Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sža/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200567
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014200567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: G. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, L., Ruská federácia, štátny občan Ruskej federácie, zákonný
zástupca I. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., advokátska
kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr. Boris Reken, proti
žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova
44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003

zo dňa 21.02.2014, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.
novembra 2014 č. k. 2S 83/2014-34, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. novembra 2014 č.
k. 2S 83/2014-34 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 177,86 Eur titulom
náhrady trov právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 10 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

PREDMET KONANIA

Krajský súd napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a),

d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003 zo dňa 21.02.2014 ako aj
rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC zo dňa
11.11.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania 581,34 € na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správnych orgánov,
ktoré jeho vydaniu predchádzali a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby na nariadenom

pojednávaní a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.Po preskúmaní veci krajský súd konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle
a pre posúdenie veci dostatočné dokazovanie. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým posudkom
vzhľadom na výpovede predkladateliek (jednoznačne z nich vyplynulo, že preklad rodného listu

žalobkyne bol falošný) a odborné stanovisko (nahrádzajúce znalecký posudok) považoval v danej veci
za nadbytočné a nehospodárne.

K námietke žalobcu týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z výroku
tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akého právneho predpisu
správne orgány rozhodovali, čo bolo dôvodom zrušenia prechodného pobytu (§ 33 ods. 4 písm. e/

v spojení s § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch
rozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny).

Taktiež námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach podľa krajského súdu
neobstojí, nakoľko rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad rodného listu
žalobcu), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov.

Krajský súd zdôraznil, že žalobkyňa a jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že preklad

jej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol
falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky B.. U. L., zákonného zástupcu a C.. F. E.)
jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani zákonný zástupca žalobkyne a ani splnomocnený
zástupca C.. F. E..

Krajský súd uviedol, že hoci z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov nevyplýva,

že by sa pre aplikáciu tohto ustanovenia vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady,
tento sa predpokladá. Ak však dôjde k tomu, že účastník predloží falošné alebo pozmenené doklady,
musí mu byť podľa názoru súdu daná možnosť preukázať, že k tomu došlo bez jeho vedomia a
súhlasu a že z tohto hľadiska nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho možné rozumne
očakávať. Správny orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať

na objektívnej zodpovednosti účastníka za predloženie takýchto dokladov.

V danom prípade bolo podľa krajského súdu preukázané, že zákonný zástupca žalobkyne a ani jej
splnomocnený zástupca nemali žiadnu vedomosť o tom, že zavinením zainteresovaných prekladateliek
došlo k tomu, že k žiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca žalobkyne predložil falošný
preklad jej rodného listu. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne nespravodlivé,

aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala žalobkyňa žiaden podiel, viedol k zrušeniu
prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.

Podľa krajského súdu napadnuté rozhodnutie bližšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení
prechodného pobytu, ktorý bol žalobkyni skôr udelený, nebude mať vplyv na jej rodinný a súkromný
život. Právo na súkromný a rodinný život totiž zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, že zrušením

povolenia na pobyt celej rodine žalobkyne odpadá možnosť zásahu do práva na súkromný a rodinný
život, považoval krajský súd za neprimerané a nedostatočné.

Správne orgány podľa krajského súdu nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, že ešte pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia disponovali doloženým riadnym prekladom rodného listu žalobkyne, ktorý
bol totožný s falošným prekladom.

Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere,
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa krajského súdu z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť
verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca. Nakoľko v danom prípade ide o rodinu s viacerými
maloletými deťmi, je zrušenie prechodného pobytu bezpochyby závažným zásahom do rodinného a
súkromného života tohto maloletého dieťaťa a aj ostatných členov rodiny. Preto je treba dôslednejšie
vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru.S ohľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu
ako neprimerané dotknutému právu na ochranu súkromného a rodinného života žalobkyne.

Na základe uvedených skutočností krajský súd prijal záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch

správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloženie falošného
prekladu rodného listu nemôže byť za daných okolností dané za vinu výlučne žalobkyni, ktorá o
tom nemala žiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jej zákonný zástupca a ani splnomocnený
zástupca). Obe rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na

súkromný a rodinný život žalobkyne v intenciách čl. 8 Dohovoru. Preto krajský súd rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude
viazaný vysloveným právnym záverom súdu.

Námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich
odôvodnení krajský súd vyhodnotil za nedôvodné.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného

Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, že postup správnych
orgánov podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte
cudzincov bol dôvodný.

Podľa žalovaného je nesporné, že žalobkyňa v konaní predložila falošné doklady a tým sa snažila

zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, že správny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo
predloží falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa
skutočnosťou, či o tom, že predmetný doklad je falošný žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca
skutočne vedel. Tak ako bolo uvedené aj v žalobou napadnutých rozhodnutiach nie je dôležité, či žalobca

predložil falošné doklady úmyselne alebo nie.

Podľa žalovaného dôležitá je skutočnosť, že k žiadosti bol doložený falošný doklad. Zákonná úprava ust.
§ 33 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné zavinenie.
V predmetnom konaní bolo podľa názoru žalovaného dostatočne preukázané, že žalobkyňa vo veci
predložila falošné doklady, čo bolo zrejmé zo spisového materiálu a zo zápisníc spísaných správnym

orgánom s prekladateľkami G.. L. a D.. R.. Z uvedených dôvodov správny orgán nezohľadňoval v konaní
ani tú skutočnosť, že žalobkyňa v konaní predložila doklad opatrený pravou podpisovou doložkou,
vykonanou iným prekladateľom.

Žalovaný poukázal na to, že krajský súd vytkol správnemu orgánu aj tú skutočnosť, že v tomto prípade
povýšil verejný záujem nad záujem súkromný a nedostatočne vyhodnotil dopad na súkromný a rodinný

život žalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Žalovaný trval na tom, že správny orgán vo svojom konaní prihliadal aj na súkromný a rodinný život
žalobcu. Vychádzal z ust. § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o
maloleté dieťa, avšak celá rodina v konaní o pobyt predložila falošné doklady (doklady opatrené falošnou
podpisovou doložkou) a všetkým bolo rozhodnuté v konaní rovnakým spôsobom. Išlo o zrušenie

povolenia na prechodný pobyt, ktorý mala celá rodina udelený krátky čas (29.04.2013 jej bol udelený
prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s platnosťou do 02.10.2014, pobyt bol zrušený 11.11.2013).
Žalobkyni nebolo udelené administratívne vyhostenie, ani uložený zákaz vstupu. Mohla sa po splnení
zákonom stanovených podmienok zdržiavať na území Slovenskej republiky. Zároveň si mohla opätovne
požiadať o povolenie na pobyt, čo aj urobila a po predložení potrebných dokladov jej bol prechodný

pobyt na účel zlúčenie rodiny opätovne povolený, tak ako aj celej rodine od 28.03.2014 splatnosťou do
16.04.2015. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, to
znamená,žeccapomesiaciužmalažalobkyňaopätovnepovolenýpobytnaúzemíSlovenskejrepubliky.

Žalovaný pripomenul, že v dvoch obdobných prípadoch Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu
žalobcovi. V jednom prípade bolo zo strany žalobcu podané odvolanie. O veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.Žalovaný má za to, že skutočnosťami, ktoré vytýka žalobca vo svojej žalobe, a ktoré namietal aj vo
svojom odvolaní sa odvolací orgán zaoberal dostatočne a dôsledne.

Žalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil, žalobu

zamietol a napadnuté rozhodnutia žalovaného potvrdil.

III.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu tak, že rozsudok
krajského súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny.

Poukázala nato, že v konaní namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu

ku skutočnosti, že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá
správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, že účastníkovi konania neposkytli
pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, pričom najmä
poukázal na skutočnosť, že pri prenesenom výkone štátnej správy na súdnu prekladateľky, táto v
spolupráci s inou osobou pre zadováženie finančného prospechu podľa vlastného tvrdenia, obchodovala

s prekladateľskými doložkami, čím uviedla do omylu žalobcu.

