R.
H., ako to už bolo vyššie uvedené, na hlavnom pojednávaní dňa 23.08.2012 (právoplatne bol uznaný
vinným vo svojej trestnej veci dňa 03.05.2010) najprv uvádzal, že telefónne číslo uvedené v zmluve je

jeho, po poukázaní na jeho ďalšie tvrdenie, že žiadne údaje obžalovanému neuvádzal, už začal tvrdiť,
že číslo nie je jeho, prípadne, že si nepamätá, hoci si predtým na tom istom hlavnom pojednávaní, teda v
časovomrozpätíniekoľkýchminút,eštepamätal,čonepochybnepodozrenie,žesvedokpravdunehovorí
vyvoláva a toto podozrenie sa týka údajov, ktoré by mohli nasvedčovať jeho vine, hoci už dávno vo svojej
veci právoplatne odsúdený bol. Obdobne tak svedok G. R. na hlavnom pojednávaní dňa 14.10.2014

(trestný rozkaz v jeho trestnej veci mu bol doručený dňa 13.05.2010) uvádzal, že on nemôže za to,
že niekto napísal, že pracuje hoci nepracoval, svedok teda aj po štyroch rokoch po svojom odsúdení
spočívajúcom v tom, že je za takéto konanie zodpovedný, svoju zodpovednosť popiera a prenáša ju
na niekoho iného. Vyššie uvedené skutočnosti potom naznačujú, že spomínaní svedkovia si nemusia
uvedomovať, že po právoplatnom odsúdení už nemôžu byť (okrem ale procesu po použití mimoriadnych

opravných prostriedkov) za ten istý skutok znovu trestne stíhaní, čo súd prvého stupňa do svojich
úvah nezahrnul a čo v konečnom dôsledku spochybňuje záver súdu prvého stupňa, že predchádzajúce
odsúdenie svedkov pri hodnotení ich výpovedí v prejednávanej veci už nemá význam. Pochybnosti o
pravdivosti tvrdení svedkov vyvoláva aj pochybnosť o tom, ako boli svedkovia v prípravnom konaní predsvojim výsluchom poučení, či im bolo vysvetlené, že odchýlením sa pri svojej výpovedi v pozícii svedka
(kedy musia hovoriť pravdu) od svojej výpovede v pozícii obvineného, keďže obvinený nemusí hovoriť
pravdu, môže aj klamať, sa trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy nemôžu dopustiť. Zápisnice

o ich výpovediach z prípravného konania na tento účel nie je možné použiť, pretože zjavne ide len o
kópie ich výpovedí v pozícii obvinených, keďže je objektívne nemožne, aby svedkovia absolútne totožne,
tými istými slovami, v tom istom poradí priebeh skutku s časovým odstupom popísali a je nemožné, aby
dvaja rôzni vyšetrovatelia (v siedmich prípadoch) ich prejavy doslovne totožne štylizovali (aj uľahčenie
si práce skopírovaním predchádzajúcej zápisnice, ak svedok vypovedá totožne, musí mať svoje hranice

a nesmie byť na ujmu hodnovernosti zápisnice).

Neakceptovateľne rozporne vyznieva aj záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že svedkov
označuje za osoby, ktoré na jednej strane vypovedajú, že hovoria pravdu, pritom z predchádzajúcich
výpovedí je zrejmé, že tomu tak nie je a zároveň nevidí dôvod, prečo by im nemal uveriť, že na uvedenie
nepravdivých údajov ich naviedol predajca. Pokiaľ totiž súd vo všeobecnosti skonštatuje, že v osobách

svedkov ide o nevierohodné osoby, ktoré tvrdia, že hovoria pravdu, aj keď je evidentne zrejmé, že
tomu tak nie je, nemôže zároveň konštatovať, že niet dôvodu im neveriť. Práve ich nevierohodnosť je
prekážkou toho, aby im bolo možné veriť a veriť im za takejto situácie by bolo možné len vtedy, ak by
vo veci existovali aj iné dôkazy, a to najmä objektívneho charakteru, ktoré by ich tvrdenia úplne alebo
aspoň v časti podporovali, avšak takéto dôkazy v prejednávanej veci zistené neboli.

