Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208609
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614208609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a Gabriela Brišková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J.. B. a E. XXXX/X, J., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov, matka: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. B. a E. XXXX/X, J., otec: E.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, J., zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, so sídlom V. Paulínyho
- Tótha 30, P.O.BOX 121, Senica, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Senica č. k. 4P/59/2014 - 32 zo dňa 27. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods.
1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Naposledy sa o vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej dcére rozhodovalo na Okresnom súde v Senici rozsudkom č. k. 5P/88/2012 - 27 dňa
03.10.2012, v ktorom sa otec maloletej F. v zmysle rodičovskej dohody zaviazal platiť na dcéru výživné
vo výške 200 eur mesačne. Od uvedenej doby prišlo na strane maloletej F. k podstatnej zmene pomerov.
V dobe posledného určenia výživného navštevovala základu školu, v súčasnosti navštevuje Strednú

priemyselnúumeleckúškoluvHodoníneanákladynazabezpečeniestarostlivostiodcéruvzrástli,najmä
výdavky na internát, dopravu do školy a školské pomôcky. Minimálne výdavky, ktoré matka každý mesiac
uhrádza na dcéru len v spojitosti so zabezpečením jej vzdelania sú vo výške 130 eur mesačne (internát
2.000 Kč, obedy 600 Kč, vreckové 800 Kč, telefón 5 eur), nerátajúc výdavky na zabezpečenie stravy,
keď je dcéra doma, ošatenie a hygienické potreby. Súd mal za to, že v prípade zníženia výživného
na sumu 100 eur, by výživné v takejto výške nebolo dostatočné na pokrytie všetkých potrieb maloletej
F.. Je nepochybné, že sa i otec podieľa na zabezpečovaní starostlivosti o dcéru, najmä jej odvozom

zo školy a príležitostným nákupom oblečenia, avšak na výchove a výžive maloletého dieťaťa sa majú
podieľať obidvaja ich rodičia a preto od matky nemožno spravodlivo žiadať, aby vo väčšej miere finančnú
starostlivosť o dieťa zabezpečovala sama. Napriek tomu, že súd mal v konaní preukázané, že na strane
otca prišlo k zníženiu príjmov z dôvodu pozastavenia prevádzkovania jeho živnosti, súd nepovažoval
túto skutočnosť za dostatočne odôvodňujúcu na zníženie výživného pre maloletú dcéru, pretože otec je
v produktívnom veku a nič mu nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal a neprivyrábal si len príležitostne
brigádami. V zmysle zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval, žedoteraz určené výživné vo výške 200 eur mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov,
najmä však veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k

tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej dcéry prostredníctvom právneho
zástupcupodľa§205ods.2písm.d),pretožesúd dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam. Súd v odôvodnení uviedol, že z vyjadrenia matky k návrhu otca mal preukázané,
že naďalej na čierno vykonáva tesárske a pokrývačské práce a nie sú to len drobné brigády, ako to

tvrdí otec. Týmto svojím konaním sa má otec dopúšťať daňového podvodu a tiež ďalšieho podvodu
tým, že ušetrí na zdravotných a dôchodkových odvodoch, ktoré za otca platí štát. Doteraz mal otec
údajne bezproblémovo platiť 200 eur mesačne, pomery sa zmenili, len na strane maloletej F., ktorá
začala navštevovať strednú školu v Hodoníne. Súd vyhodnotil súčasný stav na strane otca tak, že je
v produktívnom veku a nič mu nebráni v tom, aby sa riadne zamestnal o čom má údajne svedčiť aj tá
skutočnosť, že si občasne privyrába brigádami. Konštatoval, že je vedený ako uchádzač o zamestnanie

na úrade práce od 16.10.2013. Na záver súd uviedol, že výživné na dieťa má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Preto zamietol návrh otca na
zníženievýživnéhozosumy200eurnasumu100eur.Sozávermisúduotecnesúhlasí.Súdnevyhodnotil
zistený skutkový stav správne, keď konštatoval, že mu nič nebráni riadne sa zamestnať. Otec je riadne
evidovaný uchádzač o zamestnanie na úrade práce od 01.01.2013 ako to vyplýva z potvrdení, ktoré otec