Namietala nezákonnosť postupu správneho orgánu aj vo vzťahu ku skutočnosti, že správny orgán (tak
žalovaný ako aj prvostupňový orgán) porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3
ods. 5 Správneho poriadku tým, že nedostatočne zistil stav veci a zároveň v iných skutkovo zhodných
resp. obdobných konaniach rozhodli úplne opačne, t. j. o udelení prechodného pobytu, nakoľko priamo

z tvrdení svedkov vyplynulo, že tzv. falošné prekladateľské doložky mali byť vypracované minimálne
v 200 prípadoch, pričom žalovaný ako aj prvostupňový orgán, vyhodnotili menej ako 20 prípadov ako
prípad žalobcu t. j. postupom vedúcim k odmietnutiu žiadosti resp. zrušeniu pobytu a ostatnými sa vôbec
nezaoberali, t. j. u týchto účastníkov konania nezačali žiadne konania.

Poukázala tiež na skutočnosť, že všetci pracovníci žalovaného ako aj prvostupňového orgánu sú

príslušníci policajného zboru, ktorí majú ex officio konať na objasňovaní prípadov spáchania trestného
činu (žalobca vychádza z tvrdenia žalovaného, že vo veci je vedené trestné konanie).

Žalobkyňa tiež namietala porušenie základných pravidiel správneho konania vyplývajúce z § 3 ods.
4 Správneho poriadku tým, že správny orgán (tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán) sa nepokúsili
o vybavenie veci zmierne, hospodárne bez zbytočného zaťaženia účastníka konania tým, že zamietli

žiadosť o udelenie prechodného pobytu napriek skutočnosti, že počas konania o udelení prechodného
pobytu, t. j. pred dňom vydania rozhodnutia (dňa 07.10.2013) im účastník konania doložil identický
doklad preložený úradným prekladateľom JUDr. C. Q., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, t. j. ku
dňu vydania rozhodnutia nebol daný dôvod na zamietnutie žiadosti a žalovaný tak nerozhodoval podľa
skutkového stavu platného ku dňu podania žiadosti.

Žalobkyňa poukázala na to, že počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení
rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní.
Žalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závažným
zásahom do práva žalobkyne a to práva usadiť sa, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho

poriadku ako lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj prvostupňový orgán vo
svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad
(pričom z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že nedošlo k porušeniu zákona,
resp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane žalobkyne)
od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov.

Žalobkyňa pripomenula, že uvedené tvrdenia boli potvrdené aj iným senátom Krajského súdu v
Bratislave ako aj v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k.10Sža/47/2014, ktorý obdobné rozhodnutie žalovaného v plnom rozsahu zrušil, pričom vyjadril názor, že
niejemožnédávaťžalobcomzavinunezákonnékonanieosoby,ktorávykonávaprenesenývýkonštátnej
správy. Z uvedených dôvodov a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutie NS SR č. k. 5Sž 135/2002, č. R 42/2003) je podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a zrozumiteľné, a tiež nie je náležite odôvodnené, teda
je nezákonné a zmätočné s čím sa krajský súd stotožnil, vyhovel jej a rozsudok aj náležite a vecne
odôvodnil.

Podľa žalobkyne krajský súd správne právne posúdil aplikáciu zákona o pobyte cudzincov ako aj vzal

do úvahy ustanovenia § 2501 ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. že žalobca najneskôr dňa 07.10.2013
predložil v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným prekladom) o pravosti ktorých prekladov nemal
ani žalovaný ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti, čím skutkový stav nebolo možné považovať
za taký, ktorý by odôvodňoval postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia.

Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.

III.

Argumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC dňa 11.11.2013
podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm.) c) zákona o pobyte cudzincov zrušil
prechodný pobyt žalobkyni na účel zlúčenia rodiny.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že správny orgán v rámci kontrolnej činnosti preveril doklady

doložené k žiadosti zo dňa 27.03.2013 o udelenie prechodného pobytu a to rodný list spolu s vykonaným
úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského. Preskúmaním tohto rodného listu
účastníka konania bolo zistené, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis predkladateľky na prekladateľskej
doložke boli falošné. Odborné posúdenie týchto listín vykonalo Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a
štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 03.09.2013. Preto bolo začaté

konanievovecízrušeniaprechodnéhopobytužalobkynenaúzemíSlovenskejrepublikynaúčelzlúčenia
rodiny.

