Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/687/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204216
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708204216.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
navrhovateľa R. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, proti odporcovi K.. R. V., narodenému
XX. XX. XXXX, bytom Na J. XXXX/X, F. F., zastúpeného Y.. Y. V., narodeným XX. XX. XXXX, bytom
V. XXXX/XX, F. F., v konaní o zaplatenie 25.891,25 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/46/2008-332 zo dňa 28. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“)
tak, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č. k. 17Co/190/2012-282 zo dňa 26. 02. 2013 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej
okresnýsúdnávrhnavrhovateľaozaplateniesumy5008,96€zamietol,potvrdilavčasti,vktorejokresný

súd návrh o zaplatenie sumy 25 891,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
25 891,25 € od 27. 11. 2005 do zaplatenia, vyčísleným k 27. 08. 2008 v sume 7.035,05 € zamietol,
krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu sp. zn. EX
856/04 vo veci oprávneného OTP Banka a.s., Bratislava proti povinnému C. C., narodenému XX. XX.
XXXX, R. C., narodenému XX. XX. XXXX a R. Z., narodenému XX. XX. XXXX okresný súd zistil, že v
tomto spise je doložený znalecký posudok vypracovaný znalcom K.. R. V. pod č. 111/2005, vyhotovený

za účelom ohodnotenia rodinného domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom, ktorý je zapísaný na
LV č. XXX pre katastrálne územie T.. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
ďalej konštatoval, že v predmetnom znaleckom posudku je ako dátum, ku ktorému bola nehnuteľnosť
ohodnotená uvedený dátum 11. 10. 2005, pričom predmetná nehnuteľnosť je znalcom hodnotená na
sumu 320.000,- Sk (10 622 €), že súčasťou znaleckého posudku je aj LV č. XXX pre katastrálne územie
T., že exekučný príkaz sp. zn. Ex 856/04-85 zo dňa 15. 03. 2011 bol vystavený na vymoženie dlžnej
sumy 223.056,61 Sk (7 404,10 €) s príslušenstvom a že príkaz na začatie exekúcie je zo dňa 15.

03. 2011. Okresný súd ďalej uviedol, že v exekučnom spise sa nachádza upovedomenie o čase a
mieste oceňovania nehnuteľnosti, žiadosť o sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenie zo
dňa 28. 05. 2005, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 24. 03. 2004 a poverenie na
vykonanie exekúcie vydané okresným súdom pre JUDr. Jozefa Ďuricu zo dňa 19. 03. 2004. Okresnýsúd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že krajský súd vo svojom rozhodnutí,
v časti v ktorej rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, mal za to, že okresný
súd sa mal vysporiadať s otázkou premlčania. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na ust. § 110

ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na
náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za
10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví. V
uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že mal za to, že odporca sa dozvedel o škode, ktorá mu vznikla

z predloženého znaleckého posudku v exekučnom konaní, a to podľa okresného súdu znamená, že „od
11. 10. 2005 do uplatnenia nároku na súde prešla dlhšia doba ako dva roky“, pretože navrhovateľ si
na súde nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatnil až 05. 08. 2008, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Okresný súd ďalej konštatoval, že subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom ju nemôže prekročiť.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že okresný
súd sa na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 28. 02. 2014 nezaoberal tým, či odporca
konal úmyselne alebo nie, len konštatoval, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v „objektívnej
dvojročnej premlčacej dobe“. Poukázal na to, že aj Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného
uplatňovania zodpovednosti za zavinenie, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného

činu. Je tým vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Uviedol, že zásadný
význam zavinenia pre trestnú zodpovednosť páchateľa expressis verbis vyplýva z ust. § 17 Trestného
zákona. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základný význam zavinenia v trestnom práve
determinuje potrebu a dôležitosť dokazovania tejto zložky subjektívnej stránky ako znaku trestného
činu. Vyplýva to podľa navrhovateľa celkom jednoznačne z dikcie § 119 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku, podľa ktorého v trestnom konaní treba dokázať, či sa skutok stal a či má znaky trestného činu.
Navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol, že sa týmto nezaoberal, ani nezisťoval, či zo strany
odporcu došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 Trestného
zákona a či údaje, ktoré sú uvedené v Znaleckom posudku č. 111/2005 zodpovedajú skutočnému
stavu v deň zhotovenia znaleckého posudku. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa odporca písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ v
podanom odvolaní uvádza len jednu skutočnosť a tou je tzv. úmyselné konanie odporcu. Navrhovateľ
v odvolaní tvrdí, že mu odporca spôsobil ním vyčíslenú škodu úmyselným konaním. V odvolaní však

neuvádza, v čom vidí úmyselné konanie odporcu a z akého dôvodu by mal mať odporca úmysel
poškodiť navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej zdôraznil, že uvedené
tvrdenie navrhovateľa je nesprávne a nezakladá sa na žiadnych relevantných dôkazoch. Podotkol,
že ako súdny znalec vypracoval predmetný znalecký posudok pre exekútorskú kanceláriu, ktorá
viedla voči navrhovateľovi exekúciu. Navrhovateľa nepozná, nemal žiadny dôvod spôsobiť mu škodu.

