Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207201
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614207201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
G.J.,nar.XX.XX.XXXXaG.J.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov - matky: Ing. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Záhorácka 11/A, Malacky a otca: L. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, zastúpený spoločnosťou: Právne centrum s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o návrhu otca na zníženie a návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu

Senica zo dňa 9. apríla 2015, č.k. 7P/50/2014-151 v časti zamietnutia návrhu otca o zníženie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného i voči mal. G. zo
sumy 140,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne a voči mal. G. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu
40,- Eur mesačne počnúc dňom 01.05.2014, zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného na mal. G.

zo sumy 140,- Eur na sumu 360,- Eur, a na mal. G. zo sumy 100,- Eur na sumu 300,- Eur s účinnosťou
od 01.09.2014 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil záver, že nie
je dôvodné, aby súd rozhodol o znížení alebo zvýšení výživného. Na strane obidvoch rodičov, teda
otca a aj matky došlo k zníženiu príjmu oproti poslednému rozhodovaniu súdu o výživnom na maloleté

deti. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že začal poberať výsluhový dôchodok,
ktorý je nižší ako jeho predchádzajúci plat. Takisto otec musí platiť úver vo výške 317,11 Eur a kvôli
jeho predchádzajúcemu odsúdeniu si nevie nájsť prácu. Otec bol nútený ukončiť pracovný pomer z
dôvodu, že bol odsúdený za trestný čin. Skutočnosť, že otec musel požiadať o ukončenie pracovného
pomeru v dôsledku čoho poberá výsluhový dôchodok v nižšej výške ako bol jeho pôvodný plat a takisto
skutočnosť, že si nevie nájsť novú prácu v dôsledku toho, že nie je bezúhonný je spôsobená výlučným
zavinením otca, keďže spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Otec si dňa 17.06.2013

vzal úver vo výške 22.000,- Eur, ktorý podľa vlastného tvrdenia použil na vlastné potreby a takisto na to,
že je potrebné uhradiť náklady spojené s vysporiadaním BSM. Vôbec nie je zrejmé, na čo otec uvedené
finančné prostriedky použil, keďže ide o väčšiu sumu, pričom neuviedol, že by požiadal banku o zníženie
splátok, keďže mu príjem v súčasnosti nepostačuje na krytie životných nákladov a radšej požiadal ozníženie výživného. Napriek uvedeným finančným prostriedkom, ktoré v polovici roku 2013 získal, sa
v roku 2014 dostal do omeškania s platením výživného. Súd nemohol nechať bez povšimnutia aj tú
podstatnúskutočnosť,žeotecokrembežnéhovýživnéhomaloletýmdeťomničviacnekupuje,nestretáva

sa s nimi, teda otec s nimi nemá žiadne ďalšie výdavky.
Súd takisto zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, keďže suma požadovaná matkou vo výške
360,- Eur a 300,- Eur mesačne je neprimeraná príjmovým možnostiam otca. Matka požiadala o zvýšenie
výživného na mal. G. z toho dôvodu, že od septembra 2015 začne mal. G. navštevovať strednú školu.
Súd nemôže prihliadať na to, že v budúcnosti sa pravdepodobne zmenia náklady na výživu mal. G.,

keďže nie je možné vôbec predpokladať k akej zmene dôjde a ak sa zvýšia náklady tak o koľko. Súd
rozhoduje podľa stavu v deň vydania rozhodnutia a k tomuto dňu neprišlo k zmene pomerov na strane
mal. G., ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. V prípade mal. G. takisto súd nezistil takú zmenu
pomerov,ktorébyodôvodňovalizvýšenievýživnéhoasúdvýživnévovýške100,-Eurmesačnepovažuje
za primerané vzhľadom na vek a potreby mal. G. a takisto na príjem otca. Výživné zo zákona má
prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v časti výroku, ktorým súd v celom rozsahu zamietol
jeho návrh na zníženie výživného. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b),

c) a f) O.s.p., predovšetkým s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. V konaní pred
súdom prvého stupňa otec jednoznačne preukázal, že od posledného rozhodovania o výživnom na
maloleté deti s účinnosťou od 10.05.2012 došlo k zmene pomerov na jeho strane ako povinného a
zároveň aj k významnej zmene majetkových pomeroch matky, ktoré obe zmeny vo svojom súhrne

