Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/190/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6708204216.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
navrhovateľa R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XXX/XX, proti odporcovi K.. R. V., nar. XX. XX. XXXX,
Na J. XXXX/X, F. F., v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 12C/46/2008-261 zo dňa 24. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 5 008,96
Eur zamietol, p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 25 891,25 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 25 891,25 Eur od 27. 11. 2005 do zaplatenia, vyčísleným k 27.
08. 2008 v sume 7 035,05 Eur zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok okresného
súdu z r u š u j e a v uvedenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol, o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil
nárok na náhradu škody vo výške 25 891,25 Eur, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla porušením

povinností znalca - odporcu, tak že pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval v súlade s
platnými predpismi pre výpočet znaleckej ceny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 27.
11. 2005 do zaplatenia, vyčísleným ku dňu 27. 08. 2008 v sume 7 035,05 Eur a náhradu škody vo výške
5 008,96 Eur, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla tak, že v dôsledku uvedeného konania odporcu, si
musel zabezpečiť bývanie v súvislosti s čím mu vznikli výdavky na nájomné, ktoré podľa predložených
nájomných zmlúv za obdobie od 01. 04. 2006 do 31. 08. 2008 vyčíslil v celkovej sume 5 008,96
Eur (1 294,59 Eur + 2 867,95 Eur + 846,44 Eur). V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia

okresný súd ďalej uviedol, že posúdil námietku premlčania vznesenú odporcom, ako aj samotný nárok
na náhradu škody uplatnený v žalobe. Pokiaľ ide o námietku odporcu o veci právoplatne rozsúdenej,
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s názorom
odporcu, že sa jedná o prekážku res iudicata, nakoľko to, že medzi oprávneným a povinným došlo v
rámci exekúcie k námietkam voči znaleckému posudku č. 111/2005 vypracovanému odporcom, ešte
nemožno považovať za rovnaké právne hodnotenie veci, nakoľko oprávnený a povinný v exekučnom
konaní sú iné osoby ako v danej veci navrhovateľ a odporca. Zdôraznil, že v exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 3Er 383/2004 sa jednalo o
námietky povinného pri vykonaní exekúcie; v danej veci sa jedná o náhradu škody z titulu rozdielnych
ocenení nehnuteľnosti znaleckými posudkami a náhradu škody z nutnosti zabezpečenia náhradného
bývania v období od 01. 04. 2006 do 31. 08. 2008, preto okresný súd podľa obsahu odôvodnenia „ztohto dôvodu návrh nezamietol“ (správne mal uviesť, že z tohto dôvodu konanie nezastavil). Pokiaľ
ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia uviedol, že má za to, že nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 25 891, 25 Eur

spolu s úrokom z omeškania je premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh voči odporcovi 05. 08.
2008, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 5
008,96 Eur, ktorá vznikla podľa tvrdenia navrhovateľa navrhovateľovi v období od 01. 04. 2006 do 31.
08. 2008 v súvislosti so zabezpečením bývania a s tým súvisiacimi výdavkami na nájomné, okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k uvedenému nároku

neboli splnené základné predpoklady vzniku škody, pričom zdôraznil, že odporca ako znalec žiadnym
spôsobom nezavinil, že navrhovateľ si musel „nájsť nájom a platiť neprimerane vysoké nájomné“.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa navrhovateľ v podaní zo dňa 22. 05. 2012 odvolal a v
odvolaní uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou, na ktorú poukazoval počas konania, a to
na zmenšenie zastavanej plochy o 24 m2 v znaleckom posudku č. 111/2005, ktorý odporca vypracoval.

Podľa názoru navrhovateľa, odporca ako súdny znalec mal pre účely druhého exekučného konania
(3Er 383/2004) vypracovať nový znalecký posudok, pretože v čase zhotovovania znaleckého posudku
111/2005 11. 10. 2005 bolo už prvé exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 11Er 3122/2002 právoplatne zastavené. Podľa názoru navrhovateľa, súdny znalec vystupujúci v
konaní na strane odporcu ho úmyselne poškodil. Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu zrušil a „na základe predložených dôkazov vydal
nový rozsudok, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovie“.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

a odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd návrh
navrhovateľa o zaplatenie sumy 5 008,96 Eur zamietol, ako vecne správny podľa § 219, ods. 1,2 OSP
potvrdil, vo zvyšku t.j. v časti, v ktorej okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 25 891,25 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 25 891,25 Eur od 27. 11. 2005 až do zaplatenia, vyčísleným
ku dňa 27. 08. 2007 v sume 7 035,05 Eur zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa §

221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a v uvedenom rozsahu mu podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec
vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd zistil, že okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 25

891,25 Eur s príslušenstvom zamietol z toho dôvodu, že považoval nárok navrhovateľa za premlčaný
vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal žalobu po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby (§
106 Občianskeho zákonníka).V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „v súlade
s § 106 Občianskeho zákonníka má za to, že nárok na náhradu škody sa premlčí za 2 roky, keď sa
poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá - subjektívna premlčacia doba, pričom právo na

náhradu škody sa premlčí najneskôr za 3 roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla -
objektívna premlčacia doba“. Za počiatok plynutia premlčacej doby okresný súd stanovil 27. 11. 2005,
t.j. deň odkedy si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody a úroky z omeškania z nej vyplývajúce,
pričom konštatoval, že subjektívna 2-ročná premlčacia lehota uplynula 27. 11. 2007. Znalecký posudok
č. 111/2005 vypracovaný odporcom, od ktorého odvodzuje navrhovateľ nárok na náhradu škody, bol

doručený navrhovateľovi súdnym exekútorom R.. Y. Y. dňa 17. 11. 2005, preto subjektívna premlčacia
doba začala plynúť od 18. 11. 2005 a uplynula dňom 18. 11. 2007. Navrhovateľ podal žalobu voči
odporcovi 05. 08. 2008, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, preto okresný súd nárok
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 25 891, 25 Eur, ktorej výšku si navrhovateľ určil ako rozdiel
medzi cenou určenou znalcom Ing. U. T. v „Predbežnom znaleckom posúdení“ zo dňa 06. 10. 2005 (36

