Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210987
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213210987.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne R. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom v Y., N. U. XX, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.5.2013, označenom ako „Žaloba na vynesený
rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom Bratislava, sp. zn. SR 04971/12, 1869433“,
žalobkyňa uviedla, že podáva žalobu na vynesený rozhodcovský rozsudok. Zdôvodnila podanie žaloby

tým, že od r. 2012 písomne korešpondovala s advokátskou kanceláriou Mgr. Tomáša Kušníra na základe
jeho oznámenia, že je splnomocnený spoločnosťou EOS KSI Slovensko na právne úkony vo veci
vymáhaniajejpohľadávky,ktorúvyčíslilnačiastku499,64eurasrozpisompohľadávky:neuhradenýúver
217,33 eura, zákonný úrok vo výške 112,34 eura, inkasné konanie 50,52 eura a ostatné príslušenstvo
bez podrobného rozpisu 119,45 eura, ktorý rozpis jej bol doručený dňa 1.8.2012. Uviedla, že na základe
toho dňa 6.8.2012 požiadala Mgr. Kušníra listom o splátkový kalendár s odôvodnením, že vzhľadom
na svoju finančnú situáciu nie je schopná uhradiť dlh v plnej výške. Odpoveď na tento list jej nebola
doručená žiadna, ale bol jej zaslaný návrh na začatie konania. Dňa 26.4.2013 bol jej zaslaný rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave na úhradu čiastky 542,26 (žalobkyňa neuviedla menu), proti
ktorému sa nebolo možné odvolať, ale jedine podať žalobu na príslušnom súde. Žalobkyňa odôvodnila,
že jej finančná situácia je zlá, má 75 rokov, dôchodok 311,- eur a nie je schopná naraz uhradiť vyčíslenú
čiastku, ktorá nezodpovedá skutočnosti, nakoľko požadujú od nej úhrady za úkony právneho charakteru
- právne zastupovanie 123,09 eura a inkasné konanie 50,52 eura. Z uvedených dôvodov uviedla, že
podáva žalobu.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 3.6.2013, č.k 13C/85/2013-13, na odstránenie vád

podania, žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.6.2013 označila účastníka konania,
proti ktorému žalobu smeruje a to EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorého nesprávne označila za žalobcu.
Uviedla, že rozhodcovský rozsudok, ktorý napáda, vydal Stály rozhodcovský súd v Bratislave dňa
23.4.2013. Odôvodnila podanie žaloby tým, že s advokátskou kanceláriou Mgr. Kušníra, ktorý bol
splnomocnenýspoločnosťouEOSKSIBratislavanaprávneúkonyvymáhania,bolavkontakteodr.2011,
kedy bola spoločnosť EOS Bratislava 18.1.2011 poverená vymáhaním dlžnej čiastky pozostávajúcej z
pohľadávky 217,33 eura, úrokov z omeškania 154,85 eura a ostatného príslušenstva bez identifikácie169,97 eura. Keď dňa 1.8.2012 obdržala list od JUDr. Kušníra na úhrade dlžnej čiastky 499,64 eura,
požiadala dňa 6.8.2012 o umožnenie uhrádzať v splátkach tento dlh, avšak odpoveď nedostala, ale
bol jej zaslaný návrh na začatie konania na Stálom rozhodcovskom súde. Vo svojej komunikácii aj v

korešpondencii, uviedla, že oznámila, že trovy právneho zastúpenia vo výške 123,09 eura neuznáva,
nakoľkomenovanýakoprávniksinesplnilsvojepovinnostiaignorovaljejkorešpondenciuaneodpovedal
na ňu.

Nainformatívnomvýsluchudňa30.4.2014,naktorýnazákladepredvolaniasúdusadostavilažalobkyňa,
opravila označenie účastníkov tak, že sama seba označila za žalobkyňu a uviedla, že jej žaloba smeruje

proti žalovanej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.. K dôvodom, pre ktoré napáda predmetný
rozhodcovský rozsudok uviedla, že to, čo má zaplatiť, zaplatí, ale žiadala žalovaného o splátkový
kalendár, ktorý na jej žiadosť nijako nereagoval.

Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 4.7.2014, ktoré vyjadrenie doručil
súdu dňa 11.7.2014. V úvode svojho vyjadrenia žalovaný citoval ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré určuje, kedy účastník rozhodcovského konania môže žalobou

sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Citoval ust. čl. XII. bod 1 Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., podľa ktorého ustanovenia
rozhodcovské konanie je písomné, pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej
zmluve výslovne nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhoduje
na základe písomných vyjadrení účastníkov rozhodcovského konania, na základe predložených

písomností a na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázala a nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §
40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že dňa 19.8.2005 uzatvorila žalobkyňa zmluvu
č. 7009215 so spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., na základe ktorej jej boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym nástupcom spoločnosti SLOVESNSKÁ
POŽIČOVŇA, a.s. a to Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom
zo dňa 13.12.2010 uviedol žalovaný, že sa stal veriteľom pohľadávky z predmetnej zmluvy, jej
príslušenstva ako aj všetkých práv s ňou spojených. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa neuviedla
jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani

nepoukázala vo svojom návrhu, na základe ktorého ustanovenia, resp. zákonného dôvodu sa domáha
jeho zrušenia. Uviedol, že žalobkyni bola zo strany rozhodcovského súdu doručená žaloba spolu
s výzvou a poučením o jej právach a mala teda rovnakú možnosť na uplatnenie svojich práv v
rozhodcovskom konaní a mala možnosť sa k celému prípadu vyjadriť a predložiť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Žalobkyňa sa k návrhu na začatie konania, ktorý podal žalovaný na rozhodcovský

súd, vyjadrila, avšak neuviedla žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by spochybnili právny dôvod alebo
výšku uplatnenej dlžnej sumy. Žalovaný uviedol názor, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku založené na ust. § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní ako odvolacie
konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského
konania a uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v

zmysle § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní. Na základe vyššieuvedeného žalovaný nesúhlasil
s podaným žalobným návrhom, nakoľko nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní a navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s predloženými,

resp. vyžiadanými listinnými dôkazmi vrátane rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04971/12, na základe čoho zistil tento skutkový
stav:

Dňa 16.4.2013 bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanej R. G., bytom Y., N. U.. XX/XX, v konaní
o zaplatenie 336,78 eura s prísl., ktorým rozhodcovský súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovisumu 336,78 eura, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 217,33 eura od 14.12.2010 do
zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,87 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady inkasného konania vo výške

50,52 eura a zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 123,09 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že rozhodcovský súd po preskúmaní svojej právomoci
dospel k záveru, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci. Takisto sa rozhodcovský súd prvotne
zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.,
uzatvorenej medzi „žalobcom“ a „žalovanou“ dňa 7.9.2011 a teda jej platnosťou, pričom dospel k

záveru, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch
oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, pričom právo výberu bolo na žalujúcej zmluvnej
strane. Dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou doložkou s alternatívnym výberom
súdneho orgánu nebola „žalovanej“ uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom
konaní a teda nebola „žalovanej“ obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom
chránených záujmov len v rámci rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uviedol, že uzatvorenú

rozhodcovskú doložku nie je možné v intenciách zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa posúdiť
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto rozhodcovskú doložku považoval za platne uzatvorenú.
V ďalšom rozhodcovský súd konštatoval, že právnym základom „žalobcom“ uplatneného nároku je
pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom „žalobcu“ SLOVENSKÁ
POŽIČOVŇA, a.s. a „žalovanou“, v zmysle ktorej boli „žalovanej“ poskytnuté finančné prostriedky vo

forme úveru, ktoré mala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných
mesačných splátkach, ktoré keďže si „žalovaná“ nesplnila riadne, došlo zo strany právneho predchodcu
„žalobcu“ k odstúpeniu od zmluvy a „žalovaná“ bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Rozhodcovský
súd posúdil uvedený záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zák. a § 497 a
nasl. Obchodného zák. ako zmluvu o úvere, pričom zároveň aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pri uzatvorení predmetnej zmluvy ako lex
specialis. Súčasne sa rozhodcovský súd vyporiadal aj so vzťahom uzatvorenej zmluvy k ustanoveniam
Občianskeho zák. týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa a dospel k záveru, že na uvedený právny vzťah nie
je možné aplikovať predmetnú úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvy a teda sa nejedná o
spotrebiteľskú zmluvu. Ďalej mal rozhodcovský súd za preukázané, že „žalovaná“ uznala dňa 7.9.2011