odôvodňujú zníženie výživného na obe maloleté deti v súlade s podaným návrhom otca. Pokiaľ ide o
priaznivú zmenu v majetkových pomeroch matky, túto sa otcovi podarilo v konaní pred súdom preukázať,
napriek zamlčaniu tejto skutočnosti matkou na pojednávaniach a v jej písomnom vyjadrení. Za týmto
účelom žiadal otec vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré návrhy súd neakceptoval. Podľa predložených listov
vlastníctva sa matka počnúc dňom 12.10.2012, tzn. 5 mesiacov od účinnosti posledného rozhodovania

o výživnom, stala výlučnou vlastníčkou bytu vrátane k nemu prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov
a tiež garážového státia a počnúc dňom 15.01.2013 vlastníčkou v poradí druhého garážového státia,
pričom všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v obytnom súbore R. O. v Z.. Matka je teda výlučnou
vlastníčkou dvoch garážových státí. Nehnuteľnosť v obytnom súbore R. O. sú v rámci hlavného mesta
SR Z. nadštandardným bývaním. Kúpiť nehnuteľnosť v danom objekte si môžu dovoliť len obyvatelia

s nadpriemerným príjmom, prípadne už disponujúci dostatočným majetkom. I keď matka tvrdila, že
nie je skutočnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, predložené výpisy z listov vlastníctva svedčia
o opaku. Nehnuteľnosť nadobudla matka bez predchádzajúceho poskytnutia hypotekárneho, resp.
akéhokoľvekinéhoúveru.Podľatvrdenímatkynesplácaaniúverzabezpečenýzáložnýmprávomktýmto
nehnuteľnostiam. Majetkové pomery matky sa teda od posledného rozhodnutia o výživnom v podstatnej

miere zlepšili. Matka je vlastníčkou len jedného motorového vozidla, z čoho možno usudzovať, že na
jednom z garážových státí zvykne parkovať toto vozidlo. Na zvyšnom garážovom státí parkujú akékoľvek
iné motorové vozidlá tretích osôb, čo je prinajmenšom zvláštne. Pokiaľ matka z tohto nemá žiaden príjem
je treba poukázať na to, že sama vzdala bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu z možného
prenájmu garážového státia. Pokiaľ ide o čistý mesačný príjem matky v čase rozhodovania súdu oproti

predchádzajúcim obdobiam, má za to, že tento bol účelovo znížený. Matka si účelovo znížila príjem
v dôsledku návrhu, ktorý bol podaný ním a to dokonca nižšiu ako bol jej čistý priemerný mesačný
príjem v roku 2012 dokonca aj v roku 2009. Za účelom preukázania týchto skutočností otec žiadal
vykonať dokazovanie pracovnými zmluvami odporkyne, resp. matky za rozhodné obdobia. Malo ísť o
preverenia faktov, či matka nevystriedala účelovo zamestnávateľov, ktorí sú v skutočnosti prepojenými

spoločnosťami. Pokiaľ ide o jej zotrvanie v pracovnom pomere u predchádzajúceho zamestnávateľa,
matka sama priznala, že o predĺženie pracovného pomeru sa tu ani neinformovala. Na strane matky
teda došlo v priebehu tohto súdneho konania k účelovému zníženiu čistého mesačného príjmu, ktorú
skutočnosť mienil otec preukázať vykonaním dôkazov. Tým, že súd tieto dôkazy nevykonal je daný
odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Pokiaľ ide o jeho čistý mesačný príjem, schopnosti,

možnosti a majetkové pomery otca, je preukázateľné, že od účinnosti ostatného rozhodovania o
výživnom došlo k významnej zmene pomerov. V máji 2012 bol mesačný príjem otca v sume 1.049,71
Eur a počnúc dňom 01.05.2014 jeho čistý mesačný príjem 457,21 Eur, resp. 460,44 Eur. Ide o objektívnu
skutočnosť vyplývajúcu z predložených dôkazov. Napriek tomu, že tento jeho príjem predstavuje preregión, v ktorom žije a má trvalý pobyt priemernú výšku dostačujúcu pre život, v konaní preukázal
aktivitu a snahu nájsť si prácu najmä v oblasti SBS, v ktorej má 21 ročnú prax. Prácu si začal hľadať
ihneď po znížení príjmu, avšak neuchovával si doklady za účelom preukázania tejto skutočnosti. Napriek

rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 12.03.2013, č.k. 1T/135/2010, s ktorým sa otec nestotožňuje,
zostal mu čistý mesačný príjem vo výške priemernej a bežnej pre oblasť, v ktorej žije a z ktorého je
schopný vyžiť a platiť výživné na maloleté deti v primeranej výške vychádzajúcej z ich odôvodnených
potrieb a aktuálnej životnej úrovne otca. Otec teda nezostal bez príjmu, avšak jeho životná úroveň
sa oproti máju 2012 podstatne znížila. Zhoršujú sa jeho majetkové pomery a zároveň sa významným

spôsobom zvýšila životná úroveň matky. Napadnutý rozsudok tieto skutočnosti nezohľadnil a správne
právne nevyhodnotil. Odôvodnené potreby maloletých detí sa nezmenili, v tejto časti sa s napadnutým
rozsudkom stotožňuje. Otec v súčasnosti uhrádza výživné na maloleté deti v sumách, ktoré mu dovoľujú
jeho aktuálne pomery, t.j. vo výške ním navrhovanej v petite podaného návrhu. Pokiaľ ide o vyporiadanie
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou detí, akékoľvek argumenty matky v tejto
súvislosti sú bezpredmetné, nakoľko sa jedná o neprávoplatne skončené konanie medzi totožnými

účastníkmi. Pokiaľ ide o nepožiadanie o zníženie splátok úveru ako je o tom zmienené aj v napadnutom
rozsudku, nie je takáto dispozícia s úverom vhodná, ak nie je nevyhnutná a to pre narastanie úrokov,
zvýšenia poplatkov a podobne. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že výživné pre mal. G. zníži počnúc 01.05.2014 na sumu 60,- Eur mesačne zo
sumy 140,- Eur mesačne a u mal. G. zníži výživné zo 100,- Eur na sumu 40,- Eur mesačne tiež počnúc

01.05.2014, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
O trovách konania navrhol rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Rozsudok považuje za spravodlivý a
zákonný. Otec v podstate odôvodnil podané odvolanie tým, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy,
ktorými sa mali objasniť rozhodujúce skutočnosti a tvrdením, že sa mu podarilo preukázať skutočnosti
odôvodňujúce zníženie výživného. Návrh na doplnenie dokazovania, ktorý bol prednesený 09.04.2015

považuje za nadbytočný a nedôvodný, nakoľko by sa ním nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by
neboli dovtedy súdu známe, pričom jeho odobrením zo strany súdu by sa iba nedôvodne predlžovalo
konanie a náklady naň, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pokiaľ chcel otec docieliť, aby sa
navrhnuté dôkazy vykonali mal tak konať na pojednávaní, resp. počas časového obdobia do druhého
pojednávania. Spôsobenie domnelej vady konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) a c) spočíva v

procesnom zavinení otca a preto nemožno túto vadu pričítať konaniu súdu. Vo vzťahu k priaznivej zmene
a v majetkových pomeroch matky uviedla, že toto bolo výsledkom dlhodobého prenasledovania matky
otcom a jeho agresívneho správania, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Senica 1T/135/2010
a uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. 11C/133/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/387/2014. Matka sa snažila vyhnúť sa týmto excesom zo strany otca a zároveň

ušetriť maloletých. Nadobudnutie popísanej nehnuteľnosti je spojené so značnou pomocou iných ľudí,
ktorá sa prejavuje aj vo finančnej pomoci so splácaním úveru. Vo vzťahu k argumentom, že matka
nadobudla garáž, že pojem garáž je značne odlišný od pojmu garážové státie, pričom z logiky veci
vyplýva, že nemôže a ani nejde o to isté. Ďalej, že matka účelovo znížila príjem v dôsledku podaného
návrhu, toto je nelogické už len z toho dôvodu, že ako matka, ktorá sa výlučne stará o maloletých

