Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201818
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208201818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Dariny Kuchtovej právnej veci žalobcu: P. E., X.. X.X.XXXX, L. K. X, L.,
zastúpená: advokátkou JUDr. Ľudmila Jurčová, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému:
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o
nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č.k. 50C/20/2008-877 zo dňa 3.10.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 50C/20/2008-877 zo
dňa 3.10.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni k rukám jej právnej zástupkyne 48,79 Eur na náhradu trov

odvolacieho konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho,
uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX, nachádzajúcom sa
na 10. nadzemnom podlaží domu na K. N. Č.. X, súp. č. XXX, postavenom na pozemku - parcele
č. XXX, evidovaného ako parcela registra "C", druh stavby: bytový dom, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve domu o veľkosti 3207/909189 k celku, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec L. - m. č. K., okres L. X, k.ú. K. a spoluvlastníckeho podielu k
zastavanémupozemkuoveľkosti3207/909189kcelkunachádzajúcomsanaparceleč.XXX,evidovanej
akoparcelaregistra"C",ovýmere1222m2,zapísanomnaLVč.XXXXakozastavanéplochyanádvoria,
vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec L. - m. č. K., okres L. X, k. ú. K. (ďalej
len „Nehnuteľnosť“), za kúpnu cenu 586,35 Eur; s tým, že písomné vyhotovenie Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov vo výške
946,95 Eur.

Z rozsudku vyplýva, že žalobkyňa odôvodnila žalovaný nárok tým, že je nájomcom Nehnuteľnosti na

základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a Mestskou časťou L. - K., ako prenajímateľom, dňa
28.7.2003. Dňa 19.9.2005 doručila žalobkyňa Miestnemu úradu mestskej časti L. K. žiadosť o prevod
vlastníctva k predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len „BtZ“), ktorej žalovaný nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter bytového
domu, v ktorom sa Nehnuteľnosť nachádza, ako domu s opatrovateľskou službou. Predmetný dom bol
skolaudovaný v roku 1980 na bytový účel. Žalovaný sa stal vlastníkom domu v zmysle zákona o majetku
obcí, pričom správu tohto domu istý čas vykonávala Mestská časť L. - K.. V zmysle Stavebného zákona

sa účel užívania stavby určuje kolaudačným rozhodnutím, pričom v danom prípade bolo užívanie domu
povolené na účel bytový. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetný dom je domom osobitného určenia av roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy nadobudol charakter
domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie nemôže zmeniť účel užívania
domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, a

rovnako sa to týka aj Štatútu Domu pre starších občanov. Podľa zákona o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (§ 3 zákona č. 189/1992 Zb.) je domom osobitného
určenia dom, ktorý je stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania
určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v
zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej

služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, pričom ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa,
nakoľko všetkých 240 bytových jednotiek v dome slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový.
Ďalej nájomcom takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného
určenia bytu, pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby vyžadujúce
opatrovateľskú službu. Naopak, bývajú tu aj mladé rodiny s deťmi. Žiadnemu z nájomníkov nebola a
nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská služba, ani žiadna bezplatná služba sociálneho

či zdravotného charakteru. Nájomník, ktorý potrebuje opatrovateľskú službu, si musí jej poskytovanie
zaobstarať sám. Pre prevod bytu do vlastníctva žalobkyne sú splnené aj podmienky podľa Bytového
zákona (§ 29a zákona BtZ), kedy po požiadaní žalobkyne doručenej prenajímateľovi dňa 19.9.2005
uplynula zákonná dvojročná lehota, a zároveň počet žiadateľov nájomcov o prevod vlastníctva prekročil
k tomuto dňu polovicu z celkového počtu nájomcov bytov v dome.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o vlastníctve bytov sa nevzťahuje na byty osobitného
určenia, ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný rozhodnutím zo
dňa 5.11.1980 na bytový účel, pričom sa povolilo užívanie stavby - 240 bytových jednotiek. Podľa
Zápisu o odovzdaní a prevzatí č. XXX/XX sa dňa 23.6.1980 začalo preberacie konanie 240-tich
malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú

službu, ktoré bolo ukončené dňa 30.6.1980. Dňa 3.4.1984 prijala Rada Národného výboru hl. mesta
SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu vhodných
žiadateľov o pridelenie bytov v domoch s opatrovateľskou službou na R. a K. ulici. Je nepochybné,
že základným účelom existencie predmetného domu na K. N.. Č.. X je zabezpečenie bytových potrieb
vopred presne určených skupín obyvateľov L. čo kolaudačnému rozhodnutiu nijako neodporuje. Počas

celej existencie mal dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Vo svojich začiatkoch fungoval
ako dom opatrovateľskej služby, neskôr po vzniku obcí začal dom plniť funkciu domu osobitného
určenia. Už zo stavebno-technického usporiadania domu je zrejmé, že ide o dom osobitného určenia,
nakoľko ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Bývanie bolo
poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky Rozhodnutím o pridelení bytu

v dome s opatrovateľskou službou, vydávaného Obvodnými národnými výbormi. Aj po novej úprave
sociálnej starostlivosti boli obce povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne ťažkej situácii.
Žalovaný tak vyčlenil 5% zo svojich bytov na zabezpečenie bývania sociálne slabších vrstiev a uložil
tak konať aj mestským častiam pri bytoch, ktoré im boli zverené do správy. Žalovaný prostredníctvom
všeobecne záväzných nariadení upravil tiež podmienky pri postupe uzatvárania zmlúv o nájme bytov v

domoch s opatrovateľskou službou. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala celomestská komisia v
zmyslerokovaciehoporiadkuaprijatýchZásadvýberunájomcovdomestskýchbytovosobitnéhourčenia
a do mestských bytov v domoch osobitného určenia, prijatých v roku 2003. Tieto zásady sa vzťahovali
aj na byty na K. N. Č.. X Y. L.. Z uvedeného vyplýva, že dom na K. X nie je bytovým domom, ale ide
o dom osobitného určenia, na ktorý sa zákon o vlastníctve bytov nevzťahuje. Svedčí o tom aj žiadosť

žalobkyne o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou službou, súhlas s nájmom vydaný H. L. - K.A., ako
vtedajším správcom predmetného domu, a zápisnica zo zasadnutia celomestskej komisie DOS, ktorá
sa žiadosťou navrhovateľky zaoberala a prihliadla na to, že žalobkyňa je držiteľkou preukazu ZŤP. V
dome v súčasnosti zabezpečuje poskytovanie stravy a platí aj bezpečnostnú službu, ktorá má zabrániť
vstupu nepovolaných osôb do domu. V minulosti boli v dome poskytované každodenne služby lekára a

fungovalatuajstálaopatrovateľskáslužba,ktorávšakbolazdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov
zrušená. Nakoľko žalobkyňa už v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedela, o aký typ nájmu a v akom
dome ide, žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepodložený.

Konanie vo veci bolo prerušené do právoplatného skončenia stavebného konania vedeného na
stavebnom úrade Mestská časť L. - K. Y. L. č. R.-X/D. o charaktere domu na K. N.. Č.. X Y. L.. Krajský

stavebnýúradvBratislaverozhodnutímč.k.C.zodňa10.01.2011potvrdilrozhodnutiestavebnéhoúradu
I. stupňa, podľa ktorého stavba č. XXX na K. N.. X Y. L. nie je domom osobitného určenia.Vo veci súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.5.2013 č. k. 50C/20/2008 - 357 tak, že právo
žalobkyne P. E. na prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti je daný. Na základe odvolania odvolací
súd uznesením č.k. 14Co/472/2013-487 rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Rozhodnutie

odôvodniltým,žeprvostupňovýsúdzvolilnesprávnyprocesnýpostuptým,ženajskôrrozhodolozáklade
žalovaného nároku žalobkyne medzitýmnym rozsudkom, a až potom mal rozhodnúť o nahradení vôle
žalovaného ku konkrétnej kúpnej zmluve. Takáto forma rozsudku však neprichádza do úvahy pri tzv.
konštitutívnych rozsudkoch, s ktorými sa priamo spája vznik, zmena alebo zánik práv a povinností
účastníkov konania, ako je tomu v prejednávanej veci. Medzitýmny rozsudok má opodstatnenie len v

