Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/143/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202654
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľa Y. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast. JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice proti odporkyni Y.. R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast. JUDr. Petrom Barňákom, Kukorelliho 58, Humenné, o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 12.03.2015 žiadal, aby súd rozviedol manželstvo s odporkyňou
z dôvodu, že manželstvo je nefunkčné, nakoľko s odporkyňou nežijú v spoločnej domácnosti,

nehospodária, intímne sa nestýkajú a navrhovateľ k odporkyni už nemá žiaden citový vzťah.

Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Poukázala na to, že je pravdou, že nežijú v spoločnej
domácnosti, avšak k navrhovateľovi má zachovaný citový vzťah a nakoľko je veriaca, z náboženského
hľadiska má záujem na obnovení manželského vzťahu a spolužitia.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkyne Patrície Vysokej, ako aj z listinných
dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Q., pričom u oboch z nich išlo o
prvé manželstvo. Obaja sú občanmi SR. Z manželstva deti nepochádzajú. Uzavretiu manželstva
predchádzala 3-ročná známosť, čo v konaní potvrdili svojou výpoveďou obaja účastníci konania.
Manželia sa zoznámili v T. v V., kde v tom čase obaja pracovali. Obaja zhodne potvrdili, že pred

uzavretím manželstva sa stretávali 3 roky. Navrhovateľ však uviedol, že odporkyňa odmietala intímny
pomer z dôvodu, že je veriaca, s čím on nemal až taký problém, pretože v tom čase pociťoval vzťah
a cit k odporkyni a uviedol, že manželstvo s ňou uzavrel z lásky. Po uzavretí manželstva žili účastníci
konania v dome rodičov odporkyne v Q., kde podľa navrhovateľa už v prvých mesiacoch prichádzalo
k nezhodám, ktoré pramenili zo správania sa odporkyne. Tvrdil, že odporkyňa sa správala voči nemu
direktívne. Osočovala tiež jeho rodinu a porovnávala prostredie, v ktorom on vyrastal a prostredie, v
ktorom ona žila so svojimi rodičmi. Poukazoval tiež na to, že po uzavretí manželstva bol často na

cestách, pretože priemerne najazdí 8.000 - 10.000 km mesačne, a na túto okolnosť však odporkyňu
ešte pred uzavretím manželstva upozornil. Tvrdil o sebe, že je vorkoholik a z tohto dôvodu aj keď žiliv spoločnej domácnosti s rodičmi odporkyne v Q., ich spolužitie bolo také, že niekedy prespal aj vo
svojom byte v T., alebo sa vracal v neskorých nočných hodinách do Q.. V T. mal svoj byt, ktorý pred
uzavretím manželstva získal darom od svojich rodičov. Po uzavretí manželstva začali aj rekonštrukciu

tohto bytu, čo nepopierala ani odporkyňa, avšak uviedla, že túto rekonštrukciu bytu zabezpečovala
prevažne ona a finančné prostriedky do rekonštrukcie boli použité sčasti z darov získaných svadbou a
sčasti od rodičov odporkyne. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že po uzavretí manželstva žili spolu
takýmto spôsobom asi tri mesiace aj intímne a spočiatku si rozumeli. Hospodárili po uzavretí manželstva
však takým spôsobom, že každý z nich si ponechával svoj príjem, z ktorého platil svoje potreby, a aj keď

navrhovateľ chcel prispievať na domácnosť rodičom odporkyne, títo s tým nesúhlasili, pretože chceli,
aby si manželia nechávali prostriedky pre seba a tak niečo ušetrili. Navrhovateľ však v konaní uviedol, že
krátko po uzavretí manželstva sa začali vzťahy medzi ním a odporkyňou narúšať. Pociťoval ochladnutie
svojich citov vo vzťahu k odporkyni, prestal ju mať rád a prestal mať záujem o intímny život. Tvrdil, že to
bolo len pre správanie sa odporkyne, ktoré bolo také, že presadzovala svoje záujmy, predstavy a on sa
s tým nevedel stotožniť. Aj v dôsledku týchto udalostí sa navrhovateľ odsťahoval v januári 2015 z Q. do

T.. Koncom januára začal mať aj zdravotné problémy, pre ktoré bol hospitalizovaný v nemocnici v V. a v
tom čase už aj odporkyňa prebývala častejšie v byte v T.. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa
necítil spokojný v manželstve a aj to bolo príčinou toho, že nadviazal na prelome mesiaca január - február
vzťah s inou ženou a to T. U., ktorú už predtým poznal niekoľko rokov, avšak bol iba v kamarátskom
vzťahu. Tento ich vzťah vo februára prerástol do intímneho a v súčasnej dobe s ňou žije na spôsob

manželstva. Táto žena T. U. je slobodná, bezdetná, plánuje si s ňou budúcnosť. V prípade rozvodu
manželstva plánuje s ňou uzavrieť nové manželstvo a mať rodinu.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že táto potvrdila výpoveď navrhovateľa v tom, že sa poznali pred
uzavretím manželstva 3 roky. Po svadbe žili zhruba 3 mesiace v Q. u rodičov odporkyne, ktorí im vytvorili
podmienky na bývanie, samostatnú izbu a financovali chod domácnosti s tým, že chceli, aby si manželia