súdu predložil. Ak by otec odmietal prijať ponúkané miesto, bol by z evidencie vyradený. V súčasnej
dobe je v odvetví stavebníctva kríza. Ako živnostník sa zameriaval na rekonštrukcie striech a prípadne aj
stavbu nových striech, v tomto segmente je momentálne už niekoľko rokov útlm, ľudia odkladajú opravy
na neskoršiu dobu a havarijných stavov nie je toľko, aby sa ako živnostník uživil. Vyplýva to z daňového
priznania otca za rok 2012, kedy náklady prevýšili jeho príjmy a skončil v strate. Pre konštatovanie, že

otcovi sa nič nebráni zamestnať sa nemá žiadnu oporu v dokazovaní. Pri rozvode bola situácia otca
odlišná. Ešte za trvania manželstva mali vytvorené finančné rezervy na účte otca, preto považoval za
samozrejmé, aby dcére prispieval sumou 200 eur, aj keď boli príjmy otca takmer nulové. Avšak v rámci
vyporiadania BSM v roku 2013 bol nútený vyplatiť manželke jej podiel vo výške 14.000 eur v hotovosti,
pričom otcovi zostali dve vozidlá a rodinný dom, ktorý je síce vo výlučnom vlastníctve otca, avšak počas

manželstva bol rekonštruovaný za prostriedky patriace do BSM. Finančné rezervy otca sa minuli a keďže
príjmová situácia sa nezlepšila, bol nútený predať jeden automobil, aby bol schopný platiť dohodnuté
výživné. Druhé vozidlo nemôže predať, lebo by tým prišiel o možnosť príležitostných brigád, ako aj o
možnosť pravidelnej dopravy dcéry do školy (raz za týždeň podľa dohody). Mesačné náklady otca sú 320
eur, vrátane poistky na dcéru a sú nepomerne nižšie ako náklady dcéry a jej matky. Celkové mesačné

náklady ich oboch sú 720 eur. V tom sú zahrnuté aj náklady na bývanie, iné náklady príležitostnej povahy
tam otec nepočíta. Ich príjmy v spoločnej domácnosti sú bez výživného, ktoré otec zaplatí 730 eur, z
čoho je 480 eur príjem matky a 250 eur jej prispieva priateľ na spoločnú domácnosť. Je zrejmé, že
podmienky, za ktorých otec dobrovoľne uzavrel dohodu o výške výživného sa výrazne zmenili. S výškou
200 eur otec súhlasil neuvážene, pretože zabudol, že dôjde k vyporiadaniu BSM. Súd uveril tvrdeniu

matky maloletej o tom, že otec chodieva na dovolenky do Tatier, na rafting a podobne. K tomuto otec
uvádza, že výlet do Tatier ho vyšiel na 40 eur a rafting absolvoval na Baťovom kanáli na rieke Morava
pri Skalici s priateľmi, náklady na túto dovolenkovú aktivitu nepresiahli 20 eur. Na iné pôžitky otcovi
nezostávajú financie. Rozhodnutie súdu nemá oporu v dokazovaní. Konštatovaniu, že doteraz určené
výživné vo výške 200 eur mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä však veku

a odôvodneným potrebám dieťaťa, otec nerozumie. Z dôkazov predložených súdu je zrejmé, že otec
nedokáže platiť tak vysoké výživné z jeho príjmov. Výživné platí len z peňazí získaných predajom jeho
majetku. Príjmy potrebné na platenie tak vysokého výživného vzhľadom na zimné obdobie, ako aj na
všeobecný útlm v stavebníctve otec nie je schopný dosiahnuť. Z uvedených dôvodov otec navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu stupňa stupňa tak, že ho zaviaže na platenie výživného vo výške