bez akejkoľvek finančnej alebo materiálnej pomoci zo strany otca, resp. z jeho sporadickej pomoci by
neriskovala svoju prácu a svoj príjem na úkor detí a to v časoch, keď sa práca hľadá veľmi ťažko.
Priložila potvrdenie o skončení pracovného pomeru na dobu určitú zo spoločnosti O. S. s.r.o., z ktorého
vyplýva, že samotný zamestnávateľ už netrval na ďalšom trvaní pracovného pomeru matky. Na strane
otca zo zisteného vyplýva, že od podania návrhu si otec hľadal preukázateľne zamestnanie iba raz,

otec nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal príspevky v hmotnej núdzi. Je teda
namieste konštatácia, že otec prejavuje lenivosť a podaný návrh pôsobí iba ako prostriedok na jej väčšie
zhodnotenie. Otec je zdravý a nič mu okrem jeho vôle nebráni si nájsť vhodné zamestnanie, pričom to,
že si nemôže nájsť zamestnanie vzhľadom na to, že bol právoplatne odsúdený nemožno prihliadnuť
ako na črtu, ktorú je potrebné zvážiť v tomto konaní. Zdôraznila, že o BSM matky a otca zatiaľ nie je

právoplatne rozhodnuté, čo do predmetu konania ani čo trov právneho zastúpenia, vo veci je zatiaľ
nariadený termín pojednávania na 09.06.2015, kedy možno očakávať konečné rozhodnutie. V zmysle
uvedeného považuje podaný návrh a odvolanie za prejav nezodpovednosti, lenivosti a alibizmus zo
strany otca, pričom jeho uplatnenie prostredníctvom súdu považuje za vrcholný prejav výsmechu nielenvoči matke a maloletým, ale aj celej spoločnosti. Motivácia otca zrejme speje k presvedčeniu, že splodiť
deti a potom nech sa o ne stará ich matka alebo spoločnosť, je v súlade s platnými zákonmi.

Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie s tým, že navrhuje rozsudok
v napadnutej časti potvrdiť, pretože výživné pre mal. G. vo výške 140,- a na mal. G. vo výške 100,-
Eur je primerané zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov s
prihliadnutím na vej a opodstatnené potreby maloletých detí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom prieskumu odvolacím súdom
bola len otcom napadnutá časť rozsudku, ktorou súd jeho návrh o zníženie výživného zamietol.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne

rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu

odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti než tie,
ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s

ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,

že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné

výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už

poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov

a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa

vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Otec sa návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 12.08.2014 domáhal zníženia svojej
vyživovacej povinnosti voči mal. G. zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne a voči

mal. G. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne počnúc dňom 01.05.2014. Svoj návrh
odôvodnil tým, že od 30.04.2014 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, keďže bol uvoľnený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a bol mu priznaný výsluhový dôchodok v sume
457,21 Eur. Jeho príjem sa tak znížil z priemernej mesačnej sumy 1.049,71 Eur na sumu 457,21 Eur. Z
uvedeného príjmu musí uhrádzať výživné, splátku úveru v sume 317,11 Eur, do januára 2014 prispieval

matke maloletých detí na polovicu splátky spoločného úveru v sume 150,- Eur a hradil aj prevádzkové
náklady na spoločný rodinný dom, v ktorom matka ani otec nebývajú a spoločne ho vlastnia. Otec býva u
svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 60,- Eur. Otec nevlastní motorové vozidlo ani iné
hodnotnéhnuteľnéveci,ktorébymoholspeňažiť.Jehomesačnévýdavkynastravu,drogériuaoblečenie
predstavuje suma 150,- Eur, takisto poplatok za telefón 15,- Eur. Ku dňu podania návrhu nemal dlh na

výživnom. Novú prácu si hľadá, ale neúspešne. Otec nemá finančné prostriedky ani na vlastné potreby
a vzhľadom na svoje vzdelanie nemá veľa možností zarobiť si.