svoj záväzok voči „žalobcovi“ vyplývajúci zo zmluvy, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho „žalobcovi“
uhradiť spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 50,52 eura. Rozhodcovský súd dospel k záveru,
že uplatnená postúpená pohľadávka „žalobcu“ pozostávala z istiny vo výške 217,33 eura a príslušenstva
vo výške 119,45 eura vyčísleného v zmysle uzatvorenej zmluvy. Poukázal na písomnú žalobnú odpoveď
„žalovanej“, v ktorej „žalovaná“ uviedla, že si je vedomá svojho záväzku voči „žalobcovi“, ale z dôvodu

nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie nemá prostriedky na splácanie dlhu a požiadala o možnosť
uhradiť svoj dlh vo forme mesačných splátok. Uvedené argumenty „žalovanej“ vyhodnotil rozhodcovský
súd za argumenty nemajúce relevantný právny význam a z toho dôvodu na ne nebral zreteľ. Poukázal
na to, že „žalovaná“ nepoprela ani nespochybnila svoju povinnosť splniť záväzok dohodnutý na základe
zmluvy, ktorý si „žalobca“ uplatnil voči nej. Uviedol, že rozhodol vo veci samej v zmysle podaného návrhu

„žalobcu“ a žiadosť „žalovanej“ zamietol, resp. neposkytol jej možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach
s odôvodnením, že jej platobná disciplína ku dňu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania
nedávala záruku, že by v prípade poskytnutia splátok plnila riadne a včas.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 26.4.2013, ako to vyplynulo z doručenky
obsiahnutej v spise Stáleho rozhodcovského súdu.

Rozhodcovské konanie sa začalo na základe návrhu na začatie konania, ktoré podala podaním zo dňa
27.8.2012 Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karloveské rameno 8 v Bratislave spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako navrhovateľ zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. proti R. G. ako odporkyni a to o zaplatenie 336,78 eura
s príslušenstvom.

Na základe výzvy Stáleho rozhodcovského súdu, na žalobnú odpoveď, zo dňa 21.9.2012 vo veci
navrhovateľa - žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti odporkyni - žalovanej R. G., bola jej doručená
žaloba spolu s prílohami a bola vyzvaná, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložila písomnú
žalobnú odpoveď.Žalobkyňa reagovala na výzvu listom zo dňa 18.10.2012, v ktorej žalobnej odpovedi uviedla, že dlžnú
čiastku - istinu úveru 217,33 eura uznáva, ktorú podľa svojich finančných možností by splácala. Uviedla,
že je dôchodkyňa a na dôchodok má vedenú exekúciu. Poukázala na to, že na základe jej zlej finančnej

situácie bol jej pridelený sociálny byt. Neuznala poplatky, 50,52 eura nákladov inkasného konania,
právne zastupovanie 123,09 eura, právnu službu 31,87 eura a paušál 9,16 eura.

Žalobkyňa spolu so žalobnou odpoveďou predložila rozhodcovskému súdu list advokátskej kancelárie
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. zo dňa 1.8.2012, ktorý jej bol doručený a ktorý bol označený ako Pokus o
zmier vo veci odkúpenej pohľadávky spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a to pozostávajúcej

z neuhradeného úveru 217,33 eura, zmluvného/zákonného úroku 112,34 eura, dlžníkom uznaných
nákladov inkasného konania 50,52 eura a ostatného príslušenstva 119,45 eura, spolu dlžnej sumy
499,64 eura a ktorým pokusom bola vyzvaná, aby svoju povinnosť splnila najneskôr do 8.8.2012 a
uhradila dlžnú čiastku.

