Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208609
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313208609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul.
X. I. XXXX/X, XXX XX R., právne zastúpený JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Nám. slobody 2, 066 01
Humenné, proti žalovaným: 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. I. XXXX/X, XXX XX R., 2/ M..
N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. I. XXXX/X, XXX XX R., 3/ V.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom ul. X. I. XXXX/X, XXX XX R., v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 21C/170/2013-184 zo dňa 19.12.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý žiadal, aby prvostupňový súd uložil odporcom v 1.
až. 3. rade zverejniť v regionálnom nezávislom týždenníku - Podvihorlatské noviny, ktorého vydavateľom
je Q., G.., so sídlom G. XX, R., IČO: XX XXX XXX, resp. v regionálnom týždenníku R. Y., ktorého
vydavateľom je C. C., Z.., divízia východ, o.z. so sídlom W. XX, Y., IČO: XX XXX XXX ospravedlňujúci
list, ktorý presne v návrhu na začatie konania žalobca špecifikoval.

Ďalejžiadal,abyboloumožnenéžalobcoviuvedenýospravedlňujúcilistzverejniťvobytnomblokuXXXX/
X,X,X na ul. X. I., v R., na miestach prístupných verejnosti.

Žalobca si ďalej uplatnil nemajetkovú ujmu od odporcov v 1. až 3. rade, ktorú žiadal zaplatiť spoločne
a nerozdielne v sume 5.000 Eur.

Uplatnil si trovy konania.

Prvostupňový súd uplatnený nárok žalobcu posúdil jednak podľa ustanovení § 11, § 13 Občianskeho
zákonníka, podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách. Skonštatoval, že predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych
sankcií a nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencianeoprávneného zásahu objektívne spôsobilého spôsobiť nemajetkovú ujmu a príčinná súvislosť medzi
týmto zásahom a jeho protiprávnosťou.

Ďalej nárok bol posúdený aj podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

kde vychádzal z § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7c ods. 1, 2, 5, 9, § 11 ods. 6, § 14 ods. 1, 3 tohto zákona.

Žalobca odvodzoval nárok na ochranu svojej osobnosti podľa tvrdeného protiprávneho konania
žalovaných v 1. až 3. rade, ktorého sa mali dopustiť tým, že na presne označených členských schôdzach
Spoločenstva vlastníkov bytov mali predniesť dehonestujúce a nepravdivé výrok na jeho osobu ako
predsedu SVB. Ďalej mali na neho napísať aj list, ohľadom jeho narodenín. Žalovaný v 1. rade mal na
žalobcu podať trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté.

Prvostupňový súd z výpovedí svedkov a listinných dôkazov zistil, že v bytovom dome, v ktorom žijú
účastníci konania sa za obdobie, kedy bol žalobca predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov vytvorili
dve skupiny vlastníkov bytov, z ktorých jedna podporovala žalobcu a jedna bola proti žalobcovi. Medzi
vlastníkmi vznikol rozkol a problém ohľadom čerpania úveru z Prvej stavebnej sporiteľne a financovania
údržby a opráv v bytovom dome a rekonštrukcie balkónov.

Žalobca po výzve súdu prvého stupňa nevedel presne vymedziť a špecifikovať konkrétne výroky, ktoré
sa ho mali dotknúť zo strany žalovaných na schôdzach Spoločenstva vlastníkov bytov a rozporuplné boli
aj výpovede svedkov, ktoré boli aj protikladné. Preto prvostupňový súd nemohol bližšie posúdiť uvedené
výroky a nemohol ich podrobiť ani úplnému hodnoteniu a dokazovaniu. Žalobca preto neuniesol dôkazné
bremeno.

Zistil,žežalovaní,akovlastnícibytov,načlenskýchchôdzachSVBlenvyužilisvojeprávopodľazákonao
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a informovali sa na hospodárenie s finančnými prostriedkami,
na odstránenie závad na chodníkoch pred domom. Taktiež získavali informácie vo vzťahu k rekonštrukcii
balkónov a použitia finančných prostriedkov. Nie je možné hovoriť o zásahu do ochrany osobnostných
práv tým, že vlastník bytu sa pýta predsedu SVB na tieto základné veci.

Naviac, zo schôdze SVB zo dňa 14.06.2012 existujú dve rôzne zápisnice s rôznym znením, ktorú jednu
vypracovala žalovaná v 2. rade a druhú vypracoval žalobca, pričom svedok Y. potvrdil, že obsah jeho
výpovedevzápisnicipredseduSVB,tedažalobcu,niejeobsiahnutýtak,akohovskutočnostipredniesol.

Ďalej prvostupňový súd skonštatoval, že aj pokiaľ žalovaný v 1. rade použil na schôdzi SVB výraz
„šafárenie s peniazmi“, ide o prípustný výraz, ktorý nie je dehonestujúci.