prípadoch, keď je obtiažne rozhodnutie o výške uplatneného nároku, ktorého právny základ je dôvodný.
Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že bez vyriešenia všetkých
sporných otázok pre rozhodnutie o nahradení vôle k požadovanej kúpnej zmluve by správoplatnením
medzitýmneho rozsudku o danosti nároku žalobkyne na prevod Nehnuteľnosti, mohla nastať situácia,
kedy by pri ďalšom dokazovaní bolo zistené, že navrhovanú zmluvu nie je možné uzavrieť z iných
dôvodov, ako tých, ktoré boli predmetom medzitýmneho rozsudku. To, či predmetný dom je alebo nie

je domom osobitného určenia je len jedna zo sporných skutočností. Prinajmenšom sporná sa v tomto
štádiu javí aj ďalšia podstatná skutočnosť, či v čase podania žiadosti žalovanej o prevod Nehnuteľnosti
bola splnená zákonná podmienka, že o prevod bytov v dome požiadalo viac ako 50 % nájomníkov. Iné
údaje v tejto súvislosti tvrdí súd v napadnutom rozsudku a iné žalovaný, pričom súd v tomto smere
nevykonal potrebné dokazovanie a nevyporiadal sa s obranou žalovaného. Na č.l. 51 spisu je založený

návrh kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2008, k uzavretiu ktorej má byť nahradený prejav vôle žalovaného.
Táto zmluva musí byť aktualizovaná tak, aby v čase vyhlásenia rozsudku bola vkladuschopnou listinou
do katastra nehnuteľnosti, napríklad aj v časti navrhovanej kúpnej ceny.

V ďalšom konaní prvostupňový súd uznesením č. k. 50C/20/2008-866 zo dňa 02.06.2014 súd pripustil
zmenu petitu v znení, že súd nahrádza vyhlásenie vôľu žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so

žalobkyňou ako kupujúcou Zmluvu o prevode vlastníctva k Nehnuteľnosti s tým, že písomné vyhotovenie
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.06.2014.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil vo veci dokazovanie a
poukázal na ustanovenia § 1 ods.2; 5 ods. 1; 29a ods. 1, 8 BtZ, ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3 zákona

č. 189/1992 Zb., a ustanovenia § 82 ods. 1,; 85 ods. 1 Stavebného zákona. Dospel k nasledovnému
skutkovému a právnemu stavu veci:

Dom na K. N.. Č.. X Y. L., v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol skolaudovaný v roku 1980.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 05. 11. 1980 Obvodným národným výborom Bratislava,
odborom výstavby a územného plánovania. Na základe tohto rozhodnutia bolo povolené užívanie

stavby: 240 bytových jednotiek, K. N.. Č.. X, na účel bytový, ako aj užívanie 4 kusov osobných
výťahov v predmetnom dome pre užívateľa: Bytový podnik L. A., E. X. V súčasnosti je predmetný
dom vo vlastníctve žalovaného. Základom sporu bolo určenie charakteru bytového domu, teda, či má
alebo nemá charakter domu osobitného určenia. Pojem domu osobitného určenia je definovaný v
osobitnom zákone č. 189/1992 Zb., ako obytný dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej

služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Výklad pojmu "výkon opatrovateľskej služby" bol v
rozhodnom čase, teda v čase podania žiadosti žalobkyne, vymedzený ustanovením § 15 zákona č.
195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, podľa ktorého opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi,
ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných
životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím.

Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana. Zo zisteného skutkového stavu je
zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých služieb žalobkyni, ako užívateľke bytu, nespĺňa
vyššie vymedzenie pojmových znakov bytu v dome osobitného určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a z
odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo preukázané, že stavebným usporiadaním je predmetný
dom "panelák" s trinástimi nadzemnými a jedným podzemným podlažím s 240-timi malometrážnymi

bytovými jednotkami. Umiestnený je v bežnej, prístupnej sídliskovej štvrti mestskej časti K.. K vybaveniu
patrí napríklad vrátnica, práčovňa, sušiareň, miestnosť pre lekára, spoločenská miestnosť. Spôsob
užívania zodpovedá bežnému režimu bytového domu. Takéto vybavenie bytového domu je dnes
samozrejmou súčasťou výbavy bytového domu. Prítomnosť stanice zborovej diakonie, prípadne klubu
dôchodcov, vrátane možnosti donášky jedál, rozširujú síce možnosti nájomcov, avšak nemenia spôsob

užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb a nespĺňajú potrebný zákonný rozsah poskytovaniaopatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne určený. Absenciu výkonu opatrovateľskej služby
potvrdzuje nielen výpoveď samotného žalovaného (v súčasnosti nefungujúca ambulancia, strážna
služba), ale aj zhodné tvrdenia žalobkyne. Z týchto dôvodov bytový dom na K. X v nemôže byť domom

osobitného určenia. Na tom nemení nič ani selektívny a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. V tejto
súvislosti súd poukázal aj na to, že nebol predložený žiadny dôkaz o tom, žeby samotná žalobkyňa
spĺňala potrebný stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby. Rovnako o charaktere bytového domu
rozhodli aj príslušné stavebné úrady.

Súd ďalej vyhodnotil, že je legitímna žiadosť žalobkyne o prevod bytu do jej vlastníctva, na základe

ktorej žalovanému vznikla povinnosť do dvoch rokov po podaní žiadosti uzavrieť so žalobkyňou zmluvu
o prevode vlastníctva Nehnuteľnosti. Bola splnená aj podmienka, že o prevod bytu v dome požiadalo
najmenej 50% nájomcov bytov. V roku 2005 bolo podaných 140 žiadostí o prevod vlastníctva bytu
v dome, z maximálneho možného počtu 240 nájomcov. Obrana žalovaného, že v súčasnosti je v
dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka
polovičného počtu žiadostí bola v splnená v rozhodnom období.

Súd sa nestotožnil ani so stanoviskom žalovaného, že rozhodnutie stavebného úradu č.k. R./. zo dňa
06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2011, o tom, že dom na K. N.. Č.. X Y. L. nie je
domom osobitného určenia, nesmeruje naspäť v čase, ale pôsobí odo dňa vydania tohto rozhodnutia
dopredu. Je pravdou, že konštitutívne individuálne právne akty sú právnymi skutočnosťami, ktoré
podmieňujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, pôsobia zásadne pro futuro, a iba výnimočne

môžu pôsobiť aj spätne. Deklaratórne akty na druhej strane len zisťujú existenciu alebo neexistenciu
určitej právnej skutočnosti, a ich vydaním sa dotknutý právny vzťah nemení, preto majú účinky ex tunc.
Tieto pôsobia aj do minulosti, od okamihu vzniku vzťahov, avšak na samotných právnych vzťahoch nič
nemenia (napr. záznam do katastra nehnuteľností, osvedčenie o dedičstve). V prejednávanej veci v
citovanom rozhodnutí stavebného úradu sa nejedná o konštitutívny akt správneho orgánu, pretože toto

rozhodnutie nevytvára nový právny stav (nezmenilo sa kolaudačné rozhodnutie). V tejto súvislosti súd
poukázal na ustanovenia § 66 a § 82 Stavebného zákona, podľa ktorého užívanie stavby je určené
v kolaudačnom a stavebnom rozhodnutí. Podľa § 85 tohto zákona, zmena spôsobu užívania stavby si
vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. V danom prípade nedošlo k zmene v
charaktere bytového domu a stavebný úrad rozhodol len o tom, že bytový dom nie je domom osobitného

určenia, charakter domu nemenil a pôvodné kolaudačné rozhodnutie nezrušil. Súd poukázal aj na to, že
kolaudačné rozhodnutie je druhom správneho rozhodnutia a k zmene alebo k zrušeniu tohto rozhodnutia
môže dôjsť len pri použití mimoriadnych opravných prostriedkov postupom podľa Správneho poriadku,
alebo preskúmaním správnych rozhodnutí súdmi na základe žalôb.

Súd konštatoval, že kúpna zmluva predložená žalobkyňou, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť jeho

rozhodnutia, obsahovala všetky náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako to vyžaduje platný
BtZ a jej obsah nebol zo strany žalovaného rozporovaný, ani spochybnený. Súd preto žalobe vyhovel
v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, keďže bol v konaní
neúspešný, k úhrade trov žalobkyni. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,58

Eur a trov právneho zastúpenia v sume 946,95 Eur za 14 úkonov právnej pomoci.

Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, podaním zo dňa 18.12.2014. Zotrval na svojej obrane, že súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 6.9.2010,
že dom na K. N.. Č.. X nie je domom osobitného určenia, pôsobí až odo dňa jeho právoplatnosti.
Stavebné úrady nemajú právomoc spätne určovať charakter domu. Zo zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva,

že ak sú pochybnosti, či ide o dom osobitného určenia, rozhodne o tom stavebný úrad . Úrad teda
o tom rozhoduje, nie deklaruje daný stav, a nemôže pôsobiť retroaktívne. Až od tohto momentu
vzniká nájomníkom právo na prevod bytu do ich vlastníctva, pričom musia byť splnené všetky zákonné
podmienky, vrátane potrebného počtu podaných žiadostí k príslušnému dňu. Súd sa nedostatočne
vyporiadal s otázkou, či došlo kumulatívne k naplneniu všetkých podmienok na prevod bytu v zmysle

BtZ. K 27.6.2006 bolo podaných 140 žiadostí o prevod bytu, pričom 58 z nich bolo nahradených
novými žiadosťami s oveľa neskorším dátumom, takže na pôvodne podané nemožno prihliadať. Ku
dňu uplatnenia nároku žalobkyňou tak nebola splnená podmienka nadpolovičnej väčšiny zo všetkých
bytov. Platne bolo podaných len 82 žiadostí. K 1.12.2012 bola z celkového počtu bytov 244, uzatvorenánájomná zmluva na dobu neurčitú už s menej ako 90-timi nájomcami, z ktorých len 50 podalo žiadosť o
odkúpenie bytu. Preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol.

K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa písomne, prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním zo dňa

29.1.2015. Namietla, že žalovaný doposiaľ neinicioval správne konanie o zmene charakteru sporného
bytového domu, ktorý bol skolaudovaný na účel bytový. Sám odvolateľ potvrdil, že mu bolo doručených
146 žiadostí o prevod vlastníctva bytu, z toho akceptoval 140. Zákonná podmienka nadpolovičnej
väčšinynájomcovbytov,ktorípožiadalioodkúpeniebytutakbolasplnená.Žalobkyňapožiadalaoprevod
vlastníctva k bytu žiadosťou zo dňa 19.9.2005, pričom žalovaný v konaní nenamietal nesplnenie tejto

podmienky. V priebehu súdneho konania doložila do spisu 144 písomných žiadostí o prevod vlastníctva k
bytom, ktoré boli Miestnemu úradu L. podané v období od 19.9.2005 do 28.11.2005. Súčasne poukázala
na § 5 odsek 6 Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/1996, podľa
ktorého ak primátor do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti starostu o predchádzajúci súhlas k
prevoduvlastníctvabytualebonebytovéhopriestoru,súhlasnevydáaleboneoznáminesúhlas,znamená
to, že súhlas je udelený. V priebehu konania žalovaný nepredložil dôkaz o udelení nesúhlasu primátora s

prevodom bytu na žalobkyňu. Je preto potrebné vychádzať z toho, že súhlas udelený bol. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sporný bytový dom nespĺňa ani jeden zákonný znak na to, aby
mohlo ísť o dom osobitného určenia. Nepreložil ani dôkaz, že stavebný úrad rozhodol o zmene v určení
charakteru domu v súlade so stavebným poriadkom. Žalobkyňa predložila aj dôkazy o tom, že hoci jej
žalovanýodmietapredaťbyt,ktoréhojenájomcom,inýmnájomcomvtomistomdomebytydovlastníctva

prevádza. Diskriminuje ju tak, pričom sa odvoláva na uznesenie č. XXX/XXXX z dôvodu, že žalobkyňa s
ním vedie spor a byt prevedie na ňu len za splnenia podmienok uvedených v tomto uznesení. Domáha
sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške odmeny 48, 79 Eur,
vyčíslenej podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 - odmena vo výške 1 zo sumy 64,53 Eur, s paušálom 8,39