Dňa 17.09.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s C.. F. E. - splnomocnencom žalobkyne,
ktorý uviedol, že jeho spoločnosť zastupuje žalobkyňu v konaní pred úradmi Slovenskej republiky a
zabezpečovala preklad jej rodného listu, za ktorým účelom osobne odovzdal daný doklad na úradný

preklad prekladateľke B.. U. L., ktorá vykonávala úradné preklady pre jeho spoločnosť dlhodobo. B..
L. nebola zapísaná v registri súdnych prekladateľov a upozornila ho na túto skutočnosť s tým, že
spolupracuje so súdnou prekladateľkou D.. M. R., čo mu nebolo podozrivé, nakoľko sa domnieval, že
mala veľa práce a časť svojich prekladov postupovala p. R..

Vo veci boli prvostupňovým správnym orgánom vypočuté prekladateľky B.. U. L. a D.. M. R., ako aj

zákonný zástupca žalobkyne. B.. U. L. uviedla, že je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi
a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní
prekladateľskú pečiatku. V prípade ak vyhotovovala úradný preklad používala nevyplnené tlačivá -
prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou úradnej predkladateľky D.. M. R., ktorá jej takéto
nevyplnené prekladateľské doložky opatrené svojou úradnou pečiatkou predávala. Potvrdila, že preklad

rodného listu žalobcu vyhotovila a číslo prekladateľského denníka ako aj prekladateľského úkonu si
vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, že prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne
prekladateľské doložky zakúpené od prekladateľky D.. M. R.. V prípade opravy prekladu však už
nepoužila originálne prekladateľské doložky, ale jej syn vytvoril pre ňu doložky skenovaním originálnych
doložiek a ich následným vytlačením na tlačiarni. Takto použila asi 200 až 300 kusov falošných doložiek

(väčšinu pre C.. E.).

Prekladateľka D.. R. uviedla, že pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne
zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Spolupracovala s B.. L. a to tak, že jej
predávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto
mohla overiť svoje preklady. Vyhotovené preklady B.. L. však už nekontrolovala a neboli zapísané v jej

prekladateľskom denníku.Vypočutý zákonný zástupca žalobkyne uviedol, že splnomocnil C.. E., ktorý mu vysvetlil, ktoré
dokumenty potrebuje na získanie pobytu pre neho a jeho deti. Preklad predmetného rodného listu
zabezpečoval výhradne C.. E..

Dňa 20.09.2013 správnemu orgánu bol doručený opätovný úradný preklad rodného listu žalobcu
vykonaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom C.. C. Q..

Správny orgán zároveň mal za preukázané, že žalobca predložil k svojej žiadosti o prechodný pobyt
doklad-rodnýlistopatrenýprekladateľskomdoložkousfalošnýmodtlačkomúradnejpečiatkyafalošným
podpisom prekladateľky, pričom nebolo dôležité či účastník konania - žalobca tento falošný doklad

predložil úmyselne alebo nie, nakoľko doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o zrušení pobytu
považujú za jeden celok.

V závere správny orgán uviedol, že sa zaoberal aj ustanovením § 36 ods. 2

zákona o pobyte cudzincov a zistil, že povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území
Slovenskej republiky mal zákonný zástupca žalobkyne - jej otec. Matka žalobkyne a jej súrodenci F.
a G., (nar. XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), mali taktiež udelený prechodný pobyt na území Slovenskej

republiky na účel zlúčenia rodiny. V danom prípade o všetkých členoch rodiny žalobcu boli vydané
obdobné rozhodnutia a preto dôsledky zrušenia prechodného pobytu nie sú neprimerané dôvodu
zrušenia prechodného pobytu a zrušenie prechodného pobytu nemá dosah na súkromný a rodiny život
žalobcu.

IV.

Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V
odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený prvostupňovým správnym
orgánom, poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných s F. E., oboma predkladateľkami
a zákonným zástupcom žalobcu. Poukázal aj na to, že dňa 20.09.2013 bol správnemu orgánu 1. stupňa

opätovne doručený úradný preklad rodného listu vykonaný súdnym tlmočníkom a predkladateľom C..
C. Q.. Ďalej bola uvedená správna úvaha správneho orgánu 1. stupňa, ktorá ho viedla k vydaniu
rozhodnutia.

V ďalšom odôvodnení rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky vznesené žalobcom v jeho
odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a uviedol, že tieto námietky nemajú žiadny vplyv

na rozhodnutie v merite veci.

Výrok rozhodnutia pokladal za jasne formulovaný, za určitý, zrozumiteľný, obsahujúci všetky povinné
obsahové náležitosti. Výrok obsahoval rozhodnutie vo veci s presne uvedeným ustanovením právneho
predpisu, podľa ktorého správny orgán 1. stupňa vo veci rozhodol a je z neho zrejmé aký pobyt bol
žalobcovi zrušený.

Konštatoval, že správny orgán 1. stupňa v svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia - vyjadrenia dotknutých osôb vo veci vypočutých v zmysle
zápisníc tvoriacich obsah spisu, odborný posudok, ktorého výsledkom bolo zistenie, že úradný preklad
rodného listu žalobkyne bol vytlačený na laserovej tlačiarni a jedná sa teda o falošný odtlačok pečiatky
a falošný podpis prekladateľky.

Žalovaný uviedol, že žalobca predložil ku svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu úradný preklad
svojho rodného listu opatrený prekladateľskú doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a s
falošným podpisom prekladateľky a preto sa musel stotožniť so závermi správneho orgánu 1. stupňa
pretavených do odôvodnenia jeho rozhodnutia a to, že nebolo dôležité či účastník konania predložil
falošnédokladyúmyselnealebonie,aledôležitébolo,žetakýtodokladbolkžiadostipredložený.Zákono

pobytecudzincovnezohľadňujeúmyselúčastníkakonaniaanito,kedysaúčastníkkonaniaoskutočnosti
predloženia falošného dokladu dozvedel. Doklad a jeho preklad sa na účely rozhodovania o udelení
pobytu považuje za jeden celok. Potom konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu 1. stupňa malooporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán úplne a riadne zistil skutočný stav veci a na vec
aplikoval správne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov.

Ďalejuviedol,žesprávnyorgán1.stupňasariadnevysporiadalvrozhodnutísnámietkamiavyjadreniami

žalobcu a tieto nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci vzhľadom na predloženie falošných
alebo pozmenených dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

V závere žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne dôsledky zrušenia prechodného pobytu na účel
zlúčenia rodiny nie sú neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu vzhľadom na to, že v prípade
všetkých rodinných príslušníkov žalobkyne bude v správnom konaní postupované obdobným spôsobom

a preto dané rozhodnutie nebude mať dosah na jej súkromný a rodinný život.

V.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla
2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa
rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie
právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré

zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým tento na základe
žaloby žalobkyne zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002059-003 zo dňa 21.02.2014

ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-1197-27/2013-PPC
zo dňa 11.11.2013 (o zrušení prechodného pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny) a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

Žalovaný sa nestotožnil so závermi krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych
orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného je nesporné, že
žalobca v konaní predložil falošné doklady a tým sa snažil zavádzať správny orgán. Práve z dôvodu, že

správny orgán nemá inú možnosť, ako pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť, keď v konaní
uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady, nebolo zo
strany správneho orgánu potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či o tom, že predmetný doklad je falošný
žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca skutočne vedel. Podľa žalovaného nie je dôležité, či žalobca
predložil falošné doklady úmyselne alebo nie.

