Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113211418
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113211418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu MAHERT INVESTMENTS
LIMITID so sídlom Digenis Akritas Avenue, Office 303/8, Nicosia, Cyprus, právne zastúpeného Mgr. W.
O., advokátom so sídlom kancelárie L. námestie 1, XXX XX Z., proti žalovaným 1/ JUDr. W. E. so sídlom
kancelárie W. XXX/XXX, XXX XX B. Z., správkyne konkurznej podstaty EDEN, s.r.o. v konkurze so
sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 35 854 847, 2/ ECO-ENERGIA CONSULTING,
s.r.o. so sídlom

Dolnohorská 2398/66, 949 01 Nitra, IČO 44 816 944, právne zastúpenému Advokátska kancelária

JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO 36 837 857, o určenie
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu a o
odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28Cbi/1/2013-160 zo dňa 16. mája
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v
r d z u j e a vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania
m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške 58,70 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e s
tým, že táto časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa sa o p r a v u j e tak, že správne znie :

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 2/ prostredníctvom právneho zástupcu náhradu trov
konania v sume 214,56 eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovanému 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške

83,89 eur pozostávajúca z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca p o v i n n ý zaplatiť Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46,

911 01 Trenčín, IČO 36 837 857, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ náhradu trov konania v sume 29,28 eur a žalovanému 2/ náhradu trov konania v sume

514,96 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobca sa proti žalovaným 1/, 2/
domáhal určenia, že :

1. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2008,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

165,97 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 165,97 eur, že táto pohľadávka je
vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa

považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú.

2. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 6.8.2007,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

8 938,87 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 8 938,87 eur, že táto pohľadávka je
vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa

považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú.

3. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 20.2.2008,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

15 767,11 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 15 767,11 eur, že táto pohľadávka je
vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa

považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú.

4. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 5.3.2008,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

36 513,31 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 36 513,31 eur, že táto pohľadávka
je vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu

sa považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú.

5. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 24.6.2008,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

58 089,36 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 58 089,36 eur, že táto pohľadávka
je vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu

sa považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú.

6. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 19.5.2008,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

16 596,96 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 7 004,14 eur, ďalej,
že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 23 601,10 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a

pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za
nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne
určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške
7 004,14 eur, sa považuje za zistenú.

7. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 5.1.2009,

pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

10 000 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 2 717,26 eur, ďalej,
že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 12 717,26 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a
pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje zanezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne
určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške
2 717,26 eur, sa považuje za zistenú.

8. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 20.1.2009,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške 10 000 eur s príslušenstvom, ktoré
predstavuje úrok z omeškania vo výške 2 717,26 eur, ďalej, že výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi
je 12 717,26 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že

táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v
popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške 2 717,26 eur, sa považuje za zistenú.

9. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 10.4.2009,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške 905
000 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 245 912,05 eur, ďalej, že
výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 1 150 912,05 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a

pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za
nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne
určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške
245 912,05 eur, sa považuje za zistenú.

10. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 2.7.2009,

pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

1 900 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 516,28 eur, ďalej, že
výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 2 416,28 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a pre
účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za
nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne

určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške
516,28 eur, sa považuje za zistenú.

11. právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je zmluva o pôžičke zo dňa 1.11.2009,
pričom táto pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť istiny vo výške

800 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úrok z omeškania vo výške 217,38 eur, ďalej, že

výška pohľadávky žalobcu voči úpadcovi je 1 017,38 eur, že táto pohľadávka je vymáhateľná a pre
účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za
nezabezpečenú pohľadávku. Súd tak určuje, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú. Súd súčasne
určuje, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi v popretej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške
217,38 eur, sa považuje za zistenú.

Žalobca si v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/70/2012
zo dňa 7.1.2013 na majetok úpadcu EDEN, s.r.o. v konkurze so sídlom Továrenská 56, Dubnica nad
Váhom, IČO 35 854 847, riadne a včas prihlásil prihláškami pohľadávok svoje pohľadávky v sume
165,97 eur, v sume 8 938,87 eur, v sume 15 767,11 eur, v sume 36 513,31 eur, v sume 58 089,36 eur,
v sume 16 596,96 eur, v sume 12 717,26 eur, v sume 12 717,26 eur, v sume 1 150 912,05 eur, v

sume 2 416,28 eur a

v sume 1 017,38 eur, právnym dôvodom vzniku ktorých sú zmluvy o pôžičke tak, ako sú definované v
prihláškach pohľadávok / v súhrnnej prihláške pohľadávok, pričom prihlásené pohľadávky predstavujú
nevrátené časti pôžičiek poskytnutých na základe týchto zmlúv. Veriteľ nadobudol pohľadávky na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.5.2012, uzavretej medzi Ing. V. W. ako postupcom

a žalobcom ako postupníkom. Žalobca právo uplatnené žalobou odôvodnil skutočnosťami, ktoré
predchádzali uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.5.2012, na základe ktorej sa stal
veriteľom prihlásených pohľadávok. Uviedol, že v dôsledku porušenia zmlúv o pôžičke, kedy pôžičky /
dlhy neboli splatená riadne a včas, vznikla úpadcovi povinnosť a žalobcovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Svoje právo na uspokojenie rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku v konkurze za

podmienok ustanovených zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizáciiv znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) uplatnil žalobca ako veriteľ, ktorého pohľadávka voči
úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, riadne a včas prostredníctvom prihlášok pohľadávok/
súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 20.2.2013 v súlade s § 28 ods. 5 ZoKR.

Žalobca poukazoval na to, že z obsahu ním tvrdených skutočností a z obsahu listín predložených spolu
s prihláškami pohľadávok, je osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom, pričom z dikcie §
32 ods. 9 ZoKR expessis verbis vyplýva aj existencia právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovaným 1/
a žalovaným 2/, založený ex lege práve týmto ustanovením. Jedná sa o právny vzťah, ktorý vznikol zo
skutočnosti uvedenej v zákone v zmysle § 489 Obč. zák. Žalobca bol toho názoru, že ani v jednom

prípade sa nejedná o pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti v zmysle § 95 ods. 2
ZoKR. Z hľadiska poradia pohľadávok nemá popretie poradia s poukazom na § 95 ods. 3 ZoKR
právnu relevanciu. Za účelom preukázania tvrdených skutočností a existencie záväzku úpadcu navrhol
žalobca v súlade s § 125 O.s.p., aby súd podľa § 129 ods. 1 O.s.p. vykonal dôkazy listinami, ktoré sú
prílohami prihlášok pohľadávok a aby podľa § 126 ods. 1 O.s.p. vykonal výsluch úpadcu ako svedka.