Žalobkyňa na predmetný list právneho zástupcu žalovaného reagovala listom zo dňa 6.8.2012, ktorý
takisto predložila rozhodcovskému súdu ako prílohu svojho podania, v ktorom potvrdila, že obdržala

pokus o zmier s rozpisom pohľadávky vo výške 499,64 eur a s určeným termínom jej úhrady 8.8.2012.
Oznámila, že uvedenú výšku dlžnej čiastky vo výške 217,33 eura, ktorá je navýšená o ostané
príslušenstvo, nie je schopná uhradiť v plnej výške a požiadala o splátkový kalendár s uvedením, že
vie uhrádzať 20 eur mesačne. Uviedla, že žije z dôchodku a bojuje s prežitím, o čom svedčí aj to, že
jej bol poskytnutý sociálny byt.

Predloženou fotokópiou Žiadosti/zmluvy o poskytnutie expres pôžičky, č. 7009215 mal súd preukázané,
že táto zmluva bola uzavretá dňa 19.8.2005 medzi spoločnosťou SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s.,
Hlavné nám. 12, Kežmarok, ako poskytovateľom pôžičky a žalobkyňou ako klientkou. Žalobkyni bola
schválená výška pôžičky 15.000,- Sk s výškou mesačnej splátky 951,- Sk pri počte mesačných splátok
24.

Žalovaný na preukázanie existencie dohody účastníkov o rozhodcovskej doložke predložil Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. sp. 1885121 zo dňa 7.9.2011 uzavretú medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. V čl. 2.1. dohody žalobkyňa uznala čo do
právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., č. zmluvy/č. zákazníka 52117, ktorá dlžná suma

pozostávala z istiny vo výške 217,33 eura, nákladov na inkasné konanie vo výške 50,52 eura a
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy, ktoré malo byť vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára,
resp. po zaplatení istiny a nákladov. V čl. 3.1. dohody sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na splatení
záväzkužalobkynevočiveriteľovivmesačnýchsplátkachvovýškemesačnejsplátky20,-eursdátumom
ich splatnosti 20. dňa v mesiaci a splatnosťou prvej splátky dňa 27.9.2011. V čl. 4. dohody účastníci

uzavreli rozhodcovskú doložku a dohodli sa, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené po a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo po b/ pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. alebo po c/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

K uzavretej Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaný telefaxovým podaním
doručeným súdu dňa 23.3.2015, následne doplneným jeho riadnym písomným vyhotovením uviedol,
že číslo zákazníka 52117, ktoré je uvedené v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu, predstavuje identifikačné číslo zákazníka, pod ktorým jeho právny predchodca (spol. Consumer
Finance Holding, a.s.) evidovala zmluvu č. 7009215. Uviedol, že číslo 52117 neoznačuje inú zmluvu,

ale ide o interné označenie zákazníka, ktorý mal u jeho právneho predchodcu uzavretú iba zmluvu č.
7009215. Uviedol, že neeviduje žiadnu inú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobkyňou a ním, príp.
jeho právnymi predchodcami a preto mal za nepochybné, že právnym základom dlhu, ktorý žalobkyňa
uznala v predmetnej dohode, je zmluva č. 7009215.Na pojednávaní dňa 18.2.2015 žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.4.2013 sp. zn. SR 04971/12 z dôvodov, že „listinné dôkazy,
ktoré mám k dispozícii ohľadom dlžnej sumy, nemajú žiadnu nadväznosť“. Poukázala na to, že návrh

na začatie konania bol podaný na sumu 336,78 eura. Ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského
rozsudku žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne. Ako účastníčka konania spochybnila pohľadávku, ktorú si
žalovaný uplatnil voči nej na Stálom rozhodcovskom súde v rozhodcovskom konaní, pretože keď dostala
akékoľvek výzvy, tieto výzvy obsahovali stále inú dlžnú sumu. Žalobkyňa poukázala na list pôvodného
veriteľa Consumer Finance Holding, ktorý postúpil ku dňu 13.12.2010 svoju pohľadávku zo zmluvy č.

