Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211786
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314211786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD vo veci starostlivosti súdu o mal. L. U., nar.
X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, za účasti rodičov U.. X. U., nar. X.X.XXXX, bytom B., F. XX a V.. C.. L. U., nar. X.X.XXXX,
bytom K., P. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
10P 316/2014-68 zo dňa 4.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné, č.k. 19P

266/2011 zo dňa 23.11.2011 v časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné pre mal. L. U. zo sumy 120
eur na sumu 150 eur s tým, že zvýšené výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 10-tého
dňa toho ktorého mesiaca vopred od 9.10.2014. Zaostalé výživné za obdobie od 9.10.2014 do 4.3.2015
vo výške 141 eur uložil otcovi uhradiť matke do 30.4.2015. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že naposledy bolo určené výživné pre
mal. L. rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P 266/2011 zo dňa 1.12.2011, kedy sa rodičia
maloletého zhodli na zvýšení výživného na sumu 120 eur mesačne od 1.10.2011. V čase tejto úpravy
bol príjem matky 440 eur mesačne. Táto žila so svojimi rodičmi, ktorým podľa jej vyjadrenia prispievala

sumou 150 eur mesačne a maloletý navštevoval 5.ročník základnej školy. Tiež navštevoval výtvarný
a hudobný krúžok, za ktoré matka uhrádzala sumu 3,90 eur a 5,65 eur. Platila maloletému obedy 20
eur mesačne a náklady maloletého na školu vyčíslila celkovou sumou 64,67 eur mesačne. V čase tejto
úpravy otec maloletého pracoval s príjmom 600 až 700 eur mesačne k čomu si privyrábal na základe
dohody o vykonaní práce s odmenou za júl 2011 vo výške 30 eur a za august 2011 vo výške 69 eur.
Býval v samostatnej bytovej jednotke v rodinnom dome, kde podľa jeho vyjadrenia boli náklady 120 eur
mesačne.

V súčasnom období matka dieťaťa zarába asi 600 eur mesačne a býva s maloletým v jednoizbovom
byte, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 150 eur mesačne. Keďže na rekonštrukciu tohto bytu
si zobrala úver vo výške 13.000 eur, tak tento spláca sumou 150 eur mesačne. Maloletý naďalej
navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý uhrádza 20 eur štvrťročne. Príjem otca v roku 2014 predstavoval
sumu 956,86 eur v priemere, pričom tento príjem sa zvýšil v dôsledku toho, že otec vykonával od
1.1.2014 do 31.10.2014 funkciu vedúceho záchranára stanice, kde mal príplatok za riadenie. Taktiež
mu bol poskytnutý úver na rekonštrukciu bytu a na zakúpenie lyžiarskej výstroje pre maloletého vovýške 10.000 eur, ktorý spláca mesačne sumou 160 eur. Za mesiac január 2015 bol jeho príjem 680
eur. Naďalej pracuje na dohodu u súkromnej podnikateľky R. M. v E. F., kde jeho priemerný mesačný
zárobok predstavuje sumu 47,88 eur. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase poslednej úpravy

výživného otec maloletého uvádzal mesačné náklady na bývanie 120 eur, avšak v súčasnosti tieto
náklady predstavujú 25,12 eur vrátane poplatkov z dane nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že od posednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa,
ktorý je v súčasnosti žiakom 8.ročníka ZŠ. Pripravuje sa na strednú školu a absolvuje aj doučovanie,
čím ma matka dieťaťa zvýšené výdavky. Naďalej sa venuje mimoškolským aktivitám. Zmenu pomerov

konštatoval súd prvého stupňa na strane otca, ktorého príjem v roku 2014 bol vyšší v priemere o 300
eur oproti predchádzajúcemu obdobiu a jeho príjem v januári 2015 predstavoval 680 eur. Mal za to,
že od poslednej úpravy výživného sa znížili náklady otca na bývanie zo sumy 120 eur mesačne na
sumu necelých 26 eur mesačne. Napriek tomu, že si aj otec zobral úver na rekonštrukciu bytu, tak tento
súd prvého stupňa nepovažoval za nevyhnutný výdavok, pretože otec mal svoje bývanie poriešené v
rodinnom dome, kde je podielovým spoluvlastníkom a kde má trojizbový podkrovný byt. Konštatoval

zvýšenienákladovnamaloletédieťavrátanenákladovnadoučovanienaprípravunaštúdiumnastrednej
škole. Mal preukázané zvýšenie príjmu otca, čím konštatoval možnosti a schopnosti otca prispievať na
výživu mal. dieťaťa zvýšeným výživným v sume 150 eur mesačne. Zvýšené výživné priznal od podania
návrhu, teda od 9.10.2014.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 26 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a

výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. So zvýšením
výživnéhonesúhlasil,keďževživotemaloletéhonenastaližiadnenovéskutočnosti.Namietal,žeúvermu
nebol poskytnutý na rekonštrukciu bytu, v ktorom býva, ale vyplatil ním staršie nevýhodnejšie finančné
pasíva, zabezpečil nutné prevádzkové opravy staršieho rodinného domu, v ktorom býva a čiastočne