S uvedenými námietkami sa odvolací súd nestotožnil a nepovažoval ich za spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento obsahuje žiadosť žalobkyne o udelenie
prechodného pobytu zo dňa 27.03.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jej zastupovanie, kópiou
cestovného dokladu, rodným listom a jeho prekladom spolu s prekladateľskou doložkou opatrenou

pečiatkou prekladateľky D.. M. R. s tým, že úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku 1/2013
pod poradovým číslom 0220/1, čestnými vyhláseniami, výpismi z účtu, potvrdením o zabezpečení
ubytovania, vyhodnotení žiadosti o udelenie prechodného pobytu, lekárskym potvrdením, hlásením
začiatku pobytu zo dňa 16.05.2013, vyhodnotením žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel
zlúčenia rodiny zo dňa 27.04.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobkyni prechodný pobyt do

02.10.2014.

Spis ďalej obsahuje predbežné zistenia z neplánovanej kontroly na Oddelení cudzineckej polície
Policajného zboru Bratislava, návrh na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi
podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z
dôvodu predloženia falošných alebo pozmenených dokladov zo dňa 27.08.2013, odborné posúdenie
zo dňa 03.09.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu

žalobcovi zo dňa 04.09.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 17.09.2013 C.. F. E. -
splnomocneného zástupcu žalobcu, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 12.09.2013 podanú C.. F. E.
spolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, podanie žalobcu zo dňa
20.09.2013, ktorým doložil preklad rodného listu vypracovaný súdnym tlmočníkom a prekladateľom pre
jazyk nemecký a ruský C.. C. Q., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 21.10.2013 spísanú s

B.. U. L., zápisnicu o podaní vyjadrenia z 22.10.2013 spísanú s D.. M. R., zápisnicu o podaní vyjadrenia
účastníka konania zo dňa 23.10.2013 spísanú s B.. U. L., zápisnicu o vyjadrení účastníka konania -
zákonného zástupcu žalobcu zo dňa 29.10.2013.

Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.11.2013 rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-
BA6-1197-27/2013-PPC o zrušení prechodného pobytu žalobkyne na účel zlúčenia rodiny podľa § 36

ods. 1 písm. b) s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (v znení platnom do 31.12.2013) policajný
útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5.

Podľa § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie

prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje,
alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade prichádzal do úvahy postup, ktorý zvolil
správny orgán, keď zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky z dôvodu, že
žalobca predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny falošný doklad,

najmä, keď z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, že by
sa pre aplikáciu tohto ustanovenia sa vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady.

S právnym záverom, ku ktorému dospel správny orgán, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobkyne, hoci
vychádzal z jazykového znenia citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 4
písm. e) zákona o pobyte cudzincov sa odvolací súd nestotožnil.

Je nepochybné, že správne orgány dospeli k záveru o dôvodnosti zrušenia prechodného pobytu
žalobkyne aplikáciou doslovnej interpretácie ustanovenia § 36 ods.1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov
prikazujúcej policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt, ak tento zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na
zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5.

Podľa názoru odvolacieho súdu obdobného s názorom súdu prvého stupňa bolo v danom prípade

nutné odkloniť sa od doslovného znenia citovaného ustanovenia, pretože z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa nenesie zodpovednosť za to že doklad predložený správnemu orgánu - úradný
preklad rodného listu bol opatrený prekladateľskou doložkou s falošným odtlačkom úradnej pečiatky a
falošným podpisom prekladateľky, čo nepopieral ani žalovaný.Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov pri jeho doslovnom výklade
je v podstate sankcia - zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo
pozmenené doklady (§ 33 ods. 4 písm. e/).

Napriek tomu, že predmetné ustanovenie (§ 33 ods. 4 písm. e/ výslovne neuvádza, že by sa pre
aplikáciu tohto ustanovenia vyžadoval úmysel, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo možné túto
otázku opomenúť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS
33/97, ktorý konštatoval, že neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia vychádzajúca
výlučne z jazykového výkladu; jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej

právnej norme, je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu (k čomu slúži i rad
ďalších postupov ako logický a systematický výklad, výklad e rationae legis atď.). v náleze sp. zn. Pl. ÚS
21/96 potom v obdobnom kontexte posudzovanej veci uviedol: "Soud není absolutně vázán doslovným
zněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze
závažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů,

jež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom
vyvarovat libovůle; rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci.".(citované z III. ÚS
258/03 zo dňa 6.5.2004).