7009215 zo dňa 18.8.2005 na žalovaného. ďalej poukázala na výzvu žalovaného zo dňa 18.1.2011,
ktorou ju žalovaný vyzval na úhradu celkom sumy 542,15 eura a to základnej pohľadávky 217,33 eura,
úrokov z omeškania 154,85 eura a ostatného príslušenstva 169,97 eura. Uviedla, že v ďalšej výzve
žalovaného zo dňa 8.11.2011 ju žalovaný vyzval na zaplatenie sumy 561,06 eura a príslušenstva. Listom
zo dňa 21.2.2011 jej žalovaný oznámil, že jej pohľadávku postúpil na súdne vymáhanie, pričom aktuálna
dlžná suma bola uvedená vo výške 545,84 eura a bola upozornená žalovaným na to, že môže byť

navýšená o úroky z omeškania, súdny poplatok a náklady advokáta, t.j. na celkovú výšku 685,26 eura.
Žalobkyňa potvrdila, že čerpala pôžičku zo spoločnosti Consumer Finance Holding, ktorá neskôr bola
postúpená žalovanému. Túto pôžičku ani pôvodnému veriteľovi, ani žalovanému nesplatila, pretože ju
nestíhala splácať a navrhla, že ju uhradí v splátkach po 20 eur mesačne, s čím žalovaný nesúhlasil.
Vypovedala, že pôžičku splácala tak, že počas jedného roku posielala mesačne sumu 20 eur a súčasne

písomne so žalovaným aj komunikovala. Naposledy vyčíslil žalovaný pôžičku, resp. jej dlh voči nemu vo
výške 336,70 eura, pričom zostatok pôžičky bol len vo výške 217,33 eura. Žalobkyňa poukázala na to,
že okrem dlžnej istiny 217,33 eura si žalovaný vymáhal sumu 119,45 eura ako ostatné príslušenstvo,
ktoré jej nie je známe, v čom spočíva a náklady inkasného konania vo výške 50,52 eura, o ktorých tak
isto nevie, o aké náklady sa jedná. Potvrdila, že na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

dlhu zo dňa 7.2.2011 sa nachádza jej podpis a teda zrejme takú dohodu podpísala. Na okolnosti jej
uzavretia, uviedla, že si nepamätá. Na ďalšom pojednávaní k dohode uviedla, že túto ani poriadne
nečítala, ale podpísala ju, pretože jej dohoda umožňovala zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 20
eur a splatiť dlh ona mala za svoju povinnosť. O právnych inštitútoch „premlčania“ a „rozhodcovskej
doložky“, obsiahnutých v predmetnej dohode, žalobkyňa nemala žiadne vedomosti, čo tieto znamenajú.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania
preukáže, že

1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

Podľaust.§40ods.1písm.b/zák.č.244/2002Z.z.,tuzemskýrozhodcovskýrozsudokmôžebyťzrušený
príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému

účastníkovi rozhodcovského konania, ak súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a
výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.Podľaust.§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,súdvkonaníožalobenazrušenierozhodcovskéhorozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

Podľaust.§40ods.4zák.č.244/2002Z.z.,nadôvodyzrušeniarozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku

1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote
na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa ust. § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka
konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a

výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Úvodom odôvodnenia svojho rozhodnutia súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1. januára 2015 došlo
k zmene a doplneniu zák. o rozhodcovskom konaní a to zákonom. č. 336/2014z.z... Zmenilo sa znenie
§ 40 zákona, a teda dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa ust. §
54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára

2015, sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. T.j. aj na dané
konanie, začaté dňa 20.5.2013, súd preto použil ustanovenie § 40 v znení platnom a účinnom od 1.
januára 2015, tak ako ho vyššie citoval.

Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane obsahu spisu
rozhodcovského rozsudku, výsluchom žalobkyne a stanoviskom žalovaného, súd nezistil, že by bol daný

ktorýkoľvek zo zákonných dôvodov na to, aby sa žalobkyňa mohla domáhať zrušenia predmetného
rozhodcovského rozsudku.