Otcovi maloletých detí bol od 01.05.2014 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 457,21 Eur mesačne.
Od júla 2014 otec poberá výsluhový dôchodok vo výške 460,44 Eur mesačne. Zároveň otec nebol

zaradený ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Situácia otca
sa mala zmeniť po tom čo matka na neho podala trestné oznámenie a bol odsúdený. Pri hľadaní práce
od neho zamestnávatelia požadujú potvrdenie o bezúhonnosti. V roku 2014 matke výživné na maloleté
deti neplatil, ale po podaní trestného oznámenia mal matke výživné doplatiť, a to dňa 05.03.2015 mal
zaplatiť sumu 600,- Eur, čo predstavuje nedoplatok od mesiaca november 2014. Peniaze si mal otec

požičať od rodičov. Podľa potvrdení za obdobie od 03.12.2014 až 02.04.2015 sa otec minimálne trikrát
bol informovať o možnosti prijatia do pracovného pomeru, pričom prijatý nebol z dôvodu nedostatku
pracovnýchmiestatakistozdôvodunesplneniapodmienkybezúhonnosti.Dňa17.06.2013otecuzatvoril
so M. M. zmluvu o splátkovom úvere č. 5043320381, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
22.000,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 317,11 Eur. Úver si mal otec

vziať, aby pokryl všetky náklady spojené s vyporiadaním BSM. Darčeky deťom nekupuje, pretože sa s
ním nekontaktujú.Matka spoločne s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte v Z. a víkendy trávi spolu s deťmi u starých
rodičov. Matka poberá prídavky na maloleté deti od januára 2014 v sume 47,04 Eur mesačne. Podľa
potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 priemerný mesačný

príjem matky bol vo výške 830,- Eur. Matka od januára 2015 zmenila zamestnávateľa a jej príjem je
502,14 Eur v čistom, pričom iný príjem nemá. U predchádzajúceho zamestnávateľa bola zamestnaná
na dobu určitú a pracovný pomer skončil uplynutím tejto doby a o predĺženie pracovného pomeru
nepožiadala. V súčasnosti má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Na základe kúpnej zmluvy, pričom
vklad bol povolený dňa 12.10.2012 a 15.01.2013, matka nadobudla nehnuteľnosti v Z. a to konkrétne

byt do svojho výlučného vlastníctva a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade síce
došlo na strane otca maloletých k zmene pomerov spočívajúcej v podstatnom znížení jeho príjmu, ale k
tomuto došlo v dôsledku straty zamestnania otcom pre jeho právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný
čin, správne súd k tejto zmene nemohol prihliadnuť vo vzťahu k doteraz stanovenému výživnému. Súd

prvého stupňa správne vyhodnotil otázku príjmu otca.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky je nesporné, že matka mala dohodnutú pracovnú zmluvu
u svojho zamestnávateľa O. S. s.r.o. do 31.12.2014. V tejto súvislosti bola svojim zamestnávateľom
vyzvaná prípisom zo dňa 08.12.2014, aby vyčerpala zostatok svojej dovolenky a odovzdala pracovné

pomôcky a agendu súvisiacu s jej pracovnou náplňou. I z tohto vyplýva, že zamestnávateľ nemal záujem
o predĺženie pracovnej zmluvy s matkou detí.

Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na nadobudnutie majetku väčšej hodnoty matkou, tu odvolací súd
zastáva názor, že matka získaním nehnuteľnosti zabezpečuje bývanie v nej deťom, keďže sú zverené

do osobnej starostlivosti a toto vlastníctvo okrem komfortného bývania v Z. nezabezpečuje deťom iné
výhody a ani matke príjem, z ktorého by mohla potreby detí uspokojovať v podstatnej inej miere než
doteraz.

Súd správne prihliadal na to, že dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a súd hlavne

prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť vyšší
mesačný príjem, približne taký, aký mal pred tým než bol vlastne nútený pracovný pomer pre stratu
bezúhonnosti skončiť a potom vychádzajúc z pôvodného príjmu otca je doteraz stanovené výživné pre
obe maloleté deti primerané. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na

výživné dieťaťa.

Pokiaľotecpoukazovalnasvojevýdavkyadlhy,súdprvéhostupňasprávnekonštatoval,žetietonemôžu
byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia
majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z

ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené
potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej
povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí
podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých
detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si

vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie
výživného otca k mal. G. a mal. G. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho návrh na
zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s

použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.