Podľa prvostupňového súdu nie je možné uplatňovať nárok na ochranu osobnosti, pokiaľ žalobcovi nie
sú známe znenia konkrétnych výrokov, ktoré mali byť urobené pred cudzími osobami na jeho adresu,
lebo ak nie sú známe, nemohli ani spôsobiť zásah do jeho osobnostných práv a nie je možné, aby
súd zisťoval z rozdielnych výpovedí svedkov a účastníkov konania možné narušenia poškodenia práv
žalobcu podľa § 11 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd poukázal na to, že v rozhodnom období vykonával žalobca funkciu predsedu SVB, bol
štatutárnym orgánom, s touto funkciou je automaticky spojená aj vyššia zodpovednosť za jeho činnosť
SVB v a musí ako fyzická osoba znášať otázky ostatných vlastníkov bytov ohľadom hospodárenia s
financiami SVB ktorá nie je štatutárnym zástupcom SVB takúto povinnosť nemá.

Zo strany žalobcu teda nebolo preukázané, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv.Ani podanie trestného oznámenia žalovaným v 1. rade nespôsobilo zásah do práva na ochranu
osobnosti žalobcu. Bolo povinnosťou žalovaného v 1. rade, pokiaľ mal podozrenie zo spáchania
trestného činu, tieto informácie poskytnúť polícií, keď medzi vlastníkmi bytov boli nezrovnalosti ohľadom

hospodárenia s finančnými prostriedkami.

Žalobca ako predseda SVB musel z titulu výkonu svojej funkcie počítať s tým, že je vo vzťahu
k nemu prípustný určitý stupeň kritiky aj vo vzťahu k hospodáreniu s finančnými prostriedkami,
pričom neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti nemôžu byť a ani nie sú pripomienky, podnety,
upozornenia, ktoré boli urobené primeraným spôsobom na schôdzach SVB vykonávaných podľa

zákona. Žalobca svojim konaním odmietal vysvetľovať a dokladovať hospodárenie s finančnými
prostriedkami všetkým vlastníkom bytov a spôsoboval rozpory a nezrovnalosti.

Taktiež v priebehu konania nebolo preukázané, že letáky, ktoré našli niektorí vlastníci bytov vo svojich
schránkach, boli rozširované práve žalovanými.

Preto prvostupňový súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Hoci
boli žalovaní v konaní úspešní, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žiadne

trovy im nevznikli a žiadne si ani neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Alternatívne žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uplatnil
si trovy konania.

V odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil to, že nepreukázal zásah do práva

na ochranu osobnosti. Uvádzanými konaniami, ktoré popísal v žalobe došlo k neoprávnenému zásahu
do ochrany osobnosti žalobcu a preto žalobca má právo podľa § 13 Občianskeho zákonníka najmä,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby bolo dané
primerané zadosťučinenie. Platí, že ústne a písomne vykonaný zásah môže spočívať v rozširovaní
nepravdivých správ, ktoré sa týkajú osobnosti fyzickej osoby, ale aj zverejňovaní nepravdivých

obviňovaní z nečestného konania. Na úspešné uplatňovanie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené podľa § 11 Občianskeho
zákonníka, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Žalobca v bytovom dome ani v širšom okolí nemal
s nikým žiaden spor a počas výkonu funkcie predsedu SVB chcel čo najlepšie vykonávať a použiť
finančné prostriedky na opravu a zveľaďovanie bytového domu. Popísaným konaním žalovaných mu

bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnosti, čo malo ďalší negatívny vplyv na jeho rodinný život,
na fyzické a psychické zdravie.

K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 3. rade, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a
odvolanie žalobcu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca ani po výzve súdu nevedel presne vymedziť
a špecifikovať konkrétne výroky žalovaných, ktorými malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných

práv. Nemohol preto súd podrobiť ani úplnému hodnoteniu a dokazovaniu tieto výroky. Práve žalobca
svojim konaním a tým, že odmietal komunikovať a vysvetľovať nakladanie s finančnými prostriedkami
spoločenstva spôsobil vznik rozporov v rámci spoločenstva. Popreli akékoľvek ironizovanie žalobcu,
existenciu listu, ktorý mali vyhotoviť a vhodiť do poštových schránok. Uviedli, že je pravdou, že bolo
uvedené,žežalobcašafárisfinančnýmiprostriedkamizdôvodu,žežalobcanevedelvysvetliťnakladanie

s finančnými prostriedkami poskytnutými úverom od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. Žalobca v rámci
svojej funkcie musel a mal počítať s možnosťou určitej kritiky.

