Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011378
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 17.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

O. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., I. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,ž e

hoci ako otec W. T., narodenej XX.XX.XXXX a W. T., narodenej XX.XX.XXXX, je povinný v zmysle § 62
a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 30P/343/2011
zo dňa 31.05.2012, právoplatným dňa 21.06.2012, prispievať na výživu svojej dcéry W. sumou 200,-
Eur mesačne a dcéry W. sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky T.
T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. O., H.. V. XXXX/XX, pričom si však svoju vyživovaciu povinnosť
riadne neplní a za obdobie mesiaca september 2012 vrátane až doposiaľ (vrátane mesiaca január
2015) mu vznikol dlh na riadnom výživnom v celkovej výške 7.200,- Eur, kde za uvedené obdobie

nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a
nepoberal v uvedenom období žiadne dávky ani príspevky, pričom pracoval ako samostatne zárobkovo
činná osoba,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného.

T ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona a s

prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám N.. T. T., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale

bytom O. O., H.. V. Č.. XXXX/XX, v skúšobnej dobe dlžné výživné vo výške 7.200,- Eur. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom

obžalovaného, svedkyne N.. T. T., oboznámením listinných dôkazov a na návrh obžalovaného
oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol: „Trestné oznámenie, ktoré bolo podané svedkyňou,
považujem za neopodstatnené, keďže môj nedoplatok na výživnom ku dňu 29.04.2014 predstavoval iba
čiastku 100,- Eur. Ja som v predchádzajúcom období nemal k dispozícii doklady o úhrade výživného,

keďže moja bývalá manželka mi všetky doklady vzala z domu pri odchode zo spoločnej domácnosti,
avšak následne som sa k týmto dokladom dostal. Preto som ani neprišiel na predchádzajúce HP, aby
som si mal možnosť zabezpečiť listinné dôkazy. Od mesiaca apríl 2014 som uhrádzal vyživovaciu
povinnosť nasledovne a to dňa 12.11.2014 som uhradil čiastku 1600,- Eur osobne k rukám svedkyne
N.. T. T., pred svedkom JUDr. Jánom Kanabom ml. Zároveň mi podpísala svedkyňa aj potvrdenie o

úhrade tejto vyživovacej povinnosti vo výške 1600,- Eur. Zároveň predkladám súdu listinné dôkazy, z
ktorých sú zrejmé moje úhrady vyživovacej povinnosti za predmetné obdobie. V predmetnom období
som bol celý čas a aj momentálne som súkromným podnikateľom, venujem sa predaju a montáži
gastrotechniky. Priemerne mesačne v čistom zarábam 500,- - 600,- Eur, avšak neviem to presne uviesť,
niektorémesiacesúslabšie,niektorélepšie.Bývamsámvrodinnomdome,ktoréhosomspoluvlastníkom

spolu so svedkyňou N.. T. T.. Od rozvodu, teda od 21.06.2012 až do konca septembra 2013 sme s
bývalou manželkou obnovili spolužitie, bývali sme v spoločnej domácnosti s býv. manželkou aj deťmi,
prispieval som na domácnosť, staral som sa o domácnosť. V októbri 2013 sa býv. manželka odsťahovala
zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi, prispieval som na výživu detí iba čiastky, ktoré vyplývajú z
predložených listinných dôkazov. Som toho názoru, keďže sme obnovili spolužitie s bývalou manželkou,

by mala moja vyživovacia povinnosť voči deťom zaniknúť, ako to vyplýva aj z uznesenia OS Košice
sp.zn. 3Cdo/306/2009. Aj počas obnoveného spolužitia som prispieval na výživné na svoje deti. Inú
vyživovaciu povinnosť okrem predmetnej vyživovacej povinnosti nemám. Návrh na zníženie vyživovacej
povinnosti voči deťom som súdu nepodával, avšak podával som súdu návrh na úpravu styku s mojimi
deťmi, pretože bývalá manželka mi zakazovala kontakt s deťmi. Momentálne súd predbežne rozhodol

o tom, že mám právo stretávať sa s mal. dcérami každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu,
vždy do 15.-18. hodiny.“

Svedkyňa N.. T. T. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Dcéra W. T. momentálne navštevuje prvý ročník
ZŠ na Y., W. chodí naďalej do MŠ na ul. U. v Trenčíne. S obžalovaným od mesiaca august 2013 až

doposiaľ nebývam v spoločnej domácnosti, keďže v auguste 2013 som sa aj s deťmi odsťahovala zo
spoločného rodinného domu. Presťahovala som sa do bytu na sídlisku Y., ktorý mám prenajatý, kde
bývam v spol. domácnosti s dcérami. V období od mesiaca september 2012 až do konca júla 2013
som bývala v spol. domácnosti s obžalovaným aj deťmi v našom rodinnom dome, avšak táto naša
domácnosť fungovala tak, že som ju finančne ťahala ja z môjho príjmu, resp. mala som ešte nejaké