Žalovaná 1/ navrhla (písomné vyjadrenie zo dňa 11.3.2014) žalobu v časti o učenie poradia predmetných

pohľadávok a úrokov z omeškania zamietnuť. Poukázala na to, že žalobca sa v žalobe domáhal určenia
poradia pohľadávky, ktorá sa má pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho
všeobecnú podstatu považovať za nezabezpečenú pohľadávku. U prihlásených pohľadávok (v sume
165,97 eur, v sume 8 938,87 eur, v sume 15 767,11 eur, v sume 36 513,31 eur, v sume 58 089,36
eur, v sume 16 596,96 eur, v sume 10 000 eur, v sume 10 000 eur, v sume 905 000 eur, v sume 1

900 eur a v sume 800 eur) si veriteľ prihlásil poradie - iná pohľadávka. Žalovaná 1/ ako správca toto
poradie poprela a uznala poradie podriadenej pohľadávky v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR, pretože
pohľadávky patrili veriteľovi, ktorý bol a je spriaznený s úpadcom. Pôvodným veriteľom bol Ing. V. W.,
ktorý je manželom konateľky a jedinej spoločníčky úpadcu, teda je blízkou osobou štatutárneho orgánu a
fyzickej osoby, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť. Žalobou sa žalobca nedomáha určenia

poradia pohľadávky, nakoľko označenie „nezabezpečená pohľadávka“ nevyjadruje poradie. Platí teda
poradie, aké pohľadávke určil správca. U pohľadávok 5-MIL-1 až 11 boli popreté aj úroky z omeškania
z dôvodu nepreskúmateľnosti, pretože veriteľ neuviedol spôsob výpočtu úrokov z omeškania, teda za
aké obdobie a v akej percentuálnej výške si úroky uplatňuje.

Žalovaný 2/ navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že predmetné pohľadávky poprel v

celom rozsahu, t.j. čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti. Všetky dôvody
popretia pohľadávok sú uvedené v záznamoch o popretí pohľadávky veriteľom. Poukazoval na to, že
žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciu, dokonca ani tú, ktorú označil v žalobe. Žalované pohľadávky
odvodzujú svoj právny nárok titulom pôžičiek, ktoré mali byť úpadcovi poskytnuté od rôznych subjektov,
avšak reálnosť poskytnutia pôžičiek nebola preukázaná. Pôžička je reálnym kontraktom, ktorý vzniká

až na základe reálneho odovzdania peňazí dlžníkovi. Zmluvy o pôžičkách odkazujú na to, že sa má
požičiavaná suma vyplatiť buď do pokladne alebo na účet, avšak neexistuje žiadny výpis z účtu,
ani pokladničný doklad, ktorý by uvedenú skutočnosť preukazoval. Dôkazné bremeno nesie žalobca. Zo
zoznamu záväzkov vyplýva, že titulom pôžičiek neeviduje úpadca voči žalobcovi žiadnu dlžnú sumu. K
petitu žaloby žalovaný 2/ uviedol, že sa v ňom žalobca nedomáha určenia, že je veriteľom prihlásených

pohľadávok. Zvyšná časť petitu je naformulovaná mimo rámca zákonnej úpravy ZoKR, kedy sa žalobca
domáha aj určenia, že pohľadávka je vymáhateľná a pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa považuje za nezabezpečenú pohľadávku. Žalovaný 2/ mal
zato, že žalobca aj s ohľadom na rozsiahly časový priestor od popretia jeho pohľadávok neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal reálnosť poskytnutých pôžičiek. Tieto pôžičky považoval žalovaný 2/

za vymyslené, fiktívne a vykonštruované v snahe získať prospech z výťažku po speňažení konkurznej
podstaty.

Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 25.4.2014 v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňa 27.2.2014, o odročenie pojednávania
nežiadal.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 28K/70/2012 zo dňa 7.1.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správcukonkurznejpodstatybolustanovenýžalovaný1/.Prihláškamipor.č.1-11sižalobcaprihlásildokonkurzu
pohľadávky, niektoré len ako istinu, niektoré ako istinu aj úroky z omeškania. Vo všetkých prihláškach
uviedol právny dôvod vzniku každej prihlásenej pohľadávky a právne skutočnosti, z ktorých odvodzoval

svoje postavenia veriteľa v konkurze úpadcu EDEN, s.r.o. v konkurze. Odvolací súd, zhodne so súdom
prvého stupňa, konštatuje, že vo všetkých prihláškach pohľadávok žalobca uvádza pri právnom dôvode
vzniku pohľadávky zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.5.2012, ktorá bola uzavretá medzi Ing.
V. W. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V ostatnom sa jednotlivé prihlášky pohľadávok
líšia tým, že pri každej je uvedený právny titul vzniku samotnej pohľadávky a jej vlastník v postavení

veriteľa, jej výška a právny titul, na základe ktorého sa Ing. V. W. stal vlastníkom alebo ďalším vlastníkom
pohľadávky (prihláška pohľadávky por. č. 1 : nevrátená časť istiny čerpanej pôžičky vo výške 165,97eur,
zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2008 uzavretá medzi Ing. V. W. ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou
EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, iná pohľadávka; prihláška pohľadávky por. č. 2 : nevrátená časť istiny
čerpanej pôžičky vo výške 8 938,87 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 6.8.2007 uzavretá medzi V. W.
ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou S., s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo

dňa 1.1.2008 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška
pohľadávky por. č. 3 : nevrátená istina čerpanej pôžičky vo výške 15 767,11 eur, zmluva o
pôžičke zo dňa 20.2.2008 uzavretá medzi METALURG INVEST, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45,
Bratislava, IČO 35 820 403 ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom,
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.2.2008 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom

Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška pohľadávky por. č. 4: nevrátená istina čerpanej pôžičky vo výške
36 513,31 eur, zmluvy o pôžičke zo dňa 5.3.2008 uzavretá medzi Ing. V. W. ako pôvodným
veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, iná pohľadávka; prihláška pohľadávky por.
č. 5 : nevrátená istina čerpanej pôžičky vo výške 58 089,36 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 24.6.2008
uzavretá medzi M.I. Invest, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO 35 820 403 ako pôvodným

veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.6.2008
uzavretá medzi postupcom M.I. Invest, s.r.o. a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška
pohľadávky por. č. 6 : nevrátená istina čerpanej pôžičky vo výške 16 596,96 eur a suma 7 004,14
eur úroky z omeškania, zmluva o pôžičke zo dňa 19.5.2008 uzavretá medzi Metalurg Steel,
s.r.o. so sídlom Areál ZTS 724, Dubnica nad Váhom, IČO 35 930 837 ako pôvodným veriteľom a

spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2009 uzavretá
medzi postupcom Metalurg Steel, s.r.o. so sídlom Areál ZTS 724, Dubnica nad Váhom, IČO 35 930
837 a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška pohľadávka por.č. 7: nevrátená istina
čerpanej pôžičky vo výške 10 000 eur, zmluva o pôžičke zo dňa 5.1.2009 uzavretá medzi V. W. ako
pôvodným veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo

dňa 24.5.2012 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška
pohľadávky por. č. 8 : nevrátená časť istiny čerpanej pôžičky vo výške 10 000 eur, zmluva o pôžičke zo
dňa20.1.2009uzavretámedziV.W.akopôvodnýmveriteľomaspoločnosťouEDEN,s.r.o.akodlžníkom,
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2009 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom Ing.
V. W., iná pohľadávka; prihláška pohľadávky por. č. 9 : nevrátená istina čerpanej pôžičky vo výške

905 000 eur, zmluvy o pôžičke zo dňa 10.4.2009 uzavretá medzi Janou W. ako pôvodným
veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.5.2012 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka; prihláška
pohľadávky por. č. 10 : nevrátená časť istiny čerpanej pôžičky vo výške 1 900 eur, zmluva o pôžičke zo
dňa 2.7.2009 uzavretá medzi V. W. ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom,

zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.5.2012 uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom R..
V. W., iná pohľadávka; prihláškou pohľadávky por. č. 11 : nevrátená časť istiny čerpanej pôžičky vo
výške 800 eur, zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2009 uzavretá medzi uzavretá medzi V. W. ako pôvodným
veriteľom a spoločnosťou EDEN, s.r.o. ako dlžníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.5.2012
uzavretá medzi postupcom V. W. a postupníkom Ing. V. W., iná pohľadávka). Pohľadávky č. 5/M-1 až

5/M-11 poprela žalovaná 1/ ako správca konkurznej podstaty čo do poradia v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR
z dôvodu, že v čase vzniku pohľadávok bola zmluva uzatvorená výlučne medzi veriteľom Ing. V. W.,
manželom konateľky úpadcu, ktorý spĺňa definíciu osoby blízkej v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. Žalovaná
1/ vyznačila skutočnosť, že prihlásené pohľadávky veriteľa sú pohľadávkami spojenými so záväzkom
podriadenosti. Veriteľ nemá v zmysle § 35 ods. 4 ZoKR právo hlasovať na schôdzi veriteľov, nemá

právo byť volený do veriteľského výboru a na prípadné uspokojenie sa vzťahuje § 95 ods. 2, 3 ZoKR.
Žalovaná 1/ poprela pohľadávky zapísané v zozname pohľadávok pod č. 5/M-6 až 5/M-11 aj v časti
uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu, že tieto sú nepreskúmateľné a sporné, veriteľ nepreukázal
ani neuviedol spôsob výpočtu úrokov z omeškania (výpis zo zoznamu pohľadávok). Pohľadávky, ktorésú predmetom žaloby, poprel žalovaný 2/ ako veriteľ v konkurze čo do poradia, výšky a právneho
dôvodu. Ako dôvod popretia uviedol skutočnosti, že veriteľ MAHERT INVESTMENT LIMITED prihláškou
zo dňa 20.2.2013 si prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku s odôvodnením, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 28.5.2012 sa stal veriteľom pohľadávok z pôvodného titulu zmluvy o
pôžičke uzavretej medzi úpadcom a Ing. V. W., manželom konateľky úpadcu. Na základe zmluvy o
pôžičke veriteľ mal poskytnúť finančné prostriedky dlžníkovi v hotovosti alebo bankovým prevodom, čo
nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom. Žalovaný 2/ skonštatoval, že veriteľ nesplnil povinnosť
podľa § 29 ods. 6 ZKR, čím celá prihlásená pohľadávka veriteľa je nepreskúmateľná. S poukazom na §

9aods.2ZoKRuviedol,ževčaseúdajnéhovznikupohľadávky,boltituluzavretývýlučnemedziveriteľom
a osobou blízkou. Posledné postúpenie pohľadávky na súčasného veriteľa bolo výlučne za účelom
zneprehľadnenia celej fiktívnej transakcie, ktorá má slúžiť výlučne za účelom marenia konkurzného
konania a sťaženia vymoženia pohľadávok ostatných veriteľov. Žalovaný 2/ mal zato, že Ing. V. W.
má priamy podiel na riadení spoločnosti MAHERT INVESTMENT LIMITED. Zdôraznil, že prihlásená
pohľadávka veriteľa je pohľadávka spojená so záväzkom podriadenosti. Zo zoznamu pohľadávok zo

dňa 5.12.2012, vyhotoveného konateľkou EDEN, s.r.o. V. W., mal súd prvého stupňa preukázané, že
5. najväčším veriteľom úpadcu bol žalobca v celkovej výške 1 063 789,77 eur za neuhradenú odplatu
podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2012. Súd prvého stupňa konštatoval, že
záväzok úpadcu proti žalobcovi titulom zmlúv o pôžičkách v zozname záväzkov uvedený nie je.

Skutkový stav preukázaný vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa posúdil podľa § 32 ods. 1, 2,

5, 9 a 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov
(ZoKR) a dospel záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd prvého
stupňa konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal žalobou uplatnené
právo a ani uplatnenie práva domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky v zákonnej lehote
podľa § 32 ods. 9 ZoKR. Konštatoval, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a

spolu s predvolaním na pojednávanie mu bolo doručené súdom prvého stupňa Poučenie účastníka,
ktorého obsahom bolo i poučenie podľa § 118a ods. 1, 2, 3, O.s.p. a § 120 ods. 1, 2, 4 O.s.p. Do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie vo veci samej, žalobca súdu prvého stupňa
nepredložil žiadny listinný/é dôkaz/y na preukázanie svojich tvrdení, hoci viaceré listinné dôkazy označil
v žalobe. Poučenie účastníkov v zmysle § 118a ods. 1, 2, 3, O.s.p. a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. bolo

súdom vykonané i na pojednávaní dňa 25.4.2014. Súd prvého stupňa v rozsudku odôvodnil, že dôkaz
výsluchom svedka, úpadcu, podľa návrhu žalobcu nevykonal s ohľadom na charakter sporu (incidenčné
konanie), predmet sporu a skutočnosť, že žalobca nepredložil v konaní žiadny listinný dôkaz. Preto súd
prvého stupňa nepovažoval výsluch úpadcu za účelný a postačujúci na preukázanie tvrdení uvedených
v žalobe. Na preukázanie vzniku záväzkových vzťahov medzi žalobcom, jeho právnymi predchodcami a

úpadcom, ktoré žalobca odvodzoval z písomných zmlúv, a na preukázanie plnení záväzkov zmluvných
strán (napr. úhrad, odplaty za postúpenie, účinnosť zmlúv) bez predloženia listinných dôkazov výsluch
svedka nepostačoval. Taktiež vyslovil, že s ohľadom na dlhší časový odstup možno reálne predpokladať
nepresnosti vo výpovedi svedka, keďže ide o právne úkony z obdobia rokov 2008 - 2009. Žalobca
tiež konkrétne neuviedol, na preukázanie akých skutočností má byť svedok vypočutý. Podľa názoru

súdu prvého stupňa žalobca v zmysle § 32 ods. 15 ZoKR nepreukázal právny dôvod vzniku a výšky
pohľadávok prihlásených prihláškami do konkurzu, nepredložil prihlášky pohľadávok, zmluvy o pôžičke.
V konaní bolo sporné v akej výške boli úpadcovi pôžičky poskytnuté, či a v aké výške boli zo strany
úpadcu tieto pôžičky vrátené. V tejto súvislosti súd prvého stupňa nepovažoval žalovanou 1/ predložené
výpisy z účtu úpadcu za dostatočné dôkazy na preukázanie skutočnosti, či a v akej výške boli pôžičky

úpadcovi poskytnuté, pretože z nich nemožno zistiť, či poskytnuté finančné prostriedky zodpovedali
výške pôžičky dohodnutej v zmluve, ani na základe ktorej zmluvy o pôžičke boli poskytnuté. Okrem
toho, žalobca v konaní nepredložil ani príslušné zmluvy o postúpení pohľadávok, v dôsledku čoho
v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol predmetné pohľadávky ako postupník. Pokiaľ sa
žalobca v konaní domáhal určenia vymáhateľnosti pohľadávok, súd prvého stupňa poukázal na to, že

pohľadávky mali vzniknúť zo zmlúv o pôžičke. Tieto pohľadávky bolo možné uplatniť na súde. Žalobca
nepreukázal ich existenciu a reálnosť. Súd prvého stupňa uviedol, že z uvedeného dôvodu nebolo
možné posúdiť ani premlčanie pohľadávok, ani pomery medzi zmluvnými stranami a nadobúdateľmi
práv z týchto zmlúv, vrátane zmlúv o postúpení pohľadávok. Poukázal na to, že z výpisov zo zoznamu
pohľadávok a zo záznamov o popretí predmetných pohľadávok veriteľom vyplýva, že pohľadávky boli

popreté aj čo do poradia ich uspokojovania. Žalobca sa v žalobe určenia popretých pohľadávok čo do
poradia nedomáhal, nakoľko v žalobe nie je uvedené žalobcom navrhované poradie pohľadávok, i keďžalobu označil ako žalobu o určenie poradia popretých pohľadávok. Na preukázanie poradia pohľadávok
žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy. V súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. podľa obsahu žaloby mal súd
prvého stupňa za to, že predmetom žaloby určenie poradia predmetných, popretých pohľadávok nebolo.

Žalobca sa v žalobe domáhal určenia, že pohľadávky sa pre účely uspokojenia z výťažku speňaženia
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu považujú za nezabezpečené pohľadávky. Vzhľadom k tomu,
že zabezpečenie zabezpečovacím právom pri pohľadávkach popreté nebolo, žalobcovi nevniklo právo
domáhať sa určenia, že žalované pohľadávky sú nezabezpečené. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi konania sporná. Veriteľ v incidenčnom konaní nemusí preukazovať existenciu naliehavého

právneho záujmu na podaní žaloby, pretože tento je daný ex lege. Žalobca sa v žalobe domáhal taktiež
určenia, že pohľadávky sa považujú za zistené. Na takomto určení, že pohľadávky sa považujú za
zistené, nepreukázal žalobca v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem. Súd prvého stupňa
s poukazom na to, že predmetom konania je určenie popretých pohľadávok čo do ich právneho dôvodu,
výšky a vymáhateľnosti v zmysle § 32 ods. 15 ZoKR konštatoval, že právne
postavenie žalobcu aj bez určenia, že predmetné pohľadávky sa považujú za zistené, nebude právne

neisté. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalovaným 1/, 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal, každému samostatne, náhradu trov konania,
ktorú vyčíslil s uviedol vo výroku rozsudku s určením paričnej lehoty na splnenie uložených povinností
podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu a žalovaná 1/, ktorá napadla rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania vo výške
29,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. g/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávnej rozhodnutie vo veci a podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa nevykonal žalobcom riadne označené dôkazy. Žalobca si
riadne splnil dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a § 118 ods. 1 O.s.p., označil všetky

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z hľadiska splnenia dôkaznej povinnosti je právne irelevantné,
či účastník konania ním označené dôkazy v konaní aj predloží. Žalobca v čase podania incidenčnej
žaloby už nedisponoval listinami, ktoré označil ako dôkazy a navrhol ich vykonanie v žalobe, nakoľko
tieto listiny predložil a odovzdal správcovi a súdu pri prihlasovaní pohľadávok tieto listiny tvorili prílohy
jednotlivých pohľadávok. Uvedené listiny preto žalobca v konaní ani nemohol predložiť ako dôkazy.

S poukazom na zákonné znenie § 118a ods. 1, § 120 ods. 1, 4 O.s.p. žalobca v odvolaní
uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že za splnenie dôkaznej povinnosti účastníka konania sa
považuje označenie dôkazov na preukázanie tvrdení, čo nakoniec konštatuje aj súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku, že žalobca všetky dôkazy, ktoré sú z hľadiska preukázanie opodstatnenosti
uplatňovaného určenia v žalobe označil (napr. na str. 12). Súd prvého stupňa sám identifikoval,

skúmanie a preukázanie ktorých skutočností by z hľadiska preukázania uplatneného nároku považoval
za podstatné. Zdôraznil, že súd prvého stupňa opomenul v rozpore s povinnosťou podľa § 120 ods. 1
O.s.p. rozhodnúť o nevykonaní navrhnutých/označených dôkazov. Absencia uznesenia o nevykonaní
dôkazov je sama osebe vadou konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Absencia dôvodov
vysvetlenia dôvodov nevykonania navrhnutých dôkazov, ktoré sú vo všeobecnosti imanentnou súčasťou

procesného rozhodnutia (rozsudku) zaťažuje konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Právny
záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena preto, že na pojednávaní fyzicky nepredložil
dôkazy, je nesprávna a neopodstatnená, navyše v situácii, že žalobca už listinné dôkazy nemal v držbe
a tieto nemohol objektívne predložiť. Listinné dôkazy má z titulu funkcie v držbe správca, žalovaná
1/, ktorá na pojednávaní dňa 25.4.2014 výslovne uviedla, že je schopná a pripravená listinné dôkazy

predložiť a to aj s poukazom na znenie § 129 ods. 2 O.s.p. Súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov
vykoná. O nevykonaní dôkazov musí súd rozhodnúť uznesením a musí vysvetliť svoje rozhodnutie aj vo
veci samej. Nevydanie rozhodnutia o nevykonaní dôkazov a absencia náležitého odôvodnenia takéhoto
rozhodnutia sú problematické aj z hľadiska preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Preto žalobca
tvrdí, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo aj k vade podľa §

221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., k odňatiu možnosti konať pred súdom.Záveromžalobcanapodporudôvodovodvolaniapoukázalnaajnaprávnudoktrínuaustálenújudikatúru
(R 50/1997, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 147/01, sp.zn. 5Cdo 88/99, Zo súdnej praxe č.
5/200, str. 102-104), na obsah práva na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy SR, podľa ktorého

je každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom porušením ústavou tohto zaručeného práva.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. II. ÚS 71/97, sp.zn. III. ÚS 64/2000, sp.zn. IV.ÚS
77/202, sp.zn. II. ÚS 249/04) súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je aj
riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu, účastník má právo, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi,
ktoré sú relevantné. V praxi Najvyššieho súdu SR sa vykryštalizoval názor, že povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením tohto práva
sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu
uvedenýmiprincípmisasúdprvéhostupňaneriadil,opomenulrozhodnúťotom,čiaktorédôkazyvykoná
alebo nevykoná a prečo, a nevykonal žalobcom riadne označené dôkazy. Žalobca navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná 1/ v odvolaní poukázala na to, že dňa 19.5.2014 zaslala súdu prvého stupňa vyčíslenie
náhrad trov konania v zmysle pojednávaní uskutočnených dňa 25.4.2014 a 16.5.2014 vo výške 58,70
eur pozostávajúcich z cestovného za použitie osobného motorového vozidla. Zároveň žalovaná 1/
vyčíslenie náhrady trov rozpísala v jednotlivých položkách. Záverom uviedla, že v rozsudku súdu prvého

stupňa došlo zrejme k chybe v písaní, keď náhrada cestovného sa týka dňa 30.4.2014, správne má byť
25.4.2014, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovanej
1/ vo výške 58,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná 1/ sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Žalovaný 2/ sa k doručenému odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa
jeho názoru jediným pochybením v súdnom konaní bolo pochybenie žalobcu, ktoré spočívalo v jeho
neúčasti na pojednávaní dňa 25.4.2014. V odvolaní žalobca prenáša pochybenie na súd, ten však v
konaní žiadnym spôsobom nepochybil. Žalovaný 2/ sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa po
stránke procesnej (žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, bolo mu doručené poučenie

účastníka konania vrátane poučenia podľa § 118a ods. 1, 2, 3 a podľa § 120 ods. 1, 2, 4 O.s.p.) a aj z
hľadiska záveru tohto súdu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu
práva podľa § 32 ods. 9 a § 32 ods. 15 ZoKR. Žalobca sa podanou žalobou dostal do pozície, kedy síce
tvrdí určité skutočnosti, tieto však nepreukázal v riadnom civilnom procese, v ktorom mu bol poskytnutý
dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení (žaloba podaná dňa 7.5.2013, súd rozhodol

dňa 16.5.2014). Nie chybou súdu si žalobca nevyhotovil fotokópie prihlášok a ich príloh, nenavrhol
ich pripojenie či predloženie žalovanou 2/ a nenavrhol súdu, aby si tieto listiny súd od žalovanej 2/
vyžiadal. Žalovaný 2/ vyslovil názor, že rozhodovanie o nevykonaní dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v
konaní, nebolo potrebné. Nie je povinnosť súdu ani ostatných účastníkov konania nahrádzať opomenutú
povinnosť žalobcu pri neunesení dôkazného bremena. Žalovaný 2/ považuje rozhodnutie súdu prvého

stupňa za dostatočne preskúmateľné, súd prvého stupňa sa nad rámec povinnosti zaoberal každým
dôvodom popretia pohľadávok osobitne a tento aj odôvodnil. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania,
ktorú vyčíslil sumou 83,89 eur (podanie vyjadrenia á 61,87 eur + 8,04 eur +

13,98 eur 20 % DPH).

Žalobca a žalovaný 2/ sa k doručenému odvolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili.

Po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami, včas v zákonnej lehote na podanie
odvolania, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa
§ 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnostinapadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a žalovanou 1/ a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom a žalovanou 1/ podaných

odvolaní, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil
rozsudok podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok v žalobcom napadnutých častiach výroku je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalovanej 1/ vo výroku o náhrade trov
konania je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., keď v tejto časti nie

sú dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv.
iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody
žalobcu posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietané vady
konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p. sú vo svojej podstate porušením základného

práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval
či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto

pojmové znaky musia byť splnené súčasne. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd
preskúmal splnenie podmienok na postup súdu prvého stupňa v konaní podľa § 114 ods. 1, 2, § 120 ods.
1, 4, § 101 ods. 2, § 115 ods. 1, 2, § 118 ods. 2, 4, § 118a ods. 1, 2, 3, § 119 ods. 1, 2, 4 a § 123 O.s.p.

Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a
účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať

tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu
senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným úkonom, ktoré
je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby)
spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením rozhodujúcich

skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny,
v súdom určenej lehote (tzv. sudcovská lehota). V rámci prípravy pojednávania vykoná súd poučenie
všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení v konaní
právnym zástupcom. Ide prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného procesu. Ak
žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd toto vyjadrenie

bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu zodpovedá
všetkým stanoveným procesným podmienkam prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Súd
prvého stupňa po tom, čo vydal uznesenia dňa 9.9.2013 a dňa 27.9.2013 na zaplatenie preddavku na
trovy konania vo výške 300,40 eur žalobcom a žalovaným 2/ (preddavky zaplatené na účet súdu prvého

stupňa) nariadil v právnej veci na deň 25.4.2014 pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní
lehoty podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd prvého stupňa doručoval
právnemu zástupcovi žalobcu poučenie účastníka konania, žalovanej 1/ a žalovanému 2/ doručoval
poučenie účastníka konania a žalobu vrátane príloh k tejto žalobe pripojených a vyzval ich na vyjadrenie
k žalobe v lehote 15 dní. Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie a poučenie

účastníka konania dňa 27.2.2014. Žalovaná 1/ a právny zástupca žalovaného 2/ prevzali predvolanie napojednávanie, žalobu vrátane príloh a poučenie účastníka konania dňa 26.2.2014. Poučenie účastníka
konanie obsahovalo poučenie podľa § 5 ods. 1, 2, § 15a ods. 1, 2, 3, 4, § 27 ods. 1, 3, § 30, § 44 ods.
1, § 49 ods. 2, 3, 4, 5, 6, § 53

ods. 1, 2, 4, § 101 ods. 1, 2, 3, § 105 ods. 1, § 114 ods. 5, 6, , § 118a ods. 1, 2, 3, § 119 ods. 2, 3, §
120 ods. 1, 4, § 138 ods. 1, 2, 4, § 151 ods. 1, § 153b ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. Dňa 14.3.2014 doručila
žalovaná 1/ súdu prvého stupňa vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
a právnemu zástupcovi žalovaného 2/ dňa 20.3.2014 a dňa 21.3.2014. Žalovaný 2/ sa k doručenej
žalobe nevyjadril. Na pojednávaní dňa 25.4.2014 súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalobcu
sa z neúčasti na pojednávaní dňa 25.4.2014 neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 2 O.s.p. Žalovaná 1/, konateľ žalovaného 2/ a právny zástupca
žalovaného 2/ sa pojednávania zúčastnili osobne. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri
vyššie opísanom procesnom postupe splnil a mal dňa 25.4.2014 splnené všetky procesné povinnosti
a podmienky na prejednanie veci na pojednávaní vrátane podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec

prejednať v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Ustanovenie § 101 ods.
2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho
právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník konania alebo
jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej lehoty na prípravu
pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny zástupca včas nepožiadali

z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Aj napriek tomu, že právny zástupca žalobcu prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 27.2.2014, bol od tohto času z hľadiska prípadného použitia § 119 ods.
2, 3 O.s.p. nečinný. Súdu prvého stupňa nevznikla oznamovacia povinnosť podľa § 119 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. ani podľa § 119 ods. 4 O.s.p. Za daného procesného stavu súd prvého stupňa nariadením
pojednávania na prejednanie veci samej na deň 25.4.2014 umožnil sporovým stranám zúčastniť sa

prejednaniavecivrátanemožnostioznačiťrozhodnéskutočnostiadôkazy,vyjadriťkuvšetkýmdôkazom,
ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmaním postupu súdu prvého stupňa, s prihliadnutím na
všetky okolnosti veci, vyhodnotil postup tohto súdu ako správny, keď mal preukázané, že súd prvého
stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného splnené

všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov súdu prvého stupňa v konaní
vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo porušené. Prejednaním veci v
neprítomnosti účastníkov konania súd prvého stupňa neodňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom.

Žalobca v žalobe označil na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe dôkazy (§ 125 O.s.p.),

jednak listiny v počte 24, ktoré špecifikoval (dôkazné prostriedky) a jednak výsluch svedka (dôkazná
skutočnosť). Dôkaz listinami žalobca navrhol vykonať podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a dôkaz výsluchom
svedka žalobca navrhol podľa § 126 ods. 1 O.s.p. K žalobe žalobca nepripojil žiadnu z ním označených
listín v žalobe. Odvolací súd pri skúmaní odvolacieho dôvodu žalobcu podľa § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p., ktorým namietal, že súd prvého stupňa nevykonal žalobcom riadne označené dôkazy a preto je

rozhodnutie nezákonné a nesprávne, a v rámci tohto odvolacieho dôvodu žalobca tvrdil, že si riadne
splnil dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní, pre ktoré platí podľa § 118a ods. 1 O.s.p.
zásada koncentrácie, dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nemá právne opodstatnenie.

Incidenčné konanie, ktorým je konanie vo veci určenia popretých pohľadávok v konkurze, je konanie
sporovým. Účastník v procesnom postavení žalobcu, ktorý podáva žalobu podľa § 32 ods. 9 ZoKR, je

povinný za použitia § 196 tohto zákona, k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Táto povinnosť žalobcu vyplýva z § 79 ods. 2 O.s.p. Tejto
povinnosti žalobcu predchádza splnenie povinnosti, ktorá spočíva v náležitostiach žaloby podľa § 79
ods. 1 O.s.p. Medzi náležitosti žaloby patrí aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a zo žaloby musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Pri

označení dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, ide o procesnú povinnosť, ktorej vyjadrením je dôkazná
povinnosť podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ žalobca v odvolaní prezentoval názor, že pre splnenie
dôkaznej povinnosti postačuje len označenie dôkazov podľa § 120 ods. 1 O.s.p., poukazuje odvolací súd
nato,žetentonázoržalobcuniejesprávnyažalobcasvojudôkaznúpovinnosťneposúdilvkontextejeho
povinností, ktoré má podľa Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosťpatriamedziprocesnépovinnosti,ichsplnenienemôžesúdvynucovaťanisankcionovať.Povinnosťsúdu
postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. a odstraňovať vady podania vzniká v prípade, že podanie účastníka
konania je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné. V danej veci za podanie účastníka konania treba

považovať samotný návrh/žalobu o určenie popretých pohľadávok. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu
žaloby konštatuje, že podaná žaloba spĺňala náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. aj s poukazom na jej
osobitostivyplývajúcezoskutočnostiincidenčnéhokonaniapodľa§32ods.9ZoKR.Súduprvéhostupňa
povinnosť postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. nevznikla. Žalobca v konaní podľa § 32 ods. 9 ZoKR je
povinný dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nielen označiť (§ 79 ods. 1, § 120 ods. 1O.s.p.), ale je

povinný listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, k žalobe aj pripojiť podľa § 79 ods. 2 O.s.p. Žalobca v
predmetnej veci splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť označením dôkazov v podobe listinných
dôkazov a výsluchu svedka, listinné dôkazy však k žalobe a ani do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania, nepripojil a nepredložil.

Pokiaľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa žalobca tvrdil, že nemal objektívnu možnosť
označené listinné dôkazy k žalobe pripojiť, pretože tieto zaslal ako prílohy prihlášok správcovi, odvolací

súd poukazuje na to, že toto tvrdenie môže byť síce pravdivé, ale nezodpovedá procesnej podmienke
podľa § 79 ods. 2 O.s.p., že listinné dôkazy nemohol pripojiť bez svojej viny z objektívneho hľadiska.
Žalobca ako veriteľ, ktorý prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky, mal a musel mať pred podaním
prihlášokkdispozíciivšetkynímoznačenélistinnédôkazy,naktorésaodvolávalaktorýmiajpreukazoval
ním tvrdené skutočnosti. Žalobca ako veriteľ v konkurze mal právo podľa § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005

Z.z. o správcoch nahliadať do správcovského spisu a podľa § 21 ods. 1 a § 25 vyhlášky č.
666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku správcov, robiť si zo spisu výpisy, fotokópie a žiadať o
potvrdenie skutočností známych zo spisu. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca k
prihláškam pohľadávok pripojil listinné dôkazy, ktoré označil v žalobe, mal tieto listinné dôkazy v reálnej
dispozícii a teda mal možnosť zabezpečiť tieto listinné dôkazy minimálne v odpise alebo vo fotokópii

pre prípad možného popretia prihlásených pohľadávok správcom/veriteľom a pre prípad možného
podania incidenčnej žaloby. Skutočnosť, že žalobca označené listinné dôkazy nemal v čase podania
incidenčnej žaloby k dispozícii, nemôže byť hodnotená ako objektívna. Žalobca v žalobe neodôvodňoval
nemožnosť predloženia označených listinných dôkazov bez svojej viny, ich zabezpečenie súdom prvého
stupňa prostredníctvom žalovanej 1/ (správkyňa v konkurze) ani prostredníctvom inej osoby, nenavrhol.

Iniciatíva v zhromažďovaní dôkazov je na účastníkoch konania, v danom prípade na žalobcovi. Ak
mal súd prvého stupňa podľa označených listinných dôkazov vykonať dokazovanie na preukázanie
žalobcom tvrdených skutočností podľa § 129 ods. 1 O.s.p., bolo povinnosťou žalobcu riadne splniť
povinnosť podľa § 79 ods. 2 O.s.p. Túto povinnosť nemožno bez splnenia zákonnej povinnosti prenášať
v sporových konaniach na súd alebo na protistranu. Názor žalobcu, že pre splnenie dôkaznej povinnosti

postačuje označenie dôkazov, možno považovať za správny len do doby, keď súd začne dokazovanie.
Spôsob akým sa vykonáva dôkaz listinou upravuje § 129 ods. 1 O.s.p. Ak žalobca súdu prvého
stupňa nepredložil žiaden listinný dôkaz, nemohol súd prvého stupňa dokazovanie ním označenými
listinnými dôkazmi vykonať. Výsledok konania je závislý od preukázaných skutkových zistení, na
základe označených, navrhnutých a súdom vykonaných dôkazov. Ak žalobca dostatočne nepreukázal

svoje tvrdenia o tom, že popretie pohľadávok prihlásených prihláškami do konkurzu nebolo v súlade s
právnymi predpismi, neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa opomenul v rozpore s povinnosťou podľa §
120 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť o nevykonaní navrhnutých/označených dôkazov. Absencia uznesenia o
nevykonaní dôkazov je sama osebe vadou konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a absencia

náležitého odôvodnenia rozhodnutia o nevykonaní navrhnutých dôkazov, ktoré sú vo všeobecnosti
imanentnou súčasťou procesného rozhodnutia (rozsudku), zaťažuje konanie vadou v zmysle § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
v dôsledku čoho došlo aj k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p., k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázal na to, že listinné dôkazy mala z titulu funkcie v

držbe žalovaná 1/, správkyňa, ktorá na pojednávaní dňa 25.4.2014 výslovne uviedla, že je schopná a
pripravená listinné dôkazy predložiť a to aj s poukazom na znenie § 129 ods. 2 O.s.p.

Priebeh konania po začatí pojednávania je upravený v § 118 O.s.p., ktorý upravuje obligatórnu a
fakultatívnu činnosť súdu. Ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkovkonania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež
s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané
nebudú. Účastníkom konania sa tak vytvára možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili

svoj ďalší procesný postup v konaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.4.2014 (číslo listu
127-129 súdneho spisu) vyplýva, že k otvoreniu pojednávania došlo momentom, keď súd prvého stupňa
oboznámil doterajší priebeh konania a následne stav dokazovania. Zápisnica neobsahuje žiaden text,
z ktorého by vyplynulo, že v rámci oboznámenia doterajšieho konania a následne stavu dokazovania
vykonal súd prvého stupňa postup podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v jeho rámci

rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. V civilnom súdnom konaní rozhodujú
súdy zásadne uznesením, pokiaľ zákon neustanovuje inak. V procesných veciach, medzi ktoré patria aj
veci týkajúce sa vedenia konania, sa rozhoduje vždy uznesením (§ 167 ods. 1, § 170 ods. 2 O.s.p.). V
tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že uvedenie predbežného náhľadu
súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré vykonané nebudú v začiatočnom štádiu konania
pred samotným vykonávaním dokazovania, spadá pod pojem vedenie konania a vedenie pojednávania.