100 eur mesačne.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo
veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),

preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s §
81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať

úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného a pretože v celom
rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bol návrh otca na zníženie výživného z 200
eur na 100 eur. Naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej F. rozhodoval Okresný súd
Senica, rozsudkom č. k. 5P/88/2012 - 27 z 03.10.2012, pričom rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na
základektorejsaoteczaviazalplatiťvýživnénamaloletúdcéru200eurmesačne.Otecnávrhnazníženie
výživného odôvodňoval tým, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, v čase poslednej úpravy práv a

povinností rodičov k maloletej dcére bol živnostníkom, mal úspory, preto si mohol dovoliť platiť výživné v
tak vysokej sume. Toho času je evidovaný na úrade práce, od 01.01.2013 prerušil svoje podnikateľské
aktivity a pozastavil si podnikateľskú činnosť. Po rozvode sa musel vyporiadať s bývalou manželkou,
úspory použil na vyplatenie jej podielu v BSM, preto už nemá z čoho platiť tak vysoké výživné.

Súd návrhu otca nevyhovel hlavne z dôvodu, že potreby maloletej dcéry sa podstatne zvýšili, pretože v

čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov k dcére, F. navštevovala základnú školu a toho času je
stredoškoláčka, navštevuje prvý ročník strednej umeleckej školy v Hodoníne, s čím má matka zvýšené
výdavky. Otec aj keď nepodniká, stále pracuje ako tesár a zarába si brigádami.

Otec v odvolaní namietal, že určené výživné nie je schopný platiť, lebo v stavebníctve je útlm a o práce
tesára nie je záujem, živnosť musel prerušiť, pretože jeho výdavky presahovali príjmy a bol v strate,

minul svoje úspory, preto viac nie je v jeho možnostiach platiť výživné v tak vysokej sume.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zmena úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je prípustná len v prípadoch, ak
od poslednej úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu dôjde k trvalej a podstatnej
zmene pomerov buď na strane oprávneného maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. V
prejednávanej veci išlo o posúdenie zmeny výživného na návrh otca, ktorý navrhoval znížiť výživné z
200 eur na 100 eur. Na strane maloletej F. od posledne určeného výživného v novembri 2012 následkom

jej nástupu na strednú umeleckú školu v Hodoníne došlo k podstatnému nárastu jej potrieb, pretože
do školy dochádza z miesta bydliska v J. do Hodonína, býva na internáte a v súvislosti s návštevou
školy je potrebné jej kupovať rôzne pomôcky. Na strane povinného otca malo podľa jeho tvrdení dôjsť
k podstatnej zmene pomerov v tom, že prerušil živnosť, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. V
časeposlednejúpravyvýživnéhopracovalakoživnostník,jevyučenýtesár.Zpripojenéhospisuorozvod

rodičov maloletej dcéry sp. zn. 5P/88/2012 vyplynulo, že otec mal podľa vyjadrenia Daňového úradu
Trnava, pobočka Senica zo dňa 17.09.2012 úhrn príjmov za rok 2011 8.915 eur, výdavky predstavovali
sumu 5.427,56 eur a základ dane mal 3.487,44 eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že na základedaňového priznania za rok 2011 mal otec mesačný príjem 290,62 eura (3.487,44:12). Ide o hrubý príjem,
pretože zo základu dane musel otec ešte zaplatiť daň. Vo výpovedi na pojednávaní 03.10.2012 v konaní
o rozvod otec uviedol, že si vypláca podnikateľskú odmenu od 800 do 1.000 eur mesačne, za obdobie

deviatich mesiacov, pretože tri mesiace v roku nepracuje, t.j. približne 675 eur mesačne (900x9:12). Aj
v období, kedy otec podnikal, podľa vykonaného dokazovania bol rozpor v uvádzaných prímoch otca
podľa daňového priznania a podľa výpovede otca. Podľa názoru súdu je tomu tak preto, lebo zisk
podnikateľa (ako jeho čistý príjem) je ekonomickým vyjadrením podnikateľských aktivít otca a nemožno
ho zamieňať z príjmom, pretože príjem otca tvoria aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa

(napr. pohonné hmoty, používanie motorového vozidla, účty za telefón, atď.) a podnikateľ si tieto položky
účtuje ako náklady (odpočítateľné položky), pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z
príjmu a tieto náklady (vždy uplatňované v čo najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu
zisku. Tiež je všeobecne známym javom, že odberatelia služieb aj prác, hlavne fyzické osoby (vrátane
tesárskych) často nežiadajú od dodávateľov prác daňový doklad (faktúru, príjmový pokladničný doklad
podnikateľa) po vykonaní prác a podnikatelia takéto príjmy neuvádzajú v účtovníctve, hoci ich príjem

tieto platby tvoria.

V súčasnosti otec tvrdí, že prerušil živnosť, je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a na
živobytie si zarába brigádami. Je faktom, že ak otec brigádnicky pracuje jeho skutočný príjem je
nepreukázateľný. Ak však v minulosti z hore uvedeného príjmu bol schopný platiť na dcéru výživné vo
výške 200 eur, tak v súčasnosti na brigádach môže byť v jeho schopnostiach a možnostiach zarobiť

si porovnateľný príjem. Nemožno súhlasiť s názorom otca, že v stavebníctve je útlm a nedostatok
pracovných príležitostí. Je všeobecne známe, že práve v tomto období je v oblasti stavebníctva
množstvo práce, pretože cena stavebných materiálov výrazne klesla, banky poskytujú na výstavbu
domov a bytov (rekonštrukcie) hypotéky s mimoriadne nízkymi úrokmi. Navyše situácia na pracovnom
trhu je taká, že vždy je žiadaná práca vyučených remeselníkov, o čom svedčia ponuky voľných

pracovných miest v konkrétnom prípade tesárov na internetových stránkach ponúkajúcich prácu (viď
napr.stránkuprofesia,bazoš,aleajmnohéďalšie).Pristanovenívyživovacejpovinnostijevždypotrebné
vychádzať z možností a schopností povinného rodiča. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória
a schopnosti ako subjektívna kategória. Konkrétne je vždy potrebné zohľadniť vek, zdravotný stav,
vzdelanie, manuálne zručnosti, pracovné návyky povinného rodiča ale aj situáciu na pracovnom trhu,

nezamestnanosť v regióne, kde povinný rodič býva a pod. Otca maloletej F. je potrebné považovať
za zdravého muža vo veku 42 rokov (na žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili pracovať
nepoukazoval), vyučeného tesára, ktorého profesia je na trhu práce žiadaná. Aj keď v okrese Senica je
približne 11 %-ná nezamestnanosť (podľa údajov na internete), tento okres je blízko Trnavy a Bratislavy,
kde je nezamestnanosť podstatne nižšia (8 a 5%). Bude potrebné zo strany otca správať sa zodpovedne

a vyvinúť väčšie úsilie pri hľadaní si zamestnania, aby bol schopný získať príjem a platiť naďalej výživné
vo výške 200 eur. V prejednávanej veci je možné uzavrieť, že otec nepreukázal žiaden zo subjektívnych
ani objektívnych dôvodov tak, ako je hore uvedené, aby bolo možné dospieť k záveru, že nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 200 eur a existuje dôvod pre zníženie výživného.
Rovnako nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie otca, že v čase rozvodu, keď sa zaviazal na platenie

výživného mal k dispozícii úspory, ktoré dnes nemá, pretože ich použil na vyplatenie BSM bývalej
manželke. Otec v čase rozvodu na žiadne úspory nepoukazoval a s ich existenciou platenie výživného
vo výške 200 eur nespájal. V tomto konaní nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie preukazujúce ním
tvrdené skutočnosti o výške úspor, preto nebolo možné dospieť k záveru, že na strane povinného otca
došlo k zmene jeho majetkových pomerov v takej miere, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.