úspory z predchádzajúceho zamestnania a tiež som poberala podporu v nezamestnanosti v sume 1100,-
- 1200,- Eur. Od 01.04.2013 som si našla zamestnanie, o ktorom som vypovedala. Ďalej by som chcela
doplniť, že 12.06.2013 som požičala obžalovanému čiastku 6.350,- Eur z dôvodu, aby si mohol plniť
svoje záväzky, aby nešiel do basy, vrátiť mi mal čiastku 8.300,- Eur s tým, že v tejto čiastke bolo zarátané
výživné vo výške 2.000,- Eur a doposiaľ túto čiastku obžalovaný nevrátil. Predkladám súdu zároveň

aj zmluvu o pôžičke, z ktorej je zrejmé, že som obžalovanému požičala uvádzanú finančnú čiastku.
Obžalovaný sa v tomto čase tváril, že zarába, avšak ani ja ani deti to nevidíme, že by zarábal nejaké
peniaze. Nespomínam si, že by v období, keď sme bývali v spol. domácnosti s obžalovaným, strážil,
resp. sa staral o naše deti, s deťmi som bola vždy ja, buď boli v škôlke, alebo so mnou. Ja som v tomto
období v prevažnej väčšine finančne prispievala obžalovanému, nespomínam si, že by obžalovaný v

tomto období niečím prispel na domácnosť. Naša domácnosť v tom období fungovala tak, že ja som
bola s deťmi v jednej miestnosti, obžalovaný v druhej, avšak musím uviesť aj to, že ak sa deti hrali na
dvore, obžalovaný sa im niekedy aj venoval. Presne sa neviem vyjadriť, v ktorých mesiacoch uhradil
obžalovaný riadne vyživovaciu povinnosť, avšak už v prípravnom konaní som vyšetrovateľovi predložila
listinné dôkazy, z ktorých vyplýva úhrada vyživovacej povinnosti obžalovaným, doplnila by som, že

obžalovaný uhradil k mojim rukám dňa 12.11.2014 výživné vo výške 1.600,- Eur. Nad rámec vyživovacejpovinnosti, ktorá vyplýva z úhrad v zmysle listinných dôkazov, žiadnym iným spôsobom obžalovaný
neprispel v predmetnom období. Neostávalo mi nič iné, ako zabezpečiť všetky základné potreby pre
naše deti aj napriek tomu, že si obžalovaný neplní riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Momentálne

mám aj vďaka obžalovanému exekúciu vo výške asi 6.500,- Eur. Momentálne sa obžalovaný stretáva
s deťmi v intenciách rozhodnutia súdu pravidelne každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a nedeľu
v dĺžke 3 hodín. Obžalovaný mi v predmetnom období vrátil pôžičku vo výške 1.500,- Eur a to dňa
08.02.2013 v zmysle zmluvy o pôžičke z 13.12.2012. Deti majú k obžalovanému dobrý vzťah. Ešte by
som chcela doplniť, že v januári 2013 ma obžalovaný zbil z dôvodu, že som sa domáhala výživného

na deti. Počas materskej a rodičovskej dovolenky od 2007 roku do septembra 2012 som mala príjem a
to materskú vo výške 700,- - 800,- Eur pol roka, potom rodičovský príspevok asi 200,- Eur, avšak mala
som dostatok úspor z predchádzajúceho povolania, ktoré mi postačovalo na zabezpečenie základných
potrieb mojich a takisto aj detí. Výživné uhrádzal obžalovaný iba vkladom na účet, okrem už uvádzanej
poslednej čiastky 1.600,- Eur. K výpisu z môjho účtu zo dňa 30.11.2012 uvádzam, že čiastka 700,- Eur,
ktorú som si vkladala na svoj účet, nesúvisí s vyživovacou povinnosťou obžalovaného. K výpisu z môjho

účtu zo dňa 29.09.2012 uvádzam, že čiastka 1.000,- Eur, ktorú som si vkladala na svoj účet 25.09.2012
nesúvisí s vyživovacou povinnosťou obžalovaného. K výpisu z môjho účtu zo dňa 31.08.2012 uvádzam,
že čiastka 500,- Eur, vkladaná obžalovaným 16.08.2012 predstavuje výživné za mesiac august 2012,
čo sa týka čiastky 1.000,- Eur, ktorá bola vkladaná 16.08.2012 obžalovaným, k tomuto by som uviedla,
že sa jedná o vrátenie pôžičky, ktorú som obžalovanému poskytla 06.08.2012. K výpisu z môjho účtu

zo dňa 31.07.2012 uvádzam, že čiastka 400,- Eur, vkladaná obžalovaným 17.07.2012, predstavuje
výživné za mesiac júl 2012. K výpisu z môjho účtu zo dňa 30.03.2013 uvádzam, že čiastka 600,-
Eur, vkladaná obžalovaným 13.03.2013 predstavuje výživné za mesiac marec 2013, čiastka 200,- Eur,
vkladaná obžalovaným 23.03.2013, predstavuje výživné. K výpisu z môjho účtu zo dňa 31.07.2013
uvádzam,žečiastka400,-Eur,vkladanáobžalovaným19.07.2013predstavujevýživné.Kvýpisuzmôjho