Eur a 20 %-tnou DPH.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie
je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite
zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i

patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania
na prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi. Vzhľadom na obsah odvolacích
námietok žalovaného, považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť nasledovné:

Žalovaný v odvolaní nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že rozhodnutie stavebného
úradu zo 16.6.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.2.2011, má charakter deklaratórneho rozhodnutia,
ktoré iba potvrdilo už existujúci právny stav týkajúci sa charakteru sporného bytového domu. Základom
pre posúdenie charakteru domu je však kolaudačné rozhodnutie z 5.11.1980, ktoré povolilo užívanie
tejto stavby na bytový účel, a tým bol vymedzený jeho charakter. K zmene tohto rozhodnutia nedošlo, a

citované rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 16.6.2009, ktoré posudzovalo charakter domu po takmer
30-tich rokoch, len opätovne potvrdilo, že ide o bytový dom, a nie o dom osobitného určenia. Táto otázka
bola posudzovaná aj Krajským stavebným úradom v Bratislave v rozhodnutí č. C. zo dňa 10.1.2011 a
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 60/2011 zo dňa 19.1.2012. Je právne bezzákladné
tvrdenie žalovaného, že sporný dom je domom osobitného určenia, pretože právne takýto charakter

dom nikdy nemal. Odvolací súd považuje preto za nadbytočné zaoberať sa obranou žalovaného, či
rozhodnutiestavebnéhoúraduzo16.6.2009môžealebonemôžepôsobiťajdominulosti,aouplatňovaní
princípu zákazu retroaktivity.

Ďalšia odvolacia námietka spočíva v tvrdení, že v čase podania žiadosti žalobkyne na prevod
Nehnuteľnosti v roku 2005, nebola splnená ďalšia zákonná podmienka - podanie žiadostí o prevod bytov

zo strany viac ako 50 % nájomcov bytového domu. Sú správne závery prvostupňového súdu, že splnenie
tejto požiadavky musí nastať práve v tomto rozhodnom čase, a na ďalšie zmeny už nemožno prihliadať.
Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 29a ods. 1 BtZ. Iný výklad by bol vo vzťahu k žiadateľom o prevod
vlastníctva neprípustný, pretože by to umožňovalo majiteľom domov svojou pasivitou pri vybavovaní
žiadostí o prevod bytov vždy využívať taký právny stav v nasledujúcom období, kedy počet žiadostí vdome nedosiahne potrebné zákonné kvórum. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy, z ktorých vyplýva,
konkrétne ktorí nájomcovia rozhodnom období žiadosti podali (v celkovom počte 144 a nájomcovia sú
vymenovaní na strane 8 napadnutého rozsudku). Je tak nesporné, že aj táto zákonná požiadavka bola

splnená.

Relevantná pre rozhodnutie vo veci je aj skutočnosť, na ktorú poukázal prvostupňový súd a ktorá je
aj odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej činnosti, že žalovaný v tom istom dome už odpredal iným
nájomcom byty v súlade s Bytovým zákonom. Tým potvrdil opodstatnenosť a zákonnosť aj nároku
žalobkyne o kúpu bytu. Za diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi možno označiť prijaté uznesenie

Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. XXX/XXXX, ktoré priamo schválilo predaj
bytov v spornom dome nájomcom, ktorí majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Predaj
bytov takýmto nájomcov, ktorí vedú súdne spory so žalovaným, však podmienilo tým, že zoberú žalobné
návrhy späť a nebudú si uplatňovať súdne trovy.

Odvolací súd preto odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok
potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Žalobkyňa bola vo vecí úspešná aj v odvolacom konaní. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu
trov, ktoré jej vznikli za právne zastupovanie v odvolacom konaní. Trovy si vyčíslila v podanom vyjadrení
k odvolaniu za tento úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. - vo výške odmeny 48,79,-
Eur. Odvolací súd zistil, že v súlade s citovanou vyhláškou by mala nárok na náhradu vo výške odmeny
64,53 Eur s paušálnou náhradou 8,39 Eur a 20 %-tnou DPH. Keďže si uplatnila nárok v nižšej výške,

čím je súd viazaný, súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania len vo výške 48,79 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.