Naviac, znalecký posudok vypracoval pre súdneho exekútora a nie pre navrhovateľa. Následne bola
navrhovateľova nehnuteľnosť predaná v rámci exekučnej dražby, ktorú vykonal súdny exekútor. Z týchto
dôvodov odporca nielenže nemohol spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, ale ani nemal žiadny úmysel
ho poškodiť, tak ako to tvrdí navrhovateľ. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že
navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by preukazovali alebo

aspoň naznačovali jeho úmysel mu spôsobiť škodu. Z uvedených dôvodov označil rozsudok okresného
súdu za správny, nárok navrhovateľa za premlčaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahom danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. §

212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutým
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania. Preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami,

v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom uvedeným v odvolaní je
odvolací súd viazaný. Okrem rozsahu odvolania je odvolací súd viazaný aj dôvodmi vymedzenými v
odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenie súdu prvého stupňa ako na to, ktoré je uvedené v odvolaní,
odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať, aj keby takéto pochybenie zistil, okrem vádkonania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP), pričom ide spravidla
ovady,ktorésúvisiasnesplnenímprocesnýchpodmienokkonania.Odporcavodvolaníokresnémusúdu
vytkol, že neskúmal, či zo strany odporcu došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného

činu uvedeného v ust. § 348 Trestného zákona, či údaje, ktoré sú uvedené v Znaleckom posudku
č. 111/2005, vypracovanom odporcom zodpovedajú skutočnému stavu v deň zhotovenia znaleckého
posudku. Zároveň uviedol, že premlčacia doba nemôže byť dvojročná, pretože v danom prípade sa
jedná o úmyselné konanie odporcu.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v prvom rade neuvádza v odvolaní žiadne
relevantné argumenty týkajúce sa obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ chcel zrejme v odvolaní poukázať na to, že v
danom prípade by mala byť premlčacia doba desaťročná, čo vyplýva z toho, že v odvolaní opakovane
zdôraznil, že zo strany odporcu sa jednalo o úmyselné konanie s úmyslom poškodiť navrhovateľa.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním

navrhovateľa dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh zamietol, keďže navrhovateľ
právne relevantným spôsobom nepreukázal, že zo strany odporcu išlo v danom prípade o úmyselné
spôsobenie škody navrhovateľovi. Pojem úmysel vymedzuje § 15 a § 16 Trestného zákona. Uvedené
pojmové vymedzenie zakotvené v Trestnom zákone možno použiť na celý právny poriadok vrátane
občianskoprávnej úpravy premlčania nároku na náhradu škody. Z ust. § 106 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí (v prípade úmyselného spôsobenia škody)
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Dôkazné bremeno na preukázanie
uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný mu spôsobil úmyselne škodu. Úmysel (priamy
alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne
konaniejetakékonanie,ktoréjevrozporesprávom.Navrhovateľvnávrhunazačatiekonaniauviedol,že

„v danom prípade sa jedná pravdepodobne o spáchanie trestného činu krivého svedectva a vyhotovenia
nepravdivého znaleckého posudku“. Napriek tomu si uplatnil nárok v občianskoprávnom konaní ako
nárok na náhradu škody. Aj v odvolaní argumentoval navrhovateľ trestnoprávnymi predpismi, pričom
neuviedol, v čom konkrétne podľa jeho názoru okresný súd pri posúdení nároku na náhradu škody a
vysporiadaní sa s otázkou premlčania (vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania)

pochybil. Aj keď je pojem úmysel ako pojem zakotvený v trestnom práve (tak ako bolo vyššie
uvedené) akceptovateľný v celom právnom poriadku (teda aj na účely posúdenia otázky premlčania pri
úmyselnomspôsobeníškody),neznamenáto,ženárokuplatnenývobčianskomprávnomkonanímásúd
posudzovať z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu vymedzeného v Trestnom zákone,
tak ako to v odvolaní uvádza navrhovateľ. Občianskoprávne konanie vychádza z občianskoprávnej

úpravy civilného konania, pričom nároky, ktorých posúdenie je predmetom občianskoprávneho konania
zásadne vychádzajú z občianskeho práva hmotného a nie z Trestného zákona. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní, nekorešponduje s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, čo znamená, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza
žiadne právne relevantné odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov okresného súdu,

že uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý zostal predmetom konania potom čo rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17 Co/190/2012-282 zo dňa 26. 02. 2013 nadobudol v potvrdzujúcej
časti právoplatnosť, je premlčaný. Navrhovateľ si teda nesplnil základnú procesnú povinnosť súvisiacu
s podaním odvolania a to vymedziť relevantným spôsobom dôvody odvolania (ktorú nemôže odvolací
súd za odvolateľa suplovať), pričom ani nepreukázal, že by sa v danom prípade malo jednať o úmyselné

spôsobenie škody zo strany odporcu a teda, že by mal okresný súd na posúdenie námietky premlčania
aplikovať 10 - ročnú premlčaciu dobu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods.
1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP s prihliadnutím k
ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (ust. § 151 ods. 1 OSP).

O veci rozhodol odvolací súd pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.