513,31 Eur) a cenou nehnuteľnosti určenou odporcom v znaleckom posudku č. 111/2005 zo dňa 11. 10.
2005, vypracovaným odporcom spolu s úrokom z omeškania zo sumy 25 891,25 Eur vo výške 10 %
ročne od 27. 11. 2005 do zaplatenia zamietol , rovnako ako zamietol aj nárok na náhradu škody vo výške
5 008,96 Eur z dôvodu, že navrhovateľ v uvedenom rozsahu nároku na náhradu škody nepreukázal
vo vzťahu k odporcovi splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
zavinenie).Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo k dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.

Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti
práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané

právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Ak dlžník vzniesol námietku premlčania a súd zistí, že v
žalobe uplatnený nárok je premlčaný, tak už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
Vychádza zo záveru, že bez ohľadu na dôvodnosť nároku, žalobu pri uplatnenej námietke premlčania
musí zamietnuť. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna (ods. 1) a objektívna (ods. 2). Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre
začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z 2 zložiek: a) kedy sa poškodený
dozvie o škode a b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna
premlčacia doba je 3-ročná; iba v prípade, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená úmyselne, platí
10-ročná objektívna premlčacia doba.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou
námietkou premlčania, keď pochybil pri aplikácii ust. § 106 Občianskeho zákonníka, v tom, že
nevymedzil počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keď
konštatoval, že za začiatok plynutia premlčacej doby stanovil deň 27. 11. 2005, t.j. deň odkedy si

navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody a úroky z omeškania z nej vyplývajúce, pričom „subjektívna
premlčacia doba uplynula dňa 27. 11. 2007“ a keďže navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody
žalobou podanou voči odporcovi dňa 05. 08. 2008, uplatnil si ho po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej doby. Zároveň okresný súd duplicitne v ďalšom texte konštatuje, že subjektívna premlčacia
doba začala plynúť 18. 11. 2005 a uplynula dňa 18. 11. 2007, nakoľko znalecký posudok č. 111/2005

vypracovaný odporcom, od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody, odovzdal
navrhovateľovi súdny exekútor JUDr. Y. Y. dňa 17. 11. 2005. Pokiaľ chcel okresný súd za počiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby určiť 27. 11. 2005, (čo logicky vyplýva z ďalšieho textu, kde
okresný súd hovorí o subjektívnej premlčacej dobe) mal jasne a zrozumiteľne vysvetliť, prečo práve
tento deň z hľadiska ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za začiatok plynutia

trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože vzhľadom na dôsledky jej uplynutia je táto skutočnosť
podstatná a to najmä preto, že k dátumu podania žaloby 05. 08. 2008 trojročná objektívna premlčacia
lehota podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuplynula. Odôvodnenie okresného súdu je tak v
časti posúdenia námietky premlčania zmätočné a v dôsledku toho odvolacím súdom nepreskúmateľné.
Vo vzťahu k zamietnutiu nároku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 5008,96 Eur, ktorá podľa

tvrdenia navrhovateľa navrhovateľovi vznikla v súvislosti so zabezpečením bývania a s tým súvisiacimi
výdavkami navrhovateľa vynakladanými na platenie nájomného za prenájom nehnuteľností podľa
predložených nájomných zmlúv v období od 01. 04. 2006 do 31. 08. 2008, odvolací súd uvádza,
že okresný súd v tejto časti odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu správne rozhodol
a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že navrhovateľ v tejto časti

uplatneného nároku nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to: porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Skutočnosť, že navrhovateľ v tomto konaní vystupoval v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Er 383/2004 na strane povinného, pričom súdny exekútor
vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa, v žiadnom

prípade nesúvisí s konaním znalca vystupujúceho v tomto konaní na strane odporcu, nakoľko úlohou
súdneho znalca vystupujúceho v konaní na strane odporcu bolo len ocenenie nehnuteľností, ktoré boli
predmetom exekúcie, nemožno preto konštatovať, žeby medzi konaním znalca K.. R. V. a výdavkami
navrhovateľa , ktoré musel navrhovateľ vynaložiť v súvislosti so zabezpečením bývania prenájmomnehnuteľností, v dobe keď z vyššie uvedených dôvodov nemohol bývať v nehnuteľnosti, ktorá podliehala
exekúciibolapríčinnásúvislosťakojedenznevyhnutnýchpredpokladovvznikuzodpovednostizaškodu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu , v
časti v ktorej okresný návrh o zaplatenie 5008,96 Eur zamietol ako vecne správny podľa § 219, ods.
1,2 OSP potvrdil; vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 25 891,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 10 % ročne zo sumy 25 891,25 Eur od 27.11. 2005 do zaplatenia, vyčísleným ku dňa 27. 08.
2008 v sume 7 035, 05 Eur, a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1, písm. h/ OSP

zrušil a v uvedenom rozsahu mu podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.
V rámci ďalšieho konania okresný súd opätovne posúdi námietku premlčania vznesenú odporcom, určí
počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, čo zároveň jasne a zrozumiteľne zdôvodní a na základe
prijatéhozáveruotom,čijenároknavrhovateľavrozsahuvakomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie premlčaný alebo nie, posúdi potom opodstatnenosť uplatneného
nároku navrhovateľa, pričom zároveň v zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách

odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.