Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Agneša Néveryová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/633/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412221367.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom , sudkyňou JUDr.
Agnešou Néveryovou takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania .
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 2663,86 Euro titulom škody ( 443,98 Euro nemajetková ujma + 2219,88 Euro majetková
škoda ) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným : F. W.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti
došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný
súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručeniatakejtožiadosti.Exekučnýsúdvšakožiadostioudeleniepovereniarozhodolaždňa10.5.2011
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti
udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 515 dní). Tieto
skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup preto, lebo nebolo vydané rozhodnutie
zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných Tieto skutočnosti žalobkyňa
považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný
súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu
komplexne preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok
2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40
a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní voveci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové
Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako
oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na
jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je
možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva
právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu
súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 2219,88 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní.
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 443,98 a to za vnútornej zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jej práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v
spravodlivo riešenie veci.
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 18.10.2013 č.k. 6C/633/2012-54 návrh v celom rozsahu zamietol . V
dôsledku odvolania žalobkyne tento rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený uznesením Krajského súdu
Nitra zo dňa 26.2.2015 č.k. 2Co/30/2014-75 a vec bola vrátený tunajšiemu súdu na nové konanie.
Odvolací súd uložil konajúcemu súdu v novom konaní zistiť prípadný nesprávny úradný postup z toho
pohľadu , či zákon účinný v čase začatia predmetného exekučného konania stanovil súdu lehotu aj na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia .
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a jej právny zástupca žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu , že vo veci doručil návrh na prerušenie konania . Súd túto skutočnosť
nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa ust. §-u 119 OSP .
Dňa 11.6.2015 žalobkyňa súdu doručila návrh na prerušenie konania a žiada, aby súd toto konanie o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP,
dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa vedie konanie o náhradu škody
pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj
pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu žalobkyňa uviedla, že vo veci Okresného súdu Prešov na strane
žalovaného vystupuje ako žalovaný 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR
a v rade 2/ Pohotovosť s.r.o. a konanie sa uskutočňuje za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie
na ochranu spotrebiteľa - HOOS Bratislava. Vo vyššie uvedenej veci Okresný súd Prešov uznesením
zo dňa 7.10.2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika,
ako žalovaná 1/ vo veci. Jedná sa o tieto prejudiciálne otázky:
1/ môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a
pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2/vprípade,akáno,jedostatočnejasnýmazávažnýmporušenímkomunitárnehoprávakonanieorgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť
žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu?
3/ ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4/ má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Na záver svojho návrhu na prerušenie konania žalobkyňa uviedla, že zodpovedanie predmetných
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého účastníkmi sú zhodne žalobkyňa a žalovaná, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie
zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdeniesprávnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Na
základe tohto ustanovenia OSP súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť , je na jeho zvážení , či
návrhu na prerušenie konania vyhovie. Súd pri takomto návrhu musí zvážiť, či toto procesné opatrenie z
hľadiska predmetu sporu je potrebné a okrem toho súd musí využiť opatrenia slúžiace účelu racionálnej
organizácie svojho postupu pri vedení príslušného súdneho konania tak , aby jeho postup zodpovedal
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní
Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre
rozhodnutie v tejto veci. Treba zdôrazniť, že žalobkyňa v tomto konaní sa domáha náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom .Tie otázky, ktoré sa riešia
ako prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie
súdu v tejto veci, pretože na Okresnom súde Prešov v konaní spisová značka 7C/6/2010 sa riešia iné
právne otázky na základe iného skutkového stavu , preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie
v tejto veci. Na základe vyše uvedených súd je názoru, že návrh žalobkyne na prerušenie konania je
nedôvodný , preto ho zamietol.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
vec žiadala prejednať v neprítomnosti účastníkov konania.
Vzhľadom na túto procesnú situáciu, po zistení , že žiaden zákonný dôvod na odročenie pojednávania
nie je daný, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že
zákonná podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je
splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte
neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje
za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho
namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec
dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu
(spisová značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý
návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu
vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takútožiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala
ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti
žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu xerokópie časti spisu Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 10Er/1510/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Exekučné konanie vo veci spisová značka 10Er/1510/2009 Okresného súdu Nové Zámky začalo
dňa 11.12.2009, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom Q.. T. K..
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Nové Zámky
dňa 31.12.2009. O žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd rozhodol po zaslaní zmluvy o úvere
oprávneným a to uznesením č. k. 10Er/1510/2009-16 zo dňa 18.2.2011, ktorým žiadosť súdneho
exekútora Q.. T. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu
oprávnený odvolanie nepodal, preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2011. Následne
Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 10Er/1510/2009-17 zo dňa 13.06.2011 exekučné konanie
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2011.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak skutočnej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo vyše
uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
/c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom dňa 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom dňa 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa ust. §-u 44 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.7.2010 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. v citovanom znení, podľa ktorého za a nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Postup súdu
pri posudzovaní žiadosti exekútora na vydanie poverenie upravuje zákon č. 233/1995 teda Exekučný
poriadok ( ďalej len „EP “ ), ktorý v citovanom znení účinnom do 1.7.2010 stanovil len lehotu na vydanie
poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor
žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP nie je možné vyvodiť záver, že lehota na vydanie uznesenia
o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie je 15 dní. Je aj logické , že takúto lehotu zákonodarca súdu
nestanovil, pretože ak súd musí zistiť či existuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, je potrebné aby si mohol zadovážiť potrebné listiny a na ich základe vydať uznesenie, k
čomu však je potrebné poskytnúť mu primeraný časový priestor. Ak by zákonodarca túto lehotu stanovil
aj pre vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia znenie ust. §-u 44 ods.2 by zrejme
bolo iné, aké bolo v čase začatia predmetného exekučného konania. Vzhľadom na vyše uvedené súd
konštatuje, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. vcitovanom znení tým , že nebolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v lehote
15 dní.
Súd dodáva , že samotný nesprávny úradný postup (v danej veci podľa žalobkyne spočívajúci v
tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na vydanie poverenia v lehote 15 dní ) bez
ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá
jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže
žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Na základe vyše uvedených súd
uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003 Z.z. zo strany exekučného súdu -
Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp.zn. 10Er/1510/2009 uskutočnený nebol, preto v dôsledku
neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna škoda
nemohla vzniknúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že všetky zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne splnené nie sú, preto žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na
exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je
nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa
§-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj
právny dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup
súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie
žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.