Svedkovia sa síce zhodli na krátkej časti priebehu skutkového deja, avšak práve táto časť predstavuje
v ich trestnom stíhaní najjednoduchšiu, najbežnejšiu obranu, ktorá obvinenému človeku najskôr príde
na um (to nie ja, ale ten druhý) a je jej schopné aj malé dieťa, ktorej navyše súd v ich trestnom konaní
neuveril, čo vylučuje konštatovanie, že svedkom v tejto časti ich výpovede nie je dôvod neveriť.

Súd prvého stupňa na jednej strane konštatuje, že nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nemal svedkom
neveriť, že na uvedenie nepravdivých údajov ich naviedol predajca teda obžalovaný, na strane druhej
nijakýmspôsobomnevysvetľuje,prečobytoobžalovanýrobil.Správnejekonštatovanieprvostupňového
súdu, že pre posúdenie konania obžalovaného ako žalovaného trestného činu nie je potrebné

preukázanie motívu jeho konania ani získanie prospechu na jeho strane. Obžalovaný sa však bránil
tým, že nesprávne údaje do zmlúv neuvádzal, uvádzal do nich len tie skutočnosti, ktoré mu diktovali
svedkovia, proti tejto jeho obrane, stojí pri každej jednej zmluve len tvrdenie jedného samotného
svedka (s výnimkou R. H. a S. H., ktorí mali byť súčasne prítomní, ide ale o blízke osoby, druha a
družku, čo v spojitosti s rozpormi v ich tvrdeniach vyvoláva pochybnosti o ich tvrdeniach), že údaje

do zmluvy uvádzal predajca, pri hodnotení takýchto dvoch proti sebe stojacích výpovedí s opačnou
pravdivostnou hodnotou, je nevyhnutné sa zaoberať aj tým, aký dôvod mal obžalovaný postupovať
spôsobom, akým sa mu kladie za vinu, aký mal dôvod zákon porušiť, teda zoberať sa motívom, či
pohnútkou jeho konania. Pokiaľ vykonané dokazovanie nepreukázalo finančný prospech na strane
obžalovaného poberaním „provízie“ za nepravdivé vyplnenie zmluvy (väčšina teda šiesti svedkovia

tvrdili, že obžalovaný si „províziu“ nepýtal a ani mu je nedali, údajom o poskytnutí provízie svedkami
R. H., S. H. a G. R. pre rozpory v ich výpovediach nie je možné uveriť, obdobne tak pre rozpory vo
výpovediach nie je možné veriť svedkyni R. H., že obžalovaný si „províziu“ pýtal, ale keďže peniaze
navyše nemala, „províziu“ mu nedala a ani svedkyni I. G., že obžalovaný vzal od nej akontáciu vo vyššej
sume, ako bola uvedené v zmluve) a nepotvrdilo ani, že by predajcovia boli finančne ohodnocovaní od

počtu uzavretých zmlúv (okrem ničím nepodloženého tvrdenia svedka E. C., túto skutočnosť, nepotvrdil
zamestnávateľ obžalovaného Q. P. a ani ďalší pracovník poškodeného Q. G., ktorý len spomenul
existenciu súťaží spojených s odmenou za množstvo uzavretých zmlúv, z vykonaného dokazovania však
nijakým spôsobom nevyplýva, že by takáto súťaž v čase skutkov prebiehala), niet logického vysvetlenia,
prečo by predajca, teda obžalovaný sám z vlastnej iniciatívy vypisoval nepravdivé zmluvy o úvere tak,

aby svedkovia, ktorí podmienky na poskytnutie úveru nespĺňali, úver dostali, a to často krát, ako to tvrdia
svedkovia, bez toho, aby sa ich pýtal, či pracujú, sú dôchodcovia, či majú nejakí príjem (ak by pracovali
s adekvátnym príjmom, potom by nemusel seba a ani svedka vystavovať riziku trestného stíhania) a tým
ani dostatok logickej argumentácie, prečo obhajobe obžalovaného neveriť, ale naopak veriť svedkom,
ktorí uvedením nepravdivých údajov získali majetkový prospech a prenášaním zodpovednosti na inú

osou mohli dúfať (či už sa takáto nádej zakladala na reálnych možnostiach alebo nie) v priaznivejšie
rozhodnutie v ich trestných veciach.S ohľadom potom na vyššie uvedené aj zhoda len v krátkom úseku skutkového deja a odlišnosť v
jeho zvyšku pre konštatovanie, že išlo o rovnaký spôsob spáchania skutku, ktorý eliminuje nezhodu vo
vyjadreniach svedkov v ďalšej časti priebehu skutkového deja, nestačí.

