Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/98/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114215790

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114215790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti
súdu o mal. G. K., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka T.. M. K., G.. X.X.XXXX, K. C., B. X, zast. JUDr.

Jozef Göbl, advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárová 30 a otec: M.. O. K., G.. XX.X.XXXX, K. C.,
H. X v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. G. K., G.. XX.X.XXXX zo sumy 3.000,- Sk mesačne na
200 € mesačne od 1.12.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 18. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 20C/295/2007 zo dňa 18.4.2008.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2014 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. G.
K., G.. XX.X.XXXX od 1.7.2014 zo sumy 3.000,- Sk na 300 € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na
strane mal. dieťaťa.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 19.11.2014 uviedla, aby súd zvýšil
výživné na mal. G. zo sumy 3.000,- Sk na 200 € mesačne od 1.12.2014 do budúcna.

Otec s návrhom súhlasil. Navrhol splatnosť do 18. dňa v mesiaci.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 28.10.2014 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca, nakoľko došlo k zmene pomerov na strane mal.

dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
20C/295/2007,ktorýmbolomanželstvorodičovmal.dieťaťarozvedené.Mal.G.bolazverenádoosobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000,- Sk mesačne.Rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2008, v ostatných výrokoch dňa
30.5.2008.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná ako štátny zamestnanec na M. A. K. s čistým

mesačným príjmom 19.000,- Sk.

Otec bol zamestnaný ako štátny zamestnanec na R. Ú. s príjmom vo výške 15.000,- Sk.

Matka bývala spolu s dcérou v 2-izbovom byte, ktorý bol v podielovom vlastníctve manželov. Okrem
bežných výdavkov na ošatenie a stravu platila náklady spojené s bývaním 4.000,- Sk, hypotéka 5.100,-
Sk, životné poistky a úrazovú poistku pre dieťa spolu 1.050,- Sk, stavebné sporenie 600,- Sk, poplatok
za jasle a stravu 5.000,- Sk.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

Matka uviedla, že výška sumy, ktorú otec v súčasnosti platí už nezodpovedá nákladom vynaloženým
na jej výživu, nakoľko maloletá od 1.9.2012 nastúpila na prvý stupeň základnej školy. Zo svojho príjmu
uhrádzavýdavkyspojenésosplátkouhypotekárnehoúveru136,42€,splátkuúveru,ktorýmvysporiadala
bývalého manžela z podielového spoluvlastníctva bytu 111 €, splátka spotrebného úveru 76,49 €,

náklady súvisiace s bývaním vrátane SIPA 170 €, náklady na stravu pre dve osoby 250 € mesačne. Na
najnutnejšie zdravotnícke, hygienické potreby vynakladá mesačne priemerne 50 €, minimálne náklady
na ošatenie 50 € mesačne. Náklady súvisiace so školopovinnou dochádzkou tvoria mesačne asi 40 €
a to stravné, poplatky ZRPŠ, nákup školských potrieb a pomôcok, nákup odborných učebníc, anglické
učebnice. V ďalšom vynakladá výdavky spojené s uspokojovaním kultúrnych a športových potrieb,

príležitostnenavštíviakino,divadlo,plaváreň,zúčastniasakultúrnychpodujatí,maloletejzakupujerôznu
literatúru. Okrem toho platí sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni mesačne 19,92 €.

S otcom maloletej sa v septembri 2012 dohodli, že keď nastúpi do prvého ročníka základnej školy a
zvýšia sa náklady na jej výživu, nepodá návrh na zvýšenie výživného, ale otec bude platiť družinu 11 €
mesačneapoplatokzamimoškolskúčinnosť9€mesačne,čočiní20€mesačnemimosúdomstanovenú

výšku výživného. Otec tieto výdavky platil viacmenej pravidelne.

Matka je zamestnaná na M. Z. A. s príjmom vo výške 850 € netto.

Otec sa s mal. dcérou stretáva pravidelne, okrem výživného sa snaží prispievať aj inou formou.

Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný na R. Ú. s príjmom vo výške 1.050 € mesačne. Okrem
toho má príjem z prenájmu bytu 270 € mesačne. Výdavky sú nasledovné: hypotéka 190 € mesačne,

výživné 100 € mesačne, inkaso 123 € mesačne, internet siete 19 € mesačne, stavebné sporenie 51,40
€ mesačne, životná poistka pre dcéru 13 € mesačne, pričom v minulom školskom roku platil tanečnú a
družinu 22 € mesačne. Inak výdavky v súvislosti s motorovým vozidlom, poistka, benzín.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa. Pravidelné platby: školská družina
33 € spravidla štvrťročne, školné, triedny fond 10 €, rodičovský príspevok 12 €, strava v školskej jedálni

22 € mesačne, krúžky, tanečná 45 € polročne, krúžky hudobná, gitara na ZUŠ 25 € mesačne, sporenie
19,92 € mesačne.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný
príjem za obdobie 10/13 do 9/14 bol vo výške 1.171 € netto.Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi

existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutiaovýživnomazvýšilvýživnézostranyotcapremal.G.zosumy3.000,-Skmesačnena200€mesačneod
1.12.2014 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností
obochrodičov,zodôvodnenýchpotriebmal.dieťaťa,pričomprihliadolnanezmenenýpočetvyživovacích

povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k
presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez
ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, nakoľko
posledná úprava bola vykonaná v roku 2008, t.j. v čase rozvodu manželstva rodičov mal. dieťaťa. Od
poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. dieťa, hlavne tým, že nastúpila do 1. ročníka základnej

školy a vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré
mala matka v čase poslednej úpravy. Na strane matky aj otca došlo k miernemu zvýšeniu ich príjmu
oproti poslednej úprave. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb
maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené

potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného

ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná

osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných,
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné

vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého
prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo
podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj

v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti
stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200
€ mesačne je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec

podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.