V kontexte predmetnej veci je zrejmé, že zo strany žalobkyne nedošlo pri predkladaní požadovaných
dokladovkžiadostiopovolenienapobytkžiadnejnepoctivostianilenvoformenevedomejnedbanlivosti.

Žalobkyni nebolo možné vytýkať, že by nekonala obozretne (resp. že by nebola obozretnou primerane
opatrnémučloveku).Nemožnojejvytýkaťdôveruvpravosťúradnéhoaktu,akýmúradnýprekladzjazyka
ruského do jazyka slovenského vykonaný prekladateľkou zapísanou do zoznamu znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (princíp prezumpcie
správnosti správneho aktu) ako aj dôveru v riadny výkon verejnej správy (nielen z hľadiska riadneho

výkonu prekladateľského úkonu, ale aj vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý ju sankcionuje za
predloženie úradného dokladu v dobrej viere v jeho pravosť, /za aký ho považuje aj orgán verejnej
správy/, ktorý sa dodatočne bez jej zavinenia preukáže ako právne vadný)(princíp good governance).

Ani najvyššiemu súdu s poukazom na obsah administratívneho spisu neboli známe žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že žalobkyňa sa dopustila konania, ktoré by bolo možné označiť za

podvodné alebo za zneužitie práva. Preto podľa najvyššieho súdu neprichádzalo do úvahy ho
sankcionovať vo forme zrušenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že doslovná interpretácia citovaného ustanovenia
je s poukazom na okolnosti daného prípadu podľa najvyššieho súdu neudržateľná, lebo by odporovala
spravodlivosti.

Otázky práva a spravodlivosti sú vždy aktuálne a otázka, či aplikácia doslovného znenia ustanovenia
zákona o pobyte cudzincov bez ohľadu na jeho obsah a účel prichádzala do úvahy je na mieste najmä
v prípadoch, keď aktom správneho orgánu pri aplikácii zákonného ustanovenia dochádza do zásahu do
práva na súkromný a rodinný život.

Naviac ak zrušenie prechodného pobytu sa týka maloletého dieťaťa a správny orgán nedal jednoznačnú

odpoveď na otázku, prečo v danom prípade povýšil verejný záujem nad záujmom súkromným, keď
dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku
8 Dohovoru.

Krajský súd si preto dôvodne položil otázku, či aplikácia ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o
pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 4 písm. e) tohto zákona prichádzala do úvahy v prípade

žalobkyne, keď bolo preukázané, že ona ani jej rodinní príslušníci nemali vedomosť o skutočnosti, že
preklad jej rodného listu predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny
bol falošný.Inými slovami krajský súd položil otázku, či autoritatívne stanovené právo je aplikovateľné na prípad,
keď jeho uplatnenie vedie k nespravodlivým dôsledkom a je v rozpore s jeho účelom.

S odpoveďou krajského súdu na ním položenú otázku sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,

pretože za daných okolností by bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé, aby
nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemala žalobkyňa žiaden podiel viny, viedla k zrušeniu
prechodného pobytu a tým k zásahu do práva na súkromný a rodinný život účastníka konania.

Podľa odvolacieho súdu v danom prípade preto neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia s § 36
ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v spojení § 33 ods. 4 písm. e), ktorého doslovné znenie v
spojení na prípad žalobcu správny orgán aplikoval, ale bolo nutné pristúpiť k aplikácii právnych princípov

(tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu), ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek
legislatívny akt, takže zákon, ktorý im odporuje nebolo možné uplatniť pre krajnú nespravodlivosť vo
vzťahu k žalobkyni, ktorá nemala vedomosť o skutočnosti, že preklad jej rodného listu predložený k
žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel zlúčenia rodiny bol falošný.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že správne orgány nevenovali pozornosť aj

tej skutočnosti, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali predloženým riadnym
prekladom rodného listu žalobkyne, ktorý bol obsahovo totožný s prekladom považovaným za falošný
z dôvodu použitia falošného odtlačku úradnej pečiatky a falošného podpisu inej osoby ako žalobkyne,
keďže táto najneskôr dňa 07.10.2013 predložila v konaní všetky doklady (spolu s ich overeným
prekladom)opravostiktorýchprekladovnemalanižalovanýaniprvostupňovýorgánžiadnepochybnosti.

Pokiaľ totiž žiadateľ predloží do vydania odvolacieho správneho rozhodnutia úradné preklady dokladov,
o ktorých pravosti z hľadiska formy aj obsahu niet pochybností, je správny orgán v konaní o odvolaní,
v súlade so zásadami správneho konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne
prihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom rozhodnutí.

Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú napokon aj odvolaciu námietku žalovaného vytýkajúcu

krajskémusúduzáver,kuktorémudospel,žerozhodnutiesprávnychorgánovtrpívadami,ktoréspočívali
v jeho nepreskúmateľnosti pre neodôvodnenie povýšenia verejného záujmu nad záujmom súkromným,
keď dôsledne nevyhodnotil, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z
článku 8 Dohovoru.

V tejto súvislosti neobstála argumentácia žalovaného, že prihliadal na súkromný a rodinný život

žalobkyne, pretože pre posúdenie dôvodnosti tejto námietky bolo podstatné ako vyhodnotil kolíziu práva
maloletej žalobkyne na rodinný a súkromný život garantovaný v čl. 8 ods. 1 Dohovoru s právom štátu
zasiahnuť do tohto práva podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.

Preskúmavané rozhodnutia ani podľa názoru odvolacieho súdu neposkytujú dostatok dôvodov, pre ktoré
by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, najmä keď v danom

prípade ide o maloletú žalobkyňu a zrušenie prechodného pobytu je závažným zásahom do rodinného
a súkromného života jej ako aj ostatných členov rodiny.

Pokiaľ teda krajský súd z uvedeného dôvodu vytkol preskúmavanému rozhodnutiu jeho
nepreskúmateľnosť odvolací súd sa s takýmto záverom stotožnil a odvolaciu námietku žalovaného
vyhodnotil za nedôvodnú.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) vo
veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie
dostupné na , v ktorom Súdny dvor uviedol, že z práva žiť so svojimi blízkymi
príbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môžu byť negatívne, ak je niektorý z nich
povinný nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umožniť pobyt na

svojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, že je treba zohľadniťspravodlivú rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej
spoločnosti.

Podľa odvolacieho súdu akcentácia práva na rodinný život sa taktiež nutne prejavuje v tom, že dôvody

zásahu do rodinného a súkromného života cudzincovi, ktorému už bol udelený prechodný pobyt na
území Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť
skutočne veľmi závažné.

Výklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného života" by preto mali byť
meritórne preskúmateľné. Požiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8
Dohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27.9.2011 Alim proti Rusku, sťažnosť č. 39417/07.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri
posudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení prechodného pobytu žalobcovi do súkromného
a rodinného života žalobcu popri požiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v
intenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný dostatočne

nevyhodnotil námietku žalobcu, ktorá sa nepochybne týka záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich
nielen z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj Dohovoru o právach dieťaťa.

Na základe uvedeného dospel k zhodnému záveru so záverom krajského súdu, že okrem nesprávneho
právneho posúdenia bolo možné správnym orgánom vyčítať nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to z hľadiska zdôvodnenia postupu správnych orgánov pri

posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru.

Bez povšimnutia nebolo tiež možné ponechať skutočnosť, že správny orgán potom, čo žalobkyňa
opätovne požiadala o povolenie na pobyt a predložila potrebné doklady, jej žiadosti vyhovel, čím
nepochybne prihliadol na okolnosti predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia a odstránil jeho škodlivý
následok.

Pokiaľ teda krajský súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie, odvolací súd sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu plne stotožnil
a napadnutý rozsudok podľa §219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci,

priznal náhradu trov odvolacieho konania, podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, vo výške 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov
konania pozostáva z náhrady za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolania žalovaného) 1
x 139,83 Eur, 1x 8,39 Eur režijný paušál a 20% DPH spolu 177,86 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.