Pochybnosti o tvrdeniach svedkov, ktorí mali obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu
usvedčiť, potom vyvolávajú aj vyššie uvedené rozpory a nelogickosti v ich tvrdeniach.

Svedkyňa R. W. sa vo svojich výpovediach odchyľovala, tak ako je to vyššie uvedené, v tvrdeniach aké

doklady bolo potrebné podľa informácii od známych predajcovi predkladať, aké doklady mu predložila
a či sa jej na výšku príjmu pýtal alebo nie, pričom tieto rozpory vysvetliť nevedela, čo vzbudzuje
pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, pritom až s časovým odstupom, teda neskôr začala tvrdiť (pôvodne
časovo skôr, keď si mohla viac pamätať, to neuvádzala), že bolo potrebné sa preukázať aj dohodou o
aktivačných prácach, ktorú mala predavačovi ukázať, a ktorý si z nej dokonca odpisoval nejaké údaje,
avšak vykonávanie aktivačných prác pre poskytnutie úveru nepochybne nepostačovalo (na tom sa

zhodli tak obžalovaný ako aj poškodený), ale podmienkou poskytnutia úveru bolo buď zamestnanie,
podnikanie alebo poberanie dôchodku, pokiaľ by bolo možné svedkyni veriť, potom by jej výpoveď
dokazovala, že obžalovaný vedel, že nie je zamestnaná, živnostníčka a ani poberateľka dôchodku
a teda, že nespĺňa podmienky pre poskytnutie úveru, preukázanie čoho je nevyhnutnou podmienkou
posúdenia konania obžalovaného ako trestného činu, preto odstránenie rozporu alebo aspoň pokus

oň, v týchto jej tvrdeniach bolo z hľadiska zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre
spravodlivé rozhodnutie, podstatné. Neúspešné odstraňovanie rozporov v týchto tvrdeniach svedkyne,
teda neschopnosť svedkyne ponúknuť logické, uveriteľné, akceptovateľné vysvetlenie dôvodu ich vzniku
nevyhnutne vedie k záveru o nehodnovernosti jej tvrdení (z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom
nevyplýva že by svedkyňa nebola schopná správne vnímať, zapamätať si, či reprodukovať prežité

udalosti), teda k záveru, že nemusela hovoriť pravdu a pokiaľ bola schopná nehovoriť pravdu v tejto
časti svojej výpovede, o podstatných okolnostiach potrebných pre posúdenie konania obžalovaného ako
trestného činu, vyvoláva to pochybnosti, či hovorila pravdu aj vo zvyšku svojej výpovede.

Aj keď svedkyňa L. W. vo svojich výpovediach zásadne rozporne nevypovedala, jej výpoveď obsahuje

tvrdenia, ktorým len ťažko je možné uveriť. Svedkyňa uvádzala, že sa bola priamo v predajni ešte pred
kúpou tovaru informovať na podmienky poskytnutia úveru, pričom priamo v predajni jej bolo povedané,
že je potrebné predložiť dohodu o aktivačných prácach, ktorú doniesla, a ktorej kópiu si predavač
vyhotovil. Vzhľadom na vyššie uvedené podmienky poskytnutia úveru, len ťažko by jej niekto v predajni
mohol povedať (nebol na to žiaden dôvod), že je potrebné doniesť dohodu o aktivačných prácach,

pretože aj keby bolo možné uveriť jej tvrdeniu, že niekto sa rozhodol poskytnúť jej úver, aj keď podmienky
pre jeho poskytnutie nespĺňala, niet logického vysvetlenia načo by jej kázal predkladať dohodu o
aktivačných prácach, ktorá nie je pre poskytnutie úveru dostatočná, teda je zbytočná a vyhotovovaním
kópie by sa len usvedčil z vedomosti o tom, že podmienky pre poskytnutie úveru nespĺňa. Vo vzťahu k
tomuto skutku (č. 4) je potrebné ešte uviesť, že svedkyňa nikdy neuviedla, že poskytla obžalovanému

„províziu“ vo výške 300,- Sk, napriek tomu tento skutkový záver bol obsiahnutý v obžalobe, ako aj vo
všetkých troch rozhodnutiach súdu prvého stupňa, aj keď krajský súd na túto skutočnosť v oboch svojich
zrušujúcich rozhodnutiach poukázal.

Výpoveď svedka R. H. obsahuje rozpory, ako je vyššie uvedené, týkajúce sa najmä obsahu zmluvy,

ním uvádzaných údajov predavačovi, pričom napriek týmto evidentným rozporom tvrdil, že tam rozpory
nevidí a vždy vypovedá pravdu, vzhľadom na to, že je objektívne nemožné a nelogické, aby dve tvrdenia
opačnej pravdivostnej hodnoty boli súčasne za tých istých podmienok pravdivé, svedok evidentne
pravdu nehovorí, pritom z jeho vyjadrení je evidentná snaha neuviesť nič, čo by ho mohlo urobiť za
predmetný skutok zodpovedným (napriek tomu, že evidentne pozná obsah zmluvy, tvrdí, že ju nečítal,

najprv tvrdí, že telefónne číslo uvedené v zmluve je jeho, po upozornení, že zároveň tvrdil, že žiadne
údaje predavačovi nediktoval, toto svoje vyjadrenie berie späť), čo pochybnosti o možnosti takémuto
svedkovi veriť evidentne vyvoláva. Navyše v jeho trestnej veci bol svedok vypočutý ako obvinený aj
sudcom pre prípravné konanie, keď poskytnutie provízie nespomína a aj keď samozrejme nejde o
dôkaz výsluchom tejto osoby, keďže ide o výsluch v inej trestnej veci a navyše v inom procesnom

postavení, v prejednávanej veci bola ako listinný dôkaz prečítaná zápisnica o tejto jeho výpovedi, keďže
bol prečítaný obsah s tým súvisiaceho spisu, tento listinný dôkaz nie je možné prehliadnuť a vyvoláva
ďalšie pochybnosti o pravdivosti tvrdení svedka.Svedok G. R. vypovedal rozporne ohľadom tvrdenia, či sa ho obžalovaný pýtal alebo nie na to, či je
zamestnaný a či skutočnosť, že je nezamestnaný obžalovanému uvádzal alebo nie, pričom obdobne ako
svedok R. H. tvrdil, že jeho rozporné tvrdenia nie sú klamstvom, rozpory vo svojich tvrdeniach týkajúcich

sa vlastne vedomosti obžalovaného o tom, že svedok nikde nepracuje, čo je podmienka trestnosti
konania obžalovaného, teda v žiadnom prípade nemohlo ísť o rozpor nepodstatný, nedokázal nijakým
hodnoverným spôsobom vysvetliť, akurát uviedol, že on nemôže za to, že niekto napísal, že pracuje, čo
podľa názoru krajského súdu nasvedčuje jeho snahe preniesť zodpovednosť na niekoho iného (pokiaľ
zistil, že niekto uviedol proti jeho vôli nepravdivý údaj, nič mu nebránilo takúto zmluvu nepodpísať a

tovar si neprevziať, pokiaľ tak neurobil, minimálne s takýmto postupom súhlasil, potom je neprijateľné
jeho tvrdenie, že za to nemôže). Nepresvedčivosť a nehodnovernosť tvrdení svedka vyvoláva potom aj
skutočnosť, že svedok vypovedal vo svojej trestnej veci, obdobne ako svedok R. H., aj pred sudcom pre
prípravné konanie, kedy taktiež poskytnutie „provízie“ obžalovanému nespomína.

Už vyššie rozvedené rozpory vo výpovediach svedkyne E. G. si, podľa názoru krajského súdu, ani

ďalší komentár nevyžadujú. Bez toho, aby svedkyňa bola schopná vysvetliť rozpory, a to aj ohľadom
tvrdenítýkajúcichsapotrebypredloženiadohodyoaktivačnýchprácach,čojeužsaméosebesohľadom
na vyššie uvedené (svedkyne W.) sporné a údaja koľkokrát v predajni vlastne bola (pokiaľ existujú
pochybnosti, či svedkyňa hovorí pravdu ohľadom toho koľkokrát bola v predajni, čo môže, podľa názoru
krajského súdu, vyvolávať podozrenie, pretože si nemôže nepamätať, či v predajni, keďže malo ísť

len o jednorazové jej konanie, keďže krajskému súdu nie je známe, že by takto mala konať aj v
iných prípadoch, bola raz alebo dvakrát, že si vymýšľa určité detaily, aby dodala hodnovernosť svojim
tvrdeniam, je možná potom aj tá alternatíva, že nehovorí pravdu ani v iných skutočnostiach, ktoré aj súd
prvého stupňa považuje za podstatné, čo nevyhnutne vyvoláva pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení),
okrem toho, že neustále prednášala nové odchylné verzie priebehu skutkového deja, v podstate v

poslednej svojej výpovedi spochybnila aj to s kým vlastne spornú zmluvu uzavrela.

Svedkyňa R. H. nevysvetlila, či sa predavač teda obžalovaný vôbec pýtal, či je zamestnaná alebo
nie, vyznieva ale nezmyselne, aby sa jej obžalovaný na túto skutočnosť vôbec nepýtal, pretože ak by
zamestnaná bola, nebol by dôvod vymýšľať si nepravdivé údaje a dopúšťať sa protiprávneho konania.

Z výpovede svedka L. W., podľa názoru krajského súdu, taktiež vyplýva evidentná snaha preniesť
zodpovednosť za svoje konanie na niekoho iného. Svedok tvrdil, že predavačovi uviedol všetky korektné
údaje o svojej nezamestnanosti, o svojom príjme, dokonca mu predložil šek zo „sociálky“, na podklade
ktorého predavač vypísal zmluvu o úvere, avšak na podklade šeku zo sociálky mohol obžalovaný asi

len ťažko zmluvu o úvere vypísať, keďže neobsahuje údaje potrebné pre jej vyplnenie, čo vyvoláva
podozrenie, že svedok sa takýmto tvrdením snažil len dodať dôveryhodnosť svojim tvrdeniam, navyše
svedok nepripustil nijakú znalosť v zmluve uvedených nepravdivých údajov, napriek tomu, že zmluvu
podpísal, a za ich vedomosť bol právoplatne odsúdený.

Bez preukázania motivácie konania na strane obžalovaného nehodnoverne a nepresvedčilo vyznieva
aj výpoveď svedkyne E. H., ktorá mala obžalovanému pravdivo uviesť všetky údaje o svojom príjme,
predavač teda obžalovaný bez toho, aby sa jej na niečo pýtal, od nej niečo chcel, sám od seba vypísal
nepravdivé údaje tak, aby spĺňala podmienky pre poskytnutie úveru, vydal jej tovar, ktorý ona ihneď
odniesla do záložne, a to takej, že ani nevedela uviesť, kde sa nachádza, čo vylučuje alebo značne

sťažuje ďalšie preverovanie ňou tvrdených informácii.

To isté je nutné uviesť aj vo vzťahu k svedkovi L. E., ktorý navyše na hlavnom pojednávaní uvádzal, že z
jeho strany išlo o prvú takto zmluvu, hoci vo svojej trestnej veci uvádzal, že takúto zmluvu už mal, čo by
nasvedčovalo tomu, že skúsenosti s poskytnutím úveru, údajmi, ktoré je potrebné uviesť, aké doklady

predložiť, už mal.

Svedkyňa I. G. v prípravnom konaní síce uvádzala, že zaplatila akontáciu vo výške 1.700,- Sk,
na hlavnom pojednávaní však spontánne uviedla, že to bolo len 1.300,- Sk alebo 1.400,- Sk, na
doplňujúce otázky logicky dôvodila koľko mala u seba peňazí pri príchode do predajne, pri odchode

z predajne, pričom vždy jej to vychádzalo na akontáciu v sume 1.300,- Sk a až na opakované dotazy
sa nepresvedčivo dopracovala k sume 1.700,- Sk ako akontácie potom, čo jej už bolo povedané, že v
prípravnom konaní uviedla sumu 1.700,- Sk, pričom rozpory vo svojich výpovediach vysvetliť nevedela,
čo pochybnosti o jej tvrdeniach nepochybne vyvoláva, a to ohľadom tvrdení, ktoré by mohli naznačovaťmotiváciu konania na strane obžalovaného, teda objasniť, prečo by obžalovaný mal dôvod takto konať,
a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o rozpor nepodstatný.

SvedkyňaS.H.nevedelavysvetliťrozporyvtvrdeniach,čisiobžalovaný„províziu“pýtal,alebomujudala
sama od seba, lebo tak hovorili cigáni, že treba dať, navyše si nepamätala ani výšku „provízie“. Z obsahu
spisunijakýmspôsobomnevyplýva,žebysvedkyňamalataktokonaťopakovane,malotedanajejstrane
ísť o ojedinelý zážitok spočívajúci v tom, že mala niekomu dať „províziu“, aby v jej prospech porušil
zákon, preto je, podľa názoru krajského súdu, nepravdepodobné, aby si sumu provízie, či okolnosti

jej poskytnutia nepamätala, pritom z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nevyplýva, že by
svedkyňa nebola schopná správne vnímať, zapamätať si, či reprodukovať prežité okolnosti. Pokiaľ ale
existujú pochybnosti, či svedkyňa vypovedala pravdu, keď tvrdila, že obžalovanému províziu poskytla,
teda je nutné pripustiť aj možnosť, že si túto okolnosť vymyslela, aby jej tvrdenia vyzneli hodnoverne,
keďže je naozaj ťažko uveriť tomu, že obžalovaný bezdôvodne, bez akejkoľvek odmeny porušoval
zákon, aby svedkovia, aj keď nespĺňali podmienky na poskytnutie úveru, tovar dostali, je nutné pripustiť

pochybnosť o hodnovernosti aj zvyšku jej výpovede.

Za existencie teda vyššie uvedených pochybností o pravdivosti tvrdení svedkov, ktorí mali obžalovaného
zo žalovanej trestnej činnosti usviedčať, vyplývajúcej jednak z rozporov a nelogických tvrdení v ich
výpovediach a jednak zo skutočnosti, že ich usvedčujúce výpovede predstavujú ich obranu v ich

trestných veciach, ktorá nebola úspešná, čo znamená, že už raz v súdom konaní bola považovaná
za nepravdivú, keďže všetci boli v týchto trestných veciach uznaní vinnými, navyše všetci svedkovia
boli uznaní vinnými, že okrem iného oni, napriek ich obrane, uviedli nepravdivé tvrdenia, nie je možné
popri verzii, že to bol obžalovaný, ktorý aj keď z neznámeho dôvodu, nepravdivé údaje do zmlúv
uvádzal, bez dôvodných a rozumných pochybnosti vylúčiť ani alternatívu, že to boli práve svedkovia,

ktorí nepravdivé tvrdenia uviedli, pričom konštrukciu údajov majúcu reálnu nádej na poskytnutie úveru
zistil hociktorý zo svedkov, alebo niekto úplné tretí, keďže z výpovedí takmer všetkých svedkov je zrejmé,
žeinformácie,kdeazapomociakýchdokladovjemožnézískaťúversivzájomne„posúvali“ďalej,pričom
pri nehodnovernsoti ich výpovedi nie je vylúčené, že takto si „posúvali“ aj informáciu o tom, aké údaje je
potrebné uviesť, aby úver dostali, zvlášť vo svetle skutočnosti, že väčšina z nich uviedla, že tovar buď

hneď alebo s určitým časovým posunom odniesli do záložne.

Pokiaľprokurátorvosvojomvyjadrenínamietal,žeišloonezamestnanýchS.apokiaľtýmchcelnaznačiť,
že už z tohto dôvodu musel obžalovaný vedieť, že nemohli pracovať u zamestnávateľov, ktorých uvádzal
v zmluvách, k tomu je potrebné uviesť, že obžalovaný sa v tomto smere bránil tým, že vyššie spomínaní

svedkovia prišli slušne oblečení, slušne sa správali, mali peniaze na akontáciu, navyše medzi klientmi
mimo svedkov v prejednávanej veci mal aj S., a preto nemal dôvod im neveriť, pričom táto jeho obrana
nijakým spôsobom vyvrátená nebola, preto len na samotnej skutočnosti, že v osobách svedkov išlo S.,
a preto by mali byť nezamestnaní, pre konštatovanie vedomosti obžalovaného o tejto skutočnosti, a tým
pre uznanie jeho viny, nestačí. Navyše podľa Čl. 12 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Ústavy SR (ústavného

zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach,
základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie,
rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie; nikoho nemožno z
týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, čo znamená, že takáto argumentácia

ani jej naznačenie s ohľadom na uvedené ani nie je na mieste.

Pokiaľ teda nebola vina obžalovaného bez rozumných a dôvodných pochybností preukázaná,
nezostávalo krajskému súdu už nič iné, len napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného
spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť.

Záverom je nutné ešte poukázať na subsidiárny charakter trestného práva pri ochrane práv a
oprávnených záujmov plynúcich zo vzťahov súkromnoprávnej povahy. Zmluva o úvere je nepochybne
inštitútom civilného práva, teda vzťahy z nej plynúce sú vzťahmi súkromnoprávnej povahy, čo znamená,
že strany takéhoto vzťahu by sa mali jeho ochrany primárne domáhať prostriedkami civilného práva a

až v krajných prípadoch, keď prostriedky civilného práva na ochranu oprávnených záujmov účastníkov
civilného vzťahu nestačia je namieste použitie prostriedkov trestného práva.V civilnom práve vo všeobecnosti platí základné prevenčné pravidlo predchádzania škodám spočívajúce
v povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám okrem iného na majetku vyplývajúceho z ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a platiaceho aj pre

oblasť obchodnoprávnych vzťahov, keďže Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov) úpravu všeobecnej zodpovednosti mimo zodpovednosti vyplývajúcej zo záväzkových
vzťahov nemá (s poukazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). V súlade s týmto všeobecným
preventívnym opatrením sú povinní postupovať všetci účastníci súkromnoprávnych vzťahov, teda
tak obžalovaný ako aj poškodený a znamená, že každý účastník súkromnoprávneho vzťahu je

povinný dodržať povinnú (obvyklú) mieru opatrnosti pri vstupovaní do takýchto vzťahov a v prípade
podnikateľskej sféry, keďže každé podnikanie je v podstate spojené s určitým rizikom, počínať si tak,
aby nešlo o riziko presahujúce mieru prípustnosti. Pokiaľ poškodený takúto povinnú, obvyklú mieru
opatrnosti, či obozretnosti nedodrží, uzatvára vzťahy nad túto obvyklú prípustnú mieru obozretnosti
rizikové, teda správa sa do určitej miery až ľahkovážne, nemôže požadovať od štátu, aby do takýchto
vzťahov súkromnoprávnej povahy vstupoval cez prostriedky trestného práva a ochraňoval majetkové

záujmy poškodeného, keď sám poškodený o tieto záujmy v čase vykonávania majetkovej dispozície
nedbal, hoci v prvom rade sám poškodený bol povinný svoje majetkové práva chrániť.

Z výpovede zástupcu poškodeného, ale aj obžalovaného a svedka E. U. vyplynulo, že pri úveroch do
20.000,- Sk nebolo potrebné zamestnávateľa a ani príjem klienta preverovať a poškodený sa uspokojil

s tvrdením klienta, ako jeho čestným vyhlásením, bez potreby doloženia akéhokoľvek dokladu z jeho
strany preukazujúceho aspoň niektoré z jeho tvrdení, či bez dostupného preverenia tvrdených informácií
zo strany poškodeného, pritom už takýmito jednoduchými, podľa názoru krajského súdu, na čas a
financie nenáročnými úkonmi, bolo možné vzniku škody zabrániť, za takejto situácie potom, je použitie
prostriedkov trestného práva na vymoženie takejto škody minimálne sporné.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný