Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613210680
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4613210680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. O., nar. XX.
XX. XXXX, bydlisko u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, dieťa rodičov: G. O., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: J., X. mája XX a H. O., nar. XX. XX. XXXX,
bydlisko: B. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany z 23. októbra 2014 pod č. k. 9P/325/2013-219, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca, zameškaného výživného a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70 eur na sumu
130 eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2013. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do vyhlásenia
rozhodnutia v celkovej sume 780 eur zaviazal otca splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Konanie o zníženie výživného
zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 03. 05. 2012 č. k. 7P/48/2011. Svoje rozhodnutie

odôvodnil porovnaním pomerov účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej
dobe. Zistil, že v čase poslednej úpravy výživného mala matka podľa daňového priznania za rok 2010
základ dane 1.932 eur. Matka mala v roku 2013 príjem 25.084,17 eura, v roku 2014 za mesiac január
- 2.859,37 eura, február 2.638,05 eura, marec 2.133,55, apríl 2.426,14 eura. Maloletý je študentom
hotelovej školy v V.. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k podstatnej zmene
pomerov došlo najmä na strane dieťaťa, ktoré navštevuje strednú školu od 01. 09. 2013, čím došlo
k nárastu výdavkov súvisiacich s návštevou školy. Otec je v pracovnom pomere, okrem zárobku má

príjem z činnosti starejšieho. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 130 eur od podania návrhu,
zohľadnil otcom platené výživné 35 eur mesačne a zaostalé výživné v sume 780 eur ho zaviazal zaplatiť
v mesačných splátkach po 20 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ OSP.

Otec podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal zrušiť rozsudok. Odvolanie zdôvodnil
vadami konania spočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd nesprávne uviedol v rozsudku jeho príjem v
sume 25.084,17eura, čo je príjem matky. Jeho zárobok za rok 2013 bol 548,92 eura. Namietal inú vadu

konania zdôvodňujúcu jeho finančnou situáciou, životnými nákladmi a nákladmi spojenými po rozvode
manželstva pri vyporiadaní BSM.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s dôvodmi odvolania, pretože k zmene pomerov
došlo na strane maloletého nástupom na strednú školu. Uviedla, že otcovi bola rozsudkom Okresného

súdu Topoľčany pod sp.zn. 5C/223/2014 zrušená vyživovacia povinnosť vo výške 80 eur na dospelú
študujúcu dcéru, čím došlo k pozitívnej zmene pomerov na jeho strane.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný dôvodmi odvolania, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212
ods. 1, 2 písm. a/ OSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky ods. 2-7 citovaného ustanovenia, prejednal odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156
ods. 3 OSP) a dospel k názoru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.

1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3).

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce. Vyššie citované zákonné
ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na

základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak
v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia
o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane
či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.
Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s

fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného
plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie
vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles)
jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného,
a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch
účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania
posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o
rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého

sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho
veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne
ovplyvňovanéschopnosťami,možnosťami,akoajmajetkovýmipomermirodičov.Aksútietoobmedzené,

súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanievšetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby,
rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich
subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné
i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to,
či k zmene pomerov došlo, t.j. aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného
v dobe, kedy sa rozhodovalo o novej úprave, nakoľko zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v

okolnostiach,ktorétvorilipodkladprevydanieskoršiehorozhodnutia,tedaozmenu,ktorásavýraznejším
spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. Námietky namietané otcom boli prvostupňovým súdom
vyhodnotené v dôvodoch rozhodnutia. Prvostupňový súd správne vypočítal príjem otca a na č.l. 3
rozhodnutia uviedol jeho zárobok v sume 570,38 eura. Tento príjem bol vykázaný zamestnávateľom otca
za obdobie od 08/2013 do 07/2014 v celkovej výške 6.844,38 eura, z čoho je mesačný zárobok v sume

570,38 eura. Otec mal za uvedené obdobie vykázaný najnižší príjem 551,21 eura iba za mesiac január
2014, za ostatné mesiace dosahoval vyššie príjmy až po 592,27 eura, takže jeho zárobok nemohol mať
priemer 548,92 eura. Rozdiel je 21,46 eura, čo by žiadnym spôsobom nemohlo ovplyvniť stanovenú
výšku výživného. Prvostupňový súd sa vyporiadal s ďalším príjmom otca, zhodnotil jeho schopnosti a
možnosti platiť výživné, otec v odvolaní neuviedol žiadne nové závažné skutočnosti majúce vplyv na

zmenu rozhodnutia. Naopak, matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otcovi odpadla vyživovacia
povinnosť na dcéru, ku ktorej skutočnosti sa otec vôbec nevyjadril. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 146 ods. 1

písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i
bez návrhu. Takým je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.