V konaní bol preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 19.8.2005
Zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č. 7009215, na základe ktorej žalobkyni bola poskytnutá pôžička
15.000,- Sk, ktorú mala vrátiť v 24 mesačných splátkach po 951,- Sk (22.824,- Sk). Žalobkyňa

právnemu predchodcovi žalovaného pôžičku nesplnila riadne a včas a právny predchodca žalovaného
svoju nesplateného pohľadávku postúpil žalovanému (postúpenie však nebolo preukázané zmluvou
o postúpení pohľadávky), voči ktorému žalovanému žalobkyňa podpísaním Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 7.9.2011 uznala dlh vo výške 217,33 eura istiny, 50,52
eura nákladov na inkasné konanie a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy, ktoré malo byť vyčíslené

pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov. Žalovaný ako navrhovateľ
návrhom na začatie rozhodcovského konania žaloval na Stálom rozhodcovskom súde sumu 336,78
euar/10.145,83 Sk a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 217,33 eura od 14.12.2010
do zaplatenia a náklady inkasného konania 50,52 eura/1.521,97 Sk a žiadal náhradu trov právneho
zastúpenia.

Žalobkyňa výzvou Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.9.2012, spolu s ktorou bola jej doručená
žaloba aj spolu s prílohami, bola vyzvaná na písomnú žalobnú odpoveď. Bolo jej súčasne oznámené,
že vo veci bol súdom menovaný rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Žalobkyňa v žalobnej odpovedi
listom zo dňa 18.10.2012 oznámila rozhodcovskému súdu, že uznáva dlžnú čiastku istiny 217,33 eura.
Výslovne žalobkyňa v žalobnej odpovedi neuznala 50,52 eura nákladov inkasného konania a náklady

právneho zastúpenia. Súd však nezistil ,že by žalobkyňa bola v konaní pred rozhodcovským súdom
namietala niektorý z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zák. o
rozhodcovskom konaní, keďže v žalobnej odpovedi len uznala žalovanú čiastku istinu úveru - 217,33
eura a uviedla, že túto by splácala podľa svojich finančných možností, poukázala na svoju nepriaznivú
sociálnu situáciu, neuznala 50,52 eura nákladov inkasného konania a náklady právneho zastúpenia.

Žalobkyňa napokon ani v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku ani nenamietala a ani
nepreukázala žiaden z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zák. o rozhodcovskom konaní, preukázanie
ktorého by mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ani súd postupom podľa § 40
ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní nezistil existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudkupodľaodseku1písm.b/zákona,t.j.aninezistil,žebypredmetsporunebolomožnériešiťpodľaprávneho
poriadku SR v rozhodcovskom konaní a ani, že by rozsudok bol v rozpore s verejným poriadkom.

Na základe vyššieuvedeného súd nemal za daný žiaden zo zákonných dôvodov podľa ust. § 40 ods. 1

zákona o rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 16.4.2013, sp. zn. SR 04971/12, 1869433, vydaného vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.
proti žalovanej R. G. o zaplatenie 336,78 eura a preto žalobný návrh zamietol.

Záverom súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou, aby preveroval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, čoho sa v podstate, vychádzajúc z ňou uplatnených argumentov, domáhala žalobkyňa. V
danej veci mohol súd skúmať rozhodcovský rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo len z hľadiska

existencie niektorého zo zákonných dôvodov podľa § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, ktorých
existencia nebola ani tvrdená ani zistená.

O trovách konania rozhodol súd tak, že vo veci úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči
žalobkyni nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j za uplatnenia ust. § 150 ods. 1
O.s.p.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd zistené statusy účastníkov konania, keď sa tiahlo

celým konaním to, že je žalobkyňa starobná dôchodkyňa, sociálne odkázaná, keďže jej bol pridelený
Mesto Košice do nájmu sociálny byt, na ktorej starobný dôchodok sa vedie viacero exekúcií a súdu je
z jeho činnosti známe, že žalovaný je právnickou osobou zameranou najmä na skupovanie tzv. balíkov
pohľadávok od rôznych veriteľov - a ich následné vymáhanie proti dlžníkom v súdnych konaniach, príp.
ajvkonaniachpredrozhodcovskýmsúdom.Otakúpohľadávkužalovanéhosajednaloajvtomtokonaní.

Súd je presvedčený, vzhľadom na vyššieuvedené, že ujma, ktorá nepriznaním trov právneho zastúpenia
by mohla žalovanému vzniknúť, je celkom neprimeraná ujme, ktorá by vznikla žalobkyni priznaním
náhrady trov konania žalovanému, a ktoré by mu tak bola povinná zaplatiť.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).