Ak súd rozhoduje o vedení konania a vedení pojednávania, rozhoduje uznesením spravidla tak, že
uznesenie o svojom úkone vyhlási a v súlade s § 169 ods. 2 O.s.p. v zápisnici o pojednávaní zaznamená
písomne vyhotovenie uznesenia. Podľa § 169 ods. 3 O.s.p. toto uznesenie účastníkom nedoručuje a v
písomnom vyhotovení uznesenia uvedie iba výrok uznesenia, nakoľko deň jeho písomného vyhotovenia
je totožný s dňom pojednávania. Písomné vyhotovenie uznesenia nemusí obsahovať odôvodnenie.

Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 25.4.2014 súd prvého stupňa nerešpektoval postup podľa
§ 118 ods. 2 O.s.p. a podľa § 120 ods. 1 O.s.p. nerozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Odvolací súd aj napriek porušeniu postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p. konštatuje,
že nesprávny postup súdu prvého stupňa nemá znaky procesnej vady podľa § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p., pretože jej porušenie nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka občianskeho súdneho

konania z jeho procesných práv. Účastník konania má právo dôkazy označovať, predkladať a navrhovať
ich vykonanie až do skončenia dokazovania vo veci samej podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Postupom súdu
prvéhostupňanedošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom,ktorébyzakladaloodvolacídôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako

nedôvodnú. Nepreskúmateľnosť rozsudku namietal žalobca v súvislosti s absenciou rozhodnutia o
vykonaní alebo nevykonaní navrhnutých dôkazov. Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené
v § 157 ods. 3 O.s.p., v ktorom sa musí súd vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutkové
zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery.

Ak rozsudok tieto náležitosti neobsahuje je nepreskúmateľný. Odvolací súd posúdením obsahu spisu a
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa konštatuje, že na pojednávaní dňa 25.4.2014 vykonal súd
prvého stupňa dokazovanie postupom podľa § 131 ods. 1 O.s.p. výsluchom účastníkov a postupom
podľa § 129 ods. 1 O.s.p. oboznámením listinných dôkazov prečítaním, ktoré v konaní predložila
žalovaná 1/. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 157 ods. 2

O.s.p. a je z neho nepochybne zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadrili žalovaná 1/ a žalovaný 2/, súd prvého stupňa vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, presne uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy nevykonal a z akého
dôvodu.Odôvodnenieobsahujeúvahysúduprvéhostupňaprihodnotenívykonanýchdôkazov,obsahuje
znenie zákonných ustanovení, ktoré súd prvého stupňa aplikoval vo veci samej. Súd prvého stupňa

jasne a presne uviedol pri jednotlivých dôvodoch popretia pohľadávok (právny dôvod vzniku, výška,
vymáhateľnosť, poradie) dôvody, pre ktoré v konaní uzavrel, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Vymedzenie okruhu skutočností, ktoré musí účastník uviesť a následne preukázať závisí od hypotézy

hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný vzťah medzi účastníkmi. Táto norma zároveň určuje rozsah
dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal tvrdeniami
a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia

zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisovžalobuzamietol.Svojerozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods.
2 O.s.p. Odvolací súd sa vo veci samej stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Súd prvého stupňa priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 514,96 eur pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa
25.4.2014) po 61,87 eur + paušál 8,04 eur, za jeden úkon právnej služby (účasť na vyhlásení rozsudku
dňa 16.5.2014) po 30,94 eur + paušál 8,04 eur, 20 % DPH vo výške 35,76 eur. V dôsledku odvolania
žalobcu odvolací súd preskúmal túto časť odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa

a zistil, že súd prvého stupňa správne určil vecný rozsah úkonov právnej služby právneho zástupcu
žalovaného 2/ vrátane určenia tarifnej hodnoty týchto úkonov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1
písm. a/, b/, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, ktoré je žalobca povinný na náhradu trov konania zaplatiť žalovanému 2/ ako úspešnému
účastníkovi konania zaplatiť, súd prvého stupňa však jednotlivé tarifné odmeny a paušál nesprávne
spočítal. Náhrada trov konania predstavuje celkom 123,74 eur + 16,08 eur + 30,94 eur + 8,04 eur

=178,80 eur + 20 % DPH vo výške 35,76 eur = 214,56 eur. Odvolací súd postupom podľa § 211 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 164 O.s.p. vykonal opravu chyby v rozsudku spočívajúcej vo výške náhrady trov
konania, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému 2/ prostredníctvom právneho zástupcu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku podľa § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa priznal žalovanej 1/ náhradu trov konania vo výške 29,28 eur pozostávajúcich z

náhrady cestovného za účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014 (súd prvého stupňa nesprávne uviedol
30.4.2014) podľa vyčíslenia žalovanej 1/, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 20.5.2014. Po
posúdení dôvodu odvolania žalovanej 1/ a po preskúmaní obsahu spisu, odvolací súd zistil, že žalovaná
sa dňa 16.5.2014 zúčastnila osobne vyhlásenia rozsudku pred súdom prvého stupňa. Náhradu trov
konania ako náhradu cestovného uplatnila žalovaná 1/ a vyčíslila aj za účasť na verejnom vyhlásení

rozsudku vo výške 29, 42 eur za cestu Považská Bystrica - Trenčín a späť osobným motorovým vozidlom
zn. Z. X1 X. ev.č. B za najazdené 110 km, priemernej spotrebe nafty 6,2 litra/100 km, koeficiente
0,183 eur/km a cene nafty 1,362 eur/liter. Súd prvého stupňa náhradu týchto trov konania žalovanej 1/
nepriznal, pričom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa dôvod nepriznania náhrady trov konania
žalovanej 1/ vo výške 29,42 eur z nevyplýva. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovanej 1/ v časti jej

náhrady trov konania proti žalobcovi ako dôvodné a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
podľa § 220 O.s.p. a žalovanej 1/ priznal náhradu trov konania vo výške celkom 58,70 eur (29,28 +
29,42) nielen za účasť na pojednávaní dňa 25.4.2014, ale aj za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku
dňa 16.5.2014.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1vspojení s§142ods.1O.s.p.

Žalovaná 1/ si v konaní náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal. Žalovaný 2/ si náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi uplatnil a vyčíslil za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu po 61,87 eur + paušál
8,04 eur + 20 % DPH vo výške 13,98 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odvolací súd priznal žalovanému 2/

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 eur, miesto zaplatenia tejto náhrady určil podľa §
149 ods. 1 O.s.p. a lehotu na splnenie povinnosti určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.