šetrili pre svoje vlastné potreby. Je pravdou, že počas týchto 3 mesiacov po uzavretí manželstva sa
stávalo, že prespávali manželia aj v T., kde mal navrhovateľ byt vo výlučnom vlastníctve, ktorý získal
darom od svojich rodičov pred uzavretím manželstva. Odporkyňa uviedla, že vzťahy medzi ňou a
navrhovateľom boli napäté už po uzavretí manželstva, pretože rozhovory pred svadbou boli také, že
byt rodičia navrhovateľa prevedú do spoluvlastníctva oboch manželov, ktorí do neho následne investujú

finančné prostriedky na rekonštrukciu a budú v ňom bývať. Skutočnosť však bola taká, že dva týždne
pred svadbou previedli rodičia byt len na svojho syna, t.j. navrhovateľa. Napriek tomu rodičia odporkyne
súhlasili s tým, že budú pomáhať a investovali do rekonštrukcie tohto bytu. Odporkyňa priznala sčasti
svoju povahu, ktorá môže byť a javí sa niekedy direktívna aj v súvislosti s tým, že v súkromí vykonáva
prácu učiteľky. Uviedla však, že k navrhovateľovi pociťuje lásku, chce s ním žiť v spoločnej domácnosti

a prekonať nezhody, ktoré medzi nimi boli, pretože je nábožensky založená. Vo svojej výpovedi uviedla,
že v januári 2015 po tom, čo odišiel navrhovateľ do T., sa prisťahovala aj ona do T.. S rekonštrukciou bytu
boli už takmer na konci, pričom tesne pred dokončením rekonštrukcie navrhovateľ aj pred jej rodičmi
uviedol, že v manželstve sú problémy, avšak chce urobiť všetko pre to, aby manželstvo bolo funkčné
ďalej. Na základe tohto jeho prehlásenia otec odporkyne dokončil túto rekonštrukciu. Dňa 12.02.2015

však pod vplyvom nezhôd odišla odporkyňa z bytu a od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti, nie
sú v kontakte, intímne sa nestýkajú, ani nehospodária. Až následne sa dozvedela, že navrhovateľ má
známosť s inou ženou, pretože to spočiatku popieral. Aj preto sa odporkyňa dostala do situácie, keď
bola veľmi vyčerpaná, citovo vystresovaná a v takomto rozpoložení napísala navrhovateľovi aj SMS, v
ktorej ho istým spôsobom žiadala o obnovenie spolužitia a uvádzala, ako sa veľmi pre ich problém trápi,

čo navrhovateľ nesprávne vyhodnotil ako vydieranie.

Súd vypočul v konaní ako svedkyňu T. U.. Z výpovede tejto svedkyne zistil, že svedkyňa pozná
navrhovateľa 9 rokov. Poznajú sa dlho, boli kamaráti a často v kontakte. Následne odišla svedkyňa
študovať na vysokú školu mimo T. a tak sa nestretávali. Stretli sa opätovne po rokoch v roku 2014,
keď si zašli v októbri 2014 na kávu. Od tohto prvého stretnutia sa ich ďalšie stretnutia zintenzívnili a v

decembri 2014 zistili, že sa majú radi, že sa ľúbia a v januári 2015 začali žiť aj intímne s tým, že vo
februári 2015 sa svedkyňa nasťahovala do spoločnej domácnosti k navrhovateľovi. Z výpovede tejto
svedkyne vyplynulo, že pre svedkyňu je vzťah perspektívny, založený na vzájomnej citovej náklonnosti.
S navrhovateľom plánuje spoločnú budúcnosť, chcú si postaviť dom a mať deti. Svedkyňa uviedla, že
navrhovateľ uvádzal, že má problémové manželstvo, v ktorom si s odporkyňou nerozumie.Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania v súčasnej dobe
neplní ani jednu zo svojich funkcií, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú.
Naopak, navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou žije na spôsob manželstva. Z hľadiska
vykonaného dokazovania sa preto výraznou mierou pričinil podľa názoru súdu o rozvrat manželstva

navrhovateľ, ktorý v krátkej dobe po uzavretí manželstva nadviazal známosť s inou ženou a odmietal
akékoľvek snahy odporkyne o vyriešenie ich problému a obnovenie spolužitia. Za takýchto okolností,
keď navrhovateľ pevne zotrvával na svojom rozhodnutí, a odmieta s odporkyňou čo i len komunikovať
má súd za to, že je málo pravdepodobné spontánne obnovenie manželského spolužitia, a preto návrhu
o rozvod manželstva vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.