Žalovaná v 2. rade žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla,
ženedošlokneoprávnenémuzásahudoosobnostnýchprávžalobcu,apretoniesúsplnenépredpoklady
na priznanie finančného zadosťučinenia.Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214

ods. 1, 2 O.s.p. vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku zákonným spôsobom a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správne zisteným skutkovým stavom súdom prvého
stupňa. Prvostupňový súd vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
správnymizávermisúduprvéhostupňa,naktorévcelomrozsahupoukazuje.Anivpriebehuodvolacieho

konania nedošlo k žiadnym zmenám v skutkovej ani právnej kvalifikácií v prejednávanej veci.

Predmetom tohto konania je žaloba na ochranu osobnosti, kde žalobca žiada chrániť svoju osobnosť
pred žalovanými, ktorá osobnosť je atakovaná, resp. bola atakovaná výrokmi žalovaných, ktoré žalobca
v žalobe označil.

V priebehu konania žalobca rozšíril svoj uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zo sumy 1.000
Eur na sumu 5.000 Eur, ktorú žiadal od žalovaných priznať.

Bolo zistené, že žalobca v odvolaní uviedol, že má právo domáhať sa okrem iného, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti.

V priebehu konania žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že útoky žalovaných, resp. zásahy žalovaných
do práva žalobcu na ochranu osobnosti stále trvajú a že tieto zásahy je potrebné eliminovať zákazom,
resp. nariadením, aby sa upustilo od týchto zásahov.

Ďalejžalobcauviedol,žezásahmôžespočívaťvrozširovanínepravdivýchspráv.Vpriebehukonania,tak
ako to správne posúdil aj súd prvého stupňa, nebolo možné zistiť (žalobca mal povinnosť nie len tvrdenia
ale aj preukázania svojich tvrdení), že zo strany žalovaných dochádzalo k rozširovaniu nepravdivých
správ, nebolo zistené, ktoré konkrétne správy alebo výroky boli nepravdivé. Žalobca neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré v rámci svojej dôkaznej povinnosti mal preukázať, ktoré by svedčili o tom, že žalovaní

o žalobcovi vyhlasovali, resp. rozširovali nepravdivé skutkové tvrdenia. Nie je povinnosťou súdu znenia
týchto výrokov zisťovať. Povinnosť tvrdenia a povinnosť preukazovania zásahu má žalobca.

Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že na úspešné uplatnenie práva stačí, ak zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo vyplývajúce z § 11 Občianskeho zákonníka a nevyžaduje sa
vyvolanienásledkov.Odvolacísúdvšakkonštatuje,žežalobcanepreukázalprvúpodmienkuvyplývajúcu

z tejto citácie, a to existenciu zásahu žalovaných do jeho práva, vyplývajúceho z § 11 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ neexistuje relevantný zásah, nemôže vyvolať ani následok a to zásah do chránených
práv ochrany osobnosti.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na

chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby mohol vzniknúť
právny vzťah, ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho
zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Povinnosť sa vždy ukladá
osobám, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných
práv, teda je pôvodcom alebo subjektom zásahu.

Tak ako to už bolo vyššie uvedené, žalobca nepreukázal splnenie obidvoch podmienok. Následok, ktorý
mu mal vzniknúť v súvislosti s poškodením zdravia, hospitalizáciou, zhoršením vzťahov v manželstve,
spôsobením poškodenia dobrej povesti, traumy, zvýšeného nepokoja, nespavosti, nesústredenosti a
zhoršenia zdravotného stavu manželky, nie je možné jednoznačne prisúdiť k neoprávnenému zásahužalovaným objektívne spôsobilému privodiť žalobcovi ujmu, keď tento zásah jednoznačne preukázaný
nebol. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažujú žalobcu,
čo v danom prípade tak, ako to konštatoval prvostupňový súd, žalobca neuniesol. Nepreukázal, že v

návrhu tvrdené skutočnosti reálne nastali a že boli objektívne spôsobilé mu privodiť ujmu.

Nebolo preukázané, že žalovaní vhadzovali do poštových schránok list v súvislosti s narodeninami
žalobcu. Aj v tomto prípade je nielen povinnosť tvrdenia, ale dôkazné bremeno na ochrane žalobcu,
ktoré neuniesol.

Vo vzťahu k trestnému oznámeniu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi
prvostupňového súdu. Naviac, trestné oznámenie nebolo podané všetkými žalovanými a vzhľadom

na pochybnosti s hospodárením s finančnými prostriedkami SVB bolo právom každého, kto nedostal
uspokojivú odpoveď od kompetentnej osoby tieto informácie oznámiť. Vykonanie zásahu do práva na
ochranu osobnosti nenastane realizovaním zákonných práv iných osôb obracať sa svojimi podaniami
na štátne orgány.

Preto odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Vovzťahuktrovámkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.a§142os.1O.s.p.Žalovaní
boli úspešní účastníci konania, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili. Žalobca ako neúspešný
účastník konania si trovy odvolacieho konania uplatnil. Vzhľadom na neúspech v spore pred odvolacím
súdom mu nárok na ich náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.