účtu zo dňa 31.10.2012 uvádzam, že čiastka 400,- Eur, vkladaná obžalovaným 15.10.2012 predstavuje
výživné,čiastkavovýške1.000,-Eurvloženáobžalovanýmnamôjúčet24.10.2012predstavujepôžičku,
ktorú mi obžalovaný vrátil, keďže som mu požičala túto čiastku 11.10.2012. K výpisu z môjho účtu zo
dňa 29.06.2013 uvádzam, že čiastka 1.200,- Eur, vkladaná obžalovaným 28.06.2013, predstavuje 400,-
Eur výživného na deti a zvyšok 800,- Eur sa jedná o splátku pôžičky vo výške 6.350,- Eur. K výpisu z

môjho účtu zo dňa 31.12.2012 uvádzam, že čiastka 300,- Eur, vkladaná mnou 03.12.2012 nesúvisí s
výživným, jednalo sa o moje finančné prostriedky a čiastka 400,- Eur vložená obžalovaným na môj účet
dňa 14.12.2012 predstavuje výživné. Potom, čo som nahliadla do potvrdenia o vklade v hotovosti zo
dňa 09.12.2013 uvádzam, že sa jedná o výživné, ktoré obžalovaný uhradil na deti.“

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka 30P/343/2011 zo dňa 31.05.2012, právoplatným
dňa 21.06.2012 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry W. sumou 200,- Eur
mesačne a dcéry W. sumou 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok OS TN, rodné listy

detí, výpisy z účtu, správa Sociálnej poisťovne, správy ÚPSVaR, správa MÚ Trenčín, správa Okresného
úradu Trenčín, správa DÚ Trenčín, výpis z evidencie priestupkov, odpis z RT, výpisy z účtu svedkyne
zo dňa 31.12.2012, 29.6.2013, 31.10.2012, 31.7.2013, 30.6.2012, 30.3.2013, 31.7.2012, 31.8.2012,
29.9.2012, 30.11.2012, príjmový pokladničný doklad z 12.11.2014, potvrdenie banky o vklade hotovosti
zo dňa 9.12.2013, úradné záznamy, zmluva o pôžičke z 12.6.2013, zmluva o pôžičke z 13.12.2012 a

upovedomenia exekútorského úradu Prešov z 29.9.2014.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok
uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.

Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný
skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred
súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným v konaní pred súdom). Obžalovaný
bol zo spáchania tohto skutku, usvedčovaný okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzoval však
aj sám obžalovaný, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým

výpoveďou svedkyne v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými
listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto
usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba
nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetnéhoskutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný pracoval v inkriminovanom období ako SZČO. Aj
keď obžalovaný počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení
jeho majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia

si jeho vyživovacej povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle
rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd.
Obžalovanému nič nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov,
z ktorých mohol riadne prispievať na jeho deti, prípadne mal príslušný súd požiadať o zníženie
vyživovacej povinnosti. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o

určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči maloletým deťom v rámci predmetného obdobia,
kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám
maloletýchdetí,možnostiamaschopnostiampovinného,t.j.obžalovanéhopoceléobdobie,ajvovzťahu
k možnostiam a schopnostiam druhého rodiča, t. j. matky, svedkyne, ktorá svoju povinnosť vo väčšej
miere vyvažovala, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou
u maloletých detí, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá

byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť
platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel
k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než tak, ako
určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej

úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle
skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, i keď obžalovaný spochybňoval výšku tohto dlhu,
svedkyňa svojim vyjadrením k výpisom jej peňažného účtu tieto pochybnosti jednoznačne rozptýlila.

Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a

po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného
zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt,
objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako
subjektspĺňapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskaveku.Pritomnebolizistenéžiadnerelevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená

teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sa najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Súčasne bola
naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom
v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp.
ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom

zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si
obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom riadne neplnil.

Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
obžalovaný bol odsúdený rozhodnutím OS TN zo dňa 25.09.2014, právoplatným 30.09.2014, sp. zn.

2T 111/2012 za prečin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1 Trestného zákona k peňažnému trestu
vo výške 160,- Eur. Zároveň bol obžalovaný viackrát priestupkovo prejednávaný za porušenia pravidiel
cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený vyššie
uvedeným rozhodnutím OS TN, súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m)

Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadať, a poľahčujúca okolnosť zistená nebola, teda prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona (až 3 roky) o jednu tretinu podľa §
38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery

trestu odňatia slobody sa zvýšila na 1 rok, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v
rámci výmery 1 rok až 3 roky.Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu
podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu

odňatia slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom
jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré
nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie
tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné
problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má

dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a
nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, pričom bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený
za inú úmyselnú trestnú činnosť. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má momentálne
prácu, teda má možnosť zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný
nepodmienečný trest odňatia slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti.
Preto bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici vyššie uvedenej a upravenej

trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného
uloženia primeranej povinnosti, ktorá je v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate
predstavuje príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života, čo zodpovedá
tak naplneniu individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku
trestu.

Predmetnétrestnékonanienebolospojenés adhéznymkonaním,t.j.skonanímonáhradeškody,keďže
dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným
činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.