aj pokryl požiadavky maloletého, keď u neho trávil prázdniny. Trval na tom, že matka nemá pri výžive
maloletého žiadne nové ani iné zvýšené výdavky a tieto ani písomne nedokladovala. Poukázal na to,
že od poslednej úpravy výživného sa zvýšil iba príjem matky a u mal. L. nastane zmena pomerov až
nástupom na strednú školu. Mal za to, že zaobstaranie samostatného bývanie a čerpanie úveru na
rekonštrukciu bytu a jeho splácanie sumou 150 eur mesačne nesúvisí s výživou maloletého. Namietal

tiež, že od poslednej úpravy výživného sa pozitívne zmenili pomery na strane matky, keďže došlo k
zvýšeniu jej príjmu asi o 170 eur mesačne, k čomu poberá prídavky na dieťa 23,52 eur. Nepoprel, že
jeho príjem v marci až októbri 2014 sa pohyboval na úrovni okolo 900 eur, avšak to z dôvodu, že mu boli
preplácané mimoriadne nadčasy. Jeho čistý mesačný príjem po odrátaní nadčasov je minimálne 570
eur mesačne a s nadčasmi je to 600 až 700 eur mesačne. Za nesprávne považoval otec mal. dieťaťa

uvedenie poklesu nákladov na bývanie zo sumy 120 eur na sumu 26 eur mesačne. Keďže uhrádza
mesačnézálohovéplatbyvroku2015vovýške33eurmesačneapomernúčiastkuzospoločnéhoinkasa
vo výške 21 eur mesačne, tak celkové náklady na bývanie predstavujú sumu 50 eur a nie 25,12 eur, ako
touvádzasúd.Nerovnakýprístupsúduvidelkúčastníkomvtom,žejehoúverovézaťaženienepovažoval
za nevyhnutné, ale úverové zaťaženie matky nevyhodnotil takto. Poukázal tiež na to, že všetky finančné

prostriedky, ktoré dával maloletému „na ruku“, mu boli ukladané na vkladnú knižku, teda nie je potrebné
zvyšoval výživné na dieťa, keďže výživné nepotrebuje na nevyhnutnú výživu. Vyslovil podozrenie, že
matka chce zakúpiť motorové vozidlo a práve z tohto dôvodu chce zvýšiť výživné. Nesúhlasil tiež so
zvýšením výživného od 9.10.2014, teda od podania návrhu a v prípade potvrdenia rozsudku navrhol
zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku. V závere uviedol, že svojho syna má rad, chce sa podieľať

na jeho výchove, hoci viac-menej finančne, ale jeho príjmy nie sú nekonečné.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním doručeným súdu 7.4.2015. Poukázala na to, že výdavky na
mal. L. dokladovala ako súčasť písomného vyjadrenia dňa 13.1.2015 po prvom pojednávaní. Vo vzťahu
k zmene pomerov uviedla, že maloletý mal už 14 rokov a chcel mať vlastné súkromie a to sa nedalo
realizovať u jej rodičov, pričom otec sa nepostaral o zabezpečenie primeraného bývania pre mal. dieťa a

jejvlastnéfinančnépomerysúnepostačujúcenazabezpečenievlastnéhobývania.Pretobolanesmierne
rada, keď je mesto Humenné ponúklo nájomný byt, čím mohla maloletému zabezpečiť súkromie. Vo
vzťahu k sporeniu založenému maloletému v Prvej stavebnej sporiteľni, kde bol poistníkom otec uviedla,
že toto sporenie po rozvode zrušil a žiadne finančné prostriedky neboli maloletému vyplatené. Uviedla,že nevie o tom, žeby otec dával maloletému „na ruku“ nejaké finančné prostriedky. Navrhla rozhodnúť
v prospech maloletého.

Opatrovník maloletého sa konkrétne k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 212 O.s.p. a zistil,
že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmenu pomerov spočívajúcu
vo zvýšení príjmu otca oproti poslednej úprave výživného, ako aj v znížení jeho nákladov na bývanie.
Konštatoval aj zvýšenie príjmu na strane matky, avšak na druhej strane tiež zvýšenie nákladov na

výchovu a výživu maloletého vrátane nákladov na doučovanie. Za podstatné naviac považuje odvolací
súd aj zvýšenie nákladov súvisiacich so zabezpečením samostatného bývania, k čomu bol matke
poskytnutý úver. V jej prípade ide o výdavok nevyhnutný, keďže matka menila sústavne miesto bývania
a rekonštrukciou bytu chcela vytvoriť primerane komfortné bývanie pre maloleté dieťa, aké mu bolo
poskytované u rodičov matky. Na rozdiel od tejto situácie otec svoje bývanie nemenil a pokiaľ zobral úver

a rekonštruoval dom, v ktorom býval, tak nebolo preukázané, aby táto rekonštrukcia bola nevyhnutná
alebo išlo o rekonštrukciu, ktorá zvýši hodnotu majetku otca ako spoluvlastníka nehnuteľností. Je
nepochybné, že zmena pomerov nastala aj na strane maloletého, ktorý je v pubertálnom veku a ktorého
tak fyzicky ako aj psychický rast si vyžaduje viac nákladov, ako to bolo v čase, keď bol žiakom 5.ročníka
ZŠ.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, vrátane času, odkedy k zvýšeniu výživného došlo, keďže
od 1.9.2014 nastúpil maloletý L. do 8.ročníka ZŠ, ktorým momentom došlo k zvýšeniu výdavkov u
maloletého vrátane zvýšenia výdavkov spojených so samostatným bývaním, ku ktorej skutočnosti došlo
ešte pred septembrom 2014